Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111215675
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5111215675.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: TECHMARK
s.r.o., so sídlom Štiavnická cesta 31, 038 52 Sučany, IČO: 44 732 023, zastúpeného zástupcom JUDr.
Mario Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO: 36 862 819, proti
žalovanej: JUDr. Alene Balážovej, so sídlom kancelárie Pernikárska 8, 010 01 Žilina, správkyni úpadcu:
Alena Baková - ABEKO, s miestom podnikania Hrabinská 1246/3, 038 52 Sučany, IČO: 34 383 280, v
konaní o vylúčenie veci zo súpisu majetku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 5Cbi/8/2011-204 zo dňa 7. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/8/2011-204 zo dňa 7. augusta 2014 p
o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd CNC sústružnícke centrum T-6M s riadiacim systémom Oi TB 8,4
LCD vylúčil zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu Alena Baková - ABEKO, Hrabinská 1246/3,
038 52 Sučany, IČO: 34 383 280, zverejneného v Obchodnom vestníku č. OV 21B/2011 dňa
01.02.2011.Otrováchkonaniarozhodoltak,že žalovanájepovinnánahradiťžalobcovinaúčetprávneho
zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 4.511,11 Eur, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na aplikáciu ust. § 67 ods. 1 a 2, § 78 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 7/2005

Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „ZKR“), u§ 261 ods. 1,
§ 409 ods. 1, § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. § 47 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, vykonané
dokazovanie a konštatoval, že žalobca sa v prejednávanej veci domáhal v súlade s ustanovením §
78 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011 vylúčenia zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadkyne,
zverejnenéhovObchodnomvestníkuč.21B/2011dňa01.02.2011vkonkurzeprebiehajúcomnamajetok
úpadkyne na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou 4K/33/2010 sústružníckeho centra T-6M
s riadiacim systémom Oi TB 8,4 LCD s odôvodnením, že vlastnícke právo k sústružníckemu centru

nadobudol na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej s úpadkyňou dňa 26.10.2009.

Okresný súd poukázal na to, že predpokladom úspešného uplatnenia vylučovacej žaloby podľa
ustanovenia § 78 ZKR je vo všeobecnosti splnenie nasledovných podmienok:

1. vec, právo alebo iná majetková hodnota bola do podstaty príslušného úpadcu zapísaná,

2. vylučovacia žaloba bola podaná osobou odlišnou od úpadcu, a to v lehote vyplývajúcej z ustanovenia
§ 78 ods. 3 ZKR,3. žaloba smeruje proti správcovi konkurznej podstaty,

4. v čase rozhodovania súdu o vylučovacej žalobe trvajú účinky vyhlásenia konkurzu a vec, právo alebo
iná majetková hodnota, vylúčenia ktorej sa žalobca domáha, je naďalej v konkurznej podstate

zapísaná,

5. osoba, ktorá sa vylúčenia domáha, preukáže, že vec, právo alebo iná majetková hodnota nemala byť
do súpisu zapísaná a zároveň, že právo, ktoré zapísanie do súpisu vylučuje, jej aktuálne svedčí.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že žalobca preukázal splnenie
všetkých podmienok pre úspešné uplatnenie vylučovacej žaloby podľa ustanovenia § 78 ZKR.

Okresný súd uviedol, že zapísanie sporného majetku (hnuteľná vec CNC - sústružnícke centrum T-6M

s riadiacim systémom Oi TB 8,4 LCD, spoluvlastnícky podiel úpadcu 1/1, súpisová hodnota majetku
133.000 Eur) do súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadkyne v konkurze vedenom na majetok
úpadkyne na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/33/2010 vyplývalo z výňatku z Obchodného vestníka
č. OV 21B/2011 zo dňa 01.02.2011 (č.l. 43 spisu). Účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadkyne
ku dňu rozhodnutia okresného súdu trvali a sporná hnuteľná vec nebola bola ku dňu rozhodovania

okresného súdu zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadkyne vylúčená. Zápis hnuteľnej veci
do súpisu majetku úpadkyne bol zverejnený s poznámkou o spornom zápise v prospech spoločnosti
TECHMARK s.r.o., IČO: 44 732 023 (žalobca). Pokiaľ žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo
dňa 04.04.2012 namietala voči svojmu označeniu v návrhu na začatie konania a vyvodzovala z
nesprávnehooznačenianedostatokjejpasívnejvecnejlegitimácievtomtokonaní,okresnýsúdpoukázal

na to, že žalovaná je v návrhu na začatie konania označená ako správkyňa úpadkyne tak, ako to
predpokladá ZKR a pasívna legitimácia žalovanej v postavení správkyne úpadkyne vyplýva
z ustanovenia § 78 ods. 3 veta prvá ZKR. Uvedenú námietku žalovanej teda okresný súd nepovažoval
za dôvodnú.

K včasnosti podania vylučovacej žaloby v prejednávanej veci okresný súd uviedol, že lehota na

uplatnenie práva vylučujúceho zapísanie majetku do súpisu vyplýva jednak z ustanovenia §
78 ods. 2 ZKR a zároveň z ustanovenia § 78 ods. 3 ZKR. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že sporné sústružnícke centrum bolo zapísané do súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadkyne, ktorý
bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. OV 21B/2011 s dňom zverejnenia 01.02.2011 a účinkami
zverejnenia dňa 02.02.2011. Listom zo dňa 21.02.2010 (č.l. 10 spisu), ktorý bol podľa nerozporovaného

tvrdenia doručený žalobcovi dňa 23.02.2011, žalovaná ako správkyňa úpadkyne oznámila žalobcovi
zapísanie sporného sústružníckeho centra do súpisu a vyzvala ho podľa ustanovenia § 78 ods. 2 ZKR,
aby do 30 dní uviedol dôvody a predložil dôkazy, ktoré zapísanie veci do súpisu vylučujú. Žalobca na
výzvu žalovanej reagoval vyjadrením a žiadosťou o vylúčenie veci zo súpisu zo dňa 28.02.2011 (č.l. 11
spisu), ktoré podľa nerozporovaného tvrdenia žalobcu bolo doručené žalovanej dňa 02.03.2011, t.j. v

rámci plynutia 30-dňovej lehoty odo dňa, kedy nastali účinky zverejnenia súpisu majetku všeobecnej
podstaty (02.02.2011). Z hľadiska posúdenia lehoty na uplatnenie práva vylučujúceho zapísanie majetku
do súpisu v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 ZKR okresný súd konštatoval, že právo vylučujúce zapísanie
majetku do súpisu vo vzťahu k spornému sústružníckemu centru bolo žalobcom uplatnené u
žalovanej v postavení správkyne úpadkyne v lehote podľa § 78 ods. 3 ZKR, nakoľko 30-dňová lehota

