Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/241/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114226019
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114226019.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľky: Mgr. U. Z., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, L., zastúpená zvoleným
zástupcom JUDr. Ladislavom Lengyelom, bytom Alžbetin Dvor č. 140, Miloslavov, proti odporcovi:
Reality holding+, s.r.o., so sídlom Bôrická 13, Žilina, IČO: 36 427 772, o zaplatenie 2000 eur s prísl.,
rozhodol

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 2.000,- eur spolu s 3% ročným úrokom z omeškania
od 26.6.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 120,- eur a tieto jej zaplatiť
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 31.7.2014 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi zaplatenia 2000,- eur spolu s
3% ročným úrokom z omeškania od 4.6.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že s odporcom dňa 19.5.2014 uzavrela rezervačnú zmluvu na kúpu nehnuteľnosti
na 1 izbový byt č. 31 na 3. posch. vchodu X bytového domu s. č. XXXX na F. ul. v L. - časť J. a uhradila mu
2 000,- € ako časť kúpnej ceny. Odporca následne vyhotovil zmätočnú kúpnu zmluvu, podľa ktorej mala
zaplatiť kúpnu cenu predávajúcemu na vyplatenie jeho hypotekárneho úveru viažuceho sa na predmet
kúpy. Napriek tomu zmluva v Čl. V, bode 5 protiprávne navrhovala, aby v časti C už jej LV bol zápis
nezmenený, t. j. s ťarchou, ktorú mal predávajúci predtým vysporiadať.

Keď odporca tvrdošijne odmietal nezákonné ustanovenie v kúpnej zmluve odstrániť, túto nepodpísala a
následne od rezervačnej zmluvy odstúpila. Po odstúpení od rezervačnej zmluvy dňa 20.6.2014 urgovala
vrátenie rezervačnej zálohy 2 000,- €, čo odporca odmietol.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľka uzatvorila príkaznú rezervačnú zmluvu so
sprostredkovateľom, podľa ktorej jej sprostredkovateľ zablokoval u vlastníka nehnuteľnosti, a to byt
na F. ulici, v L. J.. Následne sprostredkovateľ prostredníctvom advokátskej kancelárie nechal vytvoriť
kúpne zmluvy, s tým, že navrhovateľka požadovala aj špeciálny ďalší úkon a to spracovanie právnych
podkladov pre zriadenie vecného bremena v prospech rodičov, ktorí mali kúpu finančne zabezpečovať.

Navrhovateľka na začiatku zmluvného vzťahu spolupracovala, a bol jej zaslaný návrh kúpnej zmluvy i
návrh na zriadenie vecného bremena v prospech rodičov a to dňa 20.05.2014, s tým, že potrebovalanavrhovateľka ihneď bývať v novom byte, a žiadala o zrýchlený zápis vlastníckeho práva na katastri.
Uvedenú zmluvu uzatvorila na dobu 2 mesiacov, teda do 18.07.2014. Podľa rezervačnej zmluvy bola
oboznámená, že na liste vlastníctva je ťarcha vlastníka - záložné právo banky VÚB, a.s., ktoré bolo

potrebné vyplatiť z kúpnej ceny. Po zaslaní návrhu štandardnej kúpnej zmluvy sa navrhovateľka zmenila
vo svojom správaní, odmlčala sa, a na výzvu maklérky uviedla, i napísala, že ju chceli podviesť, a
pripraviť o peniaze. Vedúca pobočky spolu s maklérkou vysvetlili navrhovateľke, že v danom prípade ide
o štandardný postup, 90 % nehnuteľností je zaťažených úvermi na kúpu nehnuteľností, a tieto sa vždy
so súhlasom banky vyplácajú. O všetkom má kupujúci vedomosť, a pripravuje sa obchod tak, že v deň

vyčíslenia bankou sa uhradí kúpna cena priamo banke, ťarcha zanikne, o čom vydá banka potvrdenie
a kúpne zmluvy sa môžu v ten deň podpísať, a návrh na vklad vložiť na zápis okresnému úradu.
Navrhovateľka sa začala odvolávať na zlé znenie návrhu zmluvy, čo však jej bolo vysvetlené, telefonicky,
osobne i malom a listom. V kúpnej zmluve bolo uvedené znenie: „ ... nehnuteľnosti nadobudne v časti
C LV „bez zmien". V čase, keď v zmysle katastrálneho zákona prebieha vkladové konanie o povolenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a predchádza mu konanie záznamové o výmaz Ťarchy zapisuje úrad

listiny v poradí, v akom boli doručené, to znamená, že výmaz ťarchy predchádza vkladu vlastníckeho
práva, v prvom záznamovom konaní sa vymaže ťarcha, a pri vkladovaní kúpnych zmlúv sa už na liste
vlastníctva nič nemení.

Odporca zdôraznil, že realitná kancelária následne zistila, že navrhovateľka v tom čase rokovala s
inou realitnou kanceláriou a v čase rezervácie kúpila v mesiaci jún 2014 iný byt ( zápis vlastníckeho

práva vykonal okresný úrad 22.07.2014), čo bola pravá príčina správania sa navrhovateľky. Rezervačná
zmluva je právny nástroj, ktorým sa v sprostredkovateľskej činnosti pre predávajúceho klienta vytvára
moment sprostredkovania predaja, a oznamuje sa listom predávajúcemu, že nehnuteľnosť prikázal pre
sebaurčitýistýklient.Vzmyslezákonazmluvauzatvorenásnavrhovateľkouakobudúcoukupujúcoupre
splnenie jej príkazu rezervovať nehnuteľnosť v jej prospech za účelom kúpy bola realitnou kanceláriou

naplnená, pretože bola jej tým daná možnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorá bola vypracovaná avšak
nedošlo k jej podpisu z dôvodov na strane kupujúcej navrhovateľky.

