Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/170/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813208559
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813208559.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému P. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. Y. XXX, za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaného 1/ Občianskeho
združenia OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, zastúpené
JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Stará Baštová 2, Košice, adresa pre doručovanie
Budapeštianska 8, Košice, 2/ Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO:

42 260 086, právne zastúpené advokátskou kanceláriou HKP Legal s.r.o., so sídlom Sasinkova 6,
Bratislava, o zaplatenie 721,68 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou č. k. 11C/499/2013-34 zo dňa 19.03.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

II. Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňauložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu137,07
Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 137,07 Eur od 05.11.2009 do zaplatenia, a
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalovanému

náhradu trov konania nepriznal.

.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca ako spoločnosť
ažalovanýakoklientuzavrelidňa25.06.2009zmluvuorevolvingovomúvereč.8300010004,predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 497,91 Eur, ktorý mal žalovaný uhradiť v 36 mesačných splátkach
vo výške 30,07 Eur. Podľa predloženej karty klienta uhradil spolu 360,84 Eur. Žalobca uviedol, že
žalovaná suma pozostáva z 24 splátok po 30,07 Eur, a to že zahŕňa istinu vo výške 331,92 Eur a
neuhradené úroky vo výške 389,76 Eur. V zmluve bola uvedená RPMN vo výške 82,06 Eur. Výška

úrokovej sadzby aká bola uvedená v zmluve bola 72,23 % ročne. Zo zmluvy vyplýva, že bola dojednaná
zmluvná odmena vo výške 17.616 Sk, t.j. 584,74 Eur. Ďalej v zmluve bola uvedený nejaký úverový limit
vo výške 38.052,-Sk, t.j. 1.263,10 Eur.Žalobca následne z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného a to neuhrádzaním
pravidelných mesačných splátok, v zmysle obchodných podmienok, zosplatnil celý úver listom zo dňa
27.09.2009.

Mal za to, že výška úrokovej sadzby, ktorá je uvedená v zmluve je uvedená v dosť vysokej výške, t.j.
72,23 % ročne, pričom v danom čase bola priemerná výška úrokov za úvery poskytovaných bankami,
pri úveroch s dĺžkou 36 mesiacov 11,38 %, čo je v danom prípade viac ako 7 násobok. Ďalej je v
zmluve uvedená výška odmeny za poskytnutie úveru vo výške 17.616,- Sk, čo je značne vysoká suma
s prihliadnutím na výšku úveru. Ďalej v zmluve bol uvedený aj nejaký údaj označený ako úverový limit

38.052,- Sk, t.j. 1.263,10 Eur, teda nie je jasné aká je vlastne výška samotného úveru, a či do nej nie
je zahrnutá odmena vo veľkej výške.

Súd po preskúmaní zmluvy dospel k záveru, že zmluva v časti dohody o výške úrokov a odmeny za
poskytnutie revolvingového úveru, ktorá ma byť splatná a uhradená v splátkach je v rozpore s dobrými
mravmi a v rozpore s nariadením vlády č. 238/2008Z.z a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
vyššie citovaných zákonných ustanovení a teda za neplatnú.

Keďže bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 497,91 Eur z ktorého žalovaný
uhradil sumu 360,84 Eur, čo nebolo vo veci sporné, rozdiel je tak 137,07 Eur. V tejto časti považoval
súd žalobu za dôvodnú s poukazom na vyššie uvedené, a preto žalobe ohľadom istiny ako dôvodnej
vyhovel len vo výške 137,07 Eur. Zvyšok nároku žalobcu z vyššie uvedených dôvodov považoval za
nedôvodný a zamietol ho.

Súd mal ďalej vo veci za preukázané, že žalobca úver zosplatnil listom zo dňa 29.09.2009 a žalovaného
vyzval na úhradu v lehote do 15 dní od obdŕžania výzvy. Uvedená skutočnosť bola žalovanému
oznámená poštovou zásielkou, ktorú si žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Deň uloženia bol uvedený
deň 01.10.2009.

Žalobca žiadal úroky z omeškania do dňa 05.11.2011. Súd je tohto názoru, že k uvedenému dňu

vzhľadom na vyššie uvedené bol žalovaný preukázateľne v omeškaní, a preto súd v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške platne aktuálnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania 1+ 8, t.j. 9% ročne ) ale
len zo sumy ktorú žalobcovi priznal ako dôvodnú, t.j. zo sumy 137,07 Eur. Zvyšok nároku žalobcu na
úroky z omeškania preto ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti tak, že žalovaného zaviaže k zaplateniu tých nárokov, ohľadne ktorých bola
žaloba zamietnutá, k náhrade trov prvostupňového konania a trov právneho zastúpenia žalobcu

v prvostupňovom konaní. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
špecifikoval.

V odvolaní uviedol, že za hlavný dôvod využitia opravného prostriedku považuje nezákonnosť a
neopodstatnenosť rozhodnutia, nakoľko rozsudok ako aj jeho dôvody sú v rozpore so zákonom, a to
predovšetkým s ust. § 53 ods. 1 a ods. 6 Občianskeho zákonníka. V odvolaní uviedol, že otázka odplaty

za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola v čase uzavretia spotrebiteľského vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným výslovne upravená, a to v ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Mal
za to, že odplatu dohodnutú v zmluve nie je možné porovnávať s úrokovými sadzbami bánk.

