Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milina Jánošková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/370/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226201
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112226201.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika, zast.
Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava o zaplatenie 175,-Eur a iné s prísl. takto
r o z h o d o l :
Žaloba s a z a m i e t a.
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podaným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti žalovanej
zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 175€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64€ z
titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Z.. Uviedol, že Okresný súd Z. ako exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, žalobcom zvoleným exekútorom vo veci dlžníka
(povinného) X. N., pod sp. zn. súdneho exekútora Ex XXXXX/XXXX. Žalobca sa počas exekúcie
domáhal zmeny exekútora a súd však v zákonnej procesnej lehote 30 dní od podania tohto návrhu o
zmene exekútora nerozhodol postupom podľa ust. § 44 (ods.7,8) Exekučného poriadku platného v čase
podanianávrhunapriektomu,že vecnevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovalasi
rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. Žalobca požadoval náhradu majetkovej škody, ktorá mu
tým vznikla ako náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom; ktoré vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70€, za udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40€ a za administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom vo výške 50€ a na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému
súdu, poštovných a telekomunikačných výdajov vo výške 15€, spolu 175€. Náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch požadoval z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie
v stanovenej lehote bez zbytočných prieťahov nepovažoval za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a
došlo aj k vyvolaniu nasledovných rizík neskorým ukončením procedúry: a) k zániku povinného, b)
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a c) k insolvencii povinného. Žalobca
pristúpil k podaniu návrhu na zmenu exekútora potom, čo stratil dôveru k pôvodnému exekútorovi
pre neefektívne a neúčinné postupy pri vymáhaní jeho pohľadávky a keďže exekučný súd zostal
nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať žalobca svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity
pohľadávky a zabezpečenia usmerňovania exekútora a ďalších účastných orgánov. Ako ďalšie dôvody
na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátnehoprostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zbytočným omeškaním súd došlo k
zániku plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, strate zisku a vzniku neistoty v plánovaní ďalších
podnikateľských postupov a aktivít. Žalobca si uplatňoval primeranú náhradu nemajetkovej ujmy podľa
doterajších rozhodnutí Ústavného súdu SR v priemernej výške 663,88€ za rok, čo je 55,32€ za mesiac.
V prejednávanej veci žiadal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 110,64€ (663,88€ za rok : 12 = 55,32€
mesačne). Žalobca podľa 15 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, avšak do podania žaloby žalovaná pozitívne
nereagovala. Žiadal aj náhradu trov konania.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
Súdrozsudkomč.k.14C/370/2012-21zodňa03.07.2013žalobuzamietolažalovanejnepriznalnáhradu
trovkonania.Krajskúsúd Z.uznesenímč.k. 17Co/698/2013-45zodňa23.7.2014naodvolaniežalobcu
rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení
odvolací súd tvrdil, že postupom podľa ust. § § 115a ods. 2 O. s. p. v nadväznosti na § 200ea O.s.p.
formou verejného vyhlásenia rozsudku bola žalobcovi odňatá možnosť konania pred súdom, lebo tento
nemohol na pojednávaní reagovať na rozpory v ním tvrdenom skutkovom stave uvedenom v návrhu a
stave zistenom z exekučného spisu, ktoré sa preukázali ako zásadne odlišné a účastníci neboli riadne
poučení podľa ust. § 120 ods.4 O.s.p. Účastníci konania neboli oboznámení s tým, že súd vykoná
dôkazpripojenímkonkrétnehoexekučnéhospisuanemohlitedareagovaťnazáveryznehovyplývajúce.
Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Neúčasť
ospravedlnila len žalovaná, ktorá žiadala vec prejednať a rozhodnúť v jej neprítomnosti. Žalobca žiadal
pojednávanie zrušiť, z dôvodu opätovne vznesenej námietky zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne a
konania na Ústavnom súde, v ktorom sa podľa jeho názoru rieši otázka, ktorá má význam pre priebeh
tohto konania. Súd tieto dôvody neuznal za relevantné pre prerušenie konania, pričom na námietku
zaujatostisudkynetotožnéhoobsahu,oktorejužboloprávoplatnerozhodnuténeprihliadolaozamietnutí
návrhu na prerušenie konania rozhodol samostatným uznesením. Preto súd vec prejednal a rozhodol
podľa ust. § 101 ods.2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov, týchto pred vynesením rozsudku vo veci samej
riadne poučil o povinnosti navrhnúť a označiť dôkazy podľa § 120 ods.4 O.s.p. a pri rozhodnutí prihliadol
na obsah spisu a zohľadnil všetky účastníkmi predložené, navrhnuté a vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, spisu tunajšieho súdu 60Er/2585/2006,
návrhov na prerušenie konania a zistil tento skutkový stav veci:
Súdny exekútor L.. X. M. so sídlom v Holíči podala dňa 28.11.2006 na Okresný súd Z. žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava (žalobcu) proti
povinnému: X. N., bytom Y. nad X., V. č. XXX/X pre vymoženie sumy 9.170,-Sk s príslušenstvom. Veci
bola pridelená spisová značka 60Er/2585/2006 a súd dňa 0 4.12.2006 poverením č. XXXX *XXXXXX
exekútora poveril vykonaním exekúcie. Dňa 20.09.2010 oprávnený - žalobca požiadal súd o zmenu
exekútora naL..E.M.asúduznesenímč.k.60Er/2585/2006-10 zodňa02.12.2010jehonávrhuvyhovel.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.2011.
Od podania žiadosti o zmenu exekútora 20.9.2010 do vydania rozhodnutia o jeho zmene dňa
02.12.2010 exekučným súdom uplynula doba 42 dní a po odpočítaní 30-dňovej zákonnej lehoty doba
12 dní.