Poukázal na to, že ak navrhovateľka odstúpila od zmluvy, odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny
úkon adresovaný druhej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkovoprávny vzťah v okamihu, keď dôjde
druhej strane. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak to

ustanovuje zákon, alebo sa na tom účastníci dohodli. Zákon upravuje možnosť odstúpenia od zmluvy
ako sankciu, napr. pri omeškaní dlžníka (§517 OZ), v niektorých prípadoch vadného plnenia (§ 623 ods.
1), ale aj pri zmluve uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§ 49 OZ) atď. Odstúpenie
od zmluvy je výkon práva opierajúci sa buď o zákon, alebo o zmluvu.

V zmysle zákona ani podľa zmluvného dojednania nebolo možné od zmluvy jednostranne odstúpiť.

Ďalším dôvodom pre ktorý nebolo možné odstúpiť, že uvedenú zálohu zložila ako prvú časť kúpnej
ceny, a teda bola povinná uzatvoriť kúpnu zmluvu, ak nastalo čiastočné plnenie, tým svoju povinnosť
porušila. Sprostredkovateľ však nemá legitimitu právny úkon za záujemcu splniť, kúpnu zmluvu
podpisujú sprostredkované subjekty. Odstúpenie od zmluvy je priamo v zmluve dohodnuté, len pre
prípad, ak vzniknú prekážky na strane vlastníka, čo však neprichádza do úvahy, podpísať kúpnu

zmluvu bol pripravený. Uvedená zmluva s navrhovateľkou je vo svojej podstate zmluvou príkaznou,
nakoľko sa pre ňu vykonáva jedine rezervácia - pokyn na blokovanie a sprostredkovanie predaja voči
istému vlastníkovi. Za aktívnu činnosť by sprostredkovateľovi prináležala odmena. Zmluvná pokuta je
zabezpečovací prostriedok plnenia zmluvných povinností. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka
si môžu zmluvné strany dohodnúť pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu. Účastník,

ktorý túto povinnosť poruší, je zaviazaný pokutu zaplatiť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zmluvnú
pokutu možno viazať len na prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Navrhovateľka bola oboznámená
stým, že pre prípad, ak do 18.07.2014 neuzatvorí zmluvu s vlastníkom nehnuteľností rezervovaných na
príkaz, vzniká jej povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je ako zabezpečovací prostriedok
na splnenie záväzku navrhovateľky, bola presne vymedzená jej povinnosť, i jej výška. Navrhovateľka

podpísala zmluvu, a bola informovaná, že pre prípad nesplnenia hlavného účelu a plnenia zo strany
sprostredkovateľa nastupuje táto sankcia a nie je nárok na jej vrátenie. Sprostredkovateľ vykonal všetky
požadované príkazy, úkony a vysvetlenia pre navrhovateľku, uhradil právny servis za vypracované
kúpne zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena, vykonal úkony k zrušeniu záložného práva na
nehnuteľnosti, a vznikla mu škoda v peniazoch za sprostredkovanie, i morálna ujma voči predávajúcemu

klientovi, ktorý bol konaním navrhovateľky zavedený. Navrhovateľka ničím nepreukázala a nepodložilasvoje tvrdenia uvedené v žalobnom návrhu. Návrh kúpnej zmluvy nekonzultovala, neposlala svoj návrh
na riešenie ňou vytýkaných nepresností, pripomienok, nakoľko nemienila splniť to načo sa zaviazala.

Vo veci samej súd nariadil pojednávanie.

Navrhovateľka na pojednávaní vystupovala len prostredníctvom zvoleného zástupcu, pričom zotrvala
na svojich vyjadreniach a neustále poukazovala na ťarchu, ktorou mala byť zaťažená prevádzaná
nehnuteľnosť a vyhotovenie zmätočnej zmluvy, keď navrhovateľka mala kúpiť byt s ťarchou
predávajúceho.Záujemo kúpu má preukazovať aj zmluva ovecnom bremene, pričom k podpise nedošlo
pre odstránenie vád a pre to, že zmluva bola pre navrhovateľku nápadne nevýhodná. Odmietnutie
podpisu oznámila emailom oznámila, že takúto kúpnu zmluvu nepodpíše a preto od rezervačnej zmluvy

odstupuje, čo potvrdila aj doporučeným listom zo dňa 5.6.2014. Odporca odstúpenie od rezervačnej
zmluvy neakceptoval, s tvrdením, že takúto kúpnu zmluvu uzatvára 90 % kupujúcich a naďalej odmietal
pozmeniť kúpnu zmluvu podľa pripomienok navrhovateľky. Zmätočnosť kúpnej zmluvy spočívala v
tom, že kúpna zmluva nemá ani jedno ustanovenie o povinnosti odporcu splatiť hypotekárny úver,
predávajúci, splatiť hypotekárny úver, kým z článku 3 vyplýva, že predávajúci má na predmetnom byte

ťarchu, ktorú má kúpnou cenou vysporiadať. Čl. 5 a 6 to popierajú, kde predávajúci v čl. 5 bod 2
nepravdivo vyhlasuje, že žiadnu ťarchu nemá a v článku 6 bode 5 nepravdivo tvrdí, že záložné právo
vysporiadal z kúpnej ceny, keď kupujúcemu kúpnu cenu nevyplatila. Ďalej kúpnej zmluve v čl. 5 bod 5
navrhovalOÚ,abynaLVprenavrhovateľkuvykonalzápiszčastiCťarchybezzmien,tedanavrhovateľka
si záložné právo mala ponechať. Navyše čl. 3 bod 3 kúpnej zmluvy neurčuje povinnosť predávajúcemu

jeho hypotekárny úver vysporiadať a podať návrh na výmaz ťarchy.

