Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113210483
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113210483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej , v právnej veci žalobcu L.. F. O.G., D.. XX.X.XXXX, N. R., A.
X, zastúpeného JUDr. Petrom Harakalym, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Kováčska 28, proti žalovanej Rapid life, životnej poisťovne a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2,
IČO: 310 690 904, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom
v Košiciach, B.Němcovej č. 22, o zaplatenie 1.505,-eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 10.9.2013 č.k. 17C 101/2013-97 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 95,29 eur a tieto zaplatiť
advokátovi JUDr. Petrovi Harakalymu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.504,25 eur s
úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.504,25 eur za obdobie od 28.5.2012 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania vo výške 380,06 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanú zaviazal
zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 90,-eur na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.505,-eur, ktorého
sa domáhal z titulu nesplnenia si zmluvnej povinnosti žalovanej uhradiť mu poistné plnenie z platnej
poistnej zmluvy.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobca ako poistenec uzavrel dňa 26.5.1997 so žalovanou ako poistiteľom poistnú
zmluvu typu X.-G. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 27.5.1997 na dobu 15 rokov, ktorej predmetom

bolo životné poistenie pre prípad smrti a pre prípad dožitia. Konštatoval, že bola dojednaná výška
poistného 2.478,-Sk, doba platenia poistného 10 rokov a výška poistných súm 30.000,-Sk pre prípad
smrti a 45.317,-Sk pre prípad dožitia. Konštatoval, že kalkulácia poistného bola schválená pre uzavretím
poistnej zmluvy a odsúhlasená dozorujúcim orgánom pre poisťovne v tom čase Ministerstvom financií
SR. Na základe dohľadu vykonávaného NBS, táto konštatovala nedostatky v kalkulačných vzorcoch
a dňa 15.2.2008 určila lehoty, v ktorých uložila žalovanej povinnosť prijať opatrenia na odstránenie a
nápravu zistených nedostatkov, najneskôr do 30.4.2008. V protokole bolo konštatované, že kalkulačné

vzorce nie sú v súlade s poistnou - matematickými metódami na výpočet poistného a technických
rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa
žalovanázaväzujeplniťvprípadenastaniapoistnejudalosti.Žalovanálistomzodňa25.4.2008žalobcovi
oznámila, že jej bola uložená povinnosť prepočítať produkt a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolomožné poistno-matematicky zachovať poistné sumy. Prepočítanie poistného sa má takto bezvýnimočne
vzťahovať aj na poistné zmluvy už s konečnou dobou platenia poistného. Na základe toho žiadala o
zaujatie stanoviska k trom ponúkaným alternatívam

a/ či žiada o zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného bez zvyšovania z dôvodu spätného prepočtu
s tým, že rozdiel nanovo stanoveným a prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa
môže vyporiadať metódou a postupom určeným poisťovňou,
b/ či súhlasí s dopočítaním poistného a jeho ďalším zvýšením podľa metodiky stanovenej NBS,
c/ či nesúhlasí s dopočítaním poistného ani s postupom podľa písm. a/ a či žiada po ukončení poistenia

zaslať odkupnú hodnotu stanovenú a vypočítanú poisťovňou po odpočítaní dlžného poistenia podľa
metodiky NBS.

Žalobca na uvedenú výzvu reagoval dňa 29.4.2008 s oznámením, že má záujem na zotrvaní poistného
tak, ako bolo uzavreté. Žalovaná na základe toho žalobcovi listom zo dňa 23.6.2008 oznámila zánik
poistenia k 16.5.2008 a výplatou odkúpenej hodnoty s poukazom na to, že žalobca si nezvolil žiadnu

z ponúkaných alternatív.

