Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209248
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8712209248.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci starostlivosti súdu o mal. D. Q., nar.
XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa
rodičov R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, zastúpenej Mgr. Kristínou Hoholíkovou, advokátkou so
sídlomPoprad,Nám.sv.Egídia55aJ.Q.,nar.XX.XX.XXXX,bytomO.XXX,zastúpenéhoJUDr.Tiborom
Bašistom, advokátom, so sídlom Poprad, Štefánikova 8, o úpravu rodičovských práv a povinností,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 16.1.2015, č. k. 15P/195/2012-196, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zastavení konania o určení výživného v prevyšujúcej časti.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zveril mal. D. do osobnej
starostlivosti matky s povinnosťou otca prispievať na výživu maloletého sumou 100,- Eur mesačne
počnúc dňom 1.1.2015, ktoré výživné je splatné vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa návrhu matky o určenie výživného, súd konanie zastavil a
upravil styk otca s mal. D. nasledovne: každý párny víkend od piatku od 15.00 hod. do nedele do
19.00 hod., počas týždňa každý utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod., s výnimkou obdobia od
1.7. do 31.7., kedy sa bude realizovať styk počas prázdnin, každý nepárny rok počas jarných prázdnin

od pondelka začiatku jarných prázdnin od 9.00 hod. do piatku do 18.00 hod., každý párny rok počas
veľkonočných sviatkov od piatku od 9.00 hod. do pondelka do 18.00 hod., každý kalendárny rok počas
letných školských prázdnin v čase od 1.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod., každý párny rok počas
vianočných sviatkov od 23.12. od 13.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod. a každý nepárny rok v čase od
28.12. od 9.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.. Súd návrh otca na zverenie dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti zamietol, vyslovil, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti vo veci samej. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil cit: „Mal. D. pochádza z manželstva rodičov, ktoré doposiaľ trvá. Na súde
prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
pod sp. zn. 14P/114/2013. Z manželstva rodičov pochádzajú 4 deti, z toho 3 sú už plnoleté. Zo správy
základnej školy vyplýva, že mal. D. je žiakom 2. ročníka o dieťa je dobre postarané, maloletý prichádza
na vyučovanie pripravený. V dôsledku konfliktného vzťahu rodičov, matka podala návrh na úpravu
rodičovských práv a povinností a žiadala, aby súd zveril mal. D. do jej starostlivosti. V čase podanianávrhu bol otec vzatý do väzby z dôvodu zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Rodičia maloletého
mali problémy so spoločným hospodárením, ako aj s úhradou základných potrieb pre maloletého. V
priebehu konania otec žiadal, aby maloletý bol zverený buď do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov alebo do osobnej starostlivosti otca. Tvrdil, že on sa o dieťa riadne stará, po návrate z väzby syna
odváža do školy, zabezpečuje mu stravu, na čom sa podieľa aj matka maloletého. Matka v dôsledku
zhoršených vzťahov odišla zo spoločnej domácnosti v auguste 2014 a odsťahovala sa k svojim rodičom.
Maloletý zostal u otca. Matka toho času pracuje ako opatrovateľka s priemerným mesačným príjmom
380 Eur. Je vyučená krajčírka, a preto si občas privyrába tým, že opravuje odevy, z čoho má príjem od

50 do 150 Eur mesačne. Otec je živnostník, pracuje v oblasti ťažby dreva. Podľa daňového priznania za
rok 2011 základ dane činili 4.969 Eur, za rok 2012 základ dane činil 4.361 Eur. Je vlastníkom rodinného
domu v podiele 3-ín, ktorý nadobudol v dedičskom konaní a v ktorom v súčasnosti s rodinou býva. Je
vlastníkom osobných motorových vozidiel, ako aj vozidiel potrebných pre činnosť ťažby dreva. Spláca
dva leasingy vo výške 1.100,- Eur mesačne. Zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. N. E. vyplýva, že
maloletý má vytvorený pozitívny vzťah k obom rodičom, má ich rád, chce byť v kontakte s nimi. Túto

