Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CbZm/99/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207928
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tomáš

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6113207928.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Tomášom, v právnej veci

navrhovateľa CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká
republika, PSČ: 110 00, IČO: 264 29 705, v konaní právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, PSČ: 811 09, IČO: 36 864 421, proti odporkyni Q..
Q. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. X., O. O., o zaplatenie istiny 1 217,07 Eur, s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1217,07 Eur, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1367,07 Eur od 06. 08. 2010 do 19. 01. 2011, čo predstavuje
sumu 570,76 Eur, zo sumy 1167,07 Eur od 20. 01. 2011 do 22. 03. 2011, čo predstavuje sumu 204,15

Eur, zo sumy 1127,07 Eur od 23. 03. 2011 do 12. 05. 2011, čo predstavuje sumu 162,83 Eur, zo sumy
1077,07 Eur od 13. 05. 2011 do 21. 11. 2011, čo predstavuje sumu 592,07 Eur, zo sumy 1067,07 Eur
od 22. 11. 2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1367,07 Eur od 27. 12. 2010 do
19. 01. 2011, čo predstavuje sumu 5,41 Eur, zo zmenkovej sumy 1167,07 Eur od 20. 01. 2011 do
22. 03. 2011, čo predstavuje sumu 13,46 Eur, zo zmenkovej sumy 1127,07 Eur od 23. 03. 2011 do 12.
05. 2011, čo predstavuje sumu 10,74 Eur, zo zmenkovej sumy 1077,07 Eur od 13. 05. 2011 do 21. 11.
2011, čo predstavuje sumu 39,04 Eur, zo zmenkovej sumy 1067,07 Eur od 22. 11. 2011 do zaplatenia

a zmenkovú odmenu v sume 4,56 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania v sume 146,00 Eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 563,20 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

V konaní sp. zn. 16CbZm/99/2013 návrhom zo dňa 28. 03. 2013 si navrhovateľ uplatnil proti odporcovi
právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1217,07 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25
% denne z istiny, 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 percenta
zmenkovej sumy.

Navrhovateľ sa vyjadril, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv z predmetných zmeniek, v

ktorých sa odporca zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne. Indosované zmenky
sú vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenky k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žalované zmenkové sumy. Keďže zmenková listina je opatrená
doložkou „bez protestu“ indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.Odporca sa k veci nevyjadril.

Navrhovateľ návrhy podal na vzorovom tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4
ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojich pohľadávok navrhovateľ uviedol a predložil originál
zmeniek, výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane
osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa
nariadili pojednávania.

Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba právomoc súdu
Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001

a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného
súdu Banská Bystrica je daná podľa článku 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm.
a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že
príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú

v Slovenskej republike okresné súdy, pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej
republike vybral podľa bydliska odporcu.

Súd v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval odporcovi kópiu tlačiva (návrhu)
na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď. Odporca zásielku neprevzal.
Nakoľko ani lustráciou pobytu a vykonaným šetrením sa súdu nepodarilo zistiť inú adresu bydliska

odporca, na ktorú by mu bolo možné doručiť súdne zásielky, súd v zmysle § 29 ods. 6 O.s.p. ustanovil
pre spoločné konania opatrovníka, keď podľa § 49 ods. 7 O.s.p. uznesenie o ustanovení opatrovníka
bolo doručované ustanovenému opatrovníkovi.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie

vedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci, súd považoval za potrebné nariadiť ústne
pojednávanie (článok 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES).

Súd potom vyhlásil vo veci na pojednávaniach rozsudky, ktorými predmetné návrhy zamietol a
odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Keďže súdu bolo z jeho činnosti známe (§ 121 O.s.p.), že
pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava vykonáva svoju podnikateľskú
činnosť prostredníctvom poskytovania úverov v značnom rozsahu na území celej Slovenskej republiky,
keď aj z údajov zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka č.

23636/B zistil, že ako predmet činnosti má zapísanú aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov
a ďalej mu bolo z jeho činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava si uplatňuje
svoje nároky aj v exekučných konaniach, pripojil si konajúci súd aj príslušné exekučné spisy Okresného
súdu Banská Bystrica, na základe totožnej číselnej identifikácie na zmenke a úverovej zmluve vo veci
oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava proti odporcovi ako povinným a vykonal dokazovanie aj

dôkazmipredloženýmivtomtospise(§120ods.1infineO.s.p.),keďžeichvykonaniemalzanevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci a dôsledné posúdenie uplatneného nároku (§ 2 O.s.p.).