v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 ZKR uplynula dňa 04.03.2011. Zároveň ale okresný súd uviedol,
že nakoľko žalovaná postupovala podľa ustanovenia § 78 ods. 2 ZKR a vyzývala žalobcu výzvou zo
dňa 21.02.2010 na uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov, ktoré zapísanie sporného sústružníckeho
centra do súpisu majetku úpadkyne vylučujú, následne po doručení vyjadrenia žalobcu na uvedenú
výzvu zo dňa 28.02.2011 bolo povinnosťou žalovanej postupovať podľa ustanovenia § 78 ods. 2 ZKR,

a pokiaľ spornú vec zo súpisu majetku úpadkyne nevylúčila, tak mala žalobcu vyzvať, aby v lehote 30
dní od doručenia výzvy uplatnil svoje právo žalobou na súde. Stanovisko správkyne zo dňa 18.04.2011
postupu podľa ustanovenia § 78 ods. 2 ZKR nezodpovedá. Ak teda správkyňa dôsledne nepostupovala
podľa ustanovenia § 78 ods. 2 ZKR, nemohlo to byť na ujmu žalobcu v tom zmysle, že by mohlo byť
konštatované zmeškanie lehoty na podanie vylučovacej žaloby podľa ustanovenia § 78 ods. 3 ZKR.Okresný súd uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že sporné sústružnícke
centrum nemalo byť do súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadkyne zapísané, nakoľko nebolo
preukázané, že by malo charakter majetku podliehajúceho konkurzu v zmysle ustanovenia § 67 ZKR.

Pokiaľ aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na spornom sústružníckom centre viazlo záložné
právo v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s., v konaní nebolo preukázané, že by si
Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. riadne a včas uplatnila v prihláške zabezpečeného veriteľa
zabezpečovacie právo. Zároveň vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právo, ktoré zapísanie
tejto veci do súpisu vylučuje (vlastnícke právo), svedčí žalobcovi. Žalobca v konaní preukázal, že

vlastnícke právo k spornému sústružníckemu centru nadobudol na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej
dňa 26.10.2009 s úpadkyňou. Vykonaným dokazovaním, či to už výsluchom konateľa žalobcu Ondreja
Čelestiaka alebo úpadkyne ako svedkyne, neboli preukázané skutočnosti, ktoré by viedli k záveru
o neplatnosti Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a úpadkyňu dňa 26.10.2009 v dôsledku
nedostatku vôle konajúcich subjektov alebo z dôvodu, že by malo ísť o zastretý právny úkon. Rovnako
v konaní neboli zistené skutočnosti, ktoré by viedli k záveru, že kúpna zmluva je právnym úkonom

v rozpore s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom. Na preukázanie tvrdených dôvodov
neplatnostiKúpnejzmluvyzodňa26.10.2009žalovanávtomtokonaníďalšiedôkazyvykonaťnenavrhla.
Pokiaľ žalovaná poukazovala na obsah výpovede konateľa žalobcu Ondreja Čelestiaka a jeho prípadnú
vedomosť, resp. nevedomosť o tom, aká kúpna zmluva bola uzatvorená, okresný súd poukázal na to, že
Kúpna zmluva zo dňa 26.10.2009 bola za žalobcu ako kupujúceho podpísaná Jánom Bakom, ktorý bol

konateľomžalobcuvčaseuzatvoreniakúpnejzmluvysoprávnenímkonaťvmeneobchodnejspoločnosti
TECHMARK s.r.o. samostatne. Námietku žalovanej, že nikdy nedošlo k zaplateniu dojednanej kúpnej
ceny 58.200,64 Eur spôsobom dojednaným v Čl. II. kúpnej zmluvy, nepovažoval okresný súd za
relevantnú vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k spornému sústružníckemu centru kupujúcim
(žalobcom). Podľa okresného súdu Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a úpadkyňou dňa

26.10.2009 neobsahovala odlišné dojednanie od dispozitívneho ustanovenia § 443 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu tovar odovzdaný.
Písomný protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy zároveň nie je podmienkou v zmysle
Obchodného zákonníka na nadobudnutie vlastníckeho práva, pričom z vykonaného dokazovania
vyplynulo,žespornésústružníckecentrumsaužpreduzavretímkúpnejzmluvynachádzalovpriestoroch

žalobcu. Z uvedeného podľa okresného súdu vyplývalo, že k odovzdaniu predmetu kúpy, hoci nie
protokolárne, ale fakticky došlo. Na základe kúpnej zmluvy tak došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva
k sústružníckemu centru žalobcom, a to bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k zaplateniu dojednanej
kúpnej ceny spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia Čl. II. kúpnej zmluvy.

Pokiaľ žalovaná v rámci procesnej obrany ďalej poukazovala na to, že úpadkyňa dňa 26.10.2009

previedla na žalobcu všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok v úmysle ukrátiť svojich veriteľov,
že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola v úpadku, kúpnu zmluvu uzavrela v prospech spriaznenej
osoby a hodnota predmetu kúpnej zmluvy bola vyššia ako dojednaná kúpna cena, tieto tvrdenia
podľa okresného súdu nasvedčovali možnej odporovateľnosti právnemu úkonu s dôsledkom jeho
neúčinnosti voči konkurzným veriteľom, ktorú je potrebné uplatniť spôsobom a v lehotách vyplývajúcich z

ustanovenia§57anasl.ZKRanebolomožnéjuriešiťakootázkupredbežnúvinomincidenčnomkonaní.
Uvedené tvrdenia žalovanej preto nemohli mať vplyv na rozhodnutie okresného súdu v prejednávanej
veci.

Žalovaná ďalej uvádzala, že na spornom sústružníckom centre v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy viazlo
záložné právo v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s., a že hoci súhlas záložného

veriteľa bol podmienkou prevodu zálohu v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva, tak
k prevodu sústružníckeho centra došlo bez súhlasu záložného veriteľa, čo má za následok neplatnosť
Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.10.2009. Okresný súd skonštatoval, že hoci uvedené tvrdenia
vyplynuli z výsledkov vykonaného dokazovania, porušenie zmluvného dojednania, v zmysle ktorého
záložný dlžník nie je oprávnený záloh previesť bez súhlasu záložného veriteľa, nemá za následok

neplatnosťprevodnejzmluvy,aleibaprípadnézodpovednostnénárokyzaporušeniezmluvnejpovinnosti
medzi záložným dlžníkom a záložným veriteľom, t.j. úpadkyňou a Slovenskou záručnou a rozvojovou
bankou, a.s..K námietke žalovanej, že v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy dňa 26.10.2009 mala úpadkyňa zakázané
nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, v dôsledku čoho je kúpna zmluva neplatná, okresný súd
poukázal na vykonané dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že v exekúcii vedenej voči úpadkyni

na exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Liščáka pod sp. zn. EX 820/09 bolo dňa 18.08.2009 vydané
upovedomenie o začatí exekúcie podľa ustanovenia § 47 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorým
súdny exekútor zakázal úpadkyni ako povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia nakladala
so svojím majetkom, ktorý podľa Exekučného poriadku podlieha exekúcii. Predmetné upovedomenie o
začatí exekúcie bolo úpadkyni preukázateľne doručené dňa 25.08.2009 (č.l. 132 a 133 spisu). Okresný

súd zvýraznil, že dôsledkom porušenia zákazu nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, ktorý bol
povinnému uložený súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie v zmysle ustanovenia §
47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, je odporovateľnosť právneho úkonu podľa § 42a a 42b
Občianskeho zákonníka. S porušením všeobecného zákazu nakladať s majetkom podľa
ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku nie sú spájané následky absolútnej neplatnosti
právneho úkonu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25.11.2008 spis. značka 4Cdo/107/2007). Pokiaľ

