Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/535/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313229504
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313229504.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Intrum
Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom: JUDr. Ján
Šoltés, Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti odporkyni: K. K., nar. XX.XX.XXXX, Y. H. XXX,
o zaplatenie 623,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č. k. 17C 136/2013-57 zo dňa 27. mája 2014 v zamietajúcej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty
a v časti určenia, že zmluvná podmienka je neplatná z dôvodu neprijateľnosti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia zmluvnej pokuty a v závislom výroku o

náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení, že zmluvná podmienka je
neplatná z dôvodu neprijateľnosti podmienky r u š í .

Odvolací súd odporkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi istinu vo výške 375,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy: 66,64
eur od 12.11.2010 do zaplatenia, 150,69 eur od 12.12.2010 do zaplatenia, 157,67 eur od 12.01.2011 do
zaplatenia a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov konania vo výške 7,48 eur titulom
súdneho poplatku a 23,10 eur titulom trovu právneho zastúpenia. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol

a zároveň súd určil, že zmluvná podmienka dohodnutá v tabuľke č. 1 dodatku k zmluve o pripojení zo
dňa 17.02.2010 v časti zmluvnej pokuty v nadväznosti na body 2 a 4 dodatku je neplatná z dôvodu
neprijateľnosti tejto podmienky.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 43 ods. 1, 42 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), ods.
4 písm. a), b) zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného k 17.02.2010, § 52 ods.
1,2, § 53 ods. 1 až 4 písm. k), ods. 5, § 54 ods. 1,2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne
tým, že na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný.
Zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca navrhovateľa konal v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Odporca vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú
osobu,ktorápriuzatvorenízmluvynekonalavrámcisvojejobchodnejčinnosti.Vykonanýmdokazovaním
mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol záväzkový
právny vzťah. V jej rámci právny predchodca navrhovateľa svoje záväzky splnil, odporca povinnosť platiťcenu poskytnutých služieb neplnil. Právnemu predchodcovi navrhovateľa (po postúpení navrhovateľovi)
tak vznikol popri sume neuhradených služieb vo výške 375,- eur aj nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške podľa zákona, t.j. podľa § 517 ods. 2 OZ. Navrhovateľ si pred súdom podaným

návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995
Z.z.(základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu bola určená vo výške 1 % p.a.), preto mu ich súd priznal v celej uplatnenej výške. Nárok
na úroky z omeškania vznikol odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr a výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súčasťou zmluvy o pripojení zo dňa 17.2.2010 je aj dodatok, ktorý upravuje rovnako práva a povinnosti
účastníkov zmluvy, ako i dohodu o zmluvnej pokute. V bode 1 až 5 dodatku - Práva a povinnosti
Podniku (navrhovateľa) a Účastníka (odporcu - spotrebiteľa) - sú upravené prevažne len povinnosti
účastníka zmluvy, v zmysle ktorých účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia
dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa zmluvy v znení dodatku ako účastník služieb

poskytovaných mu prostredníctvom SIM karty a že po celú dobu bude bez prerušenia tieto služby
využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smeroval k
ukončeniualeboúčelomktoréhobymalobyťukončenieplatnostizmluvypreduplynutímdobyviazanosti;
t.j. nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, nedopustí sa takého konania, alebo nedá svojím
konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo

odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinnosti
zo strany účastníka, alebo na základe ktorého by bol Podnik oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne
obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, bude mať na SIM karte aktivovaný minimálne taký
účastnícky program, ako si zvolil pri uzatvorení dodatku a pod. Účastník berie na vedomie povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu podľa tabuľky č. 1, ak poruší vyššie uvedené dojednania, t.j. v prípade porušenia

niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 1 písm. b/, bod 2 alebo bod 3.6 a 5.2. písm. a/ až c/
Všeobecných podmienok a to vo výške 248,95 eura.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné
služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o
zmluvy uzavreté v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o

spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa
k jednotlivým zmluvám je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmlúv, a to riadne a
včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti (t.j. 375,- eur) navrhovateľ
dôvodne domáhal súdnej ochrany. Odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb. Táto skutočnosť bola
v konaní riadne preukázaná, odporcom nespochybnená. Súd preto priznal navrhovateľovi uplatnený

nárok v tomto rozsahu ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu
služieb vyplýva z bodu 1 písm. b/ dodatku., ale i z § 42 ods. 4 písm. b/ citovaného zákona. V zmysle §
517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. súd priznal navrhovateľovi z priznanej sumy (375,-
eur) aj úrok z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm vo výške určenej a odôvodnenej vyššie a
to odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej - ktorej faktúry.