citovú väzbu má rovnako vytvorenú aj k dospelým súrodencom, ktorí otcovi pomáhajú so starostlivosťou
o maloletého brata. Obaja rodičia vedú maloletého k zodpovednosti, pracovitosti, rozvíjajú jeho záujmy,
venujú sa mu po citovej stránke, vedia mu prejaviť lásku, vytvárajú mu bezpečné prostredie. Znalkyňa
poukázala, že pre dieťa je veľmi dôležitý vzťah rodičov ako sa k sebe správajú, ako komunikujú.
Znalkyňa znalecký posudok vypracovávala v období, kedy ešte obaja rodičia žili v spoločnej domácnosti,

a preto doporučila striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov. Na pojednávaní, kedy došlo k
vzájomnej konfrontácii medzi rodičmi, znalkyňa uviedla, že základom striedavej osobnej starostlivosti je
riadna komunikácia obidvoch rodičov, pričom u oboch rodičov sú vzťahy veľmi napätá a vyúsťujú do
vzájomných konfliktov, a preto je potrebné, aby sa pred dieťaťom nehádali, lebo to má naňho negatívny
vplyv. Doporučila, aby vzhľadom k zlej komunikácii medzi rodičmi sa títo zúčastnili pohovorov na referáte

poradenskopsychologických služieb a aby toto bolo zamerané na komunikáciu rodičov a možnosť
realizácie striedavej osobnej starostlivosti. Zo správy z poradenskopsychologického procesu vyplýva,
že v dňoch 3.10.2014 a 24.10.2014 bola uskutočnená párová konzultácia, komunikácia medzi rodičmi
bola veľmi nevraživá, hlučná a vysoko konfliktná (otec slovne útočil na matku, ale aj na psychologičku,
zamestnancov súdu a úradu) s presadzovaním mocenského spôsobu riešenia konfliktov, zakázal matke,

aby deti navštevovala v jeho domácnosti v čase jeho neprítomnosti. Matka k tomu uviedla, že syn sa
otca pravdepodobne bojí, pretože bol v minulosti svedkom útokov otca na matku, maloletý pred otcom
si nedovolí dať najavo lásku a priazeň k matke. Z uvedeného je zrejmé, že rodičia nedokážu v záujme
dieťaťaspolupracovať,vzájomnesarešpektovať,čojezákladnýpredpokladúspešnejstriedavejosobnej
starostlivosti. Charakter konfliktu medzi manželmi, ktorý sa nesie v znamení boja o moc, skrýva riziko

zneužitia moci a sily zo strany otca maloletého, čo je vážnou prekážkou na zavedenie striedavej osobnej
starostlivosti. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T/1/2013 vyplýva, že rozsudkom
zo dňa 18.3.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.4.2013, bol otec uznaný vinným zo zločinu týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, bol mu uložený trest odňatia
slobody v trvaní 3 rokov, ktorý bol podmienečne odložený, zároveň mu bol uložený probačný dohľad nad

jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 4 rokov. Otcovi bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze
podrobiť sa súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom. V trestnom konaní bol vypracovaný aj
znalecký posudok o duševnom stave otca, zo záverov ktorého vyplýva, že u otca ide o nevyrovnanú
neurolabilnú osobnosť s prejavmi adaptačných porúch pri záťažovej situácii. V čase spáchania trestného
činu bol schopný rozpoznať protiprávnosť a nebezpečenstvo svojho konania, bol schopný svoje konanie

ovládať. Jeho sociálna adaptabilita je znížená v dôsledku jeho ľahkej emocionálnej vzrušivosti a
paranoidity, ide uňho o nevyrovnanú osobnosť s rysmi neurolability, paranoidity a egocentrizmu. Jeho
zvýšené sebavedomie a domýšľavosť je v rozpore so skutočnými možnosťami a schopnosťami, z čoho
vyplýva aj jeho konfliktnosť, nekritičnosť, vzťahovačnosť, ukrivdenosť, pričom tieto rysy majú tendenciu
zvýrazňovať sa v záťaži. Jeho správanie a konanie znalci hodnotia ako neurotickú poruchu adaptácie

v záťažovej situácii. V predmetnom znaleckom posudku bol hodnotený aj duševný stav matky, ktorá v
trestnom konaní bola poškodenou. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že menovaná netrpí na
žiadnu duševnú poruchu ani chorobu a vzhľadom na jej dostatočné adaptačné schopnosti, stresujúce
rodinné prostredie neviedlo k rozvoju neurotickej ani depresívnej symptomatiky a nedošlo k ujme na
jej zdraví. U matky nebola zistená žiadna porucha osobnosti ani emocionality, aj keď bezprostredne

