Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/635/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412210346
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412210346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci
navrhovateľov: 1) Karol Kováč AUTODOPRAVA, IČO: 34 395 202, s miestom podnikania 953 01 Zlaté
Moravce, Šoltésovej 53 a 2/ Peter Gregora, IČO: 37 320 840, s miestom podnikania 953 01 Zlaté
Moravce, Nitrianska 5, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK, s. r. o., Štefánikova 7,
Nitra, IČO: 36 868 876, proti odporcovi: Knauf Insulation, s. r. o., so sídlom Železničný rad 24, 968 14
Nová Baňa, IČO: 31 628 109, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Šiška & Partners, s.r.o., so sídlom
Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 861 964, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Žiar

nad Hronom č. k. 4C/75/2012 zo dňa 03. 03. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 82,69 € na účet právneho zástupcu odporcu Šiška & Partners,
s.r.o. so sídlom v Bratislave, vedený v D. X. U., a.s., pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu navrhovateľov zamietol. O trovách konania

rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z. z., Občiansky súdny poriadok tak, že
zaviazal navrhovateľov 1) a 2) zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu titulom náhrady trov
konania sumu 1.396,47 €, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol,
že navrhovatelia podali na Okresný súd Žiar nad Hronom žalobu na ochranu osobnosti
a to z toho dôvodu, že odporca dňa 07. 05. 2012 poslal spoločnosti TransLog Slovakia, a.s.

a iným spoločnostiam mail, ktorým neoprávnene zasiahol do dobrej povesti navrhovateľov, čím podľa
navrhovateľov došlo k poškodeniu dobrého mena navrhovateľov.

Navrhovatelia v žalobe tvrdili, že odporca svojím nepravdivým tvrdením obsiahnutým v maily zo dňa
07. 05. 2012 ohrozuje vážnosť, česť a dôstojnosť navrhovateľov, pričom odvtedy ako odporca poslal
spoločnosti TransLog Slovakia, a.s. ako aj iným spoločnostiam predmetný mail, navrhovatelia nemôžu
vykonávať pre odporcu dopravu. Odporca navrhol žalobu zamietnuť aj z toho dôvodu, že navrhovatelia

nepreukázali existenciu neoprávneného zásahu do ich práv na ochranu osobnosti. Ďalej uviedol, že
zaslanie mailu príslušným obchodným spoločnostiam nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom.
Žalobu navrhol zamietnuť aj z toho dôvodu, že navrhovatelia nepreukázali existenciu nemajetkovej
ujmy, na zaplatenie ktorej si tiež uplatnili nárok. Uviedol, že je jeho slobodným rozhodnutím, či mázáujem spolupracovať s navrhovateľmi alebo tento záujem nemá a ak sa rozhodol, že s navrhovateľmi
spolupracovať nebude, nejedná sa o nemajetkovú ujmu. Zdôraznil, že podľa jeho názoru, neexistuje
príčinná súvislosť medzi predmetným mailom a nespolupracovaním odporcu s navrhovateľmi, nakoľko

rozhodnutie odporcu nespolupracovať s navrhovateľmi, nebolo založené na existencii mailu.

Okresný súd vykonal dokazovanie a z vykonaného dokazovania zistil, že Y. P., zamestnankyňa
odporcu, zaslala piatim alebo šiestim špedičným spoločnostiam v mesiaci máj 2012 mail, v ktorom sa
uvádza: ,,Spätnou kontrolou nakládky v 18. týždni sme zistili, že prostredníctvom Vašej spoločnosti boli

realizované prevozy z nášho hlavného skladu na naše skladové plochy v rámci Novej Bane dopravcami,
ktorí vysoko neprofesionálne
a špekulatívne využili situáciu a tým spôsobili finančnú ujmu našej spoločnosti. Jedná sa
o nasledovných dopravcov: 1.Kováč Karol AUTODOPRAVA, Šoltésovej 53, Zlaté Moravce, vodič p. W.,
evidenčné číslo vozidla: ZM XXX AN, ZM XXX YD a X.Gregora L., W. XX, Z. T., vodič p. P., evidenčné
číslo vozidla: ZM XXX BI, ZM XXX YC. Touto cestou Vás chcem požiadať, aby uvedené dopravné

spoločnosti neboli viacej použité pre prepravy pre našu spoločnosť Knauf Insulation. Vykonávame
opatrenia tak, aby títo partneri nemali viacej prístup na nakládku do areálu našej firmy.“ Svedkyňa Y.
L.vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila, že napísala predmetný mail. Potvrdila tiež tú skutočnosť, že
partneri odporcu štandardne realizovali prepravu za obvyklú cenu 32 eur za jeden prevoz. Navrhovatelia
takéto prepravy dlhodobo realizovali pre odporcu prostredníctvom spoločnosti KINLY - TRANS, s.r.o.

a teda dobre poznali obchodné praktiky odporcu. V máji 2012 sa odporca dostal do časovej tiesne
a keďže prostredníctvom spoločnosti KINLY - TRANS, s.r.o. nebolo možné zabezpečiť prepravu,
(pričom hrozilo zastavenie výroby), obrátil sa odporca na spoločnosť TransLog Slovakia, a.s., ktorá
však žiadala dvojnásobne vyššie ceny za prepravu. Vzhľadom k tomu, že nebolo možné zabezpečiť
iných prepravcov, pristúpil odporca pod hrozbou vzniku škody a odstavenia výroby na požiadavku

spoločnosti TransLog Slovakia, a.s., pričom následne zistil, že to boli práve navrhovatelia, ktorí pre
odporcu realizovali prepravu tovaru, aj keď už pod firmou TransLog Slovakia, a.s. a to za dvojnásobne
vyššie ceny v porovnaní s cenami, za ktoré dlhodobo,
v posledných 7 - mich až 10 - tich rokov prepravovali pre odporcu pod spoločnosťou KINLY-TRANS,
s.r.o. tovar. Navrhovatelia pritom využili situáciu, vedomí si toho, že odporca potrebuje zrealizovať