Žalovaný a ani vedľajší účastníci na strane žalovaného sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10
ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie

pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez

nekalých podmienok (článok 6 bod 1Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách).

Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod
41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj
bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice

93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“ .

V zmysle článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa preto prvostupňový súd správne zaoberal otázkou, či zmluvné podmienky inkorporované
do štandardnej spotrebiteľskej zmluvy nepredstavujú neprimerané zmluvné podmienky v neprospech
spotrebiteľa. Prvostupňový súd pritom dospel k záveru, že výška úrokov uvedená v zmluve o
revolvingovom úvere je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu ich neprimeranosti.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že účastníci konania uzavreli dňa 25.6.2008 Zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8300010004, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému čiastku úveru
(,,čiastka k výplate“) 15.000,- Sk (497,91Eur), ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 36. splátkach po 906,-
Sk (30,07 Eur) splatných vždy k 15. dňu v mesiaci. Celková suma, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť (t.j.
úver + úroky) činila 32.616,- Sk (1.082,65) Eur. Ročná úroková sadzba činila 79,49 %. Zmluvná odmena

predstavovala sumu 17.616,- Sk (584,74 Eur).Zkartyklienta(č.l.24)vyplýva,žežalobcovibolaposkytnutáčiastkaúveruvovýške497,91Eur,Žalovaný
do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradil v prospech žalobcu spolu sumu 360,84
Eur. V zmysle predmetnej zmluvy mu zostávalo doplatiť ešte 721,68 Eur.

Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu predovšetkým zdôrazňuje tú skutočnosť,
že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu
dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že
neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere
uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej

kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri
porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o
100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností.
Preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac
ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 11,38 % ročne, tak

ako to vyplýva z internetovej stránky NBS: <http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-
sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-ban. V tejto súvislosti odvolací
súdzároveňzdôrazňuje,žepokiaľsúúrokyneplatnévcelomrozsahu,nemožnoichďalejanimoderovať,
a preto súd prvého stupňa správne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov za v rozpore s
dobrými mravmi a v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Táto okolnosť totiž spôsobuje

značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5
Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne
neplatnú.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnou argumentáciou prvostupňového súdu, že zmluvne
„dojednaný“ úrok za poskytnutý úver vo výške 79,49 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, pretože

takmer sedemnásobne prevyšuje priemerné úrokové miery podobného úveru v čase uzavretia zmluvy
o úvere. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo
1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie
požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom
limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške

úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s
ustanovením§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto

klauzuly sú neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Pokiaľ ide o skutočnosť, že prvostupňový súd nepriznal úroky z úveru vôbec, a teda nemoderoval
výšku úrokov, odvolací súd na podporu uvedeného poukazuje na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), v zmysle ktorej
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom

zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok. Z uvedeného článku vyplýva, že vnútroštátne súdy sú povinné iba neuplatniť
nekalú podmienku, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, nemôžu však zmeniť jej obsah. Táto zmluva
totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok,

pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. Pokiaľ by vnútroštátny
súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, ktoré sú uvedené v takýchto zmluvách, mohlo by sa
tým ohroziť splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v článku 7 smernice. Táto možnosť by totiž mohla
prispieť k odstráneniu odstrašujúceho účinku pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúceho v tom,
že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia, keďže predajcovia alebo

dodávatelia by sa totiž mohli pokúšať dotknuté podmienky používať, pretože by vedeli, že aj keby bolo
rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by vnútroštátny súd zmeniť zmluvu v potrebnom rozsahu, a tak by
ich záujmy ostali zabezpečené. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nemožno chápať tak, že vnútroštátnemu
súdu v prípade, že zistí existenciu nekalej podmienky v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebododávateľom a spotrebiteľom, umožňuje zmeniť obsah uvedenej podmienky namiesto toho, aby ju voči
spotrebiteľovi jednoducho neuplatnil (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10 Banco Espanol de Crédito
SA proti Joaquínovi Calderónovi Caminovi, bod 65, 69, 71).

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Ako teda vyplýva z obsahu spisu úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konania v spotrebiteľskom
úvere uzavretého dňa 25.06.2008 podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto

dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poskytnutý úver
je teda z uvedeného dôvodu bezúročný.

Rovnako sa odvolací súd plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že odmena vo výške 584,74 Eur
za poskytnutie revolvingového úveru pri poskytnutej čiastke úveru vo výške 497,91 Eur je neprimerane
vysoká, odporujúca dobrým mravom, a preto neplatná.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu
so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol. Žalovanému žiadne
preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. Vedľajší účastník na strane žalovaného označený

v 1.rade náhradu trov odvolacieho konania nevyčíslil v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku.
Súd mu tak nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 151 ods.2 O.s.p.). Trovy konania vedľajšiemu
účastníkovinastranežalovanéhooznačenéhov2.radenepriznalodvolacísúdzdôvodu,ževodvolacom
konaní mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.