Súd prvého stupňa na základe toho s poukazom na články všeobecných podmienok žalovanej pre
životné poistenie ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o úprave poistnej zmluvy uzavrel, že
žalovaná nepreukázala, že správnym rozhodnutím jej bola uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť už

uzavreté súkromnoprávne zmluvy. Rozhodnutím dohliadajúceho orgánu jej bolo uložené prijať patričné
opatrenia, ktorým mohlo byť napr. vytvorenie dodatočných technických či iných finančných rezerv pre
krytie rizík z týchto produktov. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR mal za to, že žiaden
zmluvný účastník nemôže od súkromnoprávnej zmluvy odstúpiť verejno-právnym aktom, čo platí aj
pre zrušenie zmluvy. Ma za to, že žalovaná bola povinná zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch

uvedených v poistno-matematických modeloch produktov životného poistenia v zmysle novej úpravy
zákona o poisťovníctve a v zmysle konkrétnych záverov a v lehotách určených dohliadajúcim štátnym
orgánom avšak táto nepreukázala, že táto úprava sa mala dotknúť už uzavretých poistných zmlúv a
takýto žalovanou uvádzaný výklad nevyplýva ani z protokolu samotného dohliadajúceho orgánu. Mal
za to, že žalobca, ktorý nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s NBS, nemôže znášať následky sporov

medzi žalovanou a dohliadajúcim orgánom, ani si uplatniť žiaden nárok voči NBS. Prípadnú škodu takto
vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov. Nesplnenie si povinnosti pri výpočte technických rezerv
alebo iná chyba pri výpočte či nenaplnenie miery solventnosti môže byť iba porušením verejnoprávnych
noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť a obsah súkromnopoistných zmlúv. Mal za to,
že žalovaná sa v konaní snažila iba vzbudiť dojem, že výška poistného bola určená tretím subjektom

Ministerstvom financií SR v roku 1995. Mal za to že jediným subjektom, ktorý navrhol cenu poistného
a teda cenu poistenia a ktorý ju zapracoval do svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácii s
týmto spojených a určením pravdepodobnosti bola žalovaná a nie tretí subjekt. Ministerstvo financií bolo
iba subjektom, ktorý na podklade úplnej žiadosti žalovaného vydalo povolenie na podnikanie v oblasti
poisťovníctva. Na základe takéhoto konania ale nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola určená

treťouosobou.SpoukazomnaustanoveniaObčianskeho zákonníkaupravujúcezánikpoisteniauzavrel,
že zákon zakotvuje nemožnosť vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. Na
základe toho uzavrel, že v danom prípade k zániku poistnej zmluvy z dôvodu výpovede nedošlo a
medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované. K zániku nedošlo ani z dôvodu nezaplatenia
poistného v zmysle § 801 Obč. zákonníka, ani v zmysle § 802 ods. 1. Žalovaná od poistnej zmluvy

neodstúpila z dôvodu vedomého porušenia povinnosti uvedených v § 793 OZ a taktiež nedošlo k
zániku poistenia ani odmietnutím poistenia zo strany žalovanej v zmysle § 800 ods. 2 OZ. Súd preto
uzavrel, že nedošlo k zániku poistného vzťahu. Ohľadne argumentácie žalovanej o zániku poistenia v
dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle § 575 OZ uviedol, že za právny dôvod zániku
dlžníkovejpovinnostiplniťatýmajkzánikuceléhozáväzkovéhovzťahumožnopovažovaťibadodatočnú

nemožnosť plnenia t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po vzniku záväzku. Ide pritom o objektívnu
nemožnosť plnenia, t.j. o stav záväzku, že jeho splnenie je všeobecne nemožné. Nepostačuje preto iba
subjektívna nemožnosť dlžníka (napr. jeho platobná neschopnosť). Záväzok v takomto prípade nezaniká
a dlžník je povinný plniť. Súd v danom prípade konštatoval, že nebola preukázaná objektívna nemožnosť
plnenia zo strany žalovanej a táto sa uzavretou poistnou zmluvou zaviazala na plnenie peňažného

charakteru (poistné plnenie) a teda nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy
nedošlokzmeneprávnejúpravypoistenia,ktorábybránilavmožnostivyplatiťdohodnutépoistnéplnenie
zo zmluvy a ktoré by sa v dôsledku toho stalo nemožným. Skutočnosť, že žalovaná až dodatočne po
vzniku poistnej zmluvy zistila, že výšku poistného vypočítala nesprávne, je irelevantná. S poukazomna tieto dôvody žalobe vyhovel. S poukazom na omeškanie žalovanej priznal žalobcovi aj úroky z
omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky v prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Rozhodnutie o trovách konania

založil na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. s poukazom na to, že žalobca mal v konaní neúspech iba v nepatrnej
časti. Povinnosť žalovanej zaplatiť súdny poplatok návrhu založil na ust. § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm.
za zákona o súdnych poplatkoch.