Súd potom za nespornú považoval v konaní skutočnosť, že odporca ako dlžník a spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako veriteľ uzatvorili v písomnej forme zmluvy o úvere, pričom
v deň podpisu Zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, v ktorej s poukazom na článok 14 resp.17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili zadnú stranu Zmluvy, nebola vyplnená
zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že zmenky, od
ktorých si navrhovateľ uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní, má povahu zabezpečovacej zmenky,

tak ako to bolo priamo konštatované vo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z vykonaného
dokazovaniasúdpotompovažovalzapreukázané,ženavrhovateľompredloženézmenkyzabezpečovali
hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere, keď číslo zmluvy bolo vždy totožné aj priamo
s číslom na zmenke.

Ďalej súd považoval za preukázané, že každá úverová zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa,

teda mala predtlačený text, a to vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy sa
dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje
dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti. Rubovú stranu zmluvy tvorili
predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane predtlačenej Dohody o vyplnení zmenky.
Vychádzajúc potom zo skutočnosti, že odporca až pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu -
Zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keď

aj v každej zmluve bol označený ako občan - fyzická osoba, teda spĺňal definíciu spotrebiteľa a na
strane druhej veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, pri uzatváraní tejto zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v
obchodnom registri mal veriteľ aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, súd považoval za
preukázané, že veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, spĺňal definíciu dodávateľa.

Potom, keďže zmluva medzi veriteľom a odporcom až bola uzatvorená na formulári veriteľa, vrátane
všeobecných zmluvných podmienok a bolo možné v tejto zmluve doplniť, resp. zmeniť, len osobné
údaje odporcu ako dlžníka a výšku úveru, považoval súd za preukázané, že veriteľ takéto zmluvy
uzatváral s viacerými osobami, a teda bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah
tejto zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla, súd dospel k záveru, že predmetné zmluvy

o úvere uzavreté medzi veriteľom a odporcom až boli spotrebiteľskou zmluvou a keďže predmetom
zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom odporcom, išlo o spotrebiteľské
úvery. V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru sa zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ
smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku so spotrebiteľského úveru, len ak išlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená
zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú
sumu. V danom prípade, nebolo sporné, že vystavená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou, teda
veriteľ mohol prijať od odporcu ako dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo Zmlúv o úvere.

Potom príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy mohlo byť maximálne teda 30 % istiny poskytnutého
úveru, pričom bez ohľadu na to, či došlo aspoň k čiastočnému splateniu úveru, vo všetkých prípadoch
vyplnená zmenková suma presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením § 4 ods. 6
Zákona č. 258/2001 Z. z.. Ak teda zmenky boli vyplnené na vyššie zmenkové sumy ako bolo povolené,
boli predmetné zmenky vyplnené v rozpore so zákonom.

Aj keď nárok navrhovateľa bol uplatnený ako zmenkový nárok, súd mal za to, že bolo povinnosťou súdu
z úradnej moci platnosť zmenky skúmať, pričom neplatnosť zmenky ako cenného papiera je možné
posudzovať nielen pre nesplnenie podmienok podľa Zákona č. 191/1950 Sb., ale keďže sa jedná o
právny úkon, aj keď abstraktný, aj podľa všeobecných ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka
o platnosti právneho úkonu. Keďže zmenka, bez ohľadu na jej abstraktnosť, je právnym úkonom, každý

právny úkon, ktorý odporuje zákonu, je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu súd v rámci občiansko-súdneho konania prihliada ex offo. Povinnosť súdu
z úradnej moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelomuje aj zásadu stanovenú v
článku I. § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. čo je vyjadrené aj v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.
in fine, kde výslovne zákonodarca uviedol, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny

majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Naviac, odčlenenie zmenkového abstraktného
vzťahuodspotrebiteľskéhovzťahuniejemožné,pretožeprávevspotrebiteľskýchvzťahochbolopoužitie
zmenky regulované a obmedzované (§ 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. v rôznom znení) a keďže sa
jedná o kogentnú úpravu, je nutné zo zákona skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť.
Potom, keďže navrhovateľ ako indosatár si podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenkusúd z úradnej povinnosti vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, nebol daný právny základ
nároku navrhovateľa z uplatnenej zmenky, teda návrh navrhovateľa nebol dôvodný.

