Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/486/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612204956
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612204956.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľa U. I., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M., D. U. XXX/X, zastúpeného Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom, advokátska kancelária
Lučenec, M. Rázusa 19, proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Košice, Garbiarska
2, IČO: 31 690 904, zastúpeného JUDr. Gabrielom Gulbišom advokátom, advokátska kancelária Košice,

B. Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. 12C/29/2012-171 zo dňa 23. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/434/2010 zo
dňa 21. 09. 2010 vydaný v právnej veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, a. s., proti žalovanému U. I.

a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 331,50 € na účet Okresného súdu Lučenec
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný súd v odôvodnení uviedol, že odporca uzavrel s navrhovateľom poistnú zmluvu č.
4455190042 zo dňa 30. 05. 2008 ako životné poistenie pre prípad smrti, úrazové poistenie pre prípad
trvalých následkov, invalidity, pripoistenie a poistenie oslobodenia od platenia poistného. Rozsudkom

Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/434/2010 zo dňa 21. 09. 2010 bola navrhovateľovi uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi Rapid life životná poisťovňa, a. s. sumu 44,11 € s úrokom z omeškania
5 % ročne od 31. 03. 2010 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania 230,- €. Rozhodcovský
súd odvodil svoju právomoc z ustanovenia XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré obsahovalo
rozhodcovskú doložku. Rozhodcovskou doložkou dodávateľ sledoval, aby v prípade sporu zo zmluvy
dosiahol jeho riešenie v mieste jeho sídla, s minimalizáciou nákladov a reálne sťaženie uplatnenia

práv spotrebiteľa. Zo spôsobu zaradenia rozhodcovskej doložky do všeobecných poistných podmienok
odporcu nevyplývalo, že by bola táto doložka s navrhovateľom individuálne dojednaná, alebo že bol na
ňu navrhovateľ akokoľvek upozornený.

Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, § 52 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka. Okresný súd súčasne rozhodol v zmysle § 151 ods.

6 OSP a § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Z. o súdnych poplatkoch o povinnosti odporcu zaplatiť súdny
poplatok z návrhu, nakoľko navrhovateľ bol oslobodený od platenia súdneho poplatku a z toho dôvodu
poplatková povinnosť prešla na odporcu, ktorý nebol v konaní úspešný. Rozhodnutie o náhrade trov
konania účastníkov si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3
OSP.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá,
OSP) odporca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnémusúdu na ďalšie konanie. Okresnému súdu vytýkal neúplné a nesprávne skutkové zistenia a nesprávne
právne posúdenie. Okresný súd si nevyžiadal kompletný rozhodcovský spis Arbitrážneho súdu Košice,
nevykonal výsluch sprostredkovateľky poistenia Andrey Paverovej, ktorá ako tretí subjekt a výhradný

finančný agent poistenie sprostredkovala. Takýto sprostredkovateľ musí vyhotoviť záznam k poistnej
zmluve, ktorý obsahuje aj upozornenie na rozhodcovskú doložku, ktorú navrhovateľ mohol, ale
nemusel podpísať. Všetky ustanovenia poistného vzťahu boli dojednané medzi navrhovateľom a
sprostredkovateľom poistenia. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, či a ako okresný súd hodnotil
resp.prečonevykonaldôkazzáznamomsprostredkovateľapoistenia,čímvýpovedinavrhovateľa priznal

vyššiu dôkaznú váhu ako dôkazom, ktoré predložil odporca. Okresnému súdu odporca ďalej vytýkal,
že nevenoval pozornosť zániku poistného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v treťom roku po
uzavretí zmluvy, ktorá mala trvať 44 rokov. Na rozhodcovskom súde sa odporca domáhal zaplatenia
44,11 € ako dlžného poistného, ktorého neplatením zo strany navrhovateľa došlo dňom 31. 01. 2010
k zániku poistnej zmluvy. Okresný súd neodôvodnil skutočnosť, že navrhovateľ mal dve možnosti,
a to osobitné zmluvné dojednania podpísať alebo nepodpísať, a teda rozhodcovskú doložku prijať

alebo neprijať. Rozhodcovská doložka tak bola individuálne dojednaná a treba ju považovať za platný
právny úkon. Odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedalo § 157 ods. 2 OSP a nedalo presvedčivú a
preskúmateľnú odpoveď na sporné otázky. Okresný súd v odôvodnení hodnotil zmluvu o úvere namiesto
poistnej zmluvy, ktorá bola predmetom sporu, neposudzoval kompletné znenie rozhodcovskej doložky
v čl. XV. všeobecných poistných podmienok. To znemožnilo odporcovi realizáciu procesných práv.