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Táto žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladala na dôvodoch uvedených v ust. § 205
ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p.. V odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa nezistil správne a komplexne
skutkový stav a následne vec aj nesprávne právne posúdil, pokiaľ vyvodil existenciu naliehavého
právneho záujmu na určení trvania poistného vzťahu napriek ochote a snahe žalovanej zaplatiť poistnú
sumu žalobcovi, avšak v inej než zmluvne dohodnutej výške. Je teda zrejmé, že nerozporovala plnenie
voči žalobcovi do sumy 1.083,92 eur. Za nesprávny považovala záver súdu prvého stupňa, ktorým

neuznal jej dôkazy preukazujúce priebeh poistného vzťahu a ingerenciu štátneho orgánu vo forme
priameho zásahu do poistných súkromnoprávnych vzťahov žalovanej. V prípade, ak by jeho záver bol
komplexný, založil by skutkové zistenie o tom, že poistné vzťahy boli regulované štátom a že žalovaná
musela splniť všetky podmienky určené a schválené štátom, na ktoré mali priamy a nezvratný vplyv
kontrolné závery Národnej banky Slovenska v rokoch 2007-2008. S poukazom na ust. § 37 ods. 1

písm. a/ zákona o poisťovníctve má za to, že poisťovňa je povinná vykonávať svoju činnosť spôsobom,
ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká vyplývajúce z jej činnosti a nesmie uzatvárať zmluvy za nápadne
nevýhodných podmienok pre ne, najmä zmluvy ktoré ich zaväzuje na hospodársky neodôvodnené
plnenie alebo plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, alebo ktorými sú zjavne
nedostatočne zabezpečené pohľadávky. Má za to, že nemohla predvídať, že poistno-matematicky

vzorec výpočtu poistného je nesprávne schválený štátnym orgánom a v tomto omyle zotrvala až do tretej
kontroly, vykonanej NBS v rokoch 2007-2008. Za nesprávny považuje záver súdu o tom, že nebolo
preukázané, aby medzi účastníkmi poisteného vzťahu došlo k dohode o zmene poistnej zmluvy a že túto
skutočnosť žalovaná nepreukázala. Má za to, že v dôsledku zásahu kontrolného subjektu došlo pre ňu
nepredvídateľne a bez možnosti zvrátiť daný stav k nutnosti vyhodnotiť danú situáciu. Žalobcovi ponúkla

3 alternatívy ďalšieho postupu, ktoré však súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil v jej neprospech a
napadnutým rozhodnutím odňal žalovanej prístup k spravodlivému rozhodnutiu. Voči žalobcovi konala
formou ukončenia poistného vzťahu len a jedine pre objektívnu nemožnosť plnenia zapríčinenú
vonkajšími faktormi. Takéto jej konanie teda bolo vykonané v krajnej núdzi. Je toho názoru, že aj
podľa právnej doktriny analyzujúcej poistné zmluvy z pohľadu dobovej právnej úpravy je pri niektorých

druhoch zmlúv verejný záujem na ich vyváženosti a preto bol vytvorený osobitný úrad poverený
vykonávaním kontroly poistných zmlúv. Takéto zmluvy preto spadajú pod kategóriu tzv. regulovaných
zmlúv, ktoré predstavujú medzistupeň medzi súkromným a verejným právom. Pri uzatváraní poistnej
zmluvy vychádzala z prezumpcie správnosti úradných rozhodnutí. Žiadna zo zmluvných strán totiž
nemohla predpokladať omyl tretieho subjektu (štát by mal byť v tomto zmysle neomylný) spočívajúci v

absolútnejneodbornostivpostupepríslušnéhoorgánuverejnejmoci,ktorýschváleniuvýškyjednotlivých
finančných parametrov obsahu poistnej zmluvy predchádzal. Má za to, že absolútne zotrvanie na zásade
pakta sunt sevanda v okolnostiach prípadu vedie na strane žalovanej k porušeniu záväzných noriem
v oblasti verejného práva a na strane žalobcu k trvaniu práva na poistné plnenie pre prípad dožitia do
konca poistnej zmluvy, ktoré nie je ekvivalentné a tým ani primerané v žalobcom skutočne uhradenej

