Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/741/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213225139
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2213225139.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, so
sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, odštepný závod Železnice Slovenskej republiky -
Stredisko hospodárenia s majetkom Bratislava, Holekova 6, Bratislava, proti žalovaným: 1/ L. Z., nar.
XX.XX.XXXX, 2/ C. Z., nar. XX.XX.XXXX a 3/ O. Z., nar. XX.XX.XXXX, všetci traja bytom G. č. XXX,
všetci traja zastúpení JUDr. Evou Bubniakovou, advokátkou, Krížna 8, Dunajská Streda, o vypratanie
nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 6. júna 2014,
č.k. 14C/271/2013-48, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento
domáhal uloženia povinnosti žalovaným vypratať štvorizbový byt č. X, nachádzajúci sa vo výpravnej
budove v G.. XXX, evidovanej na LV č. XXX, na parc. č. 438, k. ú. G. bez bytovej náhrady a odovzdať
ho žalobcovi. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil nahradiť žalovaným trovy konania vo
výške 584,55 eur na trovách právneho zastúpenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám ich
právnej zástupkyne.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 154 ods. 1 a § 155 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu 07.06.1978, ako aj § 711 ods. 1 písm. b) a § 711 ods. 2, 3
a 6 Občianskeho zákonníka, keď na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba
nebola podaná dôvodne. Ako sporná sa v predmetnom konaní javila otázka uzavretia nájomnej zmluvy,
resp. vzniku nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. V rozhodnutí, č.j. 67/1978-09/2 (č.l.
19) sa uvádza, že dňom prevzatia sa žalovanému 1/ prideľuje služobný náčelnícky byt v železničnej
stanici v G., pričom byt mal byť daný do užívania bytovým zápisom, ktorý mal odovzdať zástupca W..
Žalobca argumentoval s tým, že žalovanými predložená listina (č.l. 19) nemá kvôli chýbajúcemu podpisu
a označeniu organizácie, ktorá ho vydala, základné náležitosti administratívneho úkonu. Súd ale aj s
prihliadnutím na ďalšie listinné dôkazy, najmä na bytový zápis (č.l. 19 druhá strana), dodatok č. 1 k
zmluve o nájme bytu (č.l. 34), na listinu o odovzdaní služobného bytu (č.l. 39), kde sa výslovne uvádza,
že žalovaným bol rozhodnutím, č.k. 67/1973-09/2 pridelený byt, ustálil, že došlo ku vzniku nájomného
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/. Navyše užívanie bytu žalovanými bolo akceptované aj zo
strany žalobcu, a to aj po zániku pracovného pomeru žalovaného 1/. V zmysle ustanovenia § 711 ods.
1 písm. b/ Obč. zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca prestal vykonávať

prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Výpovedný dôvod teda platí len pri služobnom byte,
pričom pojem služobný byt je vymedzený v ustanovení § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave
niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, tak, že služobným bytom je byt,
ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Z uvedeného vyplýva, že
k tomu, aby prenajímateľ mohol vypovedať nájom služobného bytu, musí byť splnený dôvod citovaného
zákonného ustanovenia, t. j. že nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu
viazaný. Podľa § 711 ods. 3 Obč. zákonníka, pri výpovedi z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b),
k výpovedi treba doložiť listinu, ktorá preukazuje ukončenie vykonávania práce, na ktorú je viazaný
služobný byt. Z predložených podkladov vyplýva, že pracovný pomer žalovaného 1/ u zamestnávateľa
skončil dohodou k 10.11.2003 z dôvodov nadbytočnosti v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce, avšak po zániku tohto pracovného pomeru žalobca nájom bytu nevypovedal a žalovaní naďalej
užívali byt a riadne uhrádzali nájomné, pričom žalobca nájomné prijímal, z čoho možno vyvodiť, že
akceptoval nájomný vzťah, a to až do 7.8.2012, kedy vyzval žalovaných na predloženie nájomnej zmluvy
oprávňujúcej ich k užívaniu predmetného bytu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nevypovedal nájom
žalovaným do troch mesiacov ani od skončenia funkcie náčelníka stanice v G., t.j. odo dňa 1.12.2001, ani
od skončenia pracovného pomeru, t.j. odo dňa 30.11.2003, navyše žalobca nijakým spôsobom nevyzval
žalovaných na odovzdanie služobného bytu po skončení pracovného pomeru žalovaného 1/, súd sa
stotožnil s názorom žalovaných, a teda s tým, že predmetný byt už nemá charakter služobného bytu, ale
ide o nájomný byt. Súd s poukazom na vyššie uvedené mal za to, že žalobca nevypovedal nájom bytu
žalovaným, a preto nájomný vzťah trvá a nie je v súčasnosti daný dôvod na vypratanie nehnuteľnosti.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko žalovaní mali vo veci plný úspech,
pričom im v spojení s konaním vznikli trovy spojené s právnym zastúpením, preto im súd priznal náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 584,55 eur (za päť úkonov právnej služby pre každého zastúpeného
účastníka po 30,93 eur + 5x režijný paušál pre každého zastúpeného účastníka po 8,04 eur).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd
prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil. Podľa jeho názoru prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania
dospel v súvislosti so vznikom a existenciou nájomného vzťahu k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Poukázal na to, že na vznik nájomného vzťahu zákon vyžadoval vydanie rozhodnutia o pridelení bytu
vydaného v rámci administratívneho konania a súčasne spísanie zápisnice o dohode o odovzdaní
a prevzatí bytu. Súd prvého stupňa však napriek neexistencii zápisnice o dohode o odovzdaní a
prevzatí bytu a príslušného rozhodnutia o pridelení bytu, dospel na základe predloženého dokumentu
zo dňa 07.06.1978 k chybnému skutkovému zisteniu, že nájomná zmluva bola uzatvorená. Súd dospel
na základe vykonaného dokazovania k chybným skutkovým zisteniam konštatovaním, že žalobca
akceptoval nájomný vzťah, nakoľko nevypovedal nájom po skončení pracovného pomeru žalovaného
1/ a prijímal uhrádzané nájomné. Samotné platenie nájomného žalovanými a jeho prijímanie žalobcom,
prípadne označenie žalovaných ako nájomcov v písomnej komunikácii, nie je možné kvalifikovať
ako založenie nájomného vzťahu konkludentným spôsobom. Namietol, že prvostupňový súd sa s
argumentmi žalobcu v odôvodnení svojho rozsudku absolútne nevysporiadal, respektíve v prípade
vysporiadania tieto v písomnom vyhotovení rozsudku opomenul uviesť. Ak sa súd stotožnil s názorom
žalovaných a rozhodnutie č.k. 67/1978-09/02 zo dňa 07.06.1978 považoval za rozhodnutie podľa
zákona, na základe ktorého mal vzniknúť nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/, dospel k
ďalšiemu nesprávnemu zisteniu, a to, že nájomný vzťah trvá. V uvedenom dokumente sa totiž uvádza,
že byt je žalobca 1/ povinný uvoľniť ihneď po skončení pracovného pomeru. Právo byt užívať bolo
teda dohodnuté na dobu určitú, a teda mal zaniknúť okamžite po skončení pracovného pomeru. Ďalším
nesprávnym skutkovým zisteniam dospel súd v súvislosti so vznikom nájomného vzťahu pre žalovaných
2/ a 3/.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorí navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdiť. Uviedli, že nechápu argumenty právneho zástupcu žalobcu, ktorý neustále
tvrdí, že nájomný vzťah nikdy nevznikol, nehovoriac už o tom, že si vôbec neuvedomil, že nájomný
vzťah jednoducho musel vzniknúť už len z dôvodu služobného pomeru náčelníka stanice, ktorému
to vyplývalo z jeho pracovného zaradenia. Poukázali na to, že žalovaný 1/ bol náčelníkom stanice,
zamestnávateľ nepostupoval pri ukončení pracovného pomeru a vyprataní služobného bytu podľa vtedy
platných zákonov, následne prijímal od neho platby za užívanie bytu, zasielal mu evidenčné listy a

určoval mu nový celkový mesačný nájom za byt a služby spojené s užívaním bytu. Taktiež poukázali
na list zo dňa 12.02.2009, z ktorého jasne vyplýva, že žalobca si je vedomý platnosti nájomných zmlúv
a žiada Oblastné riaditeľstvo Trnava o zaujatie stanoviska, za akých podmienok bude možný prevod
vlastníckych práv k predmetných bytom na súčasných nájomníkov.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 14C/271/2013 je uloženie povinnosti
vypratať v žalobe označený byt žalovanými.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bola žaloba zamietnutá a žalovaným bola priznaná náhrada trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod v
zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa
nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas
konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti
je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený
skutkový stav nedopadá alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na
daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu a vzhľadom na to, že
tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo prihliadnuť,
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci bola medzi účastníkmi, konkrétne žalobcom a
žalovaným 1/ uzatvorená riadna nájomná zmluva v zmysle vtedy platných právnych predpisov, pričom
nájomný vzťah nebol ukončený doposiaľ výpoveďou, a teda tak žalovaný, ako aj s ním žijúce osoby -
žalovaní 2/ a 3/ majú právo predmetný byt užívať. Odvolací súd poukazuje na správanie sa žalobcu, ktorý
odo dňa začatia užívania predmetného bytu žalovanými sa k ním správa ako k nájomcom, vyhotovuje
evidenčné listy, vyrubuje nájomné, ako aj náklady za služby spojené s užívaním bytu a rovnako všetky
úhrady od žalovaných i prijíma. S poukazom na uvedené by bolo i v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ
by sa malo dospieť k záveru, že žalovaní 36 rokov užívajú byt bez právneho dôvodu, pričom riadne si
plnili všetky povinnosti nájomcu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď súd prvého stupňa správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v
konaní úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a v odvolacom konaní úspešným žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
títo síce podali návrh na ich priznanie, avšak v zákonnej lehote ich nevyčíslili.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.