Podľa § 44 ods.8 Exekučného poriadku platného v čase podania predmetnej žiadosti (t.j. od 31.05.2010
do 31.05.2011) oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu
podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.Podľa § 44 ods.6 zák. č. 233/1995 Z.z. účinného do 31.05.2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu
exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí
súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 238 ods.1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 238 ods.2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.
Podľa § 240 ods.1,2 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia
podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Ustanovenie § 44 ods. 7 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, v ktorých súd
ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie. V konaniach začatých pred 1.
decembrom 2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie, ale
neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd určí túto výšku na žiadosť
exekútora.
Podľa § 3 ods.1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.
Podľa § 9 ods. 1, veta druhá cit.zák.za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv.
Podľa§17ods.1,2,3citzák.(1)uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovuje
inak.(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3)Výška nemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za
ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a d)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Z obsahu spisu súd zistil, že L.. X. M. so sídlom v Holíči podala dňa 28.11.2006 na Okresný súd
Z. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Bratislava (žalobcu) proti povinnému: X. N., bytom Y. nad X., V. č. XXX/X pre vymoženie sumy 9.170,-
Sk s príslušenstvom. Veci bola pridelená spisová značka 60Er/2585/2006 a súd dňa 04.12.2006
poverením č. XXXX *XXXXXX exekútora poveril vykonaním exekúcie. Dňa 20.09.2010 oprávnený -
žalobca požiadal súd o zmenu exekútora na L.. E. M. a súd uznesením č.k. 60Er/2585/2006-10 zo dňa
02.12.2010 jeho návrhu vyhovel.
Z uvedeného nesporne vyplýva, že o návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté po 42- dňoch od
podania návrhu. Tvrdenie odvolacieho súdu, že účastníkom konania bola odňatá možnosť konať pred
súdom z dôvodu, že nevedeli, či súd vykoná dôkaz oboznámením exekučného spisu sa na pravdenezakladajú. Ako je zrejmé z obsahu žaloby, jediný dôkaz, ktorý žalobca uvádza na podporu svojich
tvrdení, je exekučný spis Ex 12958/2011 s označením povinnej osoby, bez špecifikácie spisovej značky,
pod ktorou sa exekučný spis viedol na súde. Z návrhu na vykonanie exekúcie vo veci 60Er/2585/2006
povinného dlžníka uvádzaného v žalobe, ako oprávnená osoba je v exekučnom konaní označený
žalobca, čiže v exekučnom konaní má postavenie účastníka konania, z čoho mu vyplývajú určité práva,
okrem iného aj nahliadať do exekučného spisu, robiť si z neho odpisy a výpisy. Z ustanovenia § 79
ods.1,2 O.s.p. vyplýva, čo konkrétne má obsahovať žaloba podaná na súd a okrem ostatných zákonom
ukladaných náležitostí by mala obsahovať aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a pripojenie
dôkazov, na ktoré sa žalobca odvoláva s výnimkou tých, ktoré nemôže predložiť bez svojej viny. V
danom prípade nešlo o údaje a dôkazy, ktoré by nemohol žalobca zabezpečiť a preto absenciu údajov
o konkrétnom exekučnom spise v žalobe, ktorý bolo treba pripojiť možno pričítať len na vrub žalobcovi.
Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej
veci na žalobcovi. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v
prvostupňovým súdom citovanom ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný,
je uvedený len príkladmo. Je však možné a to aj z ustálenej judikatúry vyvodiť, že ide o taký úradný
postup, ktorý má vadu, ktorý nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom
dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo k
porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný.
Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o postup priamo súvisiaci s
výkonom právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých
orgán verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej
moci.
Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučnéhosúdu,ktorývkonaníožiadostiozmenusúdnehoexekútoranekonalvsúladesustanovením
§ 44 ods. 7,8 Exekučného poriadku, účinného od 01.09.2005, resp. 01.12.2006; keď rozhodnutie vydal
po uplynutí lehoty 30 dní od doručenia žiadosti súdu.
Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu (existenciu
prieťahov v súdnom konaní), čo je základný predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného
súdu spočívalo v tvrdení, že súd si nesplnil zákonnú povinnosť, pretože o návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora nerozhodol do 30 dní od doručenia návrhu na súd, čím konal so zbytočnými
prieťahmi. Z pripojeného exekučného spisu je zistiteľné, že exekučné konanie sa v danej veci začalo
dňa 15.11.2006, ktorým bol na Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. X. M. so sídlom v Holíči
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Právny režim exekučného konania sa riadil právom platným a
účinným do 31.8.2005. Právna úprava, ktorej aplikácie sa žalobca dovoláva vstúpila do účinnosti až od
01.09.2005, resp. od 01.12.2006 a nevzťahuje sa na exekučné konania začaté pred 01.09.2005, resp.
pred 01.12.2006, čo vyplýva z prechodných a záverečných ustanovení § 238 ods. 1,2 a § 240 ods 1,
2 Exekučného poriadku. Na exekučnú vec vedenú na okresnom súde pod sp. zn. 60Er/2585/2006 sa
správne aplikuje ustanovenie § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, ktoré
neupravuje žiadnu lehotu pre rozhodnutie exekučného súdu o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora ( rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/870/2013 zo dňa 8.10.2014).
Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie nesprávneho úradného postupuexekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol
vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na
to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho
súdneho konania skúmať existenciu škody, nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Tiež by bolo
nadbytočným i nedôvodným vysporiadavať sa s ďalšou argumentáciou žalobcu.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich v
lehote uvedenej v § 151 ods.1 O.s.p. nevyčíslil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.