prepravu tovaru a nikto iný nemá voľné kapacity, preto v tejto konkrétnej situácii žiadali nadštandardné
ceny. Okrem toho odporca zistil, že navrhovatelia sa „chválili“ ostatným dopravcom, že si vyjednali
vyššie ceny, čím porušili obchodné tajomstvo, preto použila svedkyňa W. v predmetnom maily pojem
„neprofesionálne“. Špekuláciou
nazvala svedkyňa P. to, že navrhovatelia nahovárali iných dopravcov, aby prepravovali tovar pre odporcu

za vyššie ceny. Svedok N.. P. O. potvrdil tvrdenie odporcu a svedkyne P., že jeho spoločnosť KINLY-
TRANS,s.r.o.akošpedičnáspoločnosťrobilapreodporcuprepravuvrozpätí7-mich až10-tich rokoch
a dlhodobo sa pritom snažila udržiavať rovnakú cenovú politiku, t. j. prepravovala tovar pre odporcu za
dohodnuté ceny. V celom uvedenom období prepravovali tovar pre odporcu aj navrhovatelia, a preto
poznali cenovú politiku odporcu. Uvedený svedok potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi aj tú skutočnosť,

že navrhovatelia z jedného dňa na druhý odišli zo spoločnosti KINLY-TRANS, s.r.o. a dohodli sa so
spoločnosťou TransLog Slovakia, a.s. na tej istej práci akú vykonávali pre odporcu pod spoločnosťou
KINLY - TRANS, s.r.o. ale za vyššie ceny. Svedok
N.. P. O. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil tiež tú skutočnosť, že ceny za prepravu boli dlhodobo
rovnaké. Ak sa jazdilo za hodinové sadzby, tak veľmi krátke obdobie a aj to len výnimočne počas

Vianočných sviatkov. Potvrdil, že dostal od odporcu mail vo vyššie uvedenom znení, ktorý však
považoval iba za žiadosť odporcu, aby s navrhovateľmi nespolupracoval pri realizovaní prepravy pre
odporcu. Podľa jeho názoru, tak veľká firma ako je odporca si môže stanovovať zmluvné podmienky,
s ktorými dopravcami chce alebo nechce spolupracovať. Svedkyňa T.. Q. X. zo spoločnosti TransLog
Slovakia, a. s. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila tú skutočnosť, že odporca ju požiadal o krátke

prepravy. V čase, keď odporca potreboval nutne prepravu, boli k dispozícii len navrhovatelia. Vyvrátila
tvrdenia navrhovateľov, že ceny za prepravu stanovila spoločnosť TransLog Slovakia, a. s. Potvrdila
tvrdenie odporcu, že ceny stanovili obidvaja navrhovatelia. Spoločnosť TransLog Slovakia, a.s. cenu
za prepravu nestanovila. Ďalej potvrdila, že dostala od odporcu predmetný mail. Tento mail však
považovala len za žiadosť odporcu, aby spoločnosť TransLog Slovakia, a.s. na prepravu tovaru

pre odporcu nevyužívala navrhovateľov. Pokiaľ sa však jednalo o realizáciu prepravy tovaru pre
iných zákazníkov, navrhovateľov na prepravu tovaru pre iných klientov zabezpečovala. Okresný súd
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že výpoveďou uvedenej svedkyne bolo
vyvrátené tvrdenie navrhovateľovo tom, že nemohli vykonávať prepravu pre odporcu a aj pre iné subjekty.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na znenie

ust. § 11 Občianskeho zákonníka a uviedol, že podľa stanoviska odporcu zámerom vyhotoviť predmetný
mail nebolo poškodiť dobré meno alebo dobrú povesť navrhovateľov, ale zámerom odporcu bolo
reagovať na správanie navrhovateľov, ktoré bolo rozpore so zásadami poctivého obchodného styku ako
aj v rozpore so zaužívanými obchodnými zvyklosťami, keď nabádali ďalších prepravcov, aby si pýtali
od odporcu za svoje prepravné služby vyššiu odmenu. V uvedenej súvislosti okresný súd konštatoval,

že odporca bol oprávnený v rámci zásady zmluvnej voľnosti dobrovoľne si vybrať subjekty, s ktorými
chce vstupovať
do zmluvných vzťahov a s ktorými má záujem spolupracovať. Konštatoval, že nie je sporné, že
navrhovatelia dlhodobo 7 až 10 rokov robili prepravu tovaru za štandardné stabilné ceny, (čo bolo
zvyčajne 32 eur za prevoz) pod spoločnosťou KINLY - TRANS, s.r.o., čo potvrdili vyššie uvedení
svedkovia. Začiatkom mesiaca máj 2012, keď odporca potreboval urýchlene premiestniť svoj materiál

na iný sklad a neboli voľné kapacity, pričom navrhovatelia prešli pod spoločnosť TransLog Slovakia, a.s.,
kde za prepravu tovaru žiadali 60 eur. Odporca
v čase realizácie prepravy (začiatkom mája 2012) nevedel, že prepravu budú realizovať práve
navrhovatelia, ktorí poznajúc cenovú politiku odporcu, využili situáciu vo svoj prospech. Keď
odporca následne túto skutočnosť zistil, reagoval uvedeným mailom. Odporca tiež zistil, že

navrhovatelia nabádali aj ostatných prepravcov (obvykle prepravujúcich tovar pre odporcu), aby si
pýtali za svoje prepravné služby vyššiu odmenu, keďže oni ju dostávajú, čím značne ohrozovali
dovtedajšiu bezproblémovú obchodnú spoluprácu odporcu s ostatnými prepravami, čo potvrdil aj šéf
spoločnosti KINLY-TRANS, s.r.o.. Odporca teda požiadal spoločnosť TransLog Slovakia, a.s., aby
nesprostredkovávala služby ponúkané navrhovateľmi pre odporcu.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uvedeným mailom nedošlo k
zásahu do občianskej cti navrhovateľov, nakoľko odporca týmto mailom prejavil len svoje stanovisko
a to kritiku praktík, ktoré použili navrhovatelia pri preprave tovaru pre odporcu v mesiaci máj 2012. V
uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že za odôvodnenú kritiku možno považovať takú kritiku, pri

