Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. júl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/294/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612216278
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612216278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

M. súd v V. V. ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu L.. Y. Y., členiek senátu L.. W.

M. a L.. U. L., P.. v právnej veci navrhovateľa P., s.r.o., so sídlom P. XX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX,
zast. AK I. P., s.r.o., so sídlom T. 4, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, menom ktorej koná doc. L.. V. I., P..,
advokát proti odporcovi F. republika, v mene ktorej koná U. spravodlivosti F. republiky, K. námestie XX,
XXX XX V. na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
D. súdu G. č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. decembra XXXX jednohlasne takto

r o z h o d o l :

E. D. súdu G. č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. decembra XXXX p o t v r d z u j e .
D. náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

O. rozhodnutím zamietol okresný súd návrhy navrhovateľa na zaplatenie sumy XX.XXX,XX W. ako

majetkovej škody a sumy X.XXX,XX W. ako nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nesprávnym úradným
postupom okresného súdu ako súdu exekučného pri výkone verejnej moci. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V záujme hospodárnosti konania spojil okresný súd na spoločné konanie veci pod sp.zn. XXC/XXX/
XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX a XXC/XXX/XXXX o ktorých ďalej konal pod sp.zn. XXC/
XXX/XXXX. N. výška uplatnenej majetkovej škody uplatnená v uvedených konaniach po ich spojení

zodpovedá sume XX.XXX,XX W. a u nemajetkovej ujmy X.XXX,XX W..

D. súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody,
ktorá mu vznikla v jednotlivých exekučných konaniach vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. O. žiadal aj
nemajetkovú ujmu vo výške XX% z uplatňovanej istiny majetkovej škody.

D. súd odôvodnil rozhodnutie tým, že exekučný súd vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre
oprávneného a povinného a časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu rozhodol o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov a v
prípade, že oprávnený by v exekučných spisoch predložil spôsobilý exekučný titul, poverenie by mu bolo
vydané. D. súd uviedol, že lehota určená v ust. § 44 ods. X W. poriadku bola upravená len v súvislosti s
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade nesplnenia podmienok na vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie lehota upravená nie je.

X. na uvedené dospel okresný súd k záver, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup, a
preto ani nemohla byť spôsobená majetková škoda a nemajetková ujma v priamej príčinnej súvislosti sporušením práv navrhovateľa. O. ujmu s poukazom na vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie práv a stratu legitímnych očakávaní tiež
nemožno považovať za škodu a nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s

nesprávnym úradným postupom. E., ktorým sa zamietla žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nie je rozhodnutím nezákonným, pretože žiadnym príslušným orgánom nebola konštatovaná
nezákonnosť takéhoto rozhodnutia.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní

poukázal na tú skutočnosť, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 22X ods.1 O.s.p., keď sa mu
ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa § X05 ods.2 písm.a/
O.s.p. v spojení s § 22X ods.1 písm.f/ O.s.p., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, keď
rozhodoval vylúčený sudca, ako aj k vadám podľa § 22X ods.1 O.s.p., keď súd prvého stupňa nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

O. tiež, že okresný súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu
napriek tomu, že požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody s predložením listiny, ktoré
tieto preukazovali. P. jeho názoru nemohol okresný súd postupovať podľa § 101 ods.X O.s.p. a ak tak
urobil, odňal mu tým právo na konanie pred súdom.

P. na tú skutočnosť, že žiadal o prerušenie konania, čo okresný súd neakceptoval a nariadil
pojednávanie. O. ani jeho žiadosť o zrušenie pojednávania z dôvodu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená, je potrebné z konania vylúčiť. Tá okolnosť, že krajský súd neprihliadol na ním uvádzané
dôvody, ktoré vylúčenie sudcu z prejednávania tejto veci odôvodňovali nič nemení na tom, že v jeho

očiach, a objektívne v očiach verejnosti, nie je možné takéhoto sudcu považovať za nestranného. Z.
preto,ževkonaníbolomožnéuskutočniťlentakéúkony,ktorénepripúšťajúodklad,pričompojednávanie
súd vo veci odložiť mohol. Z dôvodu jeho neprítomnosti na pojednávaní sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam
odporcu, z ktorých okresný súd pri rozhodovaní vychádzal a ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na
ktorých založil svoje rozhodnutie. Z týchto dôvodov preto došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti,

jeho práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu možnosti navrhovateľovi konať pred súdom. Z dôvodu,
že sa nemohol vyjadriť ku skutkovým a právnym otázkam prejednávanej veci, ako aj z dôvodu, že nebol
oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, ku ktorým sa tiež nemal možnosť vyjadriť a ani navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení, považoval rozhodnutie okresného súdu za nesprávne.

P. jeho názoru nemohol okresný súd vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a jeho právo na
kontradiktórny súdny proces porušil tým, že vykonal dokazovanie obsahom exekučného spisu, pre ktorý
dôkaz sa rozhodol sám, pričom nie je zrejmé, či šlo o dôkazy, ktoré boli založené v exekučnom spise.
K. sa vyjadroval k majetkovej škode, ktorú si v návrhu uplatnil a ohľadom ktorej súd návrh zamietol. V
odvolaní uviedol, že súd skúmal len škodu, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti

súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka, čo však z odôvodnenia
rozhodnutia vôbec nevyplýva. D. súd sa podľa jeho názoru žiadnym spôsobom nevysporiadal ani so
znaleckým posudkom o vzniku a výške vzniknutej škody, ktorý navrhovateľ predložil súdu.

K nemajetkovej ujme navrhovateľ uviedol, že okresný súd v rozhodnutí nevysvetlil, prečo nedošlo k

porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. XX ods.X J. SR,
ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote, keď sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v
zákonom stanovenom čase a nezdôvodnil ani, prečo konal vo veci, keď navrhovateľ predložil návrh na
prerušenie konania pred pojednávaním vo veci samej.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca nevyjadril.

M. súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 2X2 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § X14 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané
prvostupňovým súdom. E. bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § XX1 ods.2 a § 156 ods.1

a X O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli M. súdu v V. V., pričom dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je právo navrhovateľa na zaplatenie
sumy ako majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom
okresného súdu ako súdu exekučného pri výkone verejnej moci, ktorá je vyjadrením čiastkových súm

uplatnených navrhovateľom samostatnými návrhmi, ktoré v záujme hospodárnosti spojil okresný súd
na spoločné konanie. Vo všetkých spojených návrhoch navrhovateľ žiadal, aby z dôvodu námietky
predpojatosti okresného súdu, ktorý má vec prejednať z dôvodu, že svojim konaním sám vyvolal
skutočnosť, ktorá založila právo navrhovateľa uplatňované týmito návrhmi, a to jeho nesprávnym
úradným postupom, nemôže byť ako štátny orgán, ktorý je škodcom v spore medzi navrhovateľom

a štátom objektívne rozhodujúcim orgánom v prejednávanej veci, preto navrhol postup podľa § 12
O.s.p., a teda, aby nadriadený súd rozhodol pred prvým prejednaním veci o jej prikázaní inému súdu,
pretože sudcovia konajúceho súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich
pomer k veci a k účastníkom konania. Z dôvodu námietky zaujatosti vznesenej navrhovateľom, z ktorej
vyplynulo, že pridelením tejto veci ktorémukoľvek zo sudcov konajúceho súdu by právo navrhovateľa
na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom bolo porušené, keďže neexistuje podľa rozvrhu

práce na súde žiaden sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý, predložil okresný súd nadriadenému súdu
na rozhodnutie námietku zaujatosti vznesenú navrhovateľom vo všetkých spojených veciach. O. súd
o všetkých rozhodol tak, že v prejednávanej veci vylúčil z rozhodovania len toho sudcu, ktorý konal v
navrhovateľom namietanej exekučnej veci. D. sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania
tejto veci nevylúčil.