Na základe odvolania podaného navrhovateľom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením rozhodnutie

Okresného súdu Banská Bystrica zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie
konanie s tým, že odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k
vadám v jeho postupe pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa
nepostupoval podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia a ani podľa Občianskeho súdneho poriadku a v
súlade s § 120 O.s.p. nepostupoval ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa neposkytol odvolateľovi

poučenie o dôkaznej povinnosti pred pojednávaním, a to v nadväznosti na ním deklarovaný iný právny
názor na navrhovateľom uplatnený nárok napriek tomu, že to bolo s prihliadnutím na stav a charakter
konania potrebné. Aj keď v odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa pri posudzovaní nároku
zo zmenky obmedzil len na posudzovanie zmenky, toto konštatovanie nekorešponduje s tou časťou
odôvodnenia, v ktorej Okresný súd ex offo prihliadol na absolútnu neplatnosť zmenky práve z dôvodu
jej použitia a vyplnenia v úverovej zmluve, ktorá má spotrebiteľskú povahu. Okresný súd posudzoval

platnosť zmenky len s poukazom na § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý podmienky a vystavenie
zmenky upravoval v čase uzavretia úverovej zmluvy špecifickým spôsobom v nadväznosti na úverový
vzťah, ktorý zmenka zabezpečovala. Aj keď bolo použitie zmenky na zabezpečenie úveru poskytnutého
odporcovi ako spotrebiteľovi regulované Zákonom č. 258/2001 Z. z., odvolací súd sa nestotožnil s
tým, že by táto skutočnosť oprávňovala súd skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť,

pretože pre takýto postup súdu neboli splnená zákonné podmienky. Rozhodnutie súdu je tak preto,
že vec nesprávne právne posúdil, keď absolútnu neplatnosť zmenky vyvodil z porušenia § 4 ods. 6
Zákona č. 258/2001 Z. z. a keď v nadväznosti na to nesprávne vyložil a interpretoval § 17 Zákona č.
191/1950 Sb., v dôsledku čoho nedostatočne zistil skutkový stav veci, nesprávne. Okresný súd mal
podľa názoru odvolacieho súdu postupovať podľa článku 5 ods. 3 a článku 7 Nariadenia a o nároku zo

zmenky rozhodnúť bez pojednávania, pretože bez námietok odporcu ako dlžníka sa postup súdu podľa
§ 17 Zákona zmenkového a šekového nedá odôvodniť. Postup okresného súdu, a to nie len z dôvodu, že
tento predvolal účastníkov na pojednávanie a že vykonal dokazovanie a ex offo skúmal platnosť zmenky
cez spotrebiteľský vzťah, ktorého právne posúdenie nie je predmetom tohto konania, preto takýto postup
súdu nie je správny. Predmetom sporu je len nárok zo zmenky ako abstraktného cenného papieru,

ktorý získal navrhovateľ ako indosatár bez toho, že by mal akúkoľvek povinnosť preukazovať záväzkový
vzťah, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Takýto postup súdu je v rozpore nielen s Občianskym
súdnym poriadkom, ale aj s Nariadením. Súd dokazovanie vykonával bez návrhu a aj bez akýchkoľvek
kauzálnych námietok zo strany odporcu, ktoré jediné by ho na postup, ktorý zvolil, oprávňovali. Okresný
súd tak rozhodoval v rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového. O takomto postupe súdu sa

nemohol navrhovateľ, ale ani odporca dozvedieť, a to ani z predvolania na pojednávanie. Okresný súd
bol oprávnený postupovať v prejednávanej veci najmä podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia a pokiaľ zistil,
že nárok uplatnený navrhovateľom patrí do pôsobnosti Nariadenia, že návrh bol podaný navrhovateľom
v súlade s článkom 4 ods. 1 Nariadenia a bol aj správne vyplnený v jazyku konajúceho súdu, nebol
daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní, ku ktorému súd pristúpil len v tom prípade,