ktorej nie sú prekročené medze vecnej a konkrétnej kritiky a ktorá je primeraná čo do formy, spôsobu,
dôsledkov a všetkých okolností, za ktorých k nej dochádza. Podľa názoru okresného súdu v konaní
bolo preukázané, že navrhovatelia realizovali prepravu tovaru pre odporcu dlhodobo 7 až 10 rokov
pod spoločnosťou KINLY-TRANS, s.r.o. za stabilne dohodnuté ceny. Poznali cenovú politiku odporcu,
poznali jeho prevádzkové potreby. Ak z jedného dňa na druhý prešli do konkurenčnej spoločnosti a to

TransLog, a.s. a tu si sami stanovili dvojnásobnú cenu za prepravu, využijúci situáciu s nedostatkom
prepravných kapacít, tak potom takáto kritika zo strany odporcu je oprávnená a vecná.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že v konaní bolo
preukázané, že navrhovatelia o cenovej relácii realizovanej prepravy informovali aj iných dopravcov a

nabádali ich k tomu, aby si tiež pýtali vyššie ceny. Takéto správanie navrhovateľov potvrdil aj Ing. O.
zo spoločnosti KINLY - TRANS, s.r.o. Predmetný mail je podľa okresného súdu prípustnou kritikou, táto
kritika je vecná a primeraná obsahom i formou. Zákonné ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka
neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený.
Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia

v spoločnosti. Podľa názoru okresného súdu obsah predmetného mailu nie je neoprávnený, preto
nedošlo k zásahu do občianskej cti navrhovateľov, tak ako to má na mysli ust. § 11 Občianskeho
zákonníka. Konštatoval, že nakoľko nedošlo k neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
na strane navrhovateľov, nie je ani dôvod domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, ďalej
nie je dôvod, aby súd priznal navrhovateľom primerané zadosťučinenie a či náhradu nemajetkovej ujmy

v zmysle § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Na základe uvedených skutočností okresný súd žalobu navrhovateľov zamietol konštatujúc, že návrhu
na doplnenie dokazovania o výsluch štatutárneho orgánu odporcu nevyhovel, pretože mal dokázané
svedeckou výpoveďou svedkyne Y. P., že predmetný mail písala Y. P., ktorá mala na starosti dopravu pre

odporcu. Nevyhovel ani návrhu navýsluch svedkov: predsedu predstavenstva a členov predstavenstva
obchodnej spoločnosti TransLog Slovakia, a. s. na stanovené ceny za prepravu, pretože svedeckou
výpoveďou svedkyne T.. X. zistil, že tvrdenie odporcu o tom, že ceny za konkrétnu prepravu pre
odporcu nestanovila spoločnosť TransLog Slovakia, a.s., ale obaja navrhovatelia, je pravdivé. Okresnýsúd nevyhovel ani návrhu na vypracovanie znaleckého posudku na určenie miery poklesu tržieb a
zisku na strane navrhovateľov pre rozposlaný mail odporcom z toho dôvodu, že dospel k záveru, že k
neoprávnenému zásahu do práv navrhovateľov zo strany odporcu nedošlo.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa navrhovatelia 1) a 2) odvolali a v odvolaní uviedli, že
podávajú odvolanie proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu, pretože súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď zaujal stanovisko
v nasledovnom znení: „Uvedeným mailom nedošlo k zásahu do občianskej cti navrhovateľov, nakoľko

odporca týmto mailom prejavil svoje stanovisko a to kritiku za praktiky, ktoré použili navrhovatelia pri
preprave v mesiaci máj 2012. Za odôvodnenú kritiku možno považovať takú kritiku, pri ktorej nie sú
prekročené medze vecnej a konkrétnej kritiky a ktorá je primeraná, čo do formy, spôsobu, dôsledkov
a vôbec všetkých okolností, za ktorých k nej dochádza“. Navrhovatelia v odvolaní ďalej uviedli, že
s uvedeným názorom prvostupňového súdu sa nestotožňujú a považujú ho za nesprávny, pretože
okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezdôvodnil, prečo považuje túto kritiku za

primeranú a rovnako sa nezaoberal jej formou, spôsobom a dôsledkami - len sa v krátkosti obmedzil na
konštatovanie, že podľa jeho názoru ide o kritiku.

Navrhovatelia ďalej v odvolaní uviedli, že majú zato, že keď už prvostupňový súd podľa svojej vlastnej
úvahy dospel k záveru, že v tomto prípade ide o kritiku a nie o neoprávnený zásah, tak sa mal

bližšie zaoberať pravdivosťou a objektívnosťou prejavu, ako aj prekročením medzí vecnej kritiky
(primeranosťou, obsahom aj formou), čo však úplne opomenul. Uviedli, že na základe citovanej časti
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa sa domnievajú, že okresný súd posúdil predmetný mail
zo dňa 07. 05. 2012 ako kritiku obsahujúcu obligatórne znaky vecnosti, konkrétnosti a primeranosti.
Zdôraznili, že zákon chráni česť fyzickej osoby najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení, a to

bez rozdielu akými prostriedkami k nemu dôjde. Celkom osobitnú oblasť pri ochrane občianskej cti
a ľudskej dôstojnosti predstavujú podľa navrhovateľov nepravdivé skutkové tvrdenia či hodnotiace
úsudky a kritické stanoviská. Pravdivá informácia spravidla nezasahuje do práva na ochranu osobnosti,
pokiaľ tento údaj nie je podaný spôsobom, že skresľuje skutočnosť. Hodnotiaci úsudok vždy vyjadruje
subjektívny názor svojho autora, ktorý zaujíma k danej spoločnosť skutočnosti určitý postoj tak, že