žalovaná v súvislosti s argumentáciou k tejto otázke poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 25.07.2002, sp. zn. 5Cdo/85/02, tak okresný súd uviedol, že zo záverov označeného rozsudku
vyplýva, že k absolútnej neplatnosti právneho úkonu vedie porušenie zákazu nakladať s hnuteľnými
vecami spísanými súdnym exekútorom, ktorý bol uložený povinnému podľa ustanovenia § 117 písm.
b) Exekučného poriadku. Ide teda o situáciu odlišnú, než nastala v prejednávanej veci. Vykonaným

dokazovaním nebolo preukázané, že by v prebiehajúcich exekučných konaniach na majetok úpadkyne
bol úpadkyni takýto zákaz nakladať s konkrétnym hnuteľným majetkom uložený.

K námietke žalovanej v procesnej rovine, že petit návrhu na začatie konania nie je správne formulovaný,
okresný súd uviedol, že žalobca nie je povinný sformulovať výrok rozhodnutia súdu, tento formuluje sám
súd. Žalobca je v návrhu na začatie konania povinný len dostatočne určitým, jasným a zrozumiteľným

spôsobom uviesť, čoho sa podaným návrhom domáha, ktorú požiadavku návrh žalobcu zo dňa
11.05.2011 spĺňal.

Z vyššie uvedených skutočností dospel okresný súd k záveru k skutkovej a právnej dôvodnosti návrhu
žalobcu a rozhodol, že CNC - sústružnícke centrum T-6M s riadiacim systémom Oi TB 8,4 LCD sa
vylučuje zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu Alena Baková - ABEKO, Hrabinská 1246/3,

038 52 Sučany, IČO: 34 383 280 zverejneného v Obchodnom vestníku č. OV 21B/2011 dňa 01.02.2011.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., a žalobcovi ako
úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 3.759,26 Eur bez DPH + 20%
DPH, spolu 4.511,11 Eur, ktorú sumu je žalovaná povinná v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na
účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná v podaní zo dňa 2.12.2014,
podanom osobne Okresnému súdu v Žiline dňa 3.12.2014, spolu s následným podaním zo dňa
3.12.2014,osobnepodanýmdňa4.12.2014OkresnémusúduvŽiline,vktorompoukázalanapredložené
odvolanie vo farebnom prevedení. Žalovaná mala za to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v
ust. § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Podľa žalovanej konajúci súd prekročil návrh žalobcu, resp. vyniesol znenie rozsudku, ktorý
žalobca neformuloval v petite žaloby ani v priebehu prvostupňového konania. Zo strany okresného súdu
došlo k procesným pochybeniam, keďže odročoval pojednávania bez uvedenia dôvodov odročenia do
zápisnice, pričom s odkazom na ust. § 118a ods. 1 O.s.p. okresný súd nemal žiadne vážne dôvody na 4x
odročenie prvostupňového konania, v ktorej súvislosti namietala, že okresný súd prisúdil právo na trovy

právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalobcu v takom vysokom rozsahu, ktorý mu neprináleží,
keďže mu priznal trovy právneho zastúpenia aj za úkony jeho účasti na 3 pojednávaniach, na ktorých sa
vykonávali dôkazy, napr. aj svedecká výpoveď úpadkyne navrhnutá protistranou - žalobcom. Žalovaná
namietala, že okresný súd vykonával dôkazy, ktoré žalobca nenavrhol ani v žalobe, ani na prvom
pojednávaní, ale až na ďalších nariadených súdnych pojednávaniach, čo je v rozpore s koncentračnou

zásadou. Okresný súd preto pochybil, pokiaľ pripustil predkladanie a navrhovanie dôkazov žalobcom na
druhom, treťom pojednávaní, z týchto vykonaných dôkazov vychádzal, ktorý postup je v rozpore s ust.§ 118a O.s.p., keď na tieto návrhy a dôkazy žalobcu vôbec nemal prihliadať. Okresný súd tak dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie prvostupňového súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľka namietala, že prvostupňový súd zaujal

nesprávnyprávnyzáverknámietkežalovanej onedostatkupasívnejlegitimácieprejejzmätočné-
nesprávne označenie v žalobe. Podľa žalovanej žalobca navrhol nejasný, neúplný, a tým nevykonateľný
petit.Vzhľadomktomu,akoprvostupňovýsúdtietovadypodaniaodstránil,odvolateľkamalazato,žeide
o nezákonný postup prvostupňového súdu. Žalovaná mala za to, že nemá pasívnu legitimáciu, keďže v
žalobe nebola uvedená zákonným spôsobom. Pokiaľ žalobca označil v žalobe žalovaného „JUDr. Alena

Balážová, Pernikárska 8, Žilina, ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Alena Baková - ABEKO,
Hrabinská 1246/3, Sučany“, tak okresný súd vlastnou iniciatívou uviedol už správne označenie JUDr.
Alena Balážová, so sídlom kancelárie Pernikárska 8, 010 01 Žilina, správkyňa konkurznej podstaty
úpadcu..., čo je správne označenie správcu, a to bez úpravy žalobcom. Pokiaľ žalobca označil úpadcu
ako nesprávny subjekt, teda subjekt, na ktorý nebol vyhlásený konkurz a túto vadu neodstránil po dobu
celého prvostupňového konania, nežiadal o vydanie uznesenia o oprave označenia žalovanej, tak pokiaľ

okresný súd konal z vlastnej iniciatívy, na toto nemá zákonné oprávnenie. Žalovaná sa nestotožnila s
právnym záverom konajúceho súdu, ktorý zaujal k návrhu žalovanej zo dňa 4.4.2012, v ktorom
namietala, že žalobca formuloval petit, ktorý bol nejasný, neúplný, a tým nevykonateľný. V tejto súvislosti
poukázala na zákonné ustanovenie špeciálneho právneho predpisu, ust. § 76 ods. 1, § 76 ods. 2 ZKR.
Uviedla, že v súlade s týmito ustanoveniami spracovala a zverejnila dňa 1.2.2011 súpis všeobecnej

podstaty úpadcu v Obchodnom vestníku č. OV 21B/2011 pod K 001076 s presne špecifikovanou
súpisovou položkou - hnuteľná vec. Táto súpisová zložka v žalobe žalobcom nebola v súlade s týmto
zverejnením špecifikovaná. Pokiaľ žalobca nešpecifikoval predmetnú hnuteľnú vec a ani okresný súd
s údajmi tak, ako boli špecifikované v zverejnenom Obchodnom vestníku, ide podľa žalovanej o
vadu nevykonateľnosti, nezrozumiteľnosti a nesprávnosti vyneseného rozsudku. Odvolateľka absolútne