kedy nie je možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo v prípade, keď o ústne pojednávanie požiada
niektorý z účastníkov konania, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Z obsahu spisového materiálu tak
vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 1 O.s.p., ktoré účastníci konania
nenavrhli preto, že bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, s čím odvolací súd nesúhlasí. Súdom
vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia navrhovateľa, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v

návrhu na tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol, že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je
indosatárom a nebolo vykonané ani na tvrdenia odporcu, ktorý voči forme a obsahu zmenky nevzniesol
žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov. Pre takto uplatnený nárok stačí, ak
je zmenka, ktorá je v originály predložená navrhovateľom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej
zmenky upravené v § 75 Zákona zmenkového a šekového, čo okresný súd v konaní zistil. Odvolací

súd nepovažuje právny názor okresného súdu o tom, že zmenková suma bola vyplnená do zmenky
v rozpore s § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., v dôsledku čoho je absolútne neplatným právnym
úkonom, za správny. Nesúhlasí ani s tým jeho názorom, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
zmenky musel prihliadnuť ex offo preto, že ustanovenie § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. platí aj v
prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Odvolaciemu súdu je z dokazovania

vykonaného okresným súdom úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj
zmenkou, zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom zmenky, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. aodporcom bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi konkrétnu
sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky ako vlastnej zmenky, v ktorej nebola
vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení zmenky zmluvné strany dohodli.

Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v článku 14 resp. 17 Všeobecných obchodných podmienok,
na základe ktorej bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako pôvodný majiteľ - remitent oprávnená
dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporca meškal ku dňu splatnosti zmenky. Zmenka
je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje
majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok,

ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkovi z takejto zmenky len
možnosťpodaťnámietkuprotimajiteľovi,avšakneupravuje,žebytakátolistinanebolaplatnouzmenkou.
S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že šlo
pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho
práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s
udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Aj keby bolo dojednanie zmluvných

strán v článku 14 resp. 17 Všeobecných obchodných podmienok o tom, že zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré mu vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky, neplatné pre rozpor s § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., nemalo by to na
prejednávanú vec, predmetom ktorej je nárok zo zmenky, podstatnejší vplyv, pretože takéto porušenie
oprávňuje dlžníka len na to, aby si mohol voči poskytovateľovi úveru, ktorý nie je účastníkom tohto

konania, uplatniť náhradu škody tak ako to vyplýva z § 4 ods. 7 Zákona č. 258/2001 Z. z.. Nemá však
za následok neplatnosť zo zmenky a ani dohody o vyplňovacom práve obsiahnutej v článku 14 resp. 17
Všeobecných obchodných podmienok. Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku
možné previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ
všetkyprávazozmenky.Nestávasavšakprávnymnástupcom,alenovýmnadobúdateľomvšetkýchpráv

zo zmenky, nie však z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu
môže odporca ako priamy dlžník namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky to, že
bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome
konal na jeho škodu, čo ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti
platnému zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže mať tak za následok

jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla. Odvolací súd
nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia spotrebiteľského úveru
ako zabezpečovacej zmenky súdom. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o dva samostatné, vedľa seba
existujúce záväzky s tým, že aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a abstraktnú povahu. Predmetom
sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakteru zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla

charakter zmenky na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam vtedy, keby odporca
ako spotrebiteľ vzniesol majiteľovi relevantné námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky
alebo ak by namietal, že k indosácii došlo na jeho škodu, čo by však musel v konaní aj preukázať,
a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a),
b) a v § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 11. 06. 2010 obsahovala zákaz plniť

dlh zmenkou. Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ
zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce
zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala voči majiteľovi zmenky, nie je možné
takýto výklad okresného súdu akceptovať. Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporcu, že za
zmenku zaplatí sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd posudzoval navrhovateľom

uplatnený nárok cez zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a nie ako nárok zo zmenky,
ktorá je podľa Zákona zmenkového a šekového platnou zmenkou, čo je neprípustné. Z tohto dôvodu
nemohlo dôjsť k prelomeniu zásady stanovenej v článku I. § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. tak, ako
to vyplynulo z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, pretože ani vyplnenie zmenkovej sumy do
zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2011 Z. z. in fine, kde zákonodarca uviedol, že ide