O. si návrhmi uplatnil právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z toho dôvodu, že
exekučný súd potom, ako dostal od súdneho exekútora žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcií, nekonal pri udelení poverenia v súlade s § 44 ods.X EP, keď o nich nerozhodol do XX
dní od ich doručenia a keď o nich rozhodol tak, že ich zamietol až po uplynutí stanovenej lehoty. O.

úradný postup, ktorý mal za následok vznik majetkovej škody je preto daný nevydaním rozhodnutí
v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, a preto bol
aj príčinou vzniku materiálnej škody a nemajetkovej ujmy. K prieťahom v exekučnom konaní došlo
najmä tým, že exekučný súd opätovne posudzoval práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu napriek
právoplatným exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom, ktoré tvoria prekážku právoplatne

rozhodnutej veci. X. majetkovej škody navrhovateľ vyčíslil z náhrady istiny a príslušenstva, ktorá už
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní vedenom voči
dlžníkovi a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si uplatnil z toho dôvodu, že nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu došlo k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že zákonným
postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. O. mohol pri skôr vydanom rozhodnutí exekučného

súdu, ktoré by bolo vydané včas a v zákonnej lehote uskutočniť rad iných krokov, ktoré by boli zvýšili
jeho úspech mimo súdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by
bol vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. O. nemajetkovej ujmy má tak základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv navrhovateľa a princípov právneho štátu.

D. vo všetkých spojených konaniach namietal, že navrhovateľ nepreukázal jeho tvrdenie, že by
činnosťou exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu nerozhodnutím o žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote, pretože z § 44 ods.X EP
vyplýva len to, že XX-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu

ako exekučnom titule. K. § 44 ods.X EP účinné od XX.XX.XXXX viaže splnenie povinnosti XX dní pre
vydanie poverenia pre súdneho exekútora len k vydaniu poverenia, avšak táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods.X písm.c/ a d/, a teda neplatí pre vydávanie poverení pri rozhodnutiach
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, preto je nárok navrhovateľa neopodstatnený.

D. poukázal na nesplnenie podmienok pre uplatnenie nároku navrhovateľa na súde, pretože žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v každej zo spojených vecí, ktorú navrhovateľ doručil
odporcovi nebola v čase podania návrhu na súd ešte prejednaná, a teda navrhovateľ nepostupoval tak,
ako to vyplýva z § 15 a § 16 ods.X zák.č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.č.

XXX/XXXX Z.z.) cit. zák. P. názoru odporcu boli preto návrhy navrhovateľa podané na súd predčasne.
H. nárok v každom z nich nemôže byť ani z dôvodu, že žiadosť o udelenie poverenia exekučný súd
zamietol a ani z dôvodu, že by bolo došlo k vydaniu tohto rozhodnutia po zákonom stanovenej lehote
dôvodný. O. sa ani o zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pretožetýmto nemôže byť akýkoľvek postup súdu a ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, pretože podľa § 6 ods.X cit. zák. je možné právo na náhradu škody z tohto dôvodu uplatniť
len vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre

nezákonnosť príslušným orgánom, k čomu však v prejednávanej veci nedošlo. K. žiadosti o udelenie
poverenia nie je podľa názoru odporcu limitované žiadnou lehotou, pretože lehota XX dní sa podľa §
44 ods.X EP vzťahuje len na ten prípad, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, XX-dňová lehota pre iný postup súdu neplatí. Vo vzťahu k
prieťahom exekučného súdu v konaní odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že by bol podal

sťažnosť na prieťahy v konaní, resp. žiadosť o prešetrenia vybavenia sťažnosti, ani že by existovalo
právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, prípadne iné právoplatné rozhodnutie W.,
resp. J. súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Z tohto dôvodu nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov
tak, ako to navrhovateľ v konaní tvrdil. D. v konaní vzniesol aj námietku premlčania v súlade s § X9
ods.1 cit. zák. O. tiež, že z návrhu nevyplýva, či navrhovateľom uplatnená škoda vo forme vecných

