Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. jún 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/387/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226303
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112226303.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika, zast.
Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava o zaplatenie 175,-Eur a iné s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti žalovanej
zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 175€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64€ z
titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu J.. Uviedol, že Okresný súd J. ako exekučný

súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, žalobcom zvoleným exekútorom vo veci dlžníka
(povinnej) A. I., pod sp. zn. súdneho exekútora Ex 274/2005. Žalobca sa počas exekúcie domáhal
zmeny exekútora a súd však v zákonnej procesnej lehote 30 dní od podania tohto návrhu o zmene
exekútora nerozhodol postupom podľa ust. § 44 (ods.7,8) Exekučného poriadku platného v čase
podanianávrhunapriektomu,že vecnevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovalasi
rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. Žalobca požadoval náhradu majetkovej škody, ktorá mu
tým vznikla ako náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu

na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom; ktoré vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70€, za udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40€ a za administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom vo výške 50€ a na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému
súdu, poštovných a telekomunikačných výdajov vo výške 15€, spolu 175€. Náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch požadoval z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v
stanovenej lehote bez zbytočných prieťahov nepovažoval za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na

ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo aj k
vyvolaniu nasledovných rizík neskorým ukončením procedúry: a) k zániku povinného, b) k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a c) k insolvencii povinného. Žalobca pristúpil k podaniu
návrhu na zmenu exekútora potom, čo stratil dôveru k pôvodnému exekútorovi pre neefektívne a
neúčinné postupy pri vymáhaní jeho pohľadávky a keďže exekučný súd zostal nečinný, musel obdobie
nečinnosti prekrývať žalobca svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a zabezpečenia

usmerňovania exekútora a ďalších účastných orgánov. Ako ďalšie dôvody na priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravyspôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zbytočným omeškaním súd došlo k zániku plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, strate zisku a vzniku neistoty v plánovaní ďalších podnikateľských
postupov a aktivít. Žalobca si uplatňoval primeranú náhradu nemajetkovej ujmy podľa doterajších

rozhodnutí Ústavného súdu SR v priemernej výške 663,88€ za rok, čo je 55,32€ za mesiac. V
prejednávanej veci žiadal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 110,64€ (663,88€ za rok : 12 = 55,32€
mesačne). Žalobca podľa 15 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, avšak do podania žaloby žalovaná pozitívne
nereagovala. Žiadal aj náhradu trov konania.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že žaloba je zmätočná, vykazuje viaceré nedostatky,
napr. chýbajúce údaje spisových značiek konkrétnych exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde,
chýbajú relevantné údaje; ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie
celej veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca
označil časť dôkazov, odkázal na exekučný spis, ale v skutočnosti celé dôkazné bremeno preniesol na
žalovanú. Tvrdenia žalobcu, že nevedel uviesť spisovú značku exekučného konania označila žalovaná

zazavádzajúce,nakoľkožalobcabolvkonkrétnychexekučnýchkonaniachoprávnenouosobou.Žalobca
neuviedol jasne ani titul potrebný pre uplatnenie náhrady škody a žiadosť o informáciu o stave konania
nemožno považovať za relevantný prostriedok nápravy prieťahov v súdnom konaní. Všeobecný súd
ani nie je oprávnený konštatovať vznik prieťahov v konaní. Žalobca nesplnil ani podmienku stanovenú
v ust. § 15 ods.1 zák.č. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, nakoľko žalobu podal predčasne,

ešte pred uplynutím 6-mesačnej lehoty potrebnej na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
s príslušným orgánom, škodu riadne nepreukázal dôkazmi a prvé žiadosti boli žalovanej doručené dňa
23.4.2012. K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote žalovaná uviedla, že predpokladom na zmenu exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu
súdneho exekútora, v ktorej musí byť uvedené, ktorý súdny exekútor pôvodného exekútora nahradí.

V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu exekútora
predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a na vyčíslenie doterajších trov exekúcie
( keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora súd rozhodne aj o trovách doterajšieho
exekučného konania tak, ako keby šlo o zastavenie exekúcie u pôvodného exekútora) a na zaslanie
príslušného exekučného spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcich exekučnému súdu z ust.