o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky, by nemalo za následok neplatnosť zmenky, ale len nárok dlžníka zo zmenky na náhradu škody.
Ustanovenie§17Zákonazmenkovéhoašekovéhovyjadrujezásaduabstraktnostizmenkovýchvzťahov,
čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových
vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Názor okresného súdu o

tom, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od vzťahu spotrebiteľského nie je možné, nie je
preto správny. Dlžník nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného
vzťahusPOHOTOVOSŤOU,s.r.o.,atopráveztohodôvodu,žedošlokindosáciizmenky.Podľanázoru
odvolacieho súdu je to výlučne odporca, ktorý je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnostizo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Z ustanovenia § 17 Zákona zmenkového
a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa
zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky.

Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ
nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že práve ustanovenie § 17 Zákona
zmenkovéhoašekovéhoslúžinaochranudlžníkazozmenkyprotinepoctivémunadobúdateľovizmenky,
a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom. Aj keď sú zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ
podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii,

keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých je len ťažko očakávať znalosť zmenkovej úpravy.
Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu, kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ,
ktorý je profesionálom, s nepodnikateľom, väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu
dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k
zneužívaniu zmenkového práva a či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných
strán na úkor druhej. Takéto zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany

dlžníka vznesené námietky proti povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak
žiadne pochybnosti. Dlžník preto musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí
najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi, pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou
samotnou (§ 495 Občianskeho zákonníka) bez toho, že by musel preukazovať dôvod vzniku zmenky,
dôvod jej prijatia, indosácie a podobne. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných

záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, o ktorej okresný
súd uviedol, že je platnou zmenkou podľa Zákona zmenkového a šekového, nie je možné jej platnosť
bez ďalšieho posudzovať cez spotrebiteľskú zmluvu a v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo
zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Závery okresného súdu tak v základe
vychádzajú z právneho hodnotenia spotrebiteľského vzťahu, posúdenie ktorého nebolo predmetom

sporu a je irelevantné aj pre posúdenie platnosti zmenky. Na prelomenie základnej zásady obsiahnutej
v § 17 Zákona zmenkového a šekového, keďže odporca ako dlžník zo zmenky žiadne kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky nevzniesol, nestačia. Takýto postup súdu je preto v rozpore s § 17
Zákona zmenkového a šekového, ktorý dokazovanie ohľadom základného vzťahu pripúšťa len vtedy,
ak boli dlžníkom ohľadom kauzálneho vzťahu podané, ale aj preukázané relevantné námietky. Zásadu

nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám majiteľ
nekonal pri nadobúdaní zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sa navodzuje
stav, kedy dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť námietky
kauzálnej povahy vznášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového originálneho majiteľa zmenky a
vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná námietka

nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna námietka
dlžníkom vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa Zákona zmenkového a šekového bol preto
súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť
podľa Zákona zmenkového a šekového povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia ani jej
neprípustnosť. Rozhodnutím okresného súdu tak nebolo rozhodnuté o zmenkovom nároku, ale o sním

úzko súvisiacom nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože to, ako bola zmenka vyplnená,
či sa tak stalo v súlade s dohodou o vyplňovacom práve alebo v rozpore s § 4 ods. 6 Zákona č.
258/2001 Z. z. na jej povahe a platnosti nič nemení. Preto ani nárok uplatnený navrhovateľom nie je
nárokomzospotrebiteľskejzmluvy.Ajkeďjevprípadespotrebiteľovpotrebnéprihliadaťnaichšpecifické
záujmy a postavenie, súčasná právna úprava už dôslednejšie chráni spotrebiteľa tým, že zakazuje

používanie zmeniek na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, čím sa nesporne zabráni zneužívaniu
práva podnikateľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery spotrebiteľom na ich ujmu. Zákaz zneužitia práva
je jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu právna úprava zmenkového
právajeprísneformálnaaneumožňujesúdubezpodanianámietokdlžníkomprelomiťzásaduuvedenúv
§ 17 Zákona zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd zaoberať základným záväzkovým vzťahom,