Odporca uviedol, že navrhovateľka uzatvorila rezervačnú zmluvu s odporcom dňa 19.5., ktorej
predmetom bola podľa zmluvných podmienok jediná vec a to kúpiť nehnuteľnosti, ktorých obhliadku
vykonala. V súlade s ust. tejto zmluvy, ktorá je inominátnou s prvkami príkaznej zmluvy, nakoľko
sprostredkovateľ sa v nej zaväzuje k jedinej veci na ktorú je oprávnený a to rezervovať a zablokovať v

prospech budúceho kupujúceho túto nehnuteľnosť, ktorú má od vlastníka v ponuke. Sprostredkovanie
bolo vykonané listom, ktorý bol vlastníkovi doručený s tým, že ihneď bola požiadavka cez realitnú
kanceláriu na advokátsku kanceláriu, aby bol vypracovaný návrh kúpnej zmluvy, v ktorej boli
špecifikované presné podmienky. Dňa 20.5. napísala maklérka pani B. J., „kupujúca je Mgr. má hotovosť,
bude vinkulovať, dáva urýchlený vklad. V zmluve a na LV chce mať doživotné právo rodičov U. R.,

bytom V. XXX, XXX XX, r.č. a Y. R., bytom V. XXX, r.č. Chce mať, že rodičov doopatruje, zabezpečí
im adekvátnu starostlivosť. Ak sa to nedá napísať do zmluvy, prosím napíš jej zvlášť na to čestné
prehlásenie. Predávajúci má záložné právo vo VÚB a to asi 99 % zo sumy, nech ťa nemýli na NZ je
provízia 1900, zaevidovaná bola 2.000. Pani to súri, lebo ten čo jej byt bude prerábať musí rýchlo začať,
ďakujem". Ďalej bolo zo strany koncipientky konateľky napísané 21.1. o 15:22 h, Zuzka vkladám KZ a

návrh na vklad na to zriadenie vecného bremena som ale spravila samostatnú zmluvu a návrh na vklad,
nakoľko by museli potom platiť dva krát 266, keď majú ísť kúpne zmluvy zrýchlene do katastra. Tam sa
musia platiť dva poplatky, lebo ide o dva úkony. Takto môžu podať kúpne zmluvy za 266 a za tým hneď
podať zmluvu na zriadenie vecného bremena za 66, ale ak to chcú mať v jednej zmluve, môžem im to aj
tak spraviť. Teraz teda postup nasledovný. Podpíšete zmluvy, zaplatia čo majú, počkáte na kvitanciu a

potom v deň, keď budete mať kvitanciu tak podáte do katastra kvitanciu, kúpnu zmluvu a za tým, ihneď
aj zmluvu na zriadenie vecného bremena, na zmluve o zriadení vecného bremena overuje Z. podpis."
Na základe toho boli zaslané dokumenty, ktorú sú aj prílohou súdneho spisu.

Navrhovateľka počas rezervácie uvedeného bytu vykonala ďalšie obhliadky a je nepochybné, že v čase
trvania tejto zmluvy uzatvorila inú kúpnu zmluvu a kúpila iný byt. Pokiaľ ide o plnenie rezervačnej zmluvy,

poukázala na to, že bola uzavretá v čase 19.5., kedy od 1.6.2014 došlo k veľkým novelám Obč. zák. aj
zákona o ochrane spotrebiteľa a teda túto zmluvu je potrebné posudzovať podľa Obč. zák.. Pokiaľ išlo
o zabezpečenie záväzku, zo splneného príkazu sprostredkovateľa, bola dohodnutá za to, že v bode 1.1
sa hovorí, má vážny záujem a zaväzuje sa kúpiť nehnuteľnosti, dohodnutý zabezpečovací prostriedok
podľa § 544 Obč. zák., a to že ak v lehote rezervácie, teda do 18.7.2014 neuzatvorí kúpnu zmluvu, má

povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške vloženej zálohy, pretože túto nemožno inak započítať na
kúpnu cenu, ak obchodne prebehlo. Zmluvná pokuta bola v zmluve jasne, zrozumiteľne a určito určená,
s poukazom na to, že od splnenej zmluvy záujemca nemôže odstúpiť a táto zmluvná pokuta plní funkciu
reparačnú a uhradzovaciu, práve pre prípad, že nesplní klient na to, na čo sa zaviazal. Jej zmyslom jereparovaťnastraneveriteľaujmu,ktorávdôsledkuporušeniapovinnostidlžníkanastala.Preprípadteda
nesplnenia uvedeného záväzku vôbec. Rezervačná zmluva bola ako platný právny úkon uzatvorená aj
s poukazom na § 53 Obč. zák. o ochrane spotrebiteľa a je potrebné aj uviesť, že hlavným predmetom

plnenia bol príkaz na rezerváciu a zo strany klientky kúpiť nehnuteľnosť. To je dané jasne a zrozumiteľne.
Pokiaľ ide o vyjadrenie navrhovateľa, kúpna zmluva nie je súčasťou príkazu a v zmluve o rezervácii
nehnuteľnosti je doplnková služba sprostredkovateľa, vypracovanie kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva, vždy
sa pýtajú, či bude požadovať, aby sme vypracovali alebo si môžu klienti svoju kúpnu zmluvu aj sami
vypracovať. Považovala za zavádzajúce, že kúpnu zmluvu nechcel sprostredkovateľ opraviť. Odporcovi

ako advokátskej kancelárii ktorá ju vyhotovovala nebol doručený žiadny protinávrh ani žiadne námietky
a uvedené kúpne zmluvy boli vypracované štandardne tak, aký je postup vždy pri tom, keď na LV je
ťarcha, ktorá sa vypláca. Nie je žiadnym rizikom, keď banky prijímajú peniaze z kúpnej ceny. Postup je
totiž taký, že za úhradu, po rezervácii si vlastník požiada o predčasné splnenie a banka zašle vyčíslenie
na stotiny eura, koľko je zostatok tohto úveru s tým, že takto bola zmluva pripravená, bude aj suma
vinkulovaná. VÚB príjme peniaze a vinkuluje ich a dá kvitanciu. V ďalšom bode je jasne napísané, že tá

časť, ktorá bude v úschove, bude vydaná, keď v časti C ťarchy nebude uvedená žiadna ťarcha okrem
zákonného záložného práva podľa § 15 zákona o vl. bytov. V č1. 5 je uvedené, že nemá vlastník žiadne
ťarchy, okrem tých, ktoré sú uvedené v čl. 6. a v čl. 6 bod 5 je uvedené, „predávajúci vyhlasuje, že
na predmet prevodu bolo v časti C LV zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa VÚB a.s.
Bratislava podľa V23014/12 zo dňa 23.10.2012, ktoré vysporiadal predčasným splatením z kúpnej ceny,

o čom predložil kvitanciu príslušnému OÚ na výmaz ťarchy bezodkladne po jej vystavení pred podaním
návrhu na vklad vl. práva podľa tejto zmluvy." Situačne a časovo je všetko riešené tak, že sa vyčísli
hypotekárny úver, uhradí, podá sa kvitancia. Z toho vyplýva, že v zmysle kat. zákona zapisuje kataster
listiny v poradí, v akom prišli. Podá sa kvitancia, zapíše sa Z, podá sa kúpna zmluva, zapíše sa V a v
čase, minúte, keď zapisuje vkladový pracovník kúpnu zmluvu, Z je zapísané. Z toho plynie jednoznačne,

že v kúpnej zmluve, v časti C ťarchy sa nič nemení a teda je bez zmien. Všetko to bolo navrhovateľke
pani G., vedúcou pobočky aj pani B. J. vysvetlené.

Nakoľko zo strany sprostredkovateľa bol príkaz na rezerváciu splnený, boli pripravené nad rámec
právneho servisu aj zmluvy o vecnom bremene a odstúpenie je účelové s ohľadom na to, že klientka
nekomunikovala, komunikovala od uvedeného dátumu jedine o tom, že odstupuje a nebude riešiť žiadnu

kúpnu zmluvu. Kúpna zmluva medzi kupujúcim a predávajúcim sa vždy rieši tak, že je oprávnený do nej
dať pripomienky a tieto pripomienky sú akceptované, pretože je to právny úkon medzi predávajúcim a
kupujúcim,ktorýnemáprávosprostredkovateľovplyvniť.Ktomutovšakzostranynavrhovateľkyvedome
nedošlo a z uvedených dôvodov máme zato, že zmluva bola platná, zanikla uplynutím doby 18.7. s
tým, že nesplnila svoj záväzok a zmluvná pokuta bola zúčtovaná započítaním tak, ako bolo uvedenej

v zmluve dohodnuté.

Na otázky súdu uviedol, že sprostredkovával predaj bytu pre predávajúceho H. F. na základe zmluvy.
Odporca ako sprostredkovateľ sprostredkoval obchod, avšak neuzatváral ho, uzatváral ho vlastník.
Splnili si tým povinnosť zo sprostredkovateľskej zmluvy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Podľa výpisu Obchodného registra Okresného súdu Žilina odporca je vedený a zapísaný v obchodnom
registri ako obchodná spoločnosť v odd. sro, vo vl. 15935/L, ktorej predmetom podnikania je aj
sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností /realitná činnosť/.

Podacímilístkamimalsúdpreukázanéodoslaniezásieloknaadresuodporcunavrhovateľkouzásielkami
z dňa 23.6.2014 a 5.6.2014.

Súd zistil, že účastníci uzavreli dňa 19.5.2014 zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb
súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti. Zmluvou medzi odporcom ako sprostredkovateľom a navrhovateľkou
ako záujemcom sa účastníci dohodli, že úpravujú medzi sebou vzájomné práva a povinnosti, ktoré sú
uvedené na zadnej časti zmluvy - zmluvných podmienok, pričom zároveň záujemca potvrdzuje, že sa s
nimi oboznámil a vopred s nimi súhlasí. V čl. 1 bola označená nehnuteľnosť, budova 1-izbový byt s.č.