ju hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, avšak i v tomto prípade je potrebné skúmať, či je
prijateľná forma prezentácie a či je zásah do osobnostných práv nevyhnutným sprievodným javom
výkonu kritiky, to je či primárnym cieľom nie je hanobenie a zneuctenie danej osoby. Pokiaľ by sa podľa
navrhovateľov mal predmetný mail zo dňa 07. 05. 2012 považovať za oprávnenú kritiku, ktorou odporca
(len v rámci zmluvnej voľnosti výberu obchodného partnera) chcel vyjadriť názor, že s navrhovateľmi

nehodlá ďalej spolupracovať, tak podľa navrhovateľov nemal v žiadnom prípade použiť formuláciu: „ktorí
vysoko neprofesionálne a špekulatívne využili situáciu a tým spôsobili finančnú ujmu našej spoločnosti“,
nakoľko táto formulácia sa podľa navrhovateľov nezakladá na pravdivých skutočnostiach. V uvedenej
súvislosti navrhovatelia v odvolaní ďalej uviedli, že k porušeniu práva na ochranu osobnosti môže
dôjsť aj vtedy, keď sú pravdivé tvrdenia uvedené takou formou alebo v takom kontexte alebo za

takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem skresľujúci pravdu, čím pôsobia hanlivo. Predmetný
mail vzbudil podľa navrhovateľov v adresátoch obavy do takej miery, že vo vlastnom záujme chránili
svoju podnikateľskú činnosť a odmietli do budúcna akúkoľvek spoluprácu s navrhovateľmi, preto podľa
názoru navrhovateľov vyjadrenia odporcu nemožno za žiadnych okolností považovať inak ako zásah
do osobnosti navrhovateľov. Zdôraznili, že k porušovania práva na česť dotknutej osoby dochádza

nielen nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačného, hanlivého charakteru, ale tiež zverejnením
neprípustných hodnotiacich úsudkov o konkrétnej osobe. V prípade, že v kritike charakterizujúcej určité
javy sú použité výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľom kritiky, resp. obsah
kritiky je celkom neadekvátny k posudzovanému konaniu kritizovaného, (pričom z kritiky vyplýva úmysel
znevážiť, či uraziť kritizovanú osobu), ide podľa navrhovateľov o neoprávnenú kritiku, ktorá je spôsobilá

zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Uviedli, že pre hanlivú (difamačnú) povahu
určitého tvrdenia sa nevyžaduje, aby toto tvrdenie bolo všeobecne chápané ako hanlivé. Stačí, ak toto
tvrdenie môže mať takýto účinok len vo vzťahu k určitej skupine ľudí, čo v danom prípade podľa názoru
navrhovateľov, toto tvrdenie malo.

Navrhovatelia v odvolaní ďalej uviedli, že sloboda prejavu a vyjadrenie vlastných názorov nemá
charakter filozofickej kategórie, ale ako ústavnoprávny pojem podlieha pri svojej aplikácii na konkrétny
skutkový základ obvyklým zásadám a pravidlám právnej interpretácie. Ústavou zaručené právo
vyjadrovať svoje názory bez ohľadu na prípadné možné obmedzenia zákonom je obsahovo obmedzenéprávami iných, či už tieto práva vyplývajú ako ústavne zaručené z ústavného poriadku štátu alebo z
iných zábran daných zákonom, chrániacich celospoločenské záujmy a hodnoty. Súčasťou práva na
slobodu slova je podľa navrhovateľov právo zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo

myšlienkybezzasahovaniaštátnychorgánovabezohľadunahranice(čl.10Dohovoru).Navrhovateliav
odvolaníďalejuviedli,žev súvislostisprávomnaochranuosobnostiaprávomnarozširovanieinformácií
môže dôjsť k stretu dvoch záujmov, a to záujmu chrániť fyzické osoby pred publikovaním neprípustných
hodnotiacich úsudkov a záujmu tretích osôb byť informovaný o aktuálnom dianí.

Z rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa navrhovateľov nevyplýva, že by súd skúmal mail zo dňa 07.
05. 2012 z hľadiska slobodného prejavu odporcu pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Neriešil stred
práva na informácie a ich šírenie s právom na ochranu osobnosti a súkromného života, teda základných
práv stojacich na rovnakej úrovni. S ohľadom na okolnosti tohto konkrétneho prípadu súd nezvážil,
či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým právom, pričom takýto konflikt už
bol riešený viacerými nálezmi ústavného súdu ČR aj SR. Navrhovatelia v odvolaní poukázali ďalej na

rozsudok ESĽP D. zo dňa 19. 04. 2011 a rozsudok K. zo dňa 12. 07. 2011, z ktorého podľa navrhovateľov
vyplýva, že v prípade stretu základných práv, ktoré nemajú absolútnu povahu a môžu byť preto
obmedzené,musísúdvkonanívoveciachochranyosobnostidbaťoto,abysvojímrozhodnutímdosiahol
spravodlivú rovnováhu medzi konkurujúcimi si základnými právami, medzi ktorými nemožno vyvodiť
žiadnupriorituinabstracto,alevzniknutýkonfliktmedzinimimusívyriešiťvýlučnesohľadomnarelatívnu

závažnosť každého z týchto práv podľa konkrétnych okolností danej veci. Uviedli, že v konaní vo veciach
ochrany osobnosti musí súd pri posudzovaní nevyhnutnosti zásahu in concreto zvažovať nielen tvrdenia
a skutočnosti na preukázanie porušenia jeho práva na ochranu osobnosti, ale aj skutočnosti, ktoré sa
týkajú výkonu základného práva na slobodu prejavu druhého účastníka sporu. Tomuto zvažovaniu musí
predchádzať príslušná činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu, dokazovanie

zodpovedajúce garanciám spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Až na skutkovom
základe, ktorý je spoľahlivo zistený ohľadne oboch konkurujúcich si základných práv a slobôd, môže súd
podľa názoru navrhovateľov rozhodnúť vo veci žaloby o ochranu osobnosti. V prejednávanom prípade
však podľa navrhovateľov prvostupňový súd absolútne opomenul skúmať mieru tvrdeného porušenia
základného práva na ochranu osobnosti. Prvostupňový súd sa podľa navrhovateľov obmedzil len na

konštatovanie,žeodporcatýmtomailomprejavilsvojestanoviskobeztoho,žebyakýmkoľvekspôsobom
vyjadril svoju úvahu alebo iným spôsobom by zdôvodnil, či tento zásah presiahol určitú mieru, ktorú
v demokratickej spoločnosti už nemožno tolerovať. V súvislosti s prezentovaným právnym názorom
upriamili navrhovatelia pozornosť na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. 12. 2009
sp. zn. II. ÚS/152/2008, ktorý sa zaoberal vzťahom medzi právom na ochranu osobnosti a slobodou

prejavu. V zmysle uvedeného nálezu je podľa navrhovateľov zrejmé, že pri strete práva na ochranu
osobnosti so slobodou prejavu je nutné v zásade skúmať, kto, o kom, čo, kde, kedy a ako hovorí, pričom
na základe odpovedí na dané otázky možno pomocou testu proporcionality určiť, ktorá sloboda má byť
uprednostnená.

Podstata uvedeného sporu predstavuje podľa navrhovateľov stret slobody prejavu odporcu s
ochranou osobnosti navrhovateľa, preto mal podľa názoru navrhovateľov prvostupňový súd pristúpiť
k preskúmaniu mailu zo dňa 07. 05. 2012 tak, že tvrdenie odporcu obsiahnuté v predmetnom maily
mal podrobiť otázkam kto kritizuje, o kom kritizuje, čo kritizuje, kde kritizuje, kedy kritizuje a ako
kritizuje, pričom týmto testom by došlo ku kľúčovému posúdeniu proporcionality medzi slobodou prejavu

a ochranou osobnosti. K takémuto posudzovaniu tvrdenia odporcu zo strany prvostupňového súdu
však nedošlo, pričom odporca v konaní bránil svoje práva a oprávnené záujmy prostredníctvom
svojho právneho zástupcu tak, že len v rámci zmluvnej voľnosti výberu partnera vyjadril svoju vôľu
naďalej nespolupracovať s navrhovateľmi. Na tomto mieste je podľa navrhovateľov potrebné zdôrazniť,
že odporca nikdy nemal zmluvne upravený vzťah s navrhovateľmi, nikdy priamo s navrhovateľmi

nespolupracoval, nikdy pri dojednávaní zmluvných podmienok tieto nekonzultoval s navrhovateľmi,
nakoľko títo spolupracovali s rôznymi špedičnými spoločnosťami, ktoré poskytovali - sprostredkovávali
služby navrhovateľov v postavení subdodávateľov na vykonanie prepravy nie len pre odporcu ale aj
tretím osobám, preto tvrdenie odporcu obsiahnuté v predmetnom maily nemožno podľa navrhovateľov
za žiadnych okolností považovať za zmluvný výber partnera a rovnako ako ho nemožno považovať za

slobodnýprejav,ktorýmsiodporcavyberázmluvnéhopartneranaspoluprácu,alenaopaktrebahopodľa
navrhovateľov považovať za neoprávnenú kritiku, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu
osobnosti fyzických osôb. Okresný súd sa teda podľa navrhovateľov mal primárne zaoberať samotným
prejavom odporcu, nakoľko následky prejavu odporcu sa podrobne skúmajú až pri určovaní výškyprimeraného finančného zadosťučinenia. Navrhovatelia v odvolaní v uvedenej súvislosti uviedli, že na
preukázaniesvojichtvrdenípredniesliprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcunaprvompojednávaní
konanom na okresnom súde dňa 04. 09. 2013 návrhy na doplnenie dokazovania. Predmetné návrhy

boli písomne založené do súdneho spisu. Z deviatich navrhovaných dôkazov, súd prvého stupňa podľa
navrhovateľov nevykonal tri dôkazy. Medzi nevykonanými dôkazmi bol aj výsluch účastníka konania
- odporcu. Nevykonanie tohto dôkazu odôvodnil prvostupňový súd v písomnom vyhotovení svojho
rozsudku tým, že svedecky mal preukázané, že mail písala Jitka Šályová, ktorá mala na starosti
kompetenciesdopravou.Výpoveďouutejtosvedkyne,všakpodľanavrhovateľovnebolopreukázané,že

pokyn na rozposlanie mailu dal štatutárny orgán odporcu, ale práve naopak sama Y. P. si zvážila takýto
postupvovecibezohľadunato,čimáschválenérozposlaniemailustakýmtoobsahuvedením,beztoho,
aby náplňou jej práce bolo rozhodovať o takýchto vážnych krokoch spôsobilých zasiahnuť do osobnosti
občana.Navrhovateliavodvolaníďalejuviedli,žeajkeďzožiadnehoustanoveniaObčianskehosúdneho
poriadku nemožno vyvodiť, že by súd musel vypočuť účastníka konania, podľa názoru navrhovateľov
pokiaľ pre rozhodnutie vo veci bolo podstatnou otázkou posúdenie mailu (z hľadiska pravdivosti jeho

obsahu, dôvodu rozposlania, pokynu na rozposlanie, následkov rozposlania), mala byť na okolnosti
mailu ako svedok vypočutá osoba, ktorá pri vypracovaní a odosielaní mailu mala konať v mene odporcu,
nakoľko zásada rovnosti zbraní podľa navrhovateľov vyžadovala, aby bol vykonaný aj tento navrhnutý
dôkaz výsluchom štatutárneho orgánu odporcu. Nesprávny postup súdu prvého stupňa, ktorým bol
zamietnutý výsluch účastníka konania má podľa navrhovateľov za následok procesnú chybu, ktorou

bola porušená jednak zásada rovnosti zbraní ale aj právo na spravodlivé súdne konanie. Konanie pred
súdom prvého stupňa, tak bolo ako celok postihnuté vadou spočívajúcou v odňatí možnosti konať
pred súdom. Podľa názoru navrhovateľov jedinou oprávnenou osobou na objektívne vyjadrenie sa k
prejednávanému prípadu bol štatutárny orgán odporcu, ktorý by uviedol, prečo nešlo podľa jeho názoru
o neoprávnenú kritiku, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzických osôb.