v konfliktných situáciách pociťovala strach a úzkosť zo správania manžela. S poukazom na ust. §§
24 ods. 7, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, súd uzavrel, že matka opustila spoločnú domácnosť v dôsledku vzájomných konfliktov s
otcom, ktorý v záťažových situáciách reaguje agresívne, nekriticky, ktoré konanie otca naplnilo ažskutkovú podstatu trestného činu, zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného
zákona. Maloleté dieťa, aj keď bolo svedkom vzájomných konfliktov rodičov, má oboch rodičov rado
a obaja rodičia sa zároveň snažia dieťaťu vytvoriť čo najlepšie podmienky pre jeho riadny a zdravý

vývoj, ako aj podieľať sa na jeho výchove. Súd sa preto v prvom rade zaoberal možnosťou striedavej
osobnej starostlivosti, ktorú doporučila aj súdom ustanovená znalkyňa z odboru pedopsychológie.
Striedavá osobná starostlivosť však predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú
vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných
problémov. Vzájomný vzťah oboch rodičov je v súčasnosti tak napätý a konfliktný, že nie je splnená

základná podmienka pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Vzájomné konflikty rodičov vedú
k nevraživosti, rodičia sa pred dieťaťom hádajú, neprejavujú si žiadnu úctu, tolerantnosť, nedokážu
vzájomne komunikovať, neurážať sa, a tým dieťaťu ubližujú, citovo ho zneisťujú, zraňujú, čo sa môže v
budúcnosti prejaviť v negatívnom dopade na jeho osobnostnom vývine. Z týchto dôvodov sa striedavá
osobná starostlivosť nejaví byť vhodným riešením pre maloleté dieťa a v budúcnosti by dieťaťu priniesla
viac negatív ako pozitív. Súd preto v konaní skúmal možnosti zverenia maloletého do starostlivosti

jedného z rodičov. Podľa znaleckého posudku znalkyne Mgr. E., štruktúra osobnosti rodičov nevylučuje
ani jedného z nich v starostlivosti o dieťa, avšak z pripojeného trestného spisu, kde bol znalecký posudok
zameraný aj na duševný stav tak otca, ako aj matky vyplynulo, že správanie sa otca je hodnotené ako
neurotická porucha adaptácie v záťažovej situácii a ide o nevyrovnanú neurolabilnú osobnosť. Naopak,
matka netrpí žiadnou poruchou osobnosti, neboli u nej zistené príznaky hostility ani asociálne tendencie,

prevláda u nej kľud, miernosť, citová zrelosť. Z týchto dôvodov je zverenie maloletého do osobnej
starostlivosti matky vhodnejšie, na jej strane sú v súčasnosti vytvorené podmienky pre riadny a zdravý
vývoj maloletého dieťaťa, a preto súd zveril mal. D. do osobnej starostlivosti matky a zamietol návrh otca
na striedavú osobnú starostlivosť.

Pri určení výšky výživného vychádzajúc z možností a schopností na strane otca, jeho príjmov, ako aj z

celkového počtu nehnuteľného majetku, súd určil vyživovaciu povinnosť otca v sume 100,- Eur mesačne
počnúc dňom 1.1.2015. V čase, keď rodičia žili v spoločnej domácnosti bolo preukázané, že sa obaja
podieľalinastarostlivostiosyna.Pretozauvedenéobdobiesúdvýživnéneurčil.Následnepoodchodezo
spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť začal vykonávať otec, matka hradila dieťaťu obedy, uhradila
hodiny anglického jazyka, zároveň matka zobrala v prevyšujúcej časti návrh na určenie výživného späť

a žiadala určiť výživné od 1.1.2015. Príjem matky pozostáva z opatrovateľského príspevku 380,- Eur
mesačne a z príjmu za služby od 50 do 150,- Eur mesačne. Príjem otca je neporovnateľne vyšší, otec
spláca lízingy mesačne sumou 1.100,- Eur, taktiež nie je zanedbateľná hodnota nehnuteľného majetku,
ktorého otec je vlastníkom. Suma 100,- Eur mesačne preto zodpovedá možnostiam a schopnostiam na
strane otca, ako aj potrebám maloletého dieťaťa.

Nakoľko medzi rodičmi dochádza pri stretávaní ku konfliktom, súd upravil styk otca s dieťaťom tak, aby
sa eliminovala možnosť ďalších hádok, ktoré v prvom rade poškodzujú dieťa a majú naňho negatívny
vplyv. Styk nebolo možné ponechať na dohodu rodičov, a preto súd upravil styk štandardne tak, aby
mohol byť mal. D. s otcom a so svojimi súrodencami čo najčastejšia, t. j. počas týždňa a každý druhý
víkend. Zároveň bol styk upravený štandardne aj počas sviatkov, prázdnin tak, aby každý z rodičov

mohol tráviť sviatky a prázdniny s maloletým dieťaťom približne napoly“.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec poukazujúc, že v súvislosti s
posudzovaním vhodnosti starostlivosti o dieťa nie je dôvodné a je v rozpore s princípom presadzovania
záujmov maloletého dieťaťa, aby súd staval svoj zamietavý postoj na nenáklonnosti k otcovi. Základným
posudzovaným vzťahom by mal byť vzťah otec - dieťa a nie vzťah otca - matky. Výsledok rozhodnutia

súdu nestojí na posudzovaní situácie s prihliadnutím na maloleté dieťa, ale bez opory v zákone a
najmä vo vykonanom dokazovaní, súd zveril dieťa do starostlivosti matky, hoci doteraz spokojne a
bezproblémovo dieťa žilo s otcom a súrodencami v pre neho prirodzenom prostredí. Súd nevzal do
úvahy výsledky školskej správy, školskej dochádzky, ako aj jeho rodinné a sociálne väzby v doterajšom
bydlisku. Zo správy zo šetrení pomerov vyplýva, že dieťaťu pri otcovi nič nechýba. Okrem všetkých

ostatných potrieb ako je čistota domácnosti, jedlo a pod., otec osobne zabezpečuje každodenné
doprevádzanie syna do školy, dieťa má pri otcovi zriadenú vlastnú detskú izbu, neraz pri otcovi prespáva
a dieťa má v domácnosti otca vytvorené vhodné podmienky pre svoj ďalší vývoj. Nie je zrejmé na základe
čoho súd vyhodnotil, z akých dôkazov vychádzal, keď dieťa bez ohľadu na vykonané dokazovanie, akoaj znalecké dokazovanie zveril do výlučnej starostlivosti matky. Takéto rozhodnutie je v rozpore aj so
závermi znaleckého posudku znalkyne Mgr. N. E., ktorá okrem iného uviedla, že maloleté dieťa má
vytvorený pozitívny vzťah k obom rodičom, t. j. k matke aj otcovi a jednoznačne doporučila striedavú

starostlivosť. S uvedeným sa súd nijako nevysporiadal, zaoberal sa naďalej iba profiláciou vzťahov otca
amatkyavkontextetýchtoskutočnostírozhodolbezohľadunamaloletéhovprospechzáujmovmatky.V
záveroch odborných vyšetrení absentuje konštatovanie o strachu dieťaťa pred otcom, ktoré je uvádzané
v odôvodnení rozsudku. Naopak, je tam deklarovaný a nespochybnený pozitívny vzťah dieťaťa k otcovi.
Otec si napriek rozporom s matkou uvedomuje jej nevyhnutnosť pre emocionálny a celkový vývoj syna,

ako aj dôležitosť syna pre matku a práve z tohto dôvodu navrhol dieťa zveriť do osobnej starostlivosti
oboch rodičov, čo je totožné aj so záverom znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou MUDr. B. I.
zo dňa 10.3.2015. Zároveň poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 33Cdo/81/2014, zo
záverov ktorého vyplýva: „Je ústredným záujmom a predovšetkým sa prihliada na záujem maloletého
dieťaťa, na zdravom fyzickom a psychickom vývoji, pričom tento pojem - záujem maloletého dieťaťa
nie je možné zamieňať s individuálnymi záujmami rodičov alebo s ich individuálnymi predstavami o

starostlivosti o maloleté dieťa.“ Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, zveril
mal. D. do osobnej starostlivosti otca, alternatívne, aby zveril mal. D. do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov.