nesúhlasila s právnymi závermi konajúceho prvostupňového súdu, ktorý zaujal k žalovanou vzneseným
tvrdeniam, podloženým dôkazmi, a to že Kúpna zmluva z 26.10.2009 je simulovaný právny úkon, ktorý
má zastrieť podvod, čím trpí tento právny úkon absolútnou neplatnosťou, a že nedošlo k uzavretiu
právneho úkonu v súlade s ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolateľka poukázala na to, že
úpadkyňa previedla dňa 26.10.2009 na žalobcu všetok hodnotný hmotný majetok, teda nielen hnuteľnú

vec, ktorá je kauzou tohto sporového konania, ale aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom iných súdnych
konaní, teda vec, s ktorou úpadkyňa živnostensky podnikala v čase uzavretia kúpnej zmluvy a ku ktorej
nadobudla vlastníctvo z finančných prostriedkov získaných poskytnutím jej úveru vo výške 4 mil. Sk
Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou na základe uzavretej Úverovej zmluvy U3V-51993-2006
zo dňa 27.9.2006. Úpadkyňa uzavrela kúpnu zmluvu v čase, keď na majetok, s ktorým podnikala, už

boli vedené exekučné konania, a to už od konca roka 2007, no najintenzívnejšie v roku 2009. Jej
živnostenské podnikanie bolo v deň uzavretia kúpnej zmluvy značne zadĺžené, lebo od r. 2007 nebola
schopná uhrádzať svoje splatné záväzky, čím bola podľa ust. § 3 ods. 1 v nadväznosti na ods. 2 ZKR
insolventná, teda bola v úpadku pre neuhrádzanie splatných dodávateľských faktúr, ako aj neuhrádzanie
odvodov a daní v rokoch 2007 až 2009. Úpadkyňa mala vedomosť, že jej kúpna cena nebude nikdy

vyplatená. Ďalej mala vedomosť, že prevádzané vlastníctvo k majetku, ktorý bol predmetom Kúpnej
zmluvy zo dňa 26.10.2009, mal niekoľkonásobne vyššiu tržnú hodnotu, než aká bola „dohodnutá“
v predmetnej kúpnej zmluve, že vlastníctvo k predmetu kúpy úpadkyňa previedla do jej spriaznenej
právnickej osoby, keďže u kupujúceho - žalobcu odo dňa 15.4.2009, ako aj v deň uzavretia Kúpnej
zmluvy dňa 26.10.2009 vykonávala funkciu konateľky, u žalobcu bola aj v zamestnaneckom pomere

a vykonávala aj účtovnícke služby, že na hnuteľnej veci viazlo v deň uzavretia kúpnej zmluvy právo
tretej osoby - záložného veriteľa, ktorý na takýto prevod vlastníctva nedal súhlas, tejto nedali súhlas.
Odvolateľka sa nestotožnila s vyhodnotením prvostupňového súdu, že úpadkyňa a žalobca Kúpnu
zmluvu zo dňa 26.10.2009 uzavreli platne. Mala za to, že do súdneho spisu doložila dostatok písomných
dôkazov o nesprávnosti tohto záveru. V tejto súvislosti dala do pozornosti svedeckú výpoveď štatutára

žalobcu na pojednávaní dňa 11.9.2012, z ktorého vyplývalo, že kúpnu zmluvu neuzatváral vážne ani
dobromyseľne, keď vypovedal o inom skutkovom deji. Tento svedok nedokázal a ani nedosvedčil ani
jednu presnú a konkrétnu informáciu - skutkový dej uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy. Odvolateľka
absolútne nesúhlasila s právnymi závermi prvostupňového súdu, ktorý zaujal stanovisko, že pokiaľ
žalovaná tvrdila a preukazovala, že úpadkyňa zámerne v priebehu jedného roka previedla všetok svoj

hmotný majetok na jej blízke osoby, a to len za účelom, aby tento nebol exekvovaný už v započatých
exekúciách a neskôr, aby tento majetok nebol speňažený v konkurze v prospech jej dlhoročných
veriteľov, mala využiť právny inštitút podania žalôb, ktorými mala odporovať predmetné právne úkony
úpadkyne. Tento prístup okresného súdu žalovaná považuje za veľmi povrchný a neprofesionálny,nakoľko už vo svojom vyjadrení zo dňa 4.4.2012, ale aj v konaní tvrdila a preukazovala, že
úpadkyňazámerne,ododňaúčinnostivyhlásenéhokonkurzu27.12.2010,aždodňa23.02.2012,tedaza
viac ako 13 mesiacov žalovanej - správkyni neodovzdala dokumentáciu - interné doklady preukazujúce

nakladanie úpadkyne s jej majetkom v rokoch 2007 - 2010, čím vytvorila správkyni neprekonateľnú
prekážku oboznámiť sa s právnymi úkonmi úpadkyne v čase plynutia polročnej lehoty, čím zapríčinila
márne uplynutie lehoty na podanie žalôb, ktorými by sa odporovali ňou vykonané právne úkony, ktorými
previedla všetok hodnotný majetok na jej blízke osoby.

Žalovaná sa absolútne nestotožnila so závermi zaujatými prvostupňovým súdom k tvrdeniu vo vyjadrení

zo dňa 4.4.2012, v ktorom žalovaná s odkazom na údaje spracované z daňových priznaní úpadkyne
vypracovala prehľadnú tabuľku, z ktorej vyplývalo, že úpadkyňa uzavrela kúpnu zmluvu v čase, keď
na majetok, ktorý vlastnícky evidovala vo svojom účtovníctve, už boli vedené exekučné konania, že
jej živnostenské podnikanie bolo značne zadlžené a nebola schopná uhrádzať svoje splatné záväzky,
čím bola insolventná. Samotná úpadkyňa v jej spracovanom dlžníckom návrhu na vyhlásenie konkurzu
preukázala v časti „ZOZNAM ZÁVÄZKOV“ celkový počet neuhradených záväzkov 88 - 37 veriteľov, z

toho bolo 76 neuhradených záväzkov v deň uzavretia kúpnej zmluvy, čo predstavovalo dňa 26.10.2009
sumu neuhradených splatných záväzkov úpadkyne jej 34-rom veriteľom v celkovej výške l04.372,94 Eur.

