Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Lisá

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315202075
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315202075.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobkyne W. V., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom L. D. XX, Y., t.č. bytom I. XX, zast. JUDr. Annou Drugdovou, Námestie slobody 25,
Humenné proti žalovanému C. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. X, Y., zast. JUDr Jánom Sopiakom,
Štefánikova 17, Humenné, o zrušenie spoločného nájmu bytu takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje spoločný nájom účastníkov konania k X-izbovému bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na
X.poschodí bytového domu, súp. č. XXXX/X na ul. T. v Y. a určuje, že výlučným nájomcom tohto bytu
sa stáva žalovaný.

Žalobkyňa je povinná byt vypratať a odovzdať žalovanému v lehote do 30 dní po zabezpečení
primeraného náhradného bytu.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou podanou dňa XX.XX.XXXX žiadala, aby súd zrušil spoločný nájom účastníkov
konania k X-izbovému bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X.poschodí bytového domu súp. č. XXXX/X,
na ul. T. v Y. a určil, že výlučnou nájomníčkou bytu a členkou Bytového družstva sa stáva žalobkyňa.
Zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaného byt vypratať a vyprataný odovzdať žalobkyni v lehote do
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadala priznať tiež náhradu trov tohto konania.

Žalovaný súhlasil s tým, aby súd zrušil spoločný nájom k bytu medzi účastníkmi, avšak žiadal, aby s
prihliadnutím na to, ako byt bol užívaný v posledných rokoch, rozhodol tak, že ďalším nájomcom tohto
bytu je žalovaný, žalobkyňa je povinná byt vypratať a zároveň žiadal, aby každý z účastníkov si znášal

svoje trovy sám.

Súd vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov, ako aj z listinných dôkazov zistil tento skutkový
stav:

Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Y. zo dňa XX.XX.XXXX v
konanípodsp.zn.XXP/XXX/XXXX,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňaXX.XX.XXXX.Týmtorozsudkom
bola dcéra účastníkov mal. L. V., nar. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti žalobkyne a
žalovanému bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu mesačne po 26,65 eur. Následne bola výška
výživného pre mal. L. V. zvýšená na 75 eur mesačne. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX apočas trvania manželstva nadobudli právo spoločného nájmu k X-izbovému bytu na ul. T. X v Y. a to na
základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorého vlastníkom je Bytové družstvo
Y.. Táto okolnosť bola zistená z predloženej zápisnice o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa

XX.XX.XXXX. Po rozvode manželstva sa účastníci konania nemohli dohodnúť na zrušení spoločného
nájmu bytu, preto žalobkyňa podala návrh, aby o tejto veci rozhodol súd.

Žalovaný súhlasil so zrušením spoločného nájmu bytu, avšak nesúhlasil s tým, aby nájomcom tohto
bytu po zrušení spoločného nájmu bola žalobkyňa. Poukázal na to, že byt získali po uzavretí manželstva
krátko už v roku XXXX predovšetkým jeho zásluhou, keď v tom čase pracoval v Bytovom družstve ako

elektrikár. Po problémoch, ktoré mali v rodine, ktoré boli najprv finančného charakteru, odišla žalobkyňa
do Č.R. O. za prácou a v podstate posledných 10 rokov nežila a nežije v tomto byte. Počas krátkej doby
žila aj s iným mužom a v byte ostal bývať po rozvode manželstva so žalovaným ich spoločný syn, ktorý
je dnes dospelý. Aj vzhľadom na tieto okolnosti žiadal žalovaný, aby súd v prípade, ak sa nedohodnú
účastníci konania rozhodol tak, že byt po zrušení spoločného nájmu bude naďalej užívať žalovaný,
pretože platil všetky poplatky súvisiace s užívaním tohto bytu výlučne sám po dobu posledných 10 rokov.

Nemá možnosť náhradného bývania a tak isto sa staral o výchovu spoločného syna, ako sa aj žalobkyňa
starala o výchovu ich dcéry, preto sa viacej zaslúžil o to, aby mohol v byte naďalej bývať.