nákladov predstavuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk tak, ako to vyplýva z § X7 ods.1 cit. zák., pričom
paušalizáciu vecných nákladov nepovažoval za zmenšenie majetku navrhovateľa ako poškodeného a
ani za ušlý majetkový prospech, preto nie je možné, aby sa ich podľa zák.č. XXX/XXXX Z.z. domáhal.
R. náklady na udržiavanie systému ako položku majetkovej škody odporca neuznal za preukázanú,
pričom sa jedná o paušálne sumy za len všeobecne deklarované činnosti bez akýchkoľvek dôkazov. V

časti navrhovateľom uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu poukázal na § 17 ods.X a X zák.č. XXX/
XXXX Z.z. a tvrdil, že navrhovateľ nepreukázal, že by ho ním uvádzané porušenie práva oprávňovalo
aj na uplatnenie zadosťučinenia, pretože nedošlo k preukázaniu vzniku nemajetkovej ujmy a ani toho,
že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. X. k tomu, že navrhovateľ nepreukázal podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ako ani príčinnú súvislosť, vznik skutočnej škody a prípadnej

nemajetkovej ujmy, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

P. veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec právne správne
posúdil, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

G. na zdôraznenie správnosti, a to s prihliadnutím na tvrdenia navrhovateľa v odvolaní uvádza ďalšie
skutočnosti. O. navrhovateľa uvedené v odvolaní sú námietkami procesného, ale aj hmotnoprávneho
charakteru. K procesným námietkam odvolateľa, ktoré sa týkajú tej skutočnosti, že vec prejednal a
rozhodol zaujatý sudca je potrebné uviesť, že M. súd v V. V. ako súd nadriadený právoplatne rozhodol
o námietke navrhovateľa týkajúcej sa zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, ako aj jeho návrhu

na prikázanie veci inému súdu, v dôsledku čoho je súd prvého stupňa rozhodnutím nadriadeného súdu
viazaný.

Aj keď by bol podkladom práva navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, čo sa v prejednávanej veci

nepotvrdilo, nezakladá to automaticky pomer sudcu k veci, preto neexistuje žiaden relevantný dôvod
k tomu, aby bol zákonný sudca z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený. K. sudcu, ktorý
prejednáva a rozhoduje vec na vecne a miestne príslušnom súde nemôže vylúčiť z prejednávania
a rozhodovania veci len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci mala byť navrhovateľovi
spôsobená škoda (rozhodnutie NS SR č.k. XCdo XXX/XXXX). Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt,

že navrhovateľ nesúhlasil s postupom okresného súdu, keď v prejednávanej veci nebolo prihliadnuté na
jeho námietku zaujatosti a žiadosti o prikázanie veci inému súdu a keď okresný súd nevyčkal na výsledky
konania o ústavnej sťažnosti navrhovateľa, ktorú podal na postup okresného súdu J. súdu SR z dôvodu
porušenia jeho základného práva zaručeného mu čl. XX ods.X J. SR, ako aj čl. X ods.X W. dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivý súdny proces. D. súdu je z iných rozhodnutí

J. súdu SR, napr. I. ÚS XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, I. ÚS XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorými
už rozhodoval o rovnakej sťažnosti navrhovateľa proti uzneseniam nadriadeného súdu zrejmé, že návrh
navrhovateľa bol pre nedostatok právomoci J. súdu SR na ich prerokovania a rozhodnutie odmietnutý
a keďže iné dôvody, pre ktoré by mal byť zákonný sudca z prejednávania a rozhodovania tejto veci
vylúčený okresným, ale ani odvolacím súdom zistené neboli, je námietka navrhovateľa o tom, že vo veci