Odvolateľka nesúhlasila so závermi prvostupňového súdu vo vzťahu k zhodnoteniu čl. II. kúpnej zmluvy,
pretože podľa žalovanej, žalobca aj úpadkyňa v tejto časti kúpnej zmluvy nekonali vážne, ale len
tendenčne. Napriek tomu, že sám žalobca doložil do súdneho spisu dôkaz, ktorý potvrdzoval žalovanou

preukazované tvrdenie, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ani v deň vyhlásenia konkurzu nedošlo
zo strany kupujúceho - žalobcu k prevzatiu Úverovej zmluvy č. U3V-51993-2006 zo dňa 27.9.2006 v
Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a.s., a tým k naplneniu ust. § 409 Obchodného zákonníka, §
448 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda napriek tomu, že prvostupňový súd mal k dispozícii dôkaz, že
k prevzatiu úveru došlo až v čase, keď už prebiehal súdny spor, rozhodol, že kúpna zmluva je platným a

bezzávadným právnym úkonom, čo je dôvod pre zrušenie rozsudku prvostupňového súdu. Zvýraznila,
že prevádzané vlastníctvo k majetku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, mal niekoľkonásobne vyššiu
hodnotu, než aká bola dohodnutá v kúpnej zmluve. Žalovaná zotrvala na tvrdení, že úpadkyňa Alena
Baková uzavretím tohto právneho úkonu v žiadnom prípade nesledovala poctivý zámer, naopak, konala
v rozpore s dobrými mravmi, podvodne a cielene, v tejto súvislosti poukázala aj na ďalšie simulované

právne úkony, ktorými úpadkyňa Alena Baková predala všetok majetok jej patriaci, len za účelom, aby
docielila, že tento hodnotný hmotný majetok sa dostane do vlastníctva jej blízkym osobám. V tejto
súvislosti poukázala na to, že okrem prevodu vlastníctva k hnuteľnej veci, ktorá je predmetom sporu,
previedla v období rokov 2008 - 2009 na jej blízke osoby vlastníctvo a spoluvlastníctvo aj k ostatnému
hodnotnému majetku. Z návrhu na vyhlásenie konkurzu spracovaného samotnou úpadkyňou, sama

uvádzalaadokazovalavýškuzáväzkov,pričommalasplatnépohľadávkyužpreddňomuzavretiaKúpnej
zmluvy, a to dňa 26.10.2009. Z faktov uvádzaných samotnou úpadkyňou A. Bakovou v jej dlžníckom
Návrhu na vyhlásenie konkurzu žalovaná mala za to, že úpadkyňa Alena Baková - ABEKO, konala
zámerne nezákonne v období r. 2007-2010 s tým, že hoc mala vedomosť, že je v úpadku titulom
insolvencie, zámerne nekonala zákonným spôsobom a nesplnila si povinnosť vyplývajúcu z ust. § 3, § 4,

§ 11 ZKR, naopak, protizákonne a úmyselne majetok, z ktorého mohli byť aspoň čiastočne uspokojení jej
veritelia, previedla na blízke osoby. Najdôležitejší podľa žalovanej je fakt, že v deň 26.10.2009 - uzavretia
Kúpnej zmluvy, ktorou úpadkyňa previedla svoje vlastníctvo k hodnotnému hmotnému majetku, mala
splatné pohľadávky voči 34 veriteľom. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť v plnom rozsahu.

Zároveň žalovaná v podanom odvolaní, v prípade, ak odvolací súd potvrdí napadnutý rozsudok

okresného súdu, požiadala o pripustenie dovolania podľa ust. § 238 ods. 3 O.s.p., keďže mala za to,
že v tejto sporovej veci ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, minimálne v dvoch
otázkach:

1/ či žalobca mal povinnosť uplatniť vylučovacie právo podaním excendačnej žaloby v 30-dňovej lehote
od zverejnenia zápisu jeho majetku do Súpisu majetku v Obchodnom vestníku (18.05.2011) - podľa ust.

§ 78 ods. 3 prvej vety, keďže mal vedomosť odo dňa 26.05.2011 o zapísaní jeho majetku do Súpisu
všeobecnej podstaty úpadcu,2/ či žalovaná ako správca podľa zákona č. 7/2005 Z.z. má povinnosť prednostne podávať odporovacie
žaloby o neúčinnosti právnych úkonov, ak správca dospel k právnemu záveru, že právne úkony sú
absolútne neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi (§ 3 a § 39 Občianskeho zákonníka).

K doručenému odvolaniu sa žalobca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený vo
vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v
pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoKR/1/2015-250 zo dňa 18.05.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
žalobcovi prostredníctvom zástupcu a žalovanej s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5

dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.06.2015, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s
ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu posudzovaný v

medziach odvolacích dôvodov žalovanej, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 2.12.2014.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovanej krajský súd poukazuje na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd uvádza, že sa stotožňuje so závermi okresného súdu a v podrobnostiach na tieto odkazuje.
Súčasne pri posudzovaní odvolacích dôvodov krajský súd vychádzal zo skutkového stavu, tak ako ho
zistil súd prvého stupňa, pretože ním bol viazaný podľa ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebola
preukázaná žiadna z výnimiek ustanovených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p..

K zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovanej,

krajský súd uvádza nasledovné.

K odvolaciemu dôvodu nesprávneho zhodnotenia námietky nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej
pre zmätočné - nesprávne označenie žalobcom v žalobe, sa krajský súd oboznámil s údajmi z výpisu z
Obchodnéhovestníkač.OV2010/247zodňa27.12.2010,ktorýmbolozverejnenéuznesenieOkresného
súdu Žilina sp. zn. 4K/33/2010 zo dňa 17.12.2010, ktorým výrokom I. bol vyhlásený konkurz na majetok

dlžníka: Alena Baková - ABEKO, s miestom podnikania Hrabinská 1246/3, 038 52 Sučany, IČO: 34 383
280, a výrokom II. ustanovený správca: JUDr. Alena Balážová, so sídlom kancelárie Pernikárska 8, 010
01 Žilina. Z obsahu údajov žalobcu v žalobe podanej Okresnému súdu v Žiline dňa 12.05.2011 bolo
krajským súdom zistené, že ako žalovaný bol označený JUDr. Alena Balážová, Pernikárska 8, Žilina
ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Alena Baková - ABEKO, Hrabinská 1246/3, Sučany, ktoré

označenie žalovanej je v súlade s ust. § 40 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 79 ods. 1 O.s.p.. Pasívna
legitimácia žalovanej v postavení správkyne úpadcu tak, ako správne konštatoval prvostupňový súd,
vyplývala z ust. § 78 ods. 3 veta prvá, druhá ZKR (v znení účinnom do 31.12.2011), podľa ktorého
ten, kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, musí tak urobiť u správcu alebo nasúde žalobou podanou proti správcovi najneskôr do 30 dní od zverejnenia zápisu tohto majetku do
súpisu v Obchodnom vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu uplatniť u
správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi len ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s

poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, i keď mal byť zapísaný s poznámkou v
prospech neho. Vychádzajúc z vyššie uvedeného okresný súd správne konštatoval pasívnu legitimáciu
žalovanej.