Matka k podanému odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Uviedla, že otec bol právoplatne odsúdený za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208

ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil voči matke. Otcovi bol uložený trest (má stále uložený
podmienečný trest odňatia slobody), neabsolvoval žiadnu terapiu zameranú na ovládanie svojho
správania, tzn. nepripúšťa vnútorné pochybenie a nemá žiadnu snahu čokoľvek na svojom správaní
meniť. Matka v dôsledku agresívnych slovných a fyzických útokov otca opakovane volala policajnú
hliadku a z dôvodu, že ju otec sústavne vyháňal z domu, bola nútená v roku 2014 zo spoločnej

domácnosti odísť k svojim rodičom. Rodičia matky obývajú viacgeneračný rodinný dom cca 100 metrov
oddomuotca.Tentodommánaprízemísamostatnébytovéjednotkasvlastnýmikuchyňamiasociálnymi
zariadeniami. O vynútenom odchode matky z domu otca bol informovaný kolízny opatrovník na jeseň
2014, pričom bol realizovaný pokus o zavedenie modelu striedavej osobnej starostlivosti, kedy časť
týždňa mal syn stráviť u matky a časť u otca. Tento model sa nerealizoval, pretože otec pred kolíznym

opatrovníkom a priamo na pojednávaní 16.1.2015 sa vyjadril, že „ syna nebude nútiť chodiť za matkou,
ak on sám nechce.“ Napokon otec na súde priamo počas pojednávania označil matku ako „najväčšiu
ždiarsku chuderu“. Matka nesúhlasí s akcentom výchovy otca, kedy tento zdôrazňuje materiálne statky.
Matka nie je odkázaná na sociálne dávky, má príjem, pracuje, má zabezpečené samostatné bývanie na
primeranej úrovni, má sociálne zázemie vo svojej pôvodnej rodine, v práci aj u priateľov, dokázala sa so

záťažovou situáciou, ku ktorej ju otec svojim násilným správaním vystavil, vysporiadať sa. Znalci osobu
matky opisujú ako vysoko adaptabilnú, schopnú, zodpovednú, pracovitú, zameranú na deti. Aktuálna
izolácia mal. D. od matky je ďalším zo spôsobov ako otec chce nad matkou a dieťaťom uplatňovať
svoju moc a kontrolu, pričom v tomto prípade ide o evidentné emócie, vydieranie a nátlak s cieľom
dokázať „kto je tu pán a kto tu rozhoduje“. Matka vychovala 4 deti, starala sa o domácnosť, o rodičov

otca, kým žili, pracovala. To, že výsledkom jej starostlivosti o rodinu nie sú peniaze neznamená, že
financie a sociálne istoty nie je schopná zabezpečiť. Osobná starostlivosť o rodinu a domácnosť má
minimálnerovnakúspoločenskúhodnotuakomateriálnezabezpečenie,ktoréposkytujezarábajúcirodič.
Preto, ak otec podmieňuje materiálne statky tým, že maloletý bude zverený jemu, potom je to nesprávne
vnímanie rodičovstva. Matka nežiada, aby otec zabezpečoval ju a dokonca nežiada ani vyššie výživné

pre syna, ktoré by zodpovedalo ekonomickému statusu, ktorý vo svojich vyjadreniach otec na verejnosti
prezentuje. Zdôraznila, že od augusta 2014 otec neumožňuje, resp. priamo limituje kontakt matky so
synom, pričom od Vianoc 2014 nebolo umožnené matke stretnúť sa so synom ani jeden deň, syn jej
telefón neberie, otec nechce syna dať matke k telefónu. Matka syna stretla v uvedenom období len
náhodne na ulici, pričom mal. D. pôsobil ako by sa bál reakcie otca, keď sa o stretnutí dozvie. Matka

nechce vystavovať syna tomuto strachu, nechce dávať žiadnu zámienku na konflikty s otcom, a preto
postupovala tak, aby sa napätie nezvyšovalo. Takáto situácia je však neudržateľná a je v neprospech
syna. Matka dokáže vhodnejšie zabezpečiť starostlivosť o syna minimálne poskytovaním adekvátnej
zdravotnej starostlivosti a tým, že synovi nebude brániť v stretávaní sa s otcom ani s jeho súrodencami.
To ako sa bude situácia ďalej vyvíjať bude primárne závisieť len od otca, či bude ultimatívne žiadať de

facto zbavenie matky rodičovských práv, resp. bude pokračovať v jeho devalvovaní.Kolízny opatrovník k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Poukázal na záujem matky navštevovať syna v domácnosti otca a na skutočnosť, že otec styk matke
so synom zakázal. Dieťa teda býva v domácnosti otca, otec sa v starostlivosti neangažuje sám, ale