rozhodoval nezákonný a zaujatý sudca nedôvodná. D. súd preto nepovažoval postup okresného súdu,
keď vec prejednal a rozhodol za také porušenie, ktoré by mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie
v prejednávanej veci.D. súd nesúhlasí ani s tvrdením navrhovateľa o tom, že postupom okresného súdu, keď tento predbehol
vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu
rozhodovania o nestrannosti sudcu bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, pretože okresný

súd sa s dôvodmi, pre ktoré navrhovateľ navrhol prerušenie konania v prejednávanej veci až do
rozhodnutia J. súdu SR o jeho sťažnosti podrobne zaoberal a v odôvodnení rozhodnutia, ktorým jeho
návrh na prerušenie konania zamietol sa s nimi vysporiadal. D. súd musel vychádzať z právoplatného
rozhodnutia nadriadeného súdu, ktorým ho ako zákonného sudcu z prejednávania veci nevylúčil,
preto návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § X09 ods.1 písm.b/ a ods.X písm.c/ O.s.p.

nepovažoval správne za dôvodný. O. uvádzaný dôvod na prerušenie konania v čase rozhodovania súdu
neexistoval, pretože okresný súd bol v čase rozhodovania tejto veci rozhodnutím nadriadeného súdu
o jeho nevylúčení, viazaný.

P. § X01 ods.1 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

D. súd s tvrdením navrhovateľa o tom, že okresný súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a v
neprítomnosti jeho právneho zástupcu napriek tomu, že požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol
dôležité dôvody s predložením listiny, ktoré tieto preukazovali, nestotožnil. Ak okresný súd prejednal

vec na nariadenom pojednávaní bez účasti navrhovateľa, nie je možné procesný postup okresného
súdu považovať za nesprávny a za rozporný s § 101 ods.X O.s.p. a ani za taký, ktorý by mal
za následok odňatie možnosti navrhovateľa konať pred súdom. D. súd neznemožnil navrhovateľovi
realizáciu jeho procesných práv tým, že vec prejednal a rozhodol bez jeho účasti, pretože o odročenie
tohto pojednávania navrhovateľ súd nepožiadal. O. je možné súhlasiť s jeho tvrdením, že žiadosť o

zrušeniepojednávaniaježiadosťouojehoodročenie,pretožepreodročeniepojednávaniamusíúčastník
súdneho konania uviesť dôležitý dôvod, ktorý má za následok jeho odročenie. D. súd správne vyhodnotil
dôvod uvedený navrhovateľom v jeho žiadosti o zrušenie pojednávania, a to podanie sťažnosti na J. súd
SR proti rozhodnutiu nadriadeného súdu z dôvodu jeho nesúhlasu za taký, ktorý nespĺňal podmienky
pre odročenie pojednávania, a to aj preto, že rozhodnutie nadriadeného súdu bolo v čase pojednávania

právoplatné a z prejednania a rozhodnutia tejto veci vylúčený nebol.

O. je podstatná ani ďalšia jeho námietka o tom, že sa nemohol vyjadriť k dôkazom predloženým
odporcom, pretože to, či sa navrhovateľ zúčastní pojednávania a svoje právo vyjadriť sa k veci a
ku skutočnostiam a dôkazom predloženým odporcom využije je výlučne v jeho právomoci. O. bol na

pojednávaniesúdomriadnepredvolaný,vpredvolaní napojednávaniebolpodrobnepoučenýovšetkých
jeho právach a povinnostiach a keďže neexistoval žiaden dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, o
ktoré odročenie ani navrhovateľ súd nežiadal, bol postup okresného súdu pri vykonávaní a hodnotení
dôkazov správny. O. mal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi a stanoviskami,
vyjadriť sa k nim a ak sa na súdom nariadené pojednávanie z vlastnej vôle nedostavil, nesie za takýto

prístup zodpovednosť výlučne sám. (rozhodnutie NS SR X N. XXX/XXXX)