Za nedôvodný považoval však súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty
dojednanej v dodatku zmluvy v celkovej sume 248,95 eur ako aj poplatku za upomienku, nakoľko tento
poplatok nijako nebol v zmluve dohodnutý a preto ho veriteľ nemôže požadovať, nič na tom nemení ani
to, že poplatok je určený v cenníku právneho predchodcu navrhovateľa. Cenník je určený jednostranne,
bezmožnostinejakýmspôsobnomhoovplyvniťaniejedohodouopoplatkuajehovýškemedziveriteľom

a spotrebiteľom. V danej veci zmluvnú pokutu, tak ako je dojednaná v zmluve, považuje súd ako
neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje
situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred
uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti,
teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí,

t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku
prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby
spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v
prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniuzmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška
zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. Zmluvná pokuta pritom bola dojednaná v sume 248,95
eur. Takáto výška zmluvnej pokuty, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností,

ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé, že navrhovateľ odvíja právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, aj
keď následne podľa pokusu o zmier odstúpil od zmluvy v zmysle § 43 ods. 5 zákona č. 610/2003
Z.z. o elektronických komunikáciách. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu
pritom dodávateľ preukázateľne už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny, ako je

to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie.
Pre úplnosť súd dodáva, že zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny
za služby, resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia
s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby.
Nakoniec navrhovateľ ako dodávateľ si vyhradil v zmluve ďalšie právo na náhradu škody v súvislosti s
poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny odpredaného zariadenia. Prípadná predajná cena takéhoto

koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty.

Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa
vzťahuje okrem iných predpisov aj osobitná úprava v Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasl. OZ
a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania
ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv.

moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná
ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k
zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako
spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. OZ ide o všeobecnejšiu úpravu (pozri
systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov).

Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p.
určil takúto zmluvnú podmienku v zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.

Súd poukazuje na to, že v tejto časti sa nemôže jednať o prekvapujúce rozhodnutie, nakoľko tunajší
súd vo viacerých konaniach vyhlásil túto podmienku za neprijateľnú (napr. aj v konaní pod sp. zn.

17C/97/2013, rozsudok zo dňa 5.12.2013). O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky už tunajší súd
rozhodol m.i. aj rozsudkom pod sp. zn. 17C/183/2011, ktorý potvrdil aj Krajský súd v Trnave ako odvolací
súd, preto navrhovateľ je viazaný takýmto rozhodnutím a nemal by si v ďalšom uplatňovať nároky zo
zmluvnej pokuty.

O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal

účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ bol vo veci úspešnejší vo väčšej časti, preto má
právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ bol úspešný v časti 60,10 % a neúspešný v časti 39,90 %
(úspech počítaný z požadovanej istiny 623,95 eur, pričom priznaná mu bola istina vo výške 375,- eur).
Pomer úspechu a neúspechu v konaní tak priznáva navrhovateľovi právo na náhradu trov konania, a to

za zaplatený súdny poplatok vo výške 7,48 eur (rozdiel súm 22,24 eur ako úspech 60,10 % a 14,76 eura
akoneúspech39,90%),keďpopodanínávrhuuhradilcelkovopoplatokvovýške37,-euratrovprávneho
zastúpenia vo výške 23,10 eur (rozdiel súm 68,73 eur ako úspech 60,10 % a 45,63 eur ako neúspech
39,90 %), keď právny zástupca si trovy právneho zastúpenia vyčíslil v celkovej sume 114,36 eur podľa
Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú 2 úkonov právnej
pomoci po á 39,84 eur (§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie na súd) a
2 x režijný paušál po á 7,81 eur + 20 % DPH, t.j. spolu 114,36 eur (pričom podľa pomeru úspechu a
neúspechu je to priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 23,10 eura).

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu a to výlučne

čo do III. výroku, ktorým súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka dohodnutá k dodatkuk zmluve o pripojení zo dňa 17.02.2010 v časti zmluvnej pokuty v nadväznosti na body 2 a 4
dodatku je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky a žiadal, aby odvolací súd zmenil
rozsudok v časti označenej zmluvnej pokuty za neprijateľnú tak, že zmluvná podmienka dohodnutá

k dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 17.02.2010 v časti zmluvnej pokuty v nadväznosti na body
2 a 4 dodatku nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda je platným zmluvným dojednaním
prípadne alternatívne, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil napadnutý výrok
č. II. rozsudku, ktorým súd určil, že zmluvná podmienka je neprijateľnou podmienkou. Odvolateľ s
rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým označí dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú

podmienku, nesúhlasí. Podľa názoru odvolateľa dojednanie v dodatku, ktoré súd prvého stupňa označil
za neprijateľné nekorešponduje s výrokovou časťou a spôsobuje tak nezrozumiteľnosť a nejasnosť
výroku rozhodnutia. Zmluvná pokuta dojednaná medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom
boladojