Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Tutko
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/547/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112228780
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112228780.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej žalobcu BL Telecom debt s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14,
zastúpeného AK SOUKÉNÍK - ŠTRPKA s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanej I. P.,
F.. XX.X.XXXX, T. R. P., R. XX, za účasti v konaní o zaplatenie 62,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 21.3.2014 č.k. 17C/165/2013-77 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením pripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS so sídlom v Prešove, Važecká 16 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.
V odôvodnení uviedol, že v priebehu konania o nároku žalobcu zo zmluvy o pripojení, ktorá je
spotrebiteľskou zmluvou, bolo mu dňa 28.6.2013 doručené oznámenie o vstupe Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Važecká 16 (ďalej aj „Združenie“) ako vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej, v ktorom súčasne namietalo neprijateľné zmluvné podmienky, nekalé
obchodné praktiky a vznieslo námietku premlčania. Uviedol, ďalej, že vyzval žalovanú, aby sa v určenej
lehote vyjadrila, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane s tým, že pokiaľ sa
v stanovenej lehote nevyjadrí, súd bude predpokladať, že proti jeho vstupu nemá námietky. Konštatoval,
že žalovaná svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nevyjadrila. Pretože žalobca
v písomnom podaní vstup vedľajšieho účastníka do konania namietal, rozhodol o prípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 1 až 4 O.s.p., § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka tak, že vstup Združenia do konania
pripustil. Dospel totiž k záveru, že Združenie vstúpilo do konania na ochranu práv žalovanej ako
spotrebiteľa v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. a tento jeho vstup je na podporu záujmov žalovanej. Na námietky
žalobcu k právnemu zastúpeniu vedľajšieho účastníka dodal, že článok 47 Ústavy SR priznáva každému
právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, teda aj vedľajšiemu účastníkovi.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie, vstup vedľajšieho účastníka do konania nepripustiť a
vedľajšieho účastníka zaviazať nahradiť žalobcovi trovy konania. Namietol, že v danej veci nebola
splnená podstatná podmienka vstupu vedľajšieho účastníka do konania, a to súhlas hlavného účastníka,
t.j. žalovanej. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 188/2012,
v zmysle ktorého „z ustanovenia § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší
účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka, svoj nesúhlas
s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať...“ a doplnil, že súd musí mať vždy
jasno,čiúčastník,ktoréhochcevedľajšíúčastníkpodporovať,sjehopodporousúhlasí,resp.činevyjadrilnesúhlas, preto na vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov, ktorí sa zúčastňujú konania nie
je možné uplatniť domnienku v zmysle § 101 ods. 3 O.s.p.
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhlo potvrdiť
napadnutéuznesenieakovecnesprávne.Uviedlo,žeprevstupdokonaniapodľa§93ods.2O.s.p.jepre
neho rozhodujúcou skutočnosťou, že je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľazák.č.250/2007Z.z.aževstúpildokonanianaochranuprávaoprávnenýchzáujmovspotrebiteľa,
pričom podmienka výslovného súhlasu podporovaného účastníka pre jeho vstup do konania ako
vedľajšieho účastníka nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Malo za to, že vstup spotrebiteľského
združenia do konania zákon v ust. § 93 ods. 2 O.s.p. totiž priamo predpokladá a súhlas hlavných
účastníkov s vedľajším účastníctvom prezumuje, pretože relevantným úkonom hlavného účastníka je
iba vyslovenie jeho nesúhlasu s vedľajšou intervenciou. Na podporu svojho stanoviska poukázalo na
uznesenia Najvyššieho súdu SR z 14.11.2013 sp. zn. 6Cdo 323/2013.
Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Postupu prvostupňového súdu v konaní a ani jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť pochybenia
zakladajúce záver o naplnení žalobcom uplatňovaného dôvodu odvolania. Odvolacie námietky žalobcu
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o prípustnosti vedľajšieho účastníctva Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS na strane žalovaného spotrebiteľa, v posudzovanej veci správne aplikoval ust. § 93
ods.2až4O.s.p.atietoustanoveniaisprávneinterpretoval.Správne,podrobné,zákonuzodpovedajúce
a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Len na zdôraznenie správnosti a k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu považuje odvolací súd
za potrebné uviesť toto :
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným
predpisom je i zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (§ 93 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom
v čase vykonania posudzovaného úkonu Združenia, v spojení s poznámkou k cit. ust.).