XXXX, BA J., na LV XXXX, č. bytu XX, na treťom poschodí vo vchode X F. X/X, k. ú. J. za kúpnu cenu
57.000 eur. V bode 3 bola ďalej uvedená rezervačná záloha 2.000 eur s dátumom úhrady 19.5.2014.Zmluva bola uzavretá na dobu určitú dvoch mesiacov, s dohodou doplnkových služieb, úhradou poplatku
za vklad do katastra nehnuteľnosti a s uvedením, že kúpna cena bude uhradená z vlastných úspor. V
zmluve bolo upozornenie, že na LV vlastníka sú vedené ťarchy a to záložné právo v prospech VÚB.

Zmluva bola podpísaná 19.5.2014 v Bratislave.

Podľa zmluvných podmienok uvedených na strane 2 v čl. 2 rezervačná záloha je ustanovenie, podľa
ktorého záujemca, ako prejav svojej vážnej vôle na zablokovanie nehnuteľnosti pre seba zloží pri
podpisezmluvyrezervačnúzálohuuvedenúvbodeIII.,vprípadejejzaplateniezaistívystavenímvlastnej
zmenky. Rezervačná záloha je časťou kúpnej ceny, započítava sa do kúpnej ceny. Môže byť vrátená,

ak sa zmluvné strany na takomto splnení dohodnú. V čl. III. bolo ďalej dohodnuté, že v prípade ak
záujemca do uplynutia doby rezervácie neuzatvorí zmluvu o budúcej zmluve, kúpnu zmluvu s vlastníkom
z dôvodu na jeho strane, prináleží zmluvná pokuta sprostredkovateľovi vo výške rezervačnej zálohy.
Sprostredkovateľ je oprávnený započítať vyššie uvedenú zmluvnú pokutu s rezervačnou zálohou.
Sprostredkovateľ má právo na náhradu skutočnej škody.

Podľa príjmového pokladničného dokladu bez číslovania zo dňa 19.5.2014, navrhovateľ prijal od

odporkyne sumu 2.000 eur ako časť kúpnej ceny.

Súd v konaní oboznámil obsah návrhu kúpnej zmluvy medzi predávajúcim H. F. a navrhovateľkou.
Predmetom zmluvy mal byť prevod bytu č. 1 na treťom poschodí bytového domu F. 1, s.č. XXXX,
vchod F. X na ulici F. v L., mestská časť J. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach
a zariadeniach domu a zastavanom pozemku F. parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX. Podľa čl. 3 sa

kupujúca mala zaviazať zaplatiť úhradu 57.000 eur s konštatovaním úhrady pred podpisom zmluvy
2.000 eur ako zálohy na kúpnu cenu, ktorá bude prevodcovi započítaná do kúpnej ceny a zúčtovaná
na sprostredkovateľskú odmenu. Ďalej v čl. 3 bolo navrhované, že kupujúci zaplatí časť kúpnej ceny z
vlastných finančných prostriedkov na predčasné splatenie zostatku hypotekárneho úveru zabezpečenú
v časti C LV podľa V23014/12 zo dňa 23.10.2012 v prospech záložného veriteľa VÚB a.s. Bratislava.

Kupujúca mala zaplatiť časť kúpnej ceny z vlastných prostriedkov v deň vystavenia kvitancie o splatení
úveru predávajúceho podľa predchádzajúceho odseku prevodom na účet predávajúceho. V čl. 5 v
intabulačných pokynoch bola uvádzaná časť C LV č. XXXX bez zmien.

Podľa výpisu z emailovej komunikácie gmail v dátovej schránke navrhovateľky, navrhovateľka vyjadrila
prekvapenie, že jej nebola doručená zmluva o odstúpení, ale bol jej doručený list s uvedením, že

rezervačná záloha je pokuta a žiadala o vrátenie sumy 2.000 eur. Navrhovateľka listom na adresu
odporcu zo dňa 4.6.2014, uviedla, že v zmysle čl. 4 ods. 1 bod 4.1. zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti
odstúpila od zmluvy z dôvodu, že vlastník pred podpisom predmetnej kúpnej zmluvy ťarchu viaznucu
na predávanom byte neodstránil a trval na tom, aby v zmluve uvedený na LV údaj bol bez zmien, teda
kupuje nehnuteľnosť s ťarchou, záložným právom na hypotekárny úver a bez záruky, že ťarcha bude

dodatočne odstránená najmä keď predávajúci odchádza do zahraničia.

V elektronickej komunikácii medzi navrhovateľkou a odporcom (najmä komunikácii zo dňa 25.6.2014)
odporca vyvracal názory navrhovateľky s poukazom na ich nekvalifikovanosť.

Odporca navrhovateľke listom zo dňa 16.6.2014 uviedol, že je pripravený návrh zmluvy, ktorý presne
vyjadroval potrebu ako je v obdobnom prípade potrebné vysporiadať záväzok v prospech banky za úver

zabezpečený záložným právom s tým, že 90 % nehnuteľnosti je takto zaťažených a pokiaľ sa uvádza v
zmluve bez zmien, je to pravdivý údaj, nakoľko v čase vkladu do katastra sa údaje v časti C LV nemenia
a nie je problém vypísať presný čas stavu C LV. Uviedol, že v časti C LV sa menia údaje ohľadne úveru
na základe kvitancie banky s tým, že v deň podpisu zmluvy musí byť k dispozícii vyčíslenie banky a
súhlas s vyplatením a zábezpeka kvitancie a s dodatkom, že kúpnu cenu je možné vinkulovať, preto nie

je žiadny problém s vyplatením úveru, čo môžu vysvetliť pracovníci banky.