Podľa názoru navrhovateľov štatutárny orgán odporcu zaťažovalo dôkazné bremeno spočívajúce v
preukázaní, že kritika - mail zo dňa 07. 05. 2012 bola dôvodná. Odporca však v tomto smere neuniesol
dôkaznébremeno,nakoľkonapodporudôvodnostiprejavuneuviedolžiadneskutočnosti,listinnédôkazy
a to ani len prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovatelia v odvolaní okresnému súdu ďalej
vytkli, že z vykonaného dokazovania nesprávne vyhodnotil, že Y. P., zamestnankyňa odporcu zaslala

piatim alebo šiestim špedičným spoločnostiam v mesiaci máj 2012 mail, keďže z výsluchu svedkyne Y.
P. na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 11. 11. 2013 je zrejmé, že predmetný mail zaslala
do piatich nasledovných spoločností: KINLY-TRANS, TransLog,
L-M Trade, Alba Tranz, ŠPED-TRANS. Ako však navrhovatelia opakovane uvádzali, mail bol podľa ich
vedomostí zaslaný oveľa viacerým špedičným spoločnostiam ako piatim, či šiestim, preto je v tomto

smere postup súdu prvého stupňa podľa navrhovateľov založený na neúplnom zistení skutkového
stavu a teda nesprávny. Zdôraznili, že ústne aj písomne listom zo dňa 04. 09. 2013 požiadali súd, aby
od odporcu (to je od štatutárneho orgánu odporcu - konateľov) vyžiadal zoznam firiem (spoločností
dopravcov) a iných osôb, ktorým bol zaslaný predmetný mail. Súd prvého stupňa však tento dôkaz
nevykonal, čo v konečnom dôsledku spôsobuje neúplné zistenie skutkového stavu súdom prvého

stupňa. V závere odvolania navrhovatelia navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok
okresného súdu zmenil tak, že žalobe navrhovateľov vyhovie v celom rozsahu, alebo aby odvolaním
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odporca na obsah odvolania navrhovateľov reagoval písomným podaním, kde uviedol, že pokiaľ

navrhovatelia v odvolaní namietajú vágnosť a nedostatočnosť odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku, tak podľa názoru odporcu odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku je jasné a
dostatočne z neho vyplýva, že aké skutočnosti mal prvostupňový súd za preukázané a ktoré z nich
boli dôležité pre rozhodnutie vo veci. Vo vzťahu k testu proporcionality odporca vo vyjadrení k odvolaniu
navrhovateľovuviedol,žesidovoľujevykonaťtestproporcionality,abytýmdemonštrovaljehoprítomnosť

v odôvodnení rozsudku. V uvedenej súvislosti odporca vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že
na otázku KTO HOVORIL ? je možné nájsť odpoveď na strane 3 rozsudku, kde sa uvádza, že: „Z
vykonaného dokazovania nie je sporné, že Y. P., zamestnankyňa žalovaného, zaslala piatim alebo
šiestim špedičným spoločnostiam v mesiaci máj mail ...“ Na otázku O KOM HOVORIL ? vyplýva odpoveď
z citácie sporného mailu zo dňa 07. 05. 2012, ktorá je uvedená na strane 3 rozsudku a v ktorej sú

uvedení obidvaja navrhovatelia. Na otázku ČO HOVORIL ? je možné nájsť odpoveď tiež v citácii
predmetného mailu, ktorý sa nachádza na strane 3 rozsudku. Na otázku KDE HOVORIL ? vyplýva
odpoveď z charakteru komunikácie, ktorá je vedená elektronicky a je určená konkrétnym adresátom.
Na otázku KEDY HOVORIL ? je možné nájsť odpoveď na strane 3 rozsudku, kde sa uvádza: „ ... Y. P.,zamestnankyňa žalovaného, zaslala piatim alebo šiestim špedičným spoločnostiam v mesiaci máj 2012
mail...“ Odpoveď na otázku AKO HOVORIL ? je podľa odporcu najpodstatnejšia pre účely posúdenia
práva na slobodu prejavu bez súčasného porušenia práva na ochranu osobnosti. Vychádzajúc z

rozhodnutia NS SR zo dňa 26. 06. 2013 vydaného pod sp. zn. 6Cdo 169/2011 súd musí sám vyhodnotiť
najmäto,čidanýprejavmalpovahuskutkovýchtvrdeníalebohodnotiacehoúsudku,prípadneažpovahu
polemickýchtvrdení,resp.čiišlooichkombináciu.Odporcavovyjadreníkodvolaniunavrhovateľovďalej
uviedol, že v konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že primárnym cieľom mailu zo dňa 07.
05. 2012 bolo stanovenie podmienok ďalšej spolupráce medzi odporcom a adresátmi mailu - špedičnými

spoločnosťami. Tento primárny cieľ vyplýva aj zo samotného mailu, ktorým je podmienka neposkytnúť
pre odporcu služby ponúkané navrhovateľmi. Správne porozumenie zmyslu mailu potvrdila aj svedkyňa
T.. Q. X., zamestnankyňa špedičnej spoločnosti TransLog Slovakia, a.s., ktorá uviedla, že predmetný
mail vnímala len ako požiadavku odporcu. Pre odporcu preto služby navrhovateľov neposkytovali, pre
iných zákazníkov áno. Svedok N.. P. W., konateľ spoločnosti KINLY - TRANS, s. r. o. tak isto vo svojej
svedeckejvýpovedipotvrdil,ženavrhovateliamajúzakázanývstupdopriestorovodporcu,pretoďalejich

služby odporcovi neponúkal. Z uvedeného podľa odporcu vyplýva, že cieľom odporcu nebolo hanobenie,
zneuctenie, zneváženie alebo urazenie navrhovateľov. Pokiaľ ide o námietky navrhovateľov týkajúce sa
neunesenia dôkazného bremena zo strany odporcu, odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov
uviedol, že predovšetkým navrhovatelia nesú dôkazné bremeno, okrem toho dôkazné bremeno má tiež
tá strana sporu, ktorá v konaní niečo tvrdí. V uvedenej súvislosti odporca vo vyjadrení k odvolaniu

navrhovateľov uviedol, že tvrdenie navrhovateľa 1/, že sa mu ozvali rôzni prepravcovia zo špedičných
spoločností „so zdeseným prekvapením, že čo sa vlastne stalo“, nebolo počas konania preukázané ako
pravdivé a skutočné. V tomto smere možno teda podľa odporcu konštatovať, že navrhovatelia neuniesli
dôkazné bremeno týkajúce sa hanlivosti predmetného mailu, preto sú ich argumenty uvedené v časti I
odvolania bezpredmetné. Odporca ďalej vo vyjadrení k odvolaniu odporcov zaujal stanovisko k princípu

zmluvnejvoľnosti,pričomuviedol,žeodporcamalpriamyzmluvnývzťahsošpedičnýmispoločnosťami,v
tomto prípade so spoločnosťou TransLog Slovakia, a.s. Navrhovatelia mali tiež priamy zmluvný vzťah so
spoločnosťou TransLog Slovakia, a.s., na základe ktorého poskytovali služby pre odporcu. Dochádzalo
tu teda ku vzájomnej spolupráci medzi navrhovateľmi a odporcom hoci táto nebola upravená priamo
zmluvou medzi nimi. Ich vzájomný vzťah však bol založený na základe zmlúv (Zmluva medzi odporcom

a spoločnosťou TransLog Slovakia, a.s. a Zmluva medzi navrhovateľmi a spoločnosťou TransLog
Slovakia, a.s.). Preto je podľa odporcu možné aplikovať princíp zmluvnej voľnosti a to konkrétne právo
odporcu výberu zmluvného partnera. Odporca prostredníctvom predmetného mailu realizoval toto svoje
právo, keď vyjadril, že nemá záujem akýmkoľvek spôsobom spolupracovať s navrhovateľmi. Odporca
vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že vzhľadom na priamy zmluvný vzťah odporcu so

špedičnými spoločnosťami nemal odporca inú možnosť ako toto právo efektívne realizovať napísaním
a doručením mailu špedičným spoločnostiam. Argumentácia navrhovateľov v závere časti II odvolania
a v časti III na strane 8 odvolania je preto podľa odporcu nesprávna. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu
navrhovateľov zaujal aj stanovisko k tvrdeniu navrhovateľov, že okresný súd pochybil, keď nevykonal
všetky dôkazy, ktoré navrhli navrhovatelia vykonať a to tak, že navrhovatelia nie sú oprávnení hodnotiť,

ktorí zamestnanci odporcu majú oprávnenie, kedy a aké úkony môžu vykonať a na aké úkony si majú
dopredu vyžiadať súhlas alebo pokyn štatutárneho orgánu, nakoľko tieto skutočnosti si je oprávnený
upraviťinternejedineodporca.Zdôraznil,žesvedkyňaY.P.vosvojejsvedeckejvýpovedijasnepovedala,
že náplňou jej práce bolo zabezpečovanie prepravy pre potreby odporcu a všetkých úkonov s tým
súvisiacich, preto s prihliadnutím na ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka bola pani P.P. oprávnená

v mene odporcu vyhotoviť a odoslať predmetný mail. Na účely posúdenia pôvodcovstva predmetného
mailu a zodpovednosti zaň nie je preto potrebné vypočuť štatutárny orgán odporcu. Výsluch členov
štatutárneho orgánu odporcu ani vykonanie ďalších navrhovateľmi navrhovaných dôkazov by podľa
odporcu neprinieslo vo veci žiadne nové skutočnosti, nakoľko skutočnosti významné pre rozhodnutie
vo veci boli už dokázané. Prvostupňový súd teda podľa odporcu postupoval správne, keď ostatné

navrhované dôkazy s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania odmietol vykonať, pričom svoj
postup riadne odôvodnil na strane 5 rozsudku. V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľov odporca
navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Zároveň si odporca uplatnil trovy odvolacieho konania v celkovej sume 82,69 €.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľov podľa ust. §
212 ods. 1,2 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa
ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil.Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

Podľa ust. § 13 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Právo na ochranu osobnosti tzv. osobnostné právo prináleží každej fyzickej osobe. Medzi jednotlivé
zákonom chránené zložky osobnosti patrí právo na ochranu života, zdravia, občianskej cti, mena
a prejavov osobnej povahy, právo na ochranu osobnej slobody, osobného súkromia, a pod.;

pričom výpočet jednotlivých zákonom chránených zložiek ochrany osobnosti uvedených v ust. § 11
Občianskeho zákonníka osobnosti je príkladmý.

