Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoE/15/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104897707
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7104897707.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova č. 4, proti povinnej Z. Š., Q. U. T. Č. Q. W., M. Č.. XXX/XX, zdržujúcej sa na neznámom
mieste, zastúpená opatrovníkom H.. R. D., T.J. Y. Ú. K. Y. X. - K., vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Ing. Karolom Mihalom, Exekútorsky úrad v Košiciach, Moyzesova č. 34, pod sp. zn. EX 279/2004, o

vymoženie 358,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Košice I zo dňa 27.06.2012, č. k. 27Er/130/2004-13, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Zároveň
vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu,

ktorým je Notárska zápisnica spísaná pred JUDr. K. Ď., notárom so sídlom v R.Q., E. Y. Č.. XXXX/X D.
XX. XX. XXXX, Y.. M.. Q. XXXX/XXXX, Q. XXXXXX/XXXX poveril súd prvého stupňa dňa 23. 2. 2004
vykonaním exekúcie na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 358,49 eura s príslušenstvom
súdnehoexekútora Ing.JUDr.Karola Mihala. Súdprvéhostupňavecprávneposúdilpodľaustanovenia
§ 22 ods. 1, 2, § 23, 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1
zákona č. 233 /1995 Z.z. O súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (v ďalšom texte aj : "Exekučný

poriadok") a konštatoval, že v exekučnom titule sa osvedčuje vyhlásenie J.. U. Ž., ktorý na základe
substitučnej plnej moci zo dňa 2. 1. 2003 zastupuje Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta splnomocneného
povinnou, o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal
na skutočnosť, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX, I. D.G. XX. X. XXXX, oprávnený poskytol
povinnej úver vo výške 232,35 eura a povinná sa zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky
zvýšené o poplatok v sume 126,13 eura. Súčasťou predtlače zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie,

podpisom ktorého povinná splnomocnila tam uvedeného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, okrem iného
aj na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jej mene uznal záväzok zo zmluvy
o úvere a uznal záväzok uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice tak, aby sa
notárska zápisnica stala exekučným titulom. Uzavrel preto, že podpis advokáta Mgr. Tomáša Kušníra,
ako splnomocneného zástupcu povinnej v notárskej zápisnici, je na zmluve vopred predtlačený a na
základe takto udeleného splnomocnenia uznal dlh za povinnú voči oprávnenému vo výške 475,23 eura

spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 358,49 eura od 13. 10. 2003 do zaplatenia.
Prvostupňový súd na základe týchto skutočností dospel k záveru, že udelenie splnomocnenia ako formadohody o zastupovaní je dvojstranným právnym úkonom a musí byť urobený slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne. Splnomocnený advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom prípustné prostriedky
a spôsoby poskytovania právnej pomoci zastupovanému účastníkovi, ako aj chrániť jeho práva a

oprávnené záujmy, ktoré nesmú byť vo vzájomnom rozpore. V ďalšom vychádzal zo záveru, že ak Mgr.
TomášKušnírboladvokátompovinnejamalhájiťjejzáujmy,konalvrozporesozákonomapovinnosťami
advokáta, keď uznaním dlhu spísaného v notárskej zápisnici konal jednoznačne v rozpore so záujmami
povinnej, ako svojho klienta a taktiež bez splnomocnenia, resp. nad jeho rámec určil povinnej aj lehotu
na jeho splnenie (do 24. 11. 2003) a povinnosť zaplatiť všetky náklady spojené so spísaním notárskej

zápisnice. Povinná tak splnomocnila tretiu osobu, aby v jej mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu
výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinná vopred vzdala svojho práva uznať alebo neuznať
prípadný budúci záväzok. Povinnej bolo už v čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho
dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v
budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne
významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú, pričom povinná

si nemohla dobrovoľne vybrať právneho zástupcu, pretože tento bol už určený v predtlači zmluvy o
úvere a bol vybraný oprávneným. Súd prvého stupňa zároveň poukázal aj na spôsob uzavretia zmluvy
o úvere, keď uviedol, že spôsob, akým bol advokát ustanovený a na vykonanie ktorých úkonov bol
splnomocnený, jednoznačne dokazuje, že prejav vôle povinnej bol obmedzený oprávneným, ktorý ako
silnejšia strana vopred naformuloval obsah zmluvy tak, že povinná ak chcela uzatvoriť zmluvu o úvere,

musela prijať oprávneným vopred vybraného právneho zástupcu na vopred naformulované realizovanie
rôznych úkonov, pričom nemala žiadnu možnosť zmeniť oprávneným určeného právneho zástupcu
a ani možnosť zmeniť rozsah jeho splnomocnenia. Zmluvu o úvere mohla iba prijať alebo odmietnuť
ako celok.