Okresnému súdu tiež vytýkal, že nad rámec žalobného petitu namiesto navrhovateľa určil dôvod
zrušenia rozhodcovského rozsudku. Zopakoval, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie
je možné považovať za spotrebiteľský spor, pretože rozhodcovský rozsudok nie je (spotrebiteľskou)
zmluvou.

Odporca tiež poukázal viaceré rozhodnutia všeobecných súdov v exekučných veciach, ktoré
posudzovanú rozhodcovskú doložku nepovažovali za nekalú podmienku a na nález Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 07. 2013, ktorým Ústavný súd SR konštatoval porušenie základného
práva odporcu na spravodlivý proces v postupe a rozhodnutiach všeobecných súdov, ktoré posudzovali
identickú rozhodcovskú doložku. Ústavný súd prijal na ďalšie konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. II.

ÚS 382/2013 aj ďalšiu ústavnú sťažnosť odporcu v obdobnej veci, kde sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre súdne konanie. Z toho dôvodu navrhol konanie na odvolacom súde prerušiť podľa § 109
ods. 2 písm. c) OSP.

Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal viazaný jeho rozsahom a dôvodmi
podľa ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 214
ods. 1, 2 OSP a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 31.
12. 2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania
popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 43 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa
§ 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 52 ods. 2, veta prvá a druhá Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. 12. 2014 za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 40
ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 31. 12. 2014. Okresný
súd urobil správny záver, že zo spôsobu zaradenia rozhodcovskej doložky do všeobecných poistných
podmienok odporcu nevyplývalo, že by bola táto doložka s navrhovateľom individuálne dojednaná, alebo
že bol na ňu navrhovateľ akokoľvek upozornený, a že rozhodcovskou doložkou dodávateľ (odporca)
sledoval, aby v prípade sporu zo zmluvy dosiahol riešenie sporu v mieste jeho sídla, s minimalizáciou

nákladov a reálne sťaženie uplatnenia práv spotrebiteľa. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné
spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka
tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť spôsob riešenia sporu a núti ho podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde a zhodne
s rozhodovacou praxou všeobecných súdov okresný súd posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú

podmienku.

Námietka odporcu, ktorou spochybňoval, či predmetom konania je spotrebiteľský spor, v ktorom sa
spotrebiteľ (navrhovateľ) domáha ochrany svojho práva (§ 4 ods. 2 písm. za zák. č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch), vyriešil pre toto konanie záväzne Krajský súd v Košiciach uznesením č. k.

4NcC/32/2011-66 z 24. 11. 2011, ktorý rozhodoval o námietke miestnej príslušnosti, ktorú vzniesol
odporca. Právne posúdenie veci malo základ v predpisoch na ochranu spotrebiteľa. K tvrdeniu,
že okresný súd namiesto navrhovateľa určil dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku nad rámec
žalobného petitu odvolací súd uvádza, že právne posúdenie veci prislúcha súdnu. Z návrhu na začatie
konania vyplýva, čoho sa navrhovateľ domáhal, čo bolo predmetom konania. V časti IV. žalobného

návrhu navrhovateľ uviedol, že v zmysle časti XV. bod 2 Všeobecných poistných podmienok, ktoré
sú prílohou poistnej zmluvy, je na rozhodnutie sporu medzi poisťovňou a poistníkom príslušný
rozhodcovský súd, ktorý určí poisťovňa, pričom na výber rozhodcovského súdu nemal navrhovateľ
žiaden vplyv. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa a navrhovateľ sa vzhľadom na značnú vzdialenosť

z miesta bydliska do sídla rozhodcovského súdu nemal možnosť relevantne brániť a zúčastniť
tohto konania (č. l. 5 súdneho spisu). Skutočnosť, že navrhovateľ namietal neplatnosť rozhodcovskej
doložky preukazuje aj obsah vyjadrenia jeho právneho zástupcu na pojednávaní 23. 10. 2013, č. k.
12C/29/2012-157, 158.