Listom zo dňa 20.6.2014 urgovala navrhovateľka vrátenie zálohy 2.000 eur. Vyjadrenia odporcu ako
sprostredkovateľa odmietala. Odporca v liste navrhovateľke zo dňa 5.6.2014 reagoval na odstúpenie od
zmluvyspoukazomnabod3.1.zmluvnýchpodmienokzmluvy,podľaktoréhozloženárezervačnázáloha
ostáva ako pokuta, nakoľko sprostredkovateľská zmluva bola realitnou kanceláriou naplnená, pretože

mala možnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorá jej bola vypracovaná a nepodpísala ju zo subjektívnych
dôvodov, z tohto dôvodu rezervačnú zálohu zúčtovali na zmluvnú pokutu.Súd oboznámil list odporcu na adresu navrhovateľky, zo dňa 25.6.2014, ktorým oznámil, že uvedené
dôvody nie sú dôvodom na odstúpenie od príkaznej zmluvy, ktorá bola sprostredkovateľom naplnená.

Podľa čiastočného výpisu LV č. XXXX zo dňa XX.X.XXXX k bytu XX vo vchode F. X na treťom poschodí,

vlastníkom nehnuteľnosti bol v danom čase H. F. v podiele 1/1 s tým, že v časti C LV boli uvedené ťarchy,
záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov v dome podľa § 15 zák. č. 182/93 Z.z. a záložné
právo v prospech VUB na byt č. X1 na treťom poschodí, vchod F. 3 podľa Y zo dňa 23.10.2012.

Podľa výpisu LV č. XXXX k. ú. J., vo vzťahu k bytu č. XX na IV. poschodí vo vchode R. 7, podľa
ktorého odporkyňa je vlastníkom bytu v podiele X/X s evidenciou vecného bremena in personam právo
doživotného užívania bytu v prospech Y. R. a U. R. na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený

pod č. V XXXXX/XX zo dňa 22.7.2014.

Súd v konaní oboznámil aj návrh na vklad zriadenia vecného práva, podľa ktorého bol povolený vklad
vl. práva na základe kúpnej zmluvy v prospech navrhovateľky s uvedením tiarch na LV v časti C k bytu
č. XX a to práva doživotného užívania v prospech Y. R. a U. Suchárovej a návrh zmluvy o zriadení
vecného bremena medzi H.. U. Z., navrhovateľkou, Y. R. a U. R. o zriadení práva doživotného užívania

nehnuteľnosti.

R. výsluch B. J. zamietol, nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť preukázané výsluchom vo vzťahu k
právnemu posúdeniu veci a zisteným skutočnostiam považoval za bezvýznamné, resp. sami o sebe,
aj keby bolo potvrdené to, čo chcela odporkyňa výsluchom preukázať, by nič nezmenilo na rozhodnutí
súdu.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V konaní bolo nesporné, že navrhovateľka na základe zmluvy o rezervácii zložila odporcovi preddavok
na kúpnu cenu vo výške 2000,- eur a odporca uvedenú sumu prevzal. Napriek tomu, že nebola v lehote
platnosti zmluvy o rezervácii uzavretá kúpna zmluva, odporca uvedenú sumu nevrátil a ponechal si ju
ako nárok zo zmluvnej pokuty.

Zmluvnápokutajezmluvouurčenápeňažnásuma,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiťveriteľovi,aleboveriteľ

dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením
povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy
nezbavuje záväzku a jej zaplatenie nezakladá ani nárok na odstúpenie od zmluvy. Funkcia zmluvnej
pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a
včas, ho má viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu

nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť.

Zmluvná pokuta zabezpečuje splnenie zmluvnej alebo zákonnej povinnosti. Totiž iba následky porušenia
povinnosti môžu vyvolať vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nesplnenie povinnosti však
nemožno stotožňovať so vznikom právnej skutočnosti. Zároveň zmluvná povinnosť má zabezpečovaťsplnenie záväzku medzi dvoma zmluvnými stranami a je neprípustné, aby zabezpečovala záväzok tretej
osoby.

V danom prípade v Zmluve o rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou

nehnuteľnosti (ďalej len zmluva o rezervácii) bola dohodnutá medzi odporcom ako sprostredkovateľom
a navrhovateľkou ako záujemcom povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu na kúpu 1-izbového bytu s.č. X029,
BA J., na LV XXXX, č. bytu XX, na treťom poschodí vo vchode 3 F. X/X, k. ú. J. za kúpnu cenu 57.000
eur. Na tento účel podľa bodu 3 bola zložená rezervačná záloha 2.000 eur, ktorá mala byť použitá na
preddavok na úhradu kúpnej ceny. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú dvoch mesiacov. V zmluve boli

dohodnuté doplnkové služby úhradou poplatku za vklad do katastra nehnuteľnosti.

Podľa zmluvy, odporca prevzal sumu 2000,- eur ako preddavok na kúpnu cenu, teda plnenie pre tretiu
osobou - predávajúceho.

Súd zistil, že odporca uzatváral zmluvu vo vlastnom mene, pričom preukázateľne nebol nositeľom
práva nehnuteľnosť - byt previesť. Predávajúceho dokonca odporca pri uzatváraní kúpnej zmluvy ani
nezastupoval, len mu sprostredkoval príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu. Teda navrhovateľka nemohla

si splniť povinnosť zo zmluvy o rezervácii voči odporcovi, ako zmluvnému účastníkovi, ale len voči tretej
osobe. Zároveň povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu nebola riadne špecifikovaná znením zmluvy, dokonca
ani obsahom podstatných náležitostí zmluvy o prevode bytu.

Preto skutočnosť, že navrhovateľka odmietla uzatvoriť kúpnu zmluvu je vo vzťahu k odporcovi, ktorý
nebol predávajúcim ani jeho zástupcom, je potrebné podľa názoru súdu považovať len za vznik právnej

skutočnosti, nie však porušenie povinnosti voči odporcovi.

Nepochybne odporca mal záujem na to, aby navrhovateľka uzavrela kúpnu zmluvu, pretože
predávajúcemu sprostredkovával predaj bytu, avšak zmluvu o sprostredkovaní mal odporca uzavretú
s H. F. ako predávajúcim. Teda odporca sprostredkovával predaj pre predávajúceho. Navrhovateľka
len prejavila záujem o ponuku a kúpu, nebola však účastníkom akejkoľvek zmluvy o sprostredkovaní,

resp. nebol stav, že by navrhovateľka požiadala odporcu, aby je vyhľadal kúpu určitého bytu za daných
podmienok.

Podľa názoru súdu teda nemohlo medzi navrhovateľkou a odporcom dôjsť k uzavretiu príkaznej zmluvy
podľa § 742 Občianskeho zákonníka, nakoľko tzv. rezervácia predaja, nie je konaním príkazníka, že pre
príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa § 742 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará
nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude
vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou,
a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa § 644 Obchodného zákonníka sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá
zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

Podľa§645Obchodnéhozákonníkaakzozmluvyvyplýva,žesprostredkovateľjepovinnýlenzaobstarať
pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi
nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

Podľa § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu,
inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní.
Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho
súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa
uzavrela sprostredkúvaná zmluva.S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia je zrejmé, že sprostredkovateľ mal vyvíjať činnosť pre
záujemcu a odmena je závislá od činnosti odporcu, či vytvorí podmienky pre uzavretie zmluvy alebo či
bude zmluva uzavretá podľa dohody účastníkov.

Pokiaľ vyhotovoval odporca kúpnu zmluvu na prevod bytu, pokiaľ sa o tom osobitne nedohodol s
navrhovateľkou, čo súd nemal preukázané, vyhotovoval zmluvu podľa požiadaviek svojho klienta, teda
predávajúceho. Ak by sa o vyhotovení zmluvy dohodol s navrhovateľkou, bolo by jeho povinnosťou
vyhotoviť návrh podľa jej požiadaviek, čo zjavne splnené nebolo. Aj v tomto prípade by mal nárok na
odmenu z takejto činnosti a nie z „rezervácie“ či zmluvnej pokuty na nesplnenie povinnosti uzavrieť

kúpnu zmluvu.

Nesporne navrhovateľka prejavila záujem o kúpu bytu špecifikovaného v zmluve o sprostredkovaní, za
tento účel zložila preddavok avšak zmluvu o prevode bytu neuzavrela. Zo strany navrhovateľky mohlo ísť
aj o nezáujem uzavrieť zmluvu z dôvodu inej, výhodnejšej ponuky, nakoľko nadobudla v danom čase iný
byt, nemožno však vylúčiť ani skutočnosť, že neuzavretie zmluvy bolo následkom nezhôd o jej obsahu.
Uvedené je však bez právneho významu k prípadnému porušeniu povinností voči odporcovi.

Jediným dôvodom tzv. „rezervácie“, mohla byť len skutočnosť, že odporca by neponúkal predaj bytu
iným osobám, resp. by byt ponúkal ako dočasne rezervovaný a v danej dobe by neuzavrel zmluvu s
inou osobou. Odporca však na základe „rezervačnej zmluvy“ nemohol uzavrieť s navrhovateľkou kúpnu
zmluvu na byt, to mohol len predávajúci. Ak však odporca vyhotovil či zabezpečil pre navrhovateľku
vyhotovenie zmluvy o zriadení vecného práva doživotného užívania, prípadne aj návrh kúpnej zmluvy,

má právo požadovať odplatu za takúto činnosť, avšak nemôže si odplatu započítať z preddavku na
úhradu kúpnej ceny. Preddavok je určený ako plnenie pre predávajúceho na kúpnu cenu, preto iná
osoba, ktorá ho prevzala pre predávajúceho, nemôže z takto držanej sumy započítať svoje nároky.

Jednoznačne, ak rezervačná zmluva mala zabezpečovať to, že po jej uzavretí bude navrhovateľka
povinná uzavrieť zmluvu o prevode bytu, mohol si toto predávajúci, a to aj v zastúpení odporcom

ako sprostredkovateľom, zabezpečiť napríklad uzavretím zmluvy o budúcej zmluve. Len v prípade
porušenia povinností medzi účastníkmi zmluvy nastať právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom
účastníci zmluvy musia byť totožní s účastníkmi dohody o zmluvnej pokute. Len to, že navrhovateľka
neuzavrelazmluvu,ktorájednoznačnenebolaanilenpodpísanápredávajúcim,tedanešlooriadnynávrh
predávajúceho, neporušila voči odporcovi žiadnu povinnosť, a konanie navrhovateľa voči odporcovi je

potrebné považovať len za právnu skutočnosť, ktorá nemôže vyvolať právne následky porušenia práva.