Žalobkyňa v podstate potvrdila pravdivosť výpovede žalovaného. Uviedla, že výlučnou nájomkyňou
tohto bytu chce byť najmä preto, že nemá kde bývať. V súčasnej dobe žije s rodičmi v rodinnom dome,
avšak rovnako aj žalovaný má možnosť bývať v rodinnom dome svojich rodičov a dokonca je aj sčasti

spoluvlastníkom tohto rodinného domu. Žalobkyňa svojou výpoveďou potvrdila to, že v roku 2003 odišla
zo spoločnej domácnosti a byt užíva len žalovaný s ich synom B. a tak tomu je aj dodnes. V Č., kde
pracovala, mala známosť aj s iným mužom, s ktorým žila na spôsob manželstva v období od roku 2007
do roku 2011 v spoločnej domácnosti. Potom priateľ zomrel. Počas celého obdobia od roku 2003 až
doposiaľ neprispievala žalobkyňa žiadnou formou na úhradu poplatkov spojených s užívaním bytu a to

aj z toho dôvodu, že rovnaké náklady mala spojené s bývaním v Č.. Neprispievala ani na výživu syna, a
neurčila sa ani vyživovacia povinnosť žalovaného k dcére. Dohodou si to vysporiadali tak, že každý sa
stará o jedno dieťa, pričom žalovaný platil pre dcéru ešte poistné.

Z výsluchu žalovaného bolo zistené, že ich výpoveď sa vo všetkom zhoduje. Poukázal však na to,
že formálne je spoluvlastníkom rodinného domu po svojich rodičoch v D., ktorí zomreli, avšak otec

sa po druhý krát oženil a v dome ostala bývať jeho nevlastná matka so svojim synom, ktorí majú zlé
vzťahy, pričom poschodie tohto rodinného domu je vlastne neobývateľne, strecha zateká a tento dom je
momentálne neužívateľný bez toho, aby do neho vložil veľkú investíciu na jeho opravu. Keďže žalobkyňa
má v spoločnom byte ešte nejaké osobné veci, žalovaný sa nebránil tomu, aby si tieto veci zobrala a
súhlasil aj s tým, aby súd rozhodol o bytovej náhrade, že žalobkyňa má právo v tomto byte bývať do

zabezpečenia primeraného náhradného bytu. Nežiadal priznať náhradu trov tohto konania. Žalobkyňa
žiadala priznať náhradu trov tohto konania.

Podľa § 705 ods. 1 O. z. ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z
nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt
ďalej užívať ako nájomca.

Súd za súhlasu oboch účastníkov v súlade s ustanovením § 712a ods. 8 rozhodol tak, že žalobkyňa je
povinná vypratať byt po zabezpečení náhradného bytu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl vo vzťahu k tomuto konaniu a k tejto procesnej situácii, keď

žalovaný nemal námietok proti zániku práva spoločného nájmu. Chcel však ponechať byt vo svojom
výlučnom nájme, čo mu súd aj vyhovel za súhlasu žalovanej, aj po zistení, že bolo v súlade so zákonom,i dobrými mravmi, aby byt naďalej užíval žalovaný, ktorý v ňom posledných 10 rokov sám býval so svojim
synom a znášal sám aj všetky náklady spojené s užívaním tohto bytu. Zároveň okolnosťou hodnou
osobitného zreteľa je aj tá skutočnosť, že žalovaný súhlasil s tým, aby sa žalobkyňa mohla vysťahovať

z bytu po zabezpečení náhradného ubytovania. Tieto okolnosti súd považuje za dôvody, pre ktoré by
si každý z účastníkov mal trovy konania znáša sám a z tohto dôvodu podľa § 150 O.s.p. o tom aj takto
rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Vzhľadom na to, že účastníci konania sa práva na odvolanie výslovne vzdali, podané odvolanie by

nebolo účinné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.