§ 44 ods.9 Exekučného poriadku; teda súd rozhodne o zmene exekútora a vykonaním exekúcie poverí
exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora,
ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Žalovaná pripustila, že v niektorých prípadoch
mohol exekučný súd prekročiť zákonom stanovenú 30-dňovú lehotu na zmenu exekútora od doručenia
takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný exekútor neposkytol súdu plnú súčinnosť; v takýchto

prípadoch nemohol exekučný súd objektívne dodržať zákonom stanovenú lehotu na rozhodnutie o
zmene exekútora tak, aby zároveň rozhodol v tejto lehote aj o trovách exekúcie pôvodného exekútora
a súčasne postúpil spis novému exekútorovi. V prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o
návrhoch oprávneného na zmenu exekútora, žalobcovi nič nebránilo domáhať sa nápravy formou
sťažnostipredsedovisúduprotiporušovaniuprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovpodľa

ust. § 3 ods.7 v spojení s § 62 a nasl. zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Ak žalobca tento prostriedok
nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho
zákonníka, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. Vzhľadom na povahu
úkonu a zákonom stanovenú lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu ako i nevyhnutnosť
vykonať spolu s rozhodnutím aj iné úkony ( výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie

pôvodného exekútora + vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému
exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora) nie je možné nerozhodnutie o návrhu na
zmenu exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, teda za nesprávny
úradný postup. Žalovaná poukázala na ust. § 44 ods.8,9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé,
že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času o rozhodnutí súdu o

zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému
exekútorovi. Pokiaľ ide o existenciu prieťahov v konaní, treba vychádzať z ust. § 9 ods.2 zák.č.
514/2003 Z.z. v znení zák.č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, že súd konajúci o náhrade škody
môže pri posudzovaní nárokov na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní
len v prípade, ak by tieto boli konštatované z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o

prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následokprieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej

republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V danom
prípade efektívnosť súdneho konania je oprávnený preskúmavať len Ústavný súd SR a nie všeobecné
súdy, pretože v inak by došlo k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, pokiaľ by všeobecné súdy
preskúmavali postup iných všeobecných súdov. Súd by v tomto prípade mohol vychádzať z existencie
prieťahov v súdnom konaní, ak by boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR.

Žalovanáďalejvznieslanámietkupremlčaniauvšetkýchnárokov,priktorýchkuplatneniunáhradyškody,
spočívajúcej v tom, že exekučný súd nerozhodol o zmene exekútora v 30- dňovej zákonnej lehote,
ktorá uplynula po 3 rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu
súdneho exekútora pred 23.4.2009 ( teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody). Žalobca sa domáhal náhrady materiálnej škody
175€, pričom tieto nároky považuje žalovaná za hypotetické a nepreukázané. Žalobca si náklady vyčíslil

na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych, funkčných a
mzdových výdajoch, výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, správu pohľadávok pomocou
informačného systému, poštovné a publikačné výdaje a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež
uvádza, že škoda zaťažila žalobcu výlučne v období medzi doručením žiadosti o zmenu exekútora a
rozhodnutím o nej. Žalobca nepreukázal, či uplatnené nároky predstavujú skutočnú škodu ( zmenšenie

majetku poškodeného )alebo ušlý zisk ( nerozmnoženie majetku poškodeného v dôsledku vzniku
škodovej udalosti). Žalovaná poukázala na to, že žalobca poskytuje spotrebiteľské úvery a ku svojej
činnosti nepochybne potrebuje aj využíva informačný systém na správu pohľadávok s tým spojených a
tento systém musel využívať aj v inom rozsahu, než v rámci existencie domnelých prieťahov v konaní,
pričom požadovať paušálne sumy za veľmi všeobecne uvedené činnosti možno označiť za účelové.

Žalovaná uviedla, že v konaní v konečnom dôsledku neboli preukázané základné zákonné podmienky
pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. a to nepreukázanie nesprávneho
úradného postupu v súvislosti s činnosťou súdu, existencie konkrétnej škody, príčinnej súvislosti medzi
úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Súd rozsudkom č.k. 14C/387/2012-23 zo dňa 17.7.2013 žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu

trov konania. Krajskú súd J. uznesením č.k. 19Co/720/2013 -46 zo dňa 28.5.2014 na odvolanie žalobcu
rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení
odvolací súd tvrdil, že postupom podľa ust. § § 115a ods. 2 O.s.p. v nadväznosti na § 200ea O.s.p.
formou verejného vyhlásenia rozsudku bola žalobcovi odňatá možnosť konania pred súdom, lebo tento
nemohol na pojednávaní reagovať na rozpory v ním tvrdenom skutkovom stave uvedenom v návrhu a

stave zistenom z exekučného spisu, ktoré sa preukázali ako zásadne odlišné a účastníci neboli riadne
poučení podľa ust. § 120 ods.4 O.s.p. Účastníci konania neboli oboznámení s tým, že súd vykoná
dôkazpripojenímkonkrétnehoexekučnéhospisuanemohlitedareagovaťnazáveryznehovyplývajúce.

Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Neúčasť
ospravedlnila len žalovaná, ktorá žiadala vec prejednať a rozhodnúť v jej neprítomnosti. Žalobca žiadal

pojednávanie zrušiť, z dôvodu opätovne vznesenej námietky zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne a
konania na Ústavnom súde, v ktorom sa podľa jeho názoru rieši otázka, ktorá má význam pre priebeh
tohto konania. Súd tieto dôvody neuznal za relevantné pre prerušenie konania, pričom na námietku
zaujatostisudkynetotožnéhoobsahu,oktorejužboloprávoplatnerozhodnuténeprihliadolaozamietnutí
návrhu na prerušenie konania rozhodol samostatným uznesením. Preto súd vec prejednal a rozhodol

podľa ust. § 101 ods.2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov, týchto pred vynesením rozsudku vo veci samej
riadne poučil o povinnosti navrhnúť a označiť dôkazy podľa § 120 ods.4 O.s.p. a pri rozhodnutí prihliadol
na obsah spisu a zohľadnil všetky účastníkmi predložené, navrhnuté a vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, spisu tunajšieho súdu 29Er/966/2005,
vyjadrenia žalovanej k návrhu, návrhov na prerušenie konania a zistil tento skutkový stav veci:

Súdny exekútor A.. U.. U. K. so sídlom v E. A. nad K. podala dňa 14.09.2005 na Okresný súd J. žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava(žalobcu) proti povinnej: A. I., bytom B. č. XXX pre vymoženie sumy 32.550,-Sk s príslušenstvom.
Veci bola pridelená spisová značka 29Er/966/2005 a súd dňa 15.12.2005 poverením č. XXXX XXXXXX
* exekútora poveril vykonaním exekúcie. Dňa 20.09.2010 oprávnený - žalobca požiadal súd o zmenu

exekútora na JUDr. X. D. a súd uznesením č.k. 29Er/966/2005-18 zo dňa 26.11.2010 jeho návrhu
vyhovel. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2011.

Od podania žiadosti o zmenu exekútora 20.09.2010 do vydania rozhodnutia o jeho zmene dňa
26.11.2010 exekučným súdom uplynula doba 66 dní a po odpočítaní 30-dňovej zákonnej lehoty doba
36 dní.

Podľa § 44 ods.8 Exekučného poriadku platného v čase podania predmetnej žiadosti (t.j. od 31.05.2010

do 31.05.2011) oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu
podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods.6 zák.č. 233/1995 Z.z. účinného do 31.5.2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu
exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí

súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods.1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods.2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 240 ods.1,2 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia
podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Ustanovenie § 44 ods. 7 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, v ktorých súd
ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie. V konaniach začatých pred 1.
decembrom 2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie, ale
neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd určí túto výšku na žiadosť
exekútora.

Podľa § 3 ods.1 písm.d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.

Podľa § 9 ods. 1, veta druhá cit.zák.za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv.

Podľa§17ods.1,2,3citzák.(1)uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovuje
inak.(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3)Výška nemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, zaktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a d)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Z obsahu spisu súd zistil, že Mgr. U. K. so sídlom v E. A. nad K. podal dňa 14.09.2005 na Okresný

súd J. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. Bratislava (žalobcu) proti povinnej: A. I., bytom B. č. XXX pre vymoženie sumy 32.550,-Sk s
príslušenstvom. Veci bola pridelená spisová značka 29Er/966/2005 a súd dňa 15.12.2005 poverením
č. 5309 XXXXXX * exekútora poveril vykonaním exekúcie. Dňa 20.9.2010 oprávnený - žalobca požiadal
súd o zmenu exekútora na JUDr. Rudolfa D. a súd uznesením č.k. 29Er/966/2005-18 zo dňa 26.11.2010

jeho návrhu vyhovel.