cene hlavného predmetu plnenia. Pre prípad, ak by sa odvolací súd stotožnil s právnym posúdením
veci súdom prvého stupňa, navrhla pripustiť vo veci dovolanie z dôvodu riešenia hore uvedených otázok
naliehavého právneho významu, keďže tieto doposiaľ riešené nie sú a môžu mať podstatný vplyv na
rozhodnutie vo veci samej, v tomto ale i v ďalších sporných prípadoch žalovanej s inými žalobcami.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná
po vykonaní kontroly NBS autoritatívnym a jednostranným konaním v rozpore s § 493, § 2, 788 ods.
2 OZ nútil žalobcu k zmene obsahu pôvodne uzavretej poistnej zmluvy. Žalobca jednoznačne všetky
návrhy žalovanej odmietol a takto súd správne uzavrel, že k zmene pôvodne dojednanej poistnej zmluvy

nedošlo. Za správny považuje aj záver súdu o tom, že oznámenie o zániku poistenia nemá oporu v
ustanoveniach zákona, podľa ktorého je to nedovolený právny úkon.Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby,
ktorý nebol odvolaním napadnutý ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez
nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k

záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v súlade s úpravou ust. § 120 ods. 1 O.s.p., vykonané
dôkazy vyhodnotil postupom podľa § 132 O.s.p., vec aj správne, právne posúdil a aj vecne správne
vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa. Za vecne správne a výstižné
považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a preto sa v súlade
s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti dôvodov rozsudku a s poukazom na
obsah odvolacích námietok žalovanej k týmto považuje za potrebné dodať:

Súd prvého stupňa sa v dôvodoch rozsudku vyporiadal v prevažnej miere aj so skutočnosťami, ktorými

žalovaná opätovne argumentuje v odvolaní a predovšetkým ohľadne dôsledkov zistenia dohliadajúceho
štátneho orgánu - NBS ohľadne nesprávneho výpočtu kalkulačných vzorcov v poistno-matematických
podieloch produktov životného poistenia, ktoré vyhotovila žalovaná. Odvolací súd sa zhoduje so
záverom súdu prvého stupňa v tom, že uvedené zistenia neoprávňovali žalovanú na jednostranné
vykonanie zásahov do dojednaných zmluvných podmienok súkromno-právneho vzťahu. K tejto otázke

zaujal odvolací súd zhodné stanovisko už v mnohých ďalších konaniach, ktorých predmetom bolo
posúdenie rovnakej otázky.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalovanej v ktorej táto poukazovala na svoju
pripravenosť a ochotu uhradiť žalobcovi časť ním uplatnenej sumy vo výške 1.083,92 eur. Samotné

tvrdenie žalovanej o ochote uvedenú sumu uhradiť, nemá žiadny vplyv na úspešnosť nároku žalobcu,
pokiaľ žalovaná jeho nárok ani v takejto čiastočnej sume dobrovoľne neuhradila napriek tomu, že jej
v tom nebránila žiadna objektívna skutočnosť.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcom výroku

ako aj v naväzujúcom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani pripustenie dovolania proti svojmu rozhodnutiu vzhľadom k
tomu, že nezistil okolnosť, ktorá by predstavovala potrebu vyriešenia zásadnej právnej otázky. Súdna
prax súdov pri posudzovaní otázky, ktorá je základom rozhodnutia vo veci bola predmetom mnohých

ďalších obdobných konaní a žiadnu zmenu nepriniesol ani výsledok dovolacieho konania na základe
dovolania žalovanej v inom konaní.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca bol v
odvolacom konaní úspešný, preto mu v súlade s ust. § 142 os. 1 O.s.p. patrí náhrada trov odvolacieho

konania. Tieto pozostávajú z odmeny za 1 úkony právnej služby advokátom podľa 10 ods. 1 vyhl.č.
655/2004 Z.z. (písomné vyjadrenie k odvolaniu) v sume 71,37 eur a s pripočítaním režijného paušálu v
sume 8,04 eur a DPH v sume 15,88 eur predstavuje výška odvolacích trov žalobcu 95,29 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.