Naviacsúdpoukazujenaskutočnosť,ženavrhovateľkabolavkonanívočirealitnejkanceláriivpostavení
spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia právneho úkonu, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Súd zistil, že dohoda o zmluvnej pokute bola uvedená len v čl. III. zmluvných podmienok.Súd súhlasí s názorom navrhovateľa, že všeobecné obchodné podmienky je možné považovať za
súčasť zmluvy. Pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl.
Občianskeho zákonníka, navrhovateľ ako poskytovateľ služieb musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až

54 Občianskeho zákonníka ako aj ust. zák. č. 250/2007 Z.z..

Súd zistil, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté v zmluve, ale je súčasťou všeobecných
obchodných podmienok ako samostatnom zmluvnom dokumente.

V konaní sa jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej práva a povinnosti upravuje aj špeciálny
predpis zákon č. 250/2007 Z.z.. V zmysle uvedenej právnej úpravy všetky práva a povinnosti medzi
účastníkmi musia byť dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve (§ 4 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z.z.).

Súd pri posudzovaní nárokov zo zmluvnej pokuty vychádzal aj z dikcie zákona a to § 544 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Hoci podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené, pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho
zákonníka, odporca ako sprostredkovateľ musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až 54 Občianskeho

zákonníka, ako aj ust. zák. č. 250/2007 Z.z..

Odporca ako sprostredkovateľ obchodu pre inú osobu si nemôže upraviť vo všeobecných podmienkach
a cenníku ľubovoľné povinnosti. V žiadnom prípade všeobecné zmluvné podmienky nemôžu obsahovať
ustanovenia, ktorými by bol zakladaný nový právny vzťah. Všeobecné zmluvné podmienky predstavujú
vôľu veriteľa, ktorý v nich upravuje a spresňuje podmienky právneho úkonu, vykladá jednotlivé

ustanovenia, špecifikuje výkon práv a povinností. Obsah všeobecných podmienok a cenníka je možné
odvodiť aj od ich názvu, podľa ktorého je možné sa oprávnene domnievať, že vo všeobecných
podmienkach budú upravené všeobecné práva a povinnosti z právneho vzťahu. Skutočnosť, že vo
všeobecných zmluvných dojednaniach by mali byť upravené iné právne vzťahy, najmä zabezpečenie
úveru, ktorých nepochybne dohoda o zmluvnej pokute je, spôsobuje nepredvídateľnosť a takéto

ustanovenia musia byť hodnotené ako prekvapivé zmluvné dojednania.

Súd poukazuje aj na skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky sú vydané sprostredkovateľom
ešte pred uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred
uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý od
vôle záujemcu, dokonca záujemca nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať.

Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý
a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri
predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach §
43a až § 47 Obč. zák. Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom právneho úkonu alebo iným
konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napríklad napísanie textu úkonu). Podľa § 44 Obč. zák.

zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie
alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu Prijatím návrhu podľa § 43c Obč. zák. je
včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého
možno vyvodiť jej súhlas. Preto ak má byť prijatý návrh v písomnej forme, musí byť aj prijatie vykonané
v písomnej forme. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Súd nemôže pripustiť výklad podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať
nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Pokiaľ je
navyše druhým účastníkom spotrebiteľ, musí byť informovaný o všetkých podmienkach a to nie lentým, že navrhovateľ vloží do zmluvu klauzulu o tom, že sa môže so všeobecnými podmienkami
oboznámiť alebo že sa oboznámil. Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu
a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v

zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné
náležitosti právneho úkonu. Odporca žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by navrhvoateľ
chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo že by s takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd
poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ze dne 11. 11. 2013,
ktorý za účinnosti zák. č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných

podmienkach.

S poukazom na vyššie uvedené konštatovania súd má za to, že v konaní ani nebolo preukázané platné
uzavretie dohody o zmluvnej pokute, teda takéto nároky nemožno priznať.

Súd je preto s poukazom na vyššie uvedené dva právne dôvody názoru, že nemožno priznať odporcovi
nárok na zmluvnú pokutu voči navrhovateľke, teda nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odporcu
voči navrhovateľke nevznikol. Odporca prevzal od navrhovateľky zálohu na úhradu kúpnej ceny vo

výške 2000,- eur avšak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Odporca si preto ponechal sumu 2.000,-
eur bez právneho dôvodu a prijaté plnenie je povinný vydať navrhovateľke, nakoľko na jej úkor sa
bezdôvodne obohatil. Bezdôvodné obohatenie bol povinný vydať po výzve. Súd mal preukázané
vyzvanie navrovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 25.6.2014, kedy odporca napísal list
navrhovateľke ako odpoveď na jej list zo dňa 20.6.2014, ktorým ho vyzvala na splnenie povinnosti vrátiť

2.000,- eur. Skoršie doručenie listu alebo inej výzvy súd preukázané nemal. Odporca sa preto dostal do
omeškania od 26.6.2014. Preto zároveň odporcu zaviazal na úhradu úroku z omeškania podľa § 517
ods. 2 Obč. zák. a podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., t.j. vo výške požadovanej návrhom, ktorá
je nižšia ako zákonom stanovená výška, teda vo výške 3% bez pripočítania základnej sadzby ECB,
ktorá v deň omeškania bola vo výške 0,15% ročne. Nakoľko však súd nezistil omeškania odporcu pred

26.6.2014, návrh na zaplatenie úrokov z omeškania od 4.6.2014 do 25.5.2014 zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého súd priznal
navrhovateľke, ktorá bola neúspešná len v nepatrnej časti príslušenstva právo na náhradu trov konania
vo výške zaplateného súdneho poplatku 120,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).