Z uvedeného nesporne vyplýva, že o návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté po 66- tich dňoch
od podania návrhu. Tvrdenie odvolacieho súdu, že účastníkom konania bola odňatá možnosť konať
pred súdom z dôvodu, že nevedeli, či súd vykoná dôkaz oboznámením exekučného spisu sa na pravde
nezakladajú. Ako je zrejmé z obsahu žaloby, jediný dôkaz, ktorý žalobca uvádza na podporu svojich
tvrdení, je exekučný spis Ex 274/2005 s označením povinnej osoby, bez špecifikácie spisovej značky,

pod ktorou sa exekučný spis viedol na súde. Z návrhu na vykonanie exekúcie vo veci 29Er/966/2005
povinného dlžníka uvádzaného v žalobe, ako oprávnená osoba je v exekučnom konaní označený
žalobca, čiže v exekučnom konaní má postavenie účastníka konania, z čoho mu vyplývajú určité práva,
okrem iného aj nahliadať do exekučného spisu, robiť si z neho odpisy a výpisy. Z ustanovenia § 79
ods.1,2 O.s.p. vyplýva, čo konkrétne má obsahovať žaloba podaná na súd a okrem ostatných zákonom

ukladaných náležitostí by mala obsahovať aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a pripojenie
dôkazov, na ktoré sa žalobca odvoláva s výnimkou tých, ktoré nemôže predložiť bez svojej viny. V
danom prípade nešlo o údaje a dôkazy, ktoré by nemohol žalobca zabezpečiť a preto absenciu údajov
o konkrétnom exekučnom spise v žalobe, ktorý bolo treba pripojiť možno pričítať len na vrub žalobcovi.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné

splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.

Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej
veci na žalobcovi. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v

prvostupňovým súdom citovanom ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný,
je uvedený len príkladmo. Je však možné a to aj z ustálenej judikatúry vyvodiť, že ide o taký úradný
postup, ktorý má vadu, ktorý nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom
dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo k
porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný.

Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o postup priamo súvisiaci s
výkonom právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých
orgán verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej
moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučnéhosúdu,ktorývkonaníožiadostiozmenusúdnehoexekútoranekonalvsúladesustanovením
§ 44 ods. 7,8 Exekučného poriadku, účinného od 01.09.2005, resp. 01.12.2006; keď rozhodnutie vydal
po uplynutí lehoty 30 dní od doručenia žiadosti súdu.

Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu (existenciu

prieťahov v súdnom konaní), čo je základný predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného
súdu spočívalo v tvrdení, že súd si nesplnil zákonnú povinnosť, pretože o návrhu oprávneného nazmenu súdneho exekútora nerozhodol do 30 dní od doručenia návrhu na súd, čím konal so zbytočnými
prieťahmi. Z pripojeného exekučného spisu je zistiteľné, že exekučné konanie sa v danej veci začalo
dňa 8.9.2005, ktorým bol na Exekútorský úrad súdneho exekútora A.. U.. U. K. so sídlom v E. A. nad K.

doručený návrh na vykonanie exekúcie. Právny režim exekučného konania sa riadil právom platným a
účinným do 31.8.2005. Právna úprava, ktorej aplikácie sa žalobca dovoláva vstúpila do účinnosti až od
01.09.2005, resp. od 01.12.2006 a nevzťahuje sa na exekučné konania začaté pred 01.09.2005, resp.
pred 01.12.2006, čo vyplýva z prechodných a záverečných ustanovení § 238 ods. 1,2 a § 240 ods 1,
2 Exekučného poriadku. Na exekučnú vec vedenú na okresnom súde pod sp. zn. 29Er/966/2005 sa

správne aplikuje ustanovenie § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, ktoré
neupravuje žiadnu lehotu pre rozhodnutie exekučného súdu o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/870/2013 zo dňa 08.10.2014).

Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol

vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na
to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho
súdneho konania skúmať existenciu škody, nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Tiež by bolo
nadbytočným i nedôvodným vysporiadavať sa s ďalšou argumentáciou žalobcu ako i námietkou

premlčania žalovaného.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich v
lehote uvedenej v § 151 ods.1 O.s.p. nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).