deleguje svoje rodičovské povinnosti na plnoletých súrodencov mal. D., nakoľko sám je pracovne veľmi
vyťažený, často aj do neskorých nočných hodín. Aj z týchto dôvodov matka prejavila záujem uzavrieť
dohodu s otcom o návštevách syna v jeho domácnosti, čím by dosiahla svoj podiel v starostlivosti
o dieťa, tiež častejší kontakt so synom. Otec s takou dohodou súhlasil a tvrdil, že syna v tomto
stretávaní s matkou podporí, ale ani túto dohodu zo strany otca sa nepodarilo naplniť. Izolácia dieťaťa

od rodiča, ktorý s dieťaťom nežije v jednej domácnosti je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa.
Neschopnosť spolupráce a komunikácie nevyhnutnej pri výchove a starostlivosti o dieťa spôsobuje, že
dieťa neabsolvuje kontroly zdravotného stavu v odborných ambulanciách, pričom ich potrebu si každý z
rodičovzdôvodňujeposvojom.Opokračovaní,resp.nepokračovanívnávšteváchodbornýchambulancií
by však mali rozhodnúť odborníci z danej oblasti. Odsúdenie otca za násilie v rodine a jeho pobyt vo
výkone trestu nie je predmetom tohto konania, ale má výrazný vplyv na vzťahy medzi rodičmi, ktoré

majú do budúcna formovať charakter a osobnosť dieťaťa. Majetkové pomery otca sú výrazne odlišné
od pomerov matky, toto však nemožno považovať za jediný podstatný dôvod na zverenie mal. D. do
výchovy otca, pričom so striedavou starostlivosťou sa kolízny opatrovník nestotožňuje. Indentifikácia
dieťaťa s mužským vzorom by bola zachovaná aj pri zverení dieťaťa do starostlivosti matky, nakoľko
osobnosť matky vyšetrená znalkyňou je natoľko vyspelá, aby disponovala potrebnými zručnosťami a

schopnosťami dôkladne rozpoznať potreby mal. D. a napĺňať jeho potreby bez obmedzovania kontaktu
syna s otcom.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ustanovení § 212 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214

O.s.p. a zistil, že rozsudok je správny.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia prvostupňového súdu zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na
týchto správnych skutkových zisteniach prvostupňového súdu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho

konania a len na zdôraznenie správnosti napadnuté rozsudku odvolací súd dodáva:

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) ak sú obidvaja rodičia spôsobilí
dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť
dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov

dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti

o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživnémá prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej

povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to

neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podstatnou odvolacou námietkou otca bolo, že súd prvého stupňa rozhodol v rozpore so závermi
znaleckého posudku znalkyne Mgr. N. E., ktorá uviedla, že dieťa má vytvorený pozitívny vzťah k
obom rodičom a jednoznačne doporučila striedavú starostlivosť, tiež poukázal na predložený znalecký
posudok vypracovaný MUDr. B. I., ktorá podobne ako znalkyňa ustanovená súdom, doporučila striedavú

starostlivosť.

V zmysle ust. § 127 ods. 1, 2 O.s.p., ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba
odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež
uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný
posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným

posudkom znalca.

Znalecký posudok vypracovaný v predmetnom konaní súdom ustanovenou znalkyňou Mgr. N. E., je
len jedným z dôkazov vykonaných v konaní, ktoré hodnotí súd podľa § 132 O.s.p. V porovnaní s inými
dôkaznými prostriedkami, súd pri jeho hodnotení berie do úvahy jeho logickú stavbu. Súd nemôže
preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov znalkyne, to však neznamená, že súd je viazaný

znaleckým posudkom a že ho musí bez ďalšieho prevziať. Preto, ak súd má pochybnosti o vecnej
správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale môže znalcovi uložiť, aby
podal vysvetlenie k podanému znaleckému doposudku, príp. ho doplnil alebo inak odstránil nedostatky,
po prípade, aby vypracoval nový posudok, alebo ustanoví iného znalca, aby vec posúdil a vyjadril sa i k
správnostiužpodanéhoposudku. Vtomtosmeresprávnepostupovalsúdprvéhostupňa,akustanovenú