K námietke, že okresný súd si nevyžiadal kompletný rozhodcovský spis Arbitrážneho súdu, odvolací
súd uvádza, že okresný súd nezaložil svoje rozhodnutie na dokazovaní porušenia zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania, preto pre správne a úplné zistenie skutkového stavu nebol
dôvod na vykonanie dôkazu spisom rozhodcovského súdu. Tak isto odvolací súd nevidí dôvod na
vykonanie výsluchom sprostredkovateľky poistenia. Skutočnosť, že všetky ustanovenia poistného

vzťahu boli dojednané medzi navrhovateľom a sprostredkovateľom poistenia, nič nemení na tom,
že sprostredkovateľ konajúci pri uzavretí poistnej zmluvy za odporcu vykonával sprostredkovateľskú
činnosť výhradne s tlačivami, ktoré vyhotovil odporca. Aj keď s uvedeným textom narábal v súvislosti s
uzavretou poistnou zmluvou sprostredkovateľ poistenia, tieto písomnosti, na ktorých založil svoju obranu
odporca, napr. vo vyjadrení z 24. 09. 2013 (č. l. 100 - 120), neobsahovali pre spotrebiteľa žiadne

doplňujúce vysvetlenia týkajúce sa obsahu a voľby rozhodcovskej doložky.

K tvrdeniu odporcu, že navrhovateľ mal dve možnosti, a to osobitné zmluvné dojednania podpísať alebo
nepodpísať, a teda rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať, odvolací súd dodáva, že už podpisom
Všeobecných poistných podmienok bola v súdenej veci dojednaná rozhodcovská doložka. Odporca sa

duplicitným podpisom rozhodcovskej doložky na Osobitnom zmluvnom dojednaní, ktoré tvorí súčasť
textu všeobecných podmienok, snažil vzbudiť dojem ich individuálneho dojednania, keďže časť XV.
Všeobecných poistných podmienok nepreniesol na osobitnú listinu spolu s Osobitným dojednaním.Odporca si je zrejme tejto skutočnosti aj vedomý, vzhľadom k tomu, že Všeobecné poistné podmienky
s účinnosťou od 01. 01. 2009 už upravil.

Okresný súd preto zaujal správny záver, že posudzovaná rozhodcovská doložka bola neprijateľnou
podmienkou, keďže rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo
spotrebiteľskej zmluvy. Neobstojí preto tvrdenie, že spotrebiteľ mal na výber, či rozhodcovskú doložku
podpíše alebo nie. Je obvyklé, že zmluvné strany pripoja svoje podpisy na konci textu. Úprava, resp.
splývanie jednotlivých častí predtlačeného textu, idú na ťarchu odporcu, ktorý text a miesto pre podpisy

zmluvných strán vyhotovil pod textom všeobecných podmienok. Je zrejmé, že odporca si rozhodcovský
súd zvolil práve vzhľadom na výhody plynúce z formy rozhodcovského konania a sídlo rozhodcovského
súdu v Košiciach, čo navrhovateľ v odôvodnení žalobného návrhu uviedol.

Odôvodnenie rozsudku zodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 OSP. To, že v odôvodnení okresný súd
posudzovanú poistnú zmluvu označil za „zmluvu o úvere“ (str. 5, 2. odsek rozsudku), považuje

odvolací súd za ojedinelú a zrejmú nesprávnosť, ktorá nemala vplyv na obsah posudzovaného vzťahu,
lebo z celého odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplývalo, že okresný súd skutkovo a právne
posudzoval poistnú zmluvu č. 4455190042 uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 30. 05. 2008, ktorá
bola predmetom konania a rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/434/2010, a ktorý okresný
súd svojím rozhodnutím zrušil.

V neprospech odporcu je tiež skutočnosť, že o jeho ústavnej sťažnosti, ktorou odôvodnil návrh na
prerušenie odvolacieho konania, vedenej pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, rozhodol Ústavný súd na
neverejnom zasadnutí 30. 09. 2014 tak, že základné práva odporcu postupom a rozhodnutiami súdov
(Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012 z 21. 03. 2012) porušené neboli.

Okresný súd správne uložil v konaní neúspešnému odporcovi, na ktorého prešla poplatková povinnosť,
zaplatiť trovy štátu na súdnom poplatku v sume 331,50 € na účet Okresného súdu Lučenec v lehote
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o trovách konania si okresný súd
vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, krajský súd o trovách odvolacieho konania

nerozhodol, lebo o všetkých trovách účastníkov konania rozhodne okresný súd postupom podľa § 151
ods. 3 OSP.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.