D. súdu nie je možné vytknúť ani procesný postup, ktorým vykonal dokazovanie aj obsahom
exekučného spisu, ktorý sa prejednávanej veci týkal, pretože práve v exekučnom konaní mala vzniknúť
navrhovateľovi ním uvádzaná škoda. F. navrhovateľ nemal výhrady k tomu, aby rozhodujúce skutočnosti

týkajúce sa nesprávneho úradného postupu nedodržaním XX-dňovej lehoty pre vydanie poverenia pre
súdneho exekútora a nerozhodovanie bez zbytočných prieťahov preskúmal, inak by nemohol vo veci
bez takto zisteného skutkového stavu rozhodnúť. Z. postupom okresného súdu nemohlo v žiadnom
prípade dôjsť k porušeniu práva navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie, pretože dôkazná povinnosť
je výlučne na tom účastníkovi, ktorý porušenie práva tvrdí. V právomoci súdu, ktorý prejednávanú

vec rozhoduje je zasa posúdenie významu dôkazov a potreba ich vykonania, pričom sám zváži, ktoré
dôkazy vykoná a ktoré nie podľa toho, či sú pre rozhodnutie veci potrebné alebo nie. Z D. súdneho
poriadku vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súd nie
je nimi viazaný a nemusí vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. P. návrhu na vykonanie dokazovania
a záver o tom, ktoré z dôkazov súd vykoná a ktoré nie je podľa § X20 ods.1 O.s.p. vecou súdu, a

nie účastníkov konania. P. judikatúry J. súdu SR do obsahu základného práva podľa čl. XX ods.X J.
SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. X ods.X Y. nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, ani právo dožadovať sa ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladomvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (rozhodnutie ÚS SR sp.zn.
II.ÚS X/XX a sp.zn. II.ÚS XXX/XX).

Z vyššie uvedených dôvodov je preto odvolací súd toho právneho názoru, že navrhovateľovi nebolo
odňaté jeho právo konať pred súdom, ani právo na kontradiktórny súdny proces. Vo veci rozhodol
zákonný a nestranný sudca, preto takýmto postupom nemohlo dôjsť k porušeniu žiadneho jeho práva.

K hmotnoprávnym dôvodom uvádzaným navrhovateľom v odvolaní ohľadom ním uplatneného nároku,

ktorému nebolo vyhovené z dôvodu nepreukázania nesprávneho úradného postupu ako základného
predpokladu pre vznik práva na náhradu škody, ktorý dôvod navrhovateľ založil na nedodržaní XX-
dňovej lehoty stanovenej W. poriadkom v § 44 ods.X pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi v
exekučnom konaní odvolací súd uvádza, že okresný súd správne dospel k záveru, že v exekučnom
konaní k žiadnym prieťahom nedošlo a exekučný súd ani nekonal tak, že by nebol dodržal zákon a že
by bol svojim postupom zapríčinil vznik škody, ktorú si navrhovateľ v konaní uplatnil. Y. exekučného

konania, ktorú navrhovateľ popísal od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
exekučnému súdu do vydania rozhodnutia, ktorým exekučný súd jeho žiadosť zamietol, resp. poverenia
bola primeraná, pretože exekučný súd rozhodol o vydaní poverenia pre súdneho exekútora v krátkej
lehote od predloženia žiadosti, čo vyplýva z pripojených exekučných spisov.

D. súd považuje postup okresného súdu ako súdu exekučného, ktorý potom, ako mu boli doručené
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku za postup, v ktorom k žiadnym prieťahom v konaní nedošlo. V tejto súvislosti odvolací súd
zdôrazňuje, že navyše pre exekučný súd z W. poriadku žiadna lehota pre vydanie rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia ani nevyplýva.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku
vecne správne, preto ho podľa § 2X9 O.s.p. potvrdil.

P. § 224 ods.X a § 142 ods.1 O.s.p. rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania tak, že

ich náhradu odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný nepriznal, pretože si žiadne trovy
neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.