Plnomocenstvo, ktoré bolo uzavreté bez slobodnej vôle povinnej a pre konflikt záujmov považoval súd
prvého stupňa za absolútne neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, a na základe
takéhoto plnomocenstva spísaný exekučný titul - notársku zápisnica za neúčinný s tým, že nemôže byť
podkladom exekúcie vedenej proti povinnej. V tej súvislosti poukázal aj na judikatúru súdov (uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. marca 2010 v konaní sp. zn. 14 CoE 49/2010, citovaného v

uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. 9. 2010, č. k. II. ÚS 358/2010-13). Na základe
takejto argumentácie dospel k záveru, že predložený exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom
podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto
zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

Zároveň vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením až po tom, čo súdny exekútor
ich uplatní a vyčísli ich výšku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne konanie podľa

ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť v odvolaní sformulované prejudiciálne otázky.

Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal
možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne

posúdil.

Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal
preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu
neprináleží. Podľa jeho názoru exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k

opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo navyše za situácie, kedy
už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti
(§ 44 ods. 2 Exekučného súdu) a kedy notár pri výkone svojej moci ex offo posúdil súlad úkonu
obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Poukázal na

možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice v zmysle ust. § 41 ods.1 Exekučného
poriadku, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Základnou vlastnosťou
notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude
dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejtogarancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Podotkol, že všeobecný
súd v danej veci nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s
platnými predpismi. Zdôraznil, že povinnej nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou

zrušenia zápisnice, alebo domáhať sa náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupovala, nie je možné za
súčasného stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Vzhľadom na
to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd
musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by
porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej

listiny, ktorá je exekučným titulom. Ak by sa súd nestotožnil s touto interpretáciou ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku oprávnený žiadal, aby súd (podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.)
konanie prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Vyslovil
názor, že súd prvého stupňa svojím postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh,
rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania,

keď odlišne zaobchádzal s povinnou na strane jednej a oprávneným na strane druhej, kedy povinná
mala zabezpečený výkon všetkých práv a oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne
nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti
poskytovania krátkodobých úverov. Namietal, že oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek
tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom

postavení a nemal možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnej však
dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného,
došlo k zmareniu exekúcie. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo
vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdil, že plnomocenstvo nie
je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením

a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v
ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo udelené v Zmluve o úvere je dostatočne určité
a zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr.
súčasnesuzatvorenímzmluvy,nazákladektorejdlhvzniká.Udelenímplnomocenstvapovinnánestratila
právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Ak povinná udelila svojmu zástupcovi plnomocenstvo na

zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelila plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony
urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu.
Vytýkal súdu prvého stupňa, že vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom
zastúpeného. Podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je na neprípustnosť zastúpenia potrebné,
abyišlooskutočnýrozporvzáujmochzástupcuazastúpenéhoanielenodohad,možnúkolíziuzáujmov,

či vnútorné presvedčenie súdu. Za nesprávny považoval aj názor súdu prvého stupňa, že notárska
zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná s oprávneným aj povinným. Takýto záver je v priamom
rozpore so súdnou praxou, konkrétne s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Co/7/2007, v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej zápisnice musí
byť aj oprávnený, teda veriteľ.

K návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. poukázal aj na najnovší vývoj
rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach o ústavnej sťažnosti, ktorých
predmetom je porušenie základných práv a slobôd s tým, že citoval ust. § 135 O. s. p., v zmysle ktorého
je všeobecný súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré

sa dotýkajú základných ľudských práv a slobôd. Tiež citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 120/2012-12 zo dňa 14.03.2012, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a predmetom
ktorého bolo posúdenie náležitosti notárskej zápisnice. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa ust. § 109
ods. 1 písm. c/ O. s. p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:
„1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky

plynúcej z tejto zmluvy?
2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“Opatrovník povinnej zostal v odvolacom konaní nečinný.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti
uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak,
že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods.
1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti
uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú
a o zastavení exekúcie, nakoľko mal za to, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto

konaní, je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a preskúmavaním jej náležitostí
exekučný súd prekročil právomoc zverenú mu zákonom.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa XX.XX.XXXX M. K.
Ú. Č.. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 232,36 eura, ktorý sa

povinná zaviazala vrátiť spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 126,14 eura, spolu 358,49
eura. Súčasťou zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal záväzok z úveru tak,
aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na jeho základe Mgr. Tomáš Kušnír
(prostredníctvomsubstitučnéhozástupcuJ..U.Ž.) uznalzapovinnúzáväzokztohtoúveruprednotárom

JUDr. K. Ď., o čom bola spísaná notárska zápisnica sp. zn. Q. XXXX/XXXX, Q. XXXXXX/XXXX M. D.
XX.XX.XXXX, a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,

právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa
Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať

právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet
(plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola
exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre
platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou,
nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice

nespôsobuje jej neplatnosť. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní
dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného
zástupcu. V uvedenom prípade povinnú ako dlžníčku pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice
zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír (prostredníctvom substitučného zástupcu) oprávnený konať za povinnú
na základe plnomocenstva, ktoré mu povinná udelila v Zmluve o úvere zo dňa XX.XX.XXXX.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho

orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o
plnomocenstve - podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide
o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba

uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu
záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá
medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takáto zmluvaje potom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne
práva a povinnosti.