V zmysle § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená
na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci
ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho
činnosti. Legitímnou formou, ktorou právnické osoby zriadené a zamerané na ochranu práv spotrebiteľa
vo všeobecnosti prispievajú k sledovanej ochrane práv, je aj vstup do už začatého konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka.
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3
O.s.p., v znení účinnom do 31.12.2014).Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.
Z citovaného ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vyplýva, že akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník
vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje.
Z tejto dikcie nemožno jednoznačne odvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nesúhlasí hlavný
účastník, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý. Nasvedčuje tomu dikcia § 93 ods. 4 O.s.p.
„ posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností“. Z tejto dikcie možno vyvodiť, že súd bude úkon
vedľajšiehoúčastníka,sktorýmnevyslovil(ne)súhlashlavnýúčastník,posudzovaťsozreteľomnavšetky
okolnosti prípadu. Môže sa totiž stať, že takýto úkon bude vlastne hlavnému účastníkovi na prospech.
Z obsahu spisu vyplýva, že potom, ako proti v konaní vydanému platobnému rozkazu podala včas odpor
žalovaná, ktorá následne požiadala i o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, Združenie oznámilo
dňa 28.6.2013 súdu svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej, vznieslo námietku
premlčania i námietky proti neprijateľným zmluvným podmienkam a obchodným praktikám. Súd prvého
stupňa potom doručil oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania žalobcovi i žalovanej, ktorú
výzvou zo dňa 29.1.2014 vyzval, aby sa v určenej lehote vyjadrila, či so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania súhlasí (č.l. 76).
Pretože s z vlastnej povinnosti neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné a o
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, len ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníctva do konania, vyššie uvedený postup súdu prvého stupňa (t.j. doručenie
oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania žalobcovi i žalovanej, ktorú výzvou zo dňa
29.1.2014 vyzval, aby sa v určenej lehote vyjadrila, či so vstupom vedľajšieho účastníka do konania
súhlasí) bol správny.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade boli splnené podmienky
na vedľajšie účastníctvo spotrebiteľského združenia na strane žalovanej a neboli zistené žiadne
skutočnosti, ktoré by vylučovali možnosť jeho vedľajšieho účastníka v konaní na jej strane. V danom
prípadesúdprvéhostupňasprávneposúdilúkonvstupuZdruženiadokonaniaakovedľajšiehoúčastníka
na strane žalovanej v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p., v spojení s § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov, § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka a správne uzavrel, že vstup Združenia
je na podporu záujmov žalovanej. Za takejto situácie preto prvostupňový súd o námietke prípustnosti
vedľajšieho účastníctva vznesenej žalobcom správne rozhodol, ak po uvážení všetkých okolností
posudzovanéhoúkonuvstupuvedľajšiehoúčastníka,jehovstupdokonanianastranežalovanejpripustil.
Na tomto závere nemôžu nič zmeniť odvolacie námietky žalobcu o neprípustnosti aplikácie ust. § 101
ods. 3 O.s.p. na prípad vyjadrenia účastníka konania k vstupu vedľajšieho účastníka do konania a ani
odkaz žalobcu na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 188/2012 a v konečnom dôsledku ani
odkaz Združenia vo vyjadrení k odvolaniu na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 323/2013,
nakoľko obe sú založené (o.i) na závere, že použitie ustanovenia § 101 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého
ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže
pripojiť doložku, že nemá námietky, neprichádza do úvahy na prípad vyjadrenia účastníka konania k
vstupu vedľajšieho účastníka do konania, a to či už by súd na základe takéhoto nesprávneho postupu
vyvodil záver o vyjadrení súhlasu so vstupom (sp. zn. 3 Cdo 188/2012) alebo záver o nesúhlase
účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania (sp. zn. 6Cdo 323/2013). V posudzovanej veci
je z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia zrejmé, že súd prvého stupňa rozhodol o prípustnosti
vedľajšieho účastníctva potom, ako jeho vstup do konania na strane žalovanej spotrebiteľky posudzoval
po uvážení všetkých okolností v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p., v spojení s § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka.Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.