K námietke žalovanej, že okresný súd išiel nad rozsah žalobného petitu, pre ktorú skutočnosť malo
dôjsť k vade konania, a tým došlo k následku nesprávneho rozhodnutia vo veci, krajský súd uvádza,

že tento odvolací dôvod nebol relevantný. Z obsahu podanej žaloby žalobcu zo dňa 11.05.2011 a z
nej poskytnutých tvrdení v spojení s ust. § 79 ods. 1 O.s.p. vyplynulo, že žalobca podanou žalobou
žiadal vylúčiť CNC sústružnícke centrum T-6M s riadiacim systémom Oi TB 8,4 LCD zo súpisu majetku
všeobecnej podstaty úpadcu Alena Baková - ABEKO, Hrabinská 1246/3, 038 52 Sučany, IČO: 34 383
280 a nahradiť trovy konania. Okresný súd vo vzťahu k svojmu formulovanému výroku správne uviedol,
že žalobca nie je povinný sformulovať výrok rozhodnutia súdu a tento formuluje sám súd. Žalobca

je v návrhu na začatie konania povinný len dostatočne určitým, jasným a zrozumiteľným spôsobom
uviesť, čoho sa podaným návrhom domáha, ktorú požiadavku návrh žalobcu spĺňal. Okresný súd tak
nepochybne mal za to, že žalobcom formulovaný petit v podanej žalobe nebol celkom dostatočne
formulovaný, avšak táto celkom nedostatočná formulácia nemala premietnutie v tom dôsledku, že by
nebolo zrejmé, čoho sa žalobca podaným návrhom domáha, a preto sám sformuloval správny výrok

svojho rozhodnutia. Takýto postup okresného súdu nemožno posudzovať ako vadu konania a ani, že
by okresný súd prekročil žalobu žalobcu podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p., pretože táto procesná situácia
zodpovedala len upresneniu pôvodne žalobcom sformulovaného žalobného petitu v podanej žalobe,
keďže žalobcom poskytnuté tvrdenia v podanej žalobe sa premietli do sformulovaného žalobného petitu.
K správnosti postupu okresného súdu a prijatého aj záveru krajský súd poukazuje na to, že konanie

pred súdom sa začína na návrh. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti v zmysle ust. § 42 ods. 3
veta prvá O.s.p., podľa ktorého pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia v spojení s
ust. § 79 ods. 1 O.s.p. je potrebné uviesť, že z návrhu na začatie konania, resp. zo žaloby musí

byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že vymedzenie práv a im
zodpovedajúcim povinnostiam, obsiahnutým v žalobnom petite musí byť urobené tak, aby bola v žalobe
označená povinnosť, ktorá má byť súdnym rozhodnutím uložená, dostatočným spôsobom formulovaná,
aby nebola zameniteľná s inou. Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa
žalobca domáha, však nemožno vykladať tak, že by žalobca bol povinný urobiť návrh znenia výroku,

ktorý sudca len prevezme do výroku rozsudku. Ustanovenie § 79 ods. 1 druhá veta O.s.p. žalobcovi
neukladá formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby z návrhu na začatie konania bolo zrejmé, čoho
sa žalobca domáha. Stačí určite a zrozumiteľne označiť spôsob určenia právneho vzťahu, právo alebo
povinnosť, ktorá má byť rozhodnutím súdu uložená. Občiansky súdny poriadok v spojení so zákonom č.
7/2005 Z.z. žalobcovi neukladá formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa zo žaloby dalo zistiť, čoho

sa žalobca domáha. Až súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia (rozsudok
NS SR sp. zn. 2Cdo 8/2005). Vzhľadom k uvedenému postupom okresného súdu nebolo zasiahnuté
do práv účastníkov súdneho konania, t.j. že by okresný súd prekročil žalobu žalobcu a rozhodol nad
rozsah žaloby, keďže zo samotnej žaloby žalobcu bolo zrejmé, že žalobca sa domáhal vylúčenia CNC
sústružníckecentrumT-6Ms riadiacim systémom Oi TB 8,4 LCD zo súpisu majetku všeobecnej podstaty

úpadcu Alena Baková - ABEKO, Hrabinská 1246/3, 038 52 Sučany, IČO: 34 383 280, pričom okresný
súd len konkretizoval, že predmetná hnuteľná vec sa vylučuje zo súpisu majetku všeobecnej podstaty
úpadcu.

Pokiaľžalovanávodvolanínamietala,žeokresnýsúdvrozporesust.§118aO.s.p.pripustilaajprihliadal
na dôkazy, ktoré boli predkladané po skončení prvého pojednávania dňa 12.04.2012, tak potom krajský

súd poukazuje na konanie žalovanej, ktoré vyplývalo z obsahu Zápisnice o pojednávaní dňa 12.04.2012
(č.l. 26 spisu), z ktorého bolo zrejmé, že samotná žalovaná navrhla vykonať ďalšie dokazovanie, a to
vyzvať Daňový úrad Martin, Jesenského 23, 036 32, aby predložil daňové exekučné výzvy, ktoré vydal
pre neplatenie daňových povinností za rok 2008 - 2009 aj s dokladom o prevzatí zo strany úpadcu,
prípadne iné doklady, z ktorých vyplýva, že úpadca bol upozornený, že nesmie nakladať s majetkom,

zároveň žiadala vyzvať Sociálnu poisťovňu, ústredie Bratislava, kedy a či bola uzatvorená mandátnazmluva s nejakým subjektom na vymáhanie pohľadávok voči tomuto subjektu za roky 2008 - 2009 a
či boli vedené nejaké exekučné konania voči úpadkyni v rokoch 2008 a 2009 (č.l. 26 - 29 spisu) a
vykonať výsluch žalobcu. Na ďalšom pojednávaní dňa 11.09.2012 bol zopakovaný zo strany žalobcu

návrh na vypočutie svedkyne Bakovej na ďalšom pojednávaní, s čím žalovaná nevyslovila nesúhlas.
Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.02.2013 (č.l. 150 - 151 spisu) vyplynulo, že samotná
žalovaná uviedla, že nemá u seba doklad, ktorý chcela predložiť súdu, doloží ho dodatočne, najneskôr
do termínu pojednávania, prípadne na pojednávaní. Krajský súd preto s ohľadom na vyššie uvedený
procesnýpostupprvostupňovéhosúdu,samotnénávrhyzostranyžalovanej,poukazujenanedôvodnosť

uvedenej odvolacej námietky, a to vo väzbe na jej procesné návrhy a skutočnosti uvádzané potom v
odvolaní. Z celého obsahu spisového materiálu a ani s dôrazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu
zápisníc spísaných okresným súdom, nebolo možné konštatovať, že by žalovaná vzniesla voči postupu
okresného súdu námietky, naviac sama uskutočňovala procesné návrhy.

K námietke nedostatočne zisteného skutkovému stavu, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia
odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie

nevyhnutné pre posúdenie sporovej právnej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie
ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2
až 7 ust. § 213 O.s.p.. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný postup súdu upravený
Občianskym súdnym poriadkom, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
súdom a ich následnom hodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe

ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň
konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu
veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci občianskeho súdneho konania, pretože je
základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný
aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena, ktoré je

predpokladom k ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo
256/2012). Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom
účastníka konania, procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania
implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných
prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony

primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS
329/04).

V tejto súvislosti len podporne krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo 14.09.2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením
dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitostiprerozhodnutie.Súdprihodnotenídôkazovvzásadeniejeobmedzovanýprávnymipredpismi

v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu
zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne
vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe
nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 OSP. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal
prípustnosť dovolania podľa § 237 OSP (viď R 42/1993).“ Práve v súvislosti s týmto konštatovaním
krajský súd primerane poukazuje i na to, že ...„Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania

povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených
dôkazov vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný
vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré
z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie
účastníkov konania“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. mája 2009 sp. zn. 3Co

5/2009, 3Cdo 80/2009).Ak žalovaná v konaní tvrdila, že Kúpna zmluva zo dňa 26.10.2009 je simulovaný právny úkon, ktorý má
zastrieť podvod, čím trpí absolútnou neplatnosťou, a nedošlo k uzavretiu právneho úkonu v súlade s
ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak krajský súd vzhľadom na predmetnú odvolaciu námietku

žalovanej poukazuje na nižšie citované zákonné ustanovenia, ktoré považoval za potrebné zacitovať.

Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Krajský súd primerane a podporne zvýrazňuje, že vo všeobecnosti úkony sú právne skutočnosti, ktoré
spočívajú v určitom ľudskom správaní, a to v správaní vedomom a vôľovom. V zmysle ust. § 34
Občianskeho zákonníka zo znakov definujúcich právny úkon, má zásadný význam jednota vôle a jej
prejavu. To znamená, že pokiaľ by neexistovala vôľa, neexistoval by ani právny úkon; právny úkon

by však neexistoval ani vtedy, ak by neexistoval prejav vôle. Vôľa ako psychický vzťah konajúceho
človeka k zamýšľanému následku je nevyhnutým pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu.
V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom prípade, t.j. so zisťovaním, či pri
určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejaví, ju aj skutočne mal, teda či skutočne chcel to, čo prejavil,
že chce, je potrebné uviesť, že spravidla prejav vôle skutočne vôli zodpovedá. Na existenciu vôle

sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda z okolností, za ktorých
bol prejav vôle urobený. Neprihliada sa však na vnútornú pohnútku prejavenej vôle. Takáto pohnútka
je irelevantná, ibaže by bola právnym úkonom prejavená, a tým sa stala jeho súčasťou. Ak prejav
posúdený podľa týchto zásad nevzbudí pochybnosti o tom, že je primeraným prejavom skutočnej vôle,
predpokladá sa, že ním je. Náležitosťami vôle sú predovšetkým jej sloboda a vážnosť (ale taktiež

absencia omylu a tiesne). Slobodou vôle je sloboda jej vytvorenia, teda sloboda vzniku vôľového
rozhodnutia a sloboda jeho prejavu. Pokiaľ ide o vážnosť vôle, prejav ktorý je iba zdanlivo prejavom
vôle, avšak v skutočnosti vôľa neexistuje alebo skutočná vôľa je iná, je podľa ust. § 37 Občianskeho
zákonníka neplatný. Medzi takéto právne úkony patria simulované úkony, ako aj úkony urobené s tzv.
vnútornou výhradou. Simulovaný je právny úkon predstieraný. Ide o taký prejav, ktorý má pôsobiť ako

úkon vážny, ale v skutočnosti nie je vážne mienený, pretože nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky.
Simulovaný právny úkon je neplatný. Podobným simulácii je urobenie právneho úkonu s tzv. vnútornou
výhradou. Na rozdiel od simulovaného úkonu, pri ktorom ten, kto ho urobil, právny úkon len predstieral,
v skutočnosti ho vôbec urobiť nechcel, v prípade vnútornej výhrady ten, kto právny úkon urobil, ho urobiť
chcel, ale nechcel spôsobiť jeho následky, alebo aspoň niektoré z nich. Na vnútornú výhradu sa preto

pri posudzovaní platnosti právneho úkonu neprihliada. Takýto právny úkon je platný akoby vnútorná
výhrada neexistovala. Pokiaľ ide o náležitosti prejavu, sú nimi určitosť a zrozumiteľnosť (rozhodnutie
NS SR sp. zn. 1Cdo 113/2008 zo dňa 27. mája 2010). Krajský súd v zhode s prvostupňovým súdom
konštatuje, že predmetná kúpna zmluva spĺňa zákonom požadované tak obsahové, ako aj formálne
náležitosti kúpnej zmluvy. Vykonaným dokazovaním neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by viedli

k záveru o neplatnosti zmluvy uzavretej medzi žalobcom a úpadkyňou. Predmet kúpnej zmluvy bol
podľa zákona možný a dovolený, na ktorom závere odvolacieho súdu nič nemení ani argumentácia
žalovanej pred súdom prvého stupňa v spojení s argumentáciou v podanom odvolaní. Krajský súd
sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, že v konaní neboli preukázané skutočnosti vedúce
k záveru, že kúpna zmluva je zastretým právnym úkonom v rozpore s dobrými mravmi. Ani výpoveď

žalobcu Ondreja Čelestiaka skutočnosti tvrdené žalovanou nepreukázali. Rovnako súhlasí krajský súd
so záverom prvostupňového súdu, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a úpadkyňou dňa
26.10.2009 neobsahovala odlišné dojednanie dispozitívneho ust. § 443 Obchodného zákonníka a ani
nebola preukázaná skutočnosť neodovzdania predmetu kúpy.Pokiaľ žalovaná poukazovala na nesprávne právne vyhodnotenie a argumentovala absolútnou
neplatnosťou predmetnej kúpnej zmluvy, tak odvolací súd mal za to, že tak, ako správne vyhodnotil
okresný súd, predmetná kúpna zmluva z dôvodov uvádzaných žalovanou v odvolaní nie je zmluvou

absolútne neplatnou. Ako bolo v prvostupňovom konaní konštatované, nebol zistený rozpor s dobrými
mravmi ani so všeobecne záväznými právnymi predpismi, s ktorými závermi sa odvolací súd stotožňuje
a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v zodpovedajúcej
časti. Žalovaná toto svoje tvrdenie ani relevantným spôsobom nepreukázala.

K odvolaciemu dôvodu, že okresný súd si neosvojil tvrdenie žalovanej, že v zmysle čl. II. kúpnej

zmluvy nedošlo zo strany kupujúceho k prevzatiu úveru, pričom k tomuto prevzatiu došlo až v čase
prebiehajúceho súdneho sporu, pričom na spornom sústružníckom centre, ktorého vydania sa žalobca
podanou žalobou domáhal, viazlo záložné právo v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky,
a.s. a k prevodu sústružníckeho centra došlo bez súhlasu veriteľa, tak v zhode s prvostupňovým súdom
i krajský súd uvádza, že porušenie zmluvného dojednania, v zmysle ktorého záložný dlžník nie je
oprávnený záloh previesť bez súhlasu záložného veriteľa, nemá za následok neplatnosť prevodnej

zmluvy, ale iba prípadné zodpovednostné nároky za porušenie zmluvnej povinnosti medzi záložným
dlžníkom a záložným veriteľom. Pokiaľ žalovaná argumentovala exekúciou vedenou voči úpadkyni
na Exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Liščáka, v rámci ktorého exekučného konania bolo vydané
upovedomenie o začatí exekúcie podľa ust. § 47 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorým súdny exekútor
zakázal úpadkyni ako povinnej od doručenia upovedomenia nakladať so svojim majetkom, ktorý

podlieha exekúcii, v zhode s prvostupňovým súdom krajský súd uvádza, že vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že by v prebiehajúcich exekučných konania bol úpadkyni takýto zákaz uložený.

Pokiaľ žalovaná v rámci konania pred prvostupňovým súdom a rovnako i v podanom odvolaní
poukazovala na úmysel úpadkyne ukrátiť svojich veriteľov, ktorý vyplýval z toho, že v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy bola v úpadku, kúpnu zmluvu uzavrela v prospech spriaznenej osoby a hodnota

predmetu kúpnej zmluvy bola vyššia ako dojednaná kúpna cena, tak predmetné tvrdenia i podľa názoru
odvolacieho súdu nasvedčujú možnej odporovateľnosti právnemu úkonu s dôsledkom neúčinnosti voči
konkurzným veriteľom, avšak nie sú otázkou, ktorá by bola predmetom riešenia tohto incidenčného
konania.

Odvolací súd pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalovanej vychádzal zo skutkového stavu zisteného

súdom prvého stupňa. Krajský súd má za to, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu a
tvorilo pevný základ pre vyvodenie skutkových záverov okresným súdom a podľa názoru odvolacieho
súdu si nevyžadovalo doplnenie dokazovania. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že navrhovanie
dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, avšak len súd rozhodne,
ktorý z označených dôkazov vykoná. Skutkové závery a právne posúdenie okresného súdu vychádzalo

z jeho racionálnej úvahy, ktorá mala základ v priebehu konania a stavu dokazovania a z tohto dôvodu
ani nebolo potrebné doplňovať dokazovanie. Krajský súd je toho názoru, že okresný súd dostatočne
vykonal dokazovanie, dôsledne aplikoval ust. § 132 O.s.p., keď vykonané dôkazy hodnotil tak jednotlivo,
ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetky okolnosti, ktoré z priebehu konania vyšli
najavo. Zákon, a to Občiansky súdny poriadok vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá

vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si súd urobí
o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou vnútorného
presvedčenia, myšlienkového postupu toho - ktorého sudcu. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva,
akú dôkaznú silu, hodnotu má súd priradiť tomu - ktorému vykonávanému dôkazu, a preto k pripísaniu
výpovednej hodnoty vykonávaného dôkazu súd pristupuje na základe hodnotenia takéhoto dôkazu vo

vzájomnej súvislosti aj k ostatným vykonaným dôkazom. Odvolací súd nezistil relevantný odvolací dôvod
žalovanejvovzťahukvykonávanémudokazovaniu,pretožeokresnýsúdvdostatočnomrozsahuvykonal
dokazovanie potrebné pre posúdenie sporovej právnej veci.

Odvolací súd uvádza, že napadnutý rozsudok okresného súdu obsahuje odpovede na všetky kľúčové
otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný

rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorým žalobežalobcu vyhovel, v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1,
2 O.s.p., pričom v podrobnostiach odkazuje na podrobné zdôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu.

Krajský súd nezistil dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ani pre zrušenie

veci a jej vrátenie na ďalšie konanie. Závery okresného súdu boli riadnym spôsobom odôvodnené
a vychádzali z logických zhodnotení, ktorým predchádzalo riadne zhodnotenie skutkového stavu a
následne aj správne právne vyhodnotenie, posúdenie, pretože okresným súdom citované zákonné
ustanovenia v napadnutom rozsudku boli aj správnym spôsobom interpretované, z ktorého dôvodu
nebolo možné konštatovať nesprávne právne posúdenie veci, čoho sa domáhala žalovaná v odvolaní.

Žalovaná v podanom odvolaní pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku okresného súdu žiadala

pripustiť dovolanie podľa ust. § 238 ods. 3 O.s.p., a to na posúdenie otázok vyjadrených pod bodmi 1/ a
2/ podaného odvolania zo dňa 2.12.2014, keďže mala za to, že v danej sporovej veci boli riešené otázky
zásadného významu, a to v otázke:

1/ či žalobca mal povinnosť uplatniť vylučovacie právo podaním excendačnej žaloby v 30-dňoveh lehote
od zverejnenia zápisu jeho majetku do Súpisu majetku v Obchodnom vestníku (18.05.2011) - podľa ust.

§ 78 ods. 3 prvej vety, keďže mal vedomosť odo dňa 26.05.2011 o zapísaní jeho majetku do Súpisu
všeobecnej podstaty úpadcu,

2/ či žalovaná ako správca podľa zákona č. 7/2005 Z.z. má povinnosť prednostne podávať odporovacie
žaloby o neúčinnosti právnych úkonov, ak správca dospel k právnemu záveru, že právne úkony sú
absolútne neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi (§ 3 a § 39 Občianskeho zákonníka).

Krajský súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nepripustil dovolanie, keďže nezistil dôvod
pre tento mimoriadny opravný prostriedok. V danej veci išlo len o vyhodnotenie skutkového stavu a
jeho právne posúdenie. V danej sporovej veci nebola riešená zásadnosť právneho významu, keďže
bola zhodnocovaná len okolnosť, či žalobcovi prináleží právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu
z titulu posúdenia jeho vlastníckeho práva k veci, vo väzbe na posúdenie a zhodnotenie platnosti,

resp. neplatnosti kúpnej zmluvy. Krajský súd v súvislosti so svojim postupom primerane poukazuje
aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 ...„zo žiadneho ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku nevyplýva povinnosť odvolacieho súdu vyhovieť požiadavke účastníka konania na
pripustenie mimoriadneho opravného prostriedku proti jeho rozhodnutiu z dôvodu, že ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu. Posúdenie prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku

z uvedeného dôvodu je na úvahe odvolacieho súdu, pričom táto úvaha nemusí byť zdôvodnená,
pretože podľa požiadavky § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa v odôvodnení rozsudku
uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé“. Krajský súd uvádza, že v konečnom dôsledku išlo o právne posúdenie
zhodnoteného skutkového stavu, t.j. jednotlivé skutkové otázky boli právne vyhodnotené.

Vsúvislostisdovolanímakomimoriadnehoopravnéhoprostriedkukrajskýsúdpoukazujenarozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 51/2011 zo dňa 29. februára 2012, podľa ktorého ...„procesná

možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania ani v tomto rámci nesmie viesť k prenášaniu
ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací a odvolací súd sa musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na
všetky právne závery, ktoré zaujal v rámci rozhodnutia“.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §

142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý neuskutočnil návrh na
priznanie trov odvolacieho konania a tieto ani k momentu vyhlásenia rozsudku krajského súdu nevyčíslil,
preto mu krajský súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.