Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/198/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512222539
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7512222539.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. T. nar. XX.X.N. zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov R. T.Š. nar. XX.XX.N.
bývajúcej v E. F. T. F. J. K.. Č.. X toho času v Q. F. T. F. J. B. N. a D. Č.Á. nar. XX.X.N. trvale bývajúceho na
F.. E. Č.. XX P., Č.Á. S. zastúpeného opatrovníkom JUDr. Štefanom Juhásom vyšším súdnym úradníkom
Okresného súdu Košice I v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu

Košice-okolie z 31.1.2014 č.k. 19P 414/2012-77 takto

r o z h o d o l :

V r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné otca pre mal. P. T. nar. XX.X.N. z 1.000 Kč
na 200 € mesačne, ktoré ho zaviazal platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, matke maloletého
dieťaťa počnúc dňom 27.12.2012 do budúcna. Dlžné výživné 2.100,65 € za obdobie od 27.12.2012 do

31.1.2014 zaviazal otca zaplatiť matke do troch dní od právoplatnosti rozsudku a tým zmenil výrok o
výživnom pre mal. P. T. v rozsudku Okresného súdu P. pod č.k. 6C 143/2006-121 z 20.12.2007. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Protitomutorozsudkupodalodvolanieotecmaloletéhodieťaťa,ktorýnamietal,žetýmtorozhodnutímmu
bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže mu nebol riadne doručený návrh na začatie konanie, ani
predvolania na pojednávania a ani samotný rozsudok, preto sa nemohol k veci vyjadriť, nebol vypočutý,

prípadne aj na dožiadanom súde v Českej republike. Uviedol, že matka maloletého pozná jeho adresu,
kde sa tohto času zdržuje, a to v F. a okrem toho je matke známe, že spláca jej dlhy vo výške 194.400 Kč
u svojho otca a nie je v jeho reálnych možnostiach vzhľadom k jeho finančným a majetkovým pomerom
platiť výživné 200 € mesačne, čo je pre neho za daných okolností neprípustné. V neposlednom rade
poukázal aj na dlhy matky, ktoré presahovali 100.000 Kč počas jej pobytu v M. republike a ktoré on
v súčasnej dobe spláca. Poukázal tiež na nepreskúmateľnosť uvedeného rozhodnutia súdu prvého

stupňa, keďže v odôvodnení rozsudku konajúci súd neuviedol na základe čoho rozhodol o výške
výživného 200 € mesačne, keďže vo veci nevykonal žiadne dokazovanie. Vytkol súdu prvého stupňa,
že konal len s ustanoveným opatrovníkom, pracovníkom súdu, čo v danom prípade nebolo dôvodné,
keďže jeho pobyt je známy.

Matka a kolízny opatrovník navrhli rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani

na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2
cit. zák. ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatiu možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania

odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto spôsobom odňal účastníkovi konania jeho procesné
práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil
súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú
možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky

súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie
zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnutné
takétorozhodnutiezrušiť,najmäzhľadiskaústavouzaručenéhoprávanasúdnuochranu,naspravodlivé
súdne konanie (článok 46 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (článok 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že
osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení, ale jeho obsahom

je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať
určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že konajúci súd postupom, ktoré predchádzalo vydaniu
rozsudku odňal otcovi možnosť konať pred súdom, pretože mu ustanovil opatrovníka bez splnenia
podmienok § 29 ods. 2 a 6 O.s.p. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie
opatrovníka účastníkovi konania podľa § 29 ods. 2 O.s.p., ktorého pobyt nie je známy, musí predchádzať

šetrenie o tom, či sú dané predpoklady pre postup v konaní či nie je namieste iné opatrenie.
Účastníkovi, ktorý sa zdržuje v cudzine je možné ustanoviť opatrovníka len vtedy, ak opatrenia
vykonané na zistenie adries jeho pobytu ostali bezvýsledné. Funkcia opatrovníka nebola zákonom
ustanovená, aby uľahčovala činnosť súdu tým, že má kde odosieľať písomnosti, ale bola zriadená
preto, aby do dôsledkov zaisťovala ochranu záujmov a základných práv neprítomného účastníka,

čo predstavuje okrem iného štúdium spisu, podávanie vyjadrení v jeho prospech a vedenie celého
sporu za neprítomného tak, ako by takú povinnosť bol nútený plniť zmluvný zástupca. Tento účel má
zabezpečovať § 29 ods. 6 O.s.p., podľa ktorého súd prioritne za osobu opatrovníka ustanoví osobu
pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne inom prostredí, ktoré je mu blízke, resp. tí, ktorí
sú schopní skutočne reprezentovať záujmy účastníka. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd

dospel k presvedčeniu, v predmetnom konaní k ustanoveniu opatrovníka viedla súd snaha o skoré
rozhodnutie vo veci, ktorému záveru jednoznačne nasvedčujú skutočnosti, že súd prvého stupňa otcovi
ponemožnostivypátraniajehopobytusíceformálneustanovilzaopatrovníkapracovníkasúdu.Zobsahu
spisu nepochybne vyplýva, že konajúci súd nepostupoval dôsledne v zmysle ustanovení o doručovaní,
a to § 45, § 46 resp. § 47 O.s.p. V uvedených ustanoveniach je dôsledne určený postup ako má pri

doručovaní súd postupovať. Z uvedených ustanovení predovšetkým vyplýva, že doručovanie je činnosť
súdu, ktorej cieľom je, aby sa potrebné písomnosti súdu (predvolania, výzvy, rozhodnutia) dostali do rúk
účastníkovi konania, resp. tretím osobám, ktorých súčinnosť je v konaní potrebná.

Podľa ust. § 46 ods. 1 O.s.p. adresátovi možno doručiť písomnosť v byte v sídle (mieste podnikania),
na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste

doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome, alebo
osobe zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak
nemožno ani takto doručiť, uloží sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným
spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola
súdu vrátená, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa ods. 3 cit. ust. ak sa podľa odseku 2

písomnosť odovzdá účastníkovi, ktorý má na veci protichodný záujem, je doručenie neúčinné. Odvolací
súd pre úplnosť dodáva, že podmienkou tzv. náhradného doručenia, ktoré upravuje § 46 ods. 2 O.s.p.je zdržovanie sa adresáta v mieste doručenia a ochota inej dospelej osoby bývajúcej v tom istom byte
alebo dome alebo zamestnanej na totožnom pracovisku písomnosť prevziať a odovzdať ju adresátovi.
Pod zdržovaním sa adresáta v mieste doručenia treba rozumieť stav, ktorý mu umožňuje zásielku

bezprostredne po náhradnom doručení prevziať od osoby v zákone opísanej. Za zdržovanie sa v mieste
doručenia nemožno považovať nielen dlhodobejšiu neprítomnosť adresáta v mieste doručenia, ale
ani stav prechodný, krátkodobý pobyt mimo bydliska. Ak nie je možno doručiť písomnosť niektorej
z uvedených osôb, môže sa písomnosť uložiť na pošte alebo na orgáne obce. Doručenie uloženej
písomnostijevšakmožnélenzapredpokladu,žepokusydoručiťinejdospelejosobezostalibezúspešné.

O uložení treba adresáta informovať vhodným spôsobom. Preskúmaním spisového materiálu dospel
odvolací súd k záveru, že v danom prípade neboli dôsledne dodržané súdom prvého stupňa uvedené
ustanovenia, predovšetkým § 46 ods. 1, 2, 3 a § 47 ods. 1, 2 O.s.p., keďže tak ako vyplynulo z
lustrácie príslušného súdu v M. republike, trvalé bydlisko otca je F.. E. XX P. Č. S.. Konajúci súd po
vrátení zásielky z uvedenej adresy sa už ďalej neriadil dôsledne uvedenými ustanoveniami Občianskeho
súdneho poriadku a nezisťoval či adresát otec maloletého dieťaťa sa na tejto adrese aj reálne zdržiava,

a to napriek tomu, že z návrhu matky a jej vyjadrenia na pojednávaní mohol konajúci súd dôvodne
dospieť k záveru, že na tejto adrese sa skutočne otec nezdržiava a žije prechodne s trvalejším úmyslom
v F., kde pracuje ako kuchár, čo samotná matka v návrhu aj uviedla a označila adresu. Konajúci súd
sa nevysporiadal ani s tvrdením matky dieťaťa, že otec nemá v ČR žiadnu adresu, je bezdomovec s
adresou pobytu na mestskom úrade. Nepokúsil sa doručiť zásielku spôsobom určeným v takom prípade

(oznámenie o zásielke na mieste na to určenom a lehote určenej). Z uvedených dôvodov preto odvolací
súd dospel k záveru, že v danom prípade bolo porušené právo otca konať pred súdom, keďže mu nebolo
umožnené vyjadriť sa k predmetu konania. Navyše konajúci súd, keďže konal s opatrovníkom a účastníci
konania matka, opatrovník otca a kolízny opatrovník sa vzdali odvolania, rozhodoval rozsudkom podľa
§ 157 ods. 3 O.s.p., kedy ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov

alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol. Z uvedených dôvodov konajúci súd preto ani neuviedol,
na základe čoho zvýšil výživné, z akého dokazovania vychádzal a neuviedol ani len hypotetický príjem
otca, jeho majetkové pomery z akých vychádzal pri zvýšení výživného na 200 €, keďže rozsudok
neodôvodňoval. Preto odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

s tým, aby opätovne všetkými dostupnými prostriedkami zistil miesto pobytu otca, predvolal ho na
pojednávanie, vykonal dokazovanie vo veci a znovu o veci rozhodol tak, aby rozsudok bol riadne
odôvodnený, preskúmateľný a vykonateľný. Až v prípade, že napriek vyčerpaniu všetkých možností k
zisteniu pobytu otca, tento nezistí, bude postupovať v súlade § 29 ods. 6 O.s.p., zistí okruh vhodných
osôb na výkon tejto funkcie, aby ustanovenie opatrovníka nebolo len formálneho charakteru a rozhodne

za účasti takto ustanoveného opatrovníka.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.