V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnej bolo zároveň
na predtlači Zmluvy o úvere splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie povinnej pri vyhlásení
o uznaní právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice
ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v Zmluve o úvere veriteľom - oprávneným, a
povinná nemala možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasila so spísaním notárskej

zápisniceakoexekučnéhotitulu.Zatakejtosituáciejetuzjavnýrozporzáujmovmedzisplnomocnencom,
ktorý bol určený oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným nedáva dostatočnú záruku,
že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinnej. Oprávnený si zjavne určil tohto zástupcu za tým
účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú v protiklade a v konflikte so záujmami
povinnej.Existujúcirozporzáujmovmedzizástupcomazastúpeným(povinnou)vylučujemožnosťvzniku
platnej dohody o plnomocenstve. Povinná teda platne nesplnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra svojím

zastupovaním a tento nebol oprávnený v jej mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.

V Zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej splnomocniť advokáta Mgr.
TomášaKušníranavykonanievyhláseniavjejmene.Predmetnánotárskazápisnica,ktorájeexekučným
titulom v tomto konaní, neobsahuje prejav vôle povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou a

preto nemôže byť exekučným titulom voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu
exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe.

Nazdôrazneniesprávnostirozhodnutiasúduprvéhostupňaodvolacísúddodáva,žedohodaoprávnenej
a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je, ako

to vplýva z ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, exekučným titulom, na základe ktorého sa
vykonáva exekúcia. Nejde však o rozhodnutie a nevyvoláva ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája.
Mácharakterverejnejlistiny(§3ods.4zákonač.323/1992Zb.onotárochanotárskejčinnosti-Notársky
poriadok), ktorej správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica o uznaní
dlhu a súhlase s vykonateľnosťou má formálny charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú

potrebné na to, aby bola podkladom pre výkon rozhodnutia. Notár takúto zápisnicu spíše na základe
dohody medzi osobou oprávnenou a povinnou bez toho, aby bol oprávnený skúmať hmotnoprávny
podklad pre jej spísanie. Táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj v exekučnom konaní, nakoľko
vymáhanie plnenia, na ktoré oprávnený nárok nemá, nemožno považovať za prípustné.

Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za vyššie uvedených podmienok bola
exekučným titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnej.

K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom a k opätovnému preskúmaniu spôsobilosti
exekučného titulu odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní spôsobilosti notárskej zápisnice ako

exekučného titulu súd prvého stupňa vychádzal predovšetkým z tvrdení oprávneného a povinnej, z
predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu nevykonával dokazovanie, vychádzal len zo
skutočností vyplývajúcich zo spisu, vrátane do neho založených listín. Prihliadať na splnenie podmienok
konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci. V prípade, ak súd prvého stupňa
v priebehu exekúcie zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom a exekúcia je nezákonná, v

zmysleust.§58ods.1Exekučnéhoporiadkuboloprávnenýexekúciuzastaviťajbeznávrhu.Nedostatok
spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom podmienky
exekučného konania, ktorý nemožno odstrániť a pre ktorý musí byť konanie zastavené.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa

pri preskúmavaní notárskej zápisnice za súladný so zákonom. Z týchto dôvodov podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým
exekučným titulom.

Oprávnený ďalej navrhol prerušiť exekučné konanie za účelom podania žiadosti Súdnemu dvoru

Európskej únie na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., resp.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky na posúdenie súladu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl.
1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo

medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie

nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle ust. § 251 ods. 4 O.s.p. na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok v § 36

ods. 5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov,
a to podľa § 14 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a čl. 11 ods. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o
bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Preto ust. §
109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno exekučné

konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený.

Navyše, v predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým
exekučným titulom, a to pre neplatné zastúpenie povinnej pri jej spisovaní podľa ust. § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka, teda pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpenej V tejto rovine je bez právneho

významu,čipovinnávprávnomvzťahusoprávnenýmvystupovalaakospotrebiteľ,atedačiustanovenie,
ktorým splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na jej zastupovanie pri spisovaní notárskej zápisnice
napĺňalo charakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. či v danom prípade bola
správne aplikovaná Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát konajúci za oprávneného

za účelom uznania dlhu povinnej voči oprávnenému, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym
úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym
úkonom (uznesenie ÚS SR II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010).

Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej

úniezaopodstatnený,lebonevzniklapotrebastanoviťhraniceaplikovateľnostiúniovéhopráva.Podobne
nezistil dôvody na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky, keďže posúdenie súladu ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky nebolo v tomto konaní potrebné. Z
tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní
úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli
priznané.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.