znalkyňu na pojednávaní osobne vypočul. Znalkyňu Mgr. N. E., ktorá na otázku „či je maloleté dieťa
pripravené na možnosť striedavej osobnej starostlivosti“ uviedla, „že v čase vyšetrenia rodičia žili v
spoločnej domácnosti, kde mali oddelené bývanie a dieťa túto domácnosť vnímalo ako svoju domácnosť
ako celok. V súčasnosti nevie ako je dieťa pripravené na realizáciu striedavej starostlivosti.“ Vzhľadom
k tomu, aká je problematická vzájomná komunikácia medzi rodičmi, znalkyňa doporučila, aby sa obaja

rodičia zúčastnili pohovorov na referáte poradensko-psychologických služieb s tým, aby toto bolo cielené
nakomunikáciurodičovamožnosťrealizáciestriedavejstarostlivosti.Zuvedenéhojemožnéprijaťzáver,
že znalkyňa po zohľadnení vzájomného vzťahu rodičov a ich záťažovej komunikácie, ktorá výrazne a
podstatne vplýva na mal. D., pripustila možnosť realizácie striedavej osobnej starostlivosti, ale až potom,
keď obaja rodičia absolvujú pohovory na referáte poradensko-psychologických služieb s tým, aby tieto

boli cielené na komunikáciu rodičov. Doposiaľ pohovory cielené ku komunikácií rodičov absolvované
neboli.

Pre záver o tom, že zverenie mal. D. do striedavej osobnej starostlivosti nie je v súčasnosti v záujme
maloletého svedčí predovšetkým veľmi zložitá záťažová komunikácia medzi rodičmi, ktorú mal odvolací
súd za preukázanú z obsahu spisu (napr. zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa

27.10.2014, č. l. 182 - 183 spisu).Zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 27.10.2014 vyplýva, že charakter konfliktu
medzi rodičmi sa nesie v znamení boja o moc a skrýva riziko zneužitia moci a sily zo strany otca
maloletého dieťaťa, ktorú sťaženú komunikáciu medzi rodičmi treba vnímať ako vážnu kontraindikáciu

na zavedenie striedavej osobnej starostlivosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Znalecký posudok
vypracovaný znalkyňou ustanovenou v konaní sa zameral na štruktúru osobnosti rodičov a túžby a
potreby dieťaťa, avšak nezohľadnil vzájomný vzťah rodičov a ich komunikáciu v záťažovej situácii (č.
l. 183 spisu).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je možné uzavrieť, že zverenie maloletého dieťaťa do striedavej

osobnej starostlivosti nie je vhodné, lebo pri takejto forme výchovy by komunikačné problémy rodičov
spôsobovali napr. nervozitu, nesústredenosť, labilitu maloletého. Pritom požiadavka komunikácie medzi
rodičmi je vyššia pri striedavej osobnej starostlivosti, pri ktorej sa vyžaduje dosiahnutie rodičovskej
koalície. Za stavu, ak zverenie mal. D. do striedavej starostlivosti nie je dôvodné, bolo potrebné skúmať,
ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre zabezpečenie riadneho vývoja maloletého dieťaťa. Pri tomto
skúmaní odvolací súd zvýrazňuje:

Každý rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa platí okrem iného preto, že dôsledky
ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére (v jeho živote, či už v súčasnosti alebo v budúcnosti) prejavia
intenzívnejšie negatívne, ako v živote rodiča ako človeka dospelého; dieťa totiž nie je „hotová“ silná
osobnosť, a nie je schopné sa s uvedenou situáciou vysporiadať, takže často si nesie psychické traumy
po celý život. Prihliadajúc na tento faktor odvolací súd za dôležitý považuje predovšetkým fakt, že otec

bráni v styku maloletého dieťaťa s matkou. Od augusta 2014 otec neumožňuje priamy kontakt matky
so synom, zakázal matke vstupovať do domu, v ktorom bývali spolu až do leta 2014. Napriek tomu,
že matka opakovane hlásila kolíznemu opatrovníkovi, že nemá prístup k synovi, situácia sa nijako
nezmenila a podľa matky je to tým, že otec sa agresívne a vulgárne vyhrážal zamestnancom ÚPSVaR
v Poprade. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ako aj na

ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že rodič, u ktorého dieťa fyzicky býva, je povinný realizovať kroky
smerujúce k pravidelnému styku s druhým rodičom, a to bez ohľadu na to, či stretávanie bolo dohodnuté
alebo určené rozhodnutím súdu. Ako vyplýva zo spisu, otec podľa jeho vlastných slov odmieta, aby
sa mal. D. s matkou stretával, čoho výsledkom je izolácia dieťaťa od matky. Týmto konaním otec
výrazne deklaruje neschopnosť zabezpečiť pravidelný kontakt syna s matkou. V tomto prípade nie je

bezvýznamné, že bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s matkou sa pokladá za výrazný
nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ktorý môže ohroziť vývoj osobnosti dieťaťa v jeho citovej a
charakterovej oblasti. Za takého stavu, ak otec izoluje syna od matky, takýto rodič (otec) nedáva záruku,
že syna bude riadne vychovávať, naopak môže ohroziť vývoj osobnosti maloletého D. vážne. Preto otec
nespĺňa základné podmienky pre zverenie syna do svojej starostlivosti.

Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti musí prihliadať aj na schopnosť rodiča
dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom. Súd teda musí zisťovať, ktorý z rodičov poskytuje,
alebo je predpoklad, že bude poskytovať druhému rodičovi väčší priestor na výchovu dieťaťa. Ako sa
uvádza v stanovisku uvedenom v rozhodnutí I. ÚS 48/04 (ÚS ČR) z 25.1.2005, záujmom dieťaťa je
nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v

živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.

K otcom v konaní predloženému znaleckému posudku vypracovaného MUDr. B. I. odvolací súd
zdôrazňuje, že nie je možné na predložený dôkaz, znalecký posudok prihliadať, lebo jeho podkladom
sú informácie podávané jednostranne otcom, znalkyňa nemala k dispozícii žiadne informácie od matky.

Bez akýchkoľvek pochybností je možné urobiť záver o veľmi sťaženej komunikácii medzi rodičmi (napr.

počas vianočných sviatkov 2014 bol mal. D. hospitalizovaný v nemocnici, otec matku o tom vôbec
neinformoval, dozvedela sa to len sprostredkovane až po prepustení maloletého do domáceho liečenia).
Je preto absurdné, že matka nemá prístup k osemročnému synovi ani v čase, keď je v nemocnici a
otec matke žiadne informácie o zdravotnom stave maloletého dieťaťa neposkytuje. Za takéhoto stavu
odvolací súd nemôže prijať záver o nesprávnosti záveru prvostupňového súdu, pokiaľ ide o otázku

zverenia maloletého D. do osobnej starostlivosti matky.Prvostupňový súd rovnako pri určení výšky výživného prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnenými potrebami pri určovaní
výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka, ako jedlo, ošatenie,

obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj
náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených
potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu a pod..

Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú rozhodné jeho reálne zárobkové
(majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a
pracovnými skúsenosťami.

Z dôkazov realizovaných pred prvostupňovým súdom vyplynulo, že matkin priemerný mesačný príjem,
ktorý pozostáva z opatrovateľského príspevku je vo výške 380,- Eur. Otec je živnostníkom s predmetom
podnikania v oblasti ťažby dreva. Prvostupňový súd preto správne vychádzal v tejto súvislosti zo životnej
úrovne povinného rodiča, ktorý je vlastníkom troch traktorov a osobných motorových vozidiel, hradí dva
lízingy vo výške 1 100,- Eur mesačne, a preto stanovená výška výživného je adekvátnou v súvislosti so

životnou úrovňou povinného rodiča - otca.

Stanovené výživné považuje odvolací súd v súčasných pomeroch za adekvátne schopnostiam otca,
veku a potrebám mal. D. aj s ohľadom na príjem matky. Výška výživného určená prvostupňovým súdom
je plne súladná s hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine.

Pokiaľ ide o úpravu styku, správne bol styk upravený v širšom rozsahu a takto upravený styk dáva zadosť

práva rodiča byť so svojim dieťaťom. Pokiaľ rodičia v budúcnosti nájdu cestu vzájomnej komunikácie,
nič nebráni upravený styk vzájomnou dohodou, príp. ešte viac rozšíriť.

Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd s osvojením si dôvodov napadnutý rozsudok s výnimkou výroku
o zastavení konania o určení výživného v prevyšujúcej časti (nebol predmetom odvolacieho prieskumu,
§ 206 O.s.p.), rozsudok súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.