Z obsahu žaloby a celého spisu je zrejmé, že daný spor vznikol medzi troma podnikateľskými subjektmi,
z ktorých dvaja vystupujú na strane navrhovateľa a jeden na strane odporcu, navyše k spornej okolnosti

- odoslaniu predmetného mailu došlo v rámci výkonu ich podnikateľských činností, pričom navrhovatelia
podnikajú ako fyzické osoby s tým, že podnikateľskú činnosť vykonávajú podľa ich tvrdenia v žalobe
buď sami alebo prostredníctvom prepravných spoločností. Odporca podľa tvrdenia navrhovateľov
predmetným mailom zasiahol do dobrej povesti navrhovateľov, čím došlo k poškodeniu ich dobrého
mena. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že dobré meno (povesť) fyzickej osoby - podnikateľa

pred neoprávneným zásahom chráni ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Ide predovšetkým o ochranu
pred šírením rôznych nepravdivých informácií o konkrétnej fyzickej osobe (v tomto prípade fyzickej
osobe - podnikateľovi). Predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle ust. § 11 Občianskeho zákonníka
je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti fyzickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je spôsobilý
vyvolať ujmu na dobrej povesti fyzickej osoby. Neoprávneným zásahom do dobrej povesti fyzickej osoby

je v zásade každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce do práva fyzickej osoby, chráneného v zmysle ust.
§ 11 Občianskeho zákonníka.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľov odvolací súd uvádza, že odvolaním
napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Okresný súd vykonal dokazovanie v

potrebnom rozsahu, na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav veci a následne
vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku
stotožňuje, v podrobnostiach naň odkazuje a na doplnenie uvádza, že tzv. satisfakčnou žalobou sa
za neoprávnený zásah do dobrej povesti fyzickej osoby - podnikateľa možno domáhať satisfakcie
morálnej (najčastejšie vo forme ospravedlnenia) a satisfakcie majetkovej (v peniazoch). Tieto nároky sa

navzájom nevylučujú a môžu byť uplatnené súčasne. Výslovným kritériom, ktoré zákon ustanovuje pre
poskytnutie zadosťučinenia (či už morálneho alebo v peňažnej forme) je primeranosť tejto satisfakcie
zásahu do práv chránených ust. § 11 Občianskeho zákonníka, v tomto prípade navrhovateľmi tvrdeného
zásahu do dobrej povesti navrhovateľov rozposlaním predmetného mailu niektorým špedičným
spoločnostiam odporcom, pod ktorými navrhovatelia vykonávali pre odporcu dopravu. V uvedenej

súvislosti odvolací súd uvádza, že forma morálnej satisfakcie (ospravedlnenie v aktuálnom čísle
týždenníka My Nitrianske noviny) je neprimeraná tvrdenému zásahu do dobrej povesti navrhovateľov,
keďže odporca neprezentoval svoj názor vo vzťahu k navrhovateľom vo vzťahu k širokej verejnosti,
ktorej okruh by mali pokryť čitatelia týždenníka My Nitrianske noviny, ale prezentoval ho len vo
forme mailu, ktorý adresoval odporca svojim obchodným partnerom, prostredníctvom ktorých realizovali

navrhovatelia pre odporcu prepravu s tým, že si neželal (na čo mal v rámci zásady zmluvnej voľnosti
pri výbere zmluvného partnera plné právo), aby tieto špedičné spoločnosti zabezpečovali pre odporcu
prepravu tovaru prostredníctvom navrhovateľov. Navrhovatelia v konaní nepreukázali, že postupom
odporcu (rozposlaním predmetného mailu) došlo k neoprávnenému zásahu do ich práva na dobrú
povesť chráneného ust. § 11 Občianskeho zákonníka, rovnako ako nepreukázali, že by im v súvislosti

s nimi tvrdeným zásahom vznikol nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy, pretože a) odporca sa
mohol slobodne rozhodnúť, že s nimi nechce ďalej spolupracovať a b) navrhovatelia nepreukázali,
že v dôsledku rozposlania predmetného mailu odporcom prestali mailom oslovené špedičné firmyzabezpečovať navrhovateľov pre prepravu tovaru iných objednávateľov prepravných služieb ako je
odporca.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako
vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil konštatujúc, že pokiaľ ide o návrhy na doplnenie
dokazovania prednesené zo strany navrhovateľov, ktoré okresný súd nezohľadnil, pričom nevykonanie
navrhovaných dôkazov riadne a zrozumiteľne v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil
(výsluchom štatutárneho orgánu odporcu, výsluchom predsedu predstavenstva a členov predstavenstva

spoločnosti TransLog Slovakia, a.s. ako aj znaleckým posudkom na určenie miery poklesu tržieb a zisku
navrhovateľov) odvolací súd uvádza, že bol okresný súd v zmysle ust. § 120 ods. 1 OSP bol oprávnený
uvedené tri navrhované dôkazy nevykonať, pokiaľ dospel k záveru, že z už vykonaných dôkazov je
zrejmé, že k neoprávnenému zásahu do práva na dobrú povesť navrhovateľov, chráneného ust. § 11
Občianskeho zákonníka nedošlo a že vyššie uvedené tri dôkazy nie je z hľadiska rozsahu zisteného
skutkového stavu už potrebné vykonať

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP
v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní úspešného
odporcu predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov)
priznaná podľa ust. § 10 ods. 8 a § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR

č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v odporcom
uplatnenej výške 45,65 € plus režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 8,04 € a 20
% DPH z odmeny a režijného paušálu vo výške 13,78 €; spolu tak trovy právneho zastúpenia odporcu v
odvolacom konaní predstavujú sumu 82,69 €. Pre úplnosť odvolací súd v súvislosti s trovami právneho
zastúpenia odporcu uvádza, že priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia len v odporcom

uplatnenej výške, aj keď mu v zmysle
ust. § 10 ods. 8 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb vznikol nárok na vyššiu odmenu, pretože v opačnom prípade by postupoval nad rámec
(ultra petitum) návrhu na náhradu trov právneho zastúpenia odporcu.

O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia odporcu v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd podľa
ust. § 149 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.