ktorýmôžemaťcharakterspotrebiteľskéhovzťahu.Okresnýsúdbudepretovďalšomkonanípostupovať
v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým si ako indosatár uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je
povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože
to Zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky, ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného
majiteľa, v žiadnom svojom ustanovení neukladá. Okresný súd musí mať na zreteli, že zmenka, ktorá

mala nesporne zabezpečovací charakter tak, ako to okresný súd správne zistil, sa v dôsledku indosácie
stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací charakter zmenky stratila. Musí tiež vychádzať z toho,
že zmenka obsahuje všetky formálne aj materiálne požiadavky tak, ako to stanovuje § 75 Zákona
zmenkového a šekového, a preto je zmenkou platnou. V prípade, že dlžník v rámci svojej obrany nepodátaké námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového voči
terajšiemu majiteľovi zmenky a nepreukáže, že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na jeho škodu,
nie je okresný súd oprávnený bez takýchto námietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom

záväzkového vzťahu, aj keby to bol záväzkový vzťah spotrebiteľský.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa článku 7 bod 3 Nariadenia 861/2007/ES ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej
strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke
alebo protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vyhlásil rozsudok vo veci dňa 28. 05. 2015, bez nariadenia pojednávania, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli tunajšieho súdu.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,
keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako slovenská
právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,

vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 76 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná
ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Podľa článku I. § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.

Podľa článku I. § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I. § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku
od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto

lehoty skrátiť.

Podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať
majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne
alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Ako už bolo konštatované, v danom prípade si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky,
a to právo na zaplatenie zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny.

Vzhľadom na to, že aj podľa právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici zmenka obsahuje
všetkyformálneaajmateriálnepožiadavkytakakotostanovuje§75Zákonač.191/1950Sb.avzhľadom

na to, že odporca nevzniesol relevantné námietky v zmysle § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb., ani v
zmysle § 10 Zákona č. 191/1950 Sb., vydal súd o pohľadávkach navrhovateľa voči odporcovi rozsudok
a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a to tak v časti zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny,ako aj v časti dojednaného úroku a v časti zákonného úroku, keďže aj tieto nároky môže majiteľ zmenky
postihom žiadať. .

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. a

navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti odporcovi,
ktorý vo veci úspech nemali. Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa § 9 ods. 1, § 10
ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 15, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 a § 20c Vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

Trovy navrhovateľa voči odporcovi pozostávajú z iných trov konania v sume 146 Eur za zaplatený súdny
poplatok z návrhu na začatie konania, odvolanie a z trov právneho zastúpenia v sume 563,20 Eur za 6

úkonov právnej služby po 61,41 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, odvolanie proti
rozsudku, 3 x účasť na pojednávaní k tomu režijný paušál 4 x 7,81Eur + 2x 8,04Eur a 20 % DPH).

Súd takisto priznal náhradu za stratu času a náhradu cestovného na pojednávania BA-BB a späť
dňa 18.11.2013, dňa 09. 12. 2013, 13. 01. 2014 (1/9 z 110,6 Eur, 1/13 z 110,9 Eur a 1/9 z 110,74
Eur vypočítaných za 422km pri náhrade 0,183Eur/Km, spotrebe 5,5l/100km a cene 1,45 Eur/l a

takisto zo sumy 104,08 Eur vypočítaných za 8 polhodín pri koeficiente 13,01Eur). Súd celkovo priznal
navrhovateľovi trovy vo výške 563,2 Eur.

Nakoľko navrhovateľ si vyúčtoval aj 20% DPH zo zaplateného súdneho poplatku, súd mu v tejto
časti nevyhovel, pretože náhrada súdneho poplatku nie je upravená vyhláškou, na základe čoho
by si navrhovateľ bol oprávnený žiadať aj DPH. Súdny poplatok predstavuje hotový výdavok, nie

náhradu právneho zástupcu navrhovateľa a naviac bol uhradený priamo navrhovateľom. Súd takisto
nepriznal navrhovateľovi úkon- podanie stanoviska k pojednávaniu, nakoľko ten nepovažoval za účelné
a efektívne bránenie práva navrhovateľa, ale skôr za šablónovité podanie smerujúce na výzvu súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia

vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
(rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa

postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitnéhozákona. Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok
(čl. 15 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu).