Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Sroková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201118
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514201118.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, , zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému J. K., nar. X.XX.XXXX, P. XX/XX, V., v konaní o zaplatenie
1.087,02 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 603,90 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania
vo výške 31,58 eur a 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 603,90 eur od 21.5.2012 do zaplatenia, všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 7,23 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 18,47 eur na účet právneho zástupca

žalobcu TOMAŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.2.2014 domáhal, aby súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť mu sumu 1.087,02 eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.3.2010 do
20.5.2012 v sume 105,72 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.087,02 eur od 21.5.2012
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

.

Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný uzatvoril dňa 1.6.2007 so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.

Zmluvu č. XXXXXXXXX ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a na základe ktorej boli
žalovanému poskytnuté formou úveru peňažné prostriedky. Úver, ktorý bol poskytnutý vo výške 1.493,73
eur mal byť podľa žalobcovho tvrdenia vrátený žalovaným tak, že tento sa mal splácať v splátkach
vo výške 40,26 eur mesačne splatných vždy k 20 dňu v mesiaci. Žalobca si žalobou uplatnil splátky
úveru splatné od 20.3.2010 do 20.5.2012 v počte 27 a celkovej výške 1.087,02 eur. Zvyšné splátky
úveru si neuplatnil. Uplatnil si aj úroky z omeškania, a to jednak z jednotlivých splátok vo výške 40,26
eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky počnúc splátkou splatnou dňa 20.3.2010 do

dňa 20.5.2012, čo činí podľa žalobcu spolu úrok z omeškania vo výške 105,75 eur ako aj pokračujúci
úrok z omeškania zo sumy 1.087,02 eur vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti
poslednej splátky úveru, t.j. odo dňa 21.5.2012 do zaplatenia. Žalobca tvrdil, že pohľadávku zo zmluvy
o úvere nadobudol jej postúpením od pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. a to na základezmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012, pričom po postúpení pohľadávky žiadne úhrady
mu realizované neboli. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na skutočnosť, že ním uplatnený nárok má
základ v zmluve o úvere, ktorá je absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy sa podľa jeho názoru

spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V takom
prípadepoužitieustanovenieObčianskehozákonníkaneprichádzadoúvahyanivprípadeposudzovania
premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá aj Obchodnom zákonníku.

Podaním doručeným súdu dňa 4.6.2014 bližšie špecifikoval žalobou uplatnený nárok a predložil súdu
prehľad transakcií na úverovom účte žalovaného

Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami do vlastných rúk doručená dňa 23.5.2014 v

priebehu konania nevyjadril.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených
listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Žalovaný uzavrel dňa 1.6.2007 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. v písomnej forme zmluvu označenú ako
Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru

žalovanému vo výške 45.000,- Sk (1.493,73 eur), ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v dohodnutom čase.
Ďalej sa žalovaný zaviazal platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve. Úver mal žalovaný
splácať v splátkach vo výške 1.213,- Sk (40,26 eur) mesačne splatných vždy k 20.dňuv mesiaci s tým, že
prvá splátka bude splatná dňa 20.6.2007 a posledná dňa 20.5.2012. Dohodnutá výška úrokov bola 18,40
% ročne. Za správu úveru mal byť žalovaným hradený poplatok 60,- Sk mesačne (1,99 eur). Zmluvou

o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE zo dňa 13.12.2012 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. svoju
pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.6.2007 na žalobcu. Žalobca si
podanou žalobou uplatnil iba splátky úveru splatné od 20.3.2010 do konečnej splatnosti úveru, t.j. do
20.5.2012, teda 27 splátok spolu v sume 1.087,02 vrátane príslušenstva.

Nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou bolo treba právne posúdiť ako nárok zo zmluvy o úvere podľa

§ 497 a násl. Obchodného zákonníka, čo zodpovedá aj vôli zmluvných

.strán, ako to vyplýva z označenia zmluvy o úvere. Zároveň však nemožno opomenúť, že žalovaný do
záväzkového vzťahu vstupoval ako spotrebiteľ (§ 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 23a
zákona č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom
v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX) preto vzhľadom na zákonné kritériá

obsiahnuté v týchto právnych predpisoch bolo treba na daný záväzkový vzťah aplikovať aj osobitné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.

Ochrana spotrebiteľa z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov vrátane úverov
podľa Obchodného zákonníka. Aj v právnom vzťahu, ktorý sa spravuje, či už ex lege alebo ex contractu
ustanoveniami Obchodného zákonníka totižto nemožno opomenúť tú podstatnú skutočnosť, že táto

právna úprava bola a je sprevádzaná právnym predpisom verejnoprávneho charakteru obsahujúcim
kogentné ustanovenia t.j. zákonom na ochranu spotrebiteľa ( v čase uzavretia predmetnej úverovej
zmluvy išlo o zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý bol
neskôr nahradený zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ďalej len „zákon o ochrane

spotrebiteľa“) ktorý v § 23a výslovne stanovil, že spotrebiteľskou zmluvou môže byť aj zmluva uzavretá
podľa Obchodného zákonníka.

Úver je absolútnym obchodom, tak ako to v žalobe tvrdil žalobca a na úver dopadá tretia časť
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však
ako už bolo uvedené o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou. Ide

o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typickyobčianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne
vzťahy. Je teda náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej
úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych

právach a nie podnikateľské právo (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/81/2012-279
zo 14. februára 2013 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 402/2013-10, ktorými
bolo rozhodnuté v obdobnej veci a v ktorom je vyslovené, že dualistický systém záväzkového práva
na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami - dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod).

Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet
rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej
občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak
Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov
výhodnejšia.

Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne

.vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa

doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ) na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najm

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiťzvýšené
náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskými

.zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55 ,akzmluvnýmistranamisúnajednejstranedodávateľanadruhej
stranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu

na uzavretie zmluvy.

Podľa§52ods.2OZúčinnéhovčaseuzavretiazmluvyoúveredodávateľjeosoba,ktorápriuzatváranía
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy o bežnom
účte spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

.

V zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď

by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na uvedené je súd
povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi z dôvodu
jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o
predmetnom nároku.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa

predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníkavzneníúčinnomdo31.01.2013výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení uplatneného nároku v zmysle
zákonných ustanovení vyššie citovaných dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je iba čiastočnedôvodný, a to v časti splátok, ktoré nie sú premlčané. Dlh žalovaného z nepremlčaných splátok
predstavuje spolu sumu 603,90 eur, čo je 15 splátok po 40,26 eur splatných od 20.3.2011 do 20.5.2012.

Povinnosťou žalovaného ako dlžníka zo zmluvy o úvere bolo úver splácať v splátkach po 1.213,- Sk

(40,26 eur) mesačne vždy k 20 dňu v mesiaci a to od 20.6.2007 do 20.5.2012.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil splátky úveru splatné od 20.3.2010 do 20.5.2012, teda do konečnej
splatnosti úveru dohodnutej v zmluve o úvere, spolu v sume 1.087,02 eur.

Od splatnosti každej jednotlivej splátky úveru plynula žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi
samostatne trojročná premlčacia doba.

Žaloba, ktorou si žalobca uplatnil nároky z úverovej zmluvy bola tunajšiemu súdu doručená dňa

27.2.2014. Súd vychádzajúc z trojročnej premlčacej doby považoval splátky žalobcom uplatnené za
obdobie od 20.3.2010 do 20.2.2011 za premlčané, teda žalobca si

.v tejto časti uplatnil svoj nárok po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Súd vzhľadom na premlčanie nárokov žalobcu postupom podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol
na oslabenie nároku žalobcu voči žalovanému z dôvodu jeho premlčania z úradnej povinnosti a zamietol

žalobu v časti zaplatenia sumy 483,12 eur, čo je suma 12 splátok vo výške 40,26 eur žalobcom
uplatnených a splatných od 20.3.2010 do 20.2.2011. Zároveň zamietol nárok žalobcu na príslušenstvo
uplatňované z tejto sumy, a to kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 74,17 eur ako aj pokračujúci
úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 21.5.2012 do zaplatenia.

Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením splátok úveru splatných od 20.3.2011 do

20.5.2012, čím žalobcovi priamo zo zákona vzniklo právo na úrok z omeškania ktorého sadzba
požadovaná žalobcom (9 % ročne) je v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením
vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe aj v časti o zaplatenie pokračujúceho úroku
z omeškania z priznanej istiny. Pokiaľ ide o žalobcom požadovaný kapitalizovaný úrok z omeškania

predstavujúci 9% ročný úrok z omeškania z jednotlivých splátok úveru počnúc dňom nasledujúcim po
dni ich splatnosti (t.j. vždy od 21 dňa v mesiaci počnúc 21.03.2011 do 20.5.2011) súd taktiež považoval
za dôvodný a priznal žalobcovi kapitalizovaný úrok z jednotlivých nepremlčaných splátok za obdobie od
21.3.2011 do 20.5.2012 spolu vo výške 31,58 eur.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Pokiaľideovýrokotrováchkonania,vovzťahukuplatnenémunároku,ktorýpredstavovalsumu1.087,02

eur s príslušenstvom výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bolo konanie o
žalobe zamietnuté. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 603,90 eur, kapitalizovaného
úroku z omeškania vo výške 31,58 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 603,90 eur
od 21.5.2012 do zaplatenia, v ktorej bolo žalobe vyhovené. V časti o zaplatenie sumy 483,12 eur,
kapitalizovaného úroku z omeškania zo sumy 74,17 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo

sumy 486,72 eur od 21.5.2012 do zaplatenia bol neúspešný, keďže v tejto časti bola žaloba zamietnutá.
V tejto časti bol, teda úspešný žalovaný.

Žalobcaboltedaúspešnýv55,56%ažalovanýv44,44%.Poodpočítaníúspechužalovanéhovrozsahu
44,44 % od úspechu žalobcu v rozsahu 55,56 %, jeho čistý úspech je 11,12 %. Žalobcovi vzniklo právo
na náhradu trov konania v rozsahu 11,12 %.V prípade plného úspechu žalobcu v konaní trovy konania žalobcu považované súdom za účelné,
dôvodné a preukázané by pozostávali z náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške
65,00 eur a z náhrady trov jeho právneho zastúpenia za poskytnuté právne služby advokátom vo výške

spolu 166,68 eur.

Priznanétrovyprávnehozastúpeniapozostávajúzodmenyza2úkonyprávnejslužbyobavovýškespolu
122,82 eur (1./ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom; 2./ písomné podanie
na súd - žaloba doručená súdu dňa 27.2.2014) pri sume 61,41 eur za jeden úkon právnej služby podľa
§ 10 ods.1 a 2 v spojení s § 13a ods.1 písm. a/ a c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. K tomu treba pripočítať náhradu výdavkov na
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné /režijný paušál/ podľa § 16 ods.3 cit. vyhlášky
za 2 hore uvedené úkony právnej služby v roku 2014 vo výške 8,04 spolu vo výške 16,08 eur. Keďže
advokát zastupujúci žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd zvýšil jemu priznanú odmenu v
zmysle ním predloženého vyčíslenia o daň z pridanej hodnoty vo výške 27,78 eur podľa § 18 ods.3 cit
vyhlášky. Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 166,68 eur

Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaného však žalobcovi podľa § 142 ods.2 O.s.p.
patrí len 11,12 % týchto trov, teda patrí mu náhrada trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku
vo výške 7,23 eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 18,47 eur. Trovy konania spolu vo výške
25,70 eur.

Trovy konania je v zmysle § 149 ods.1 O.s.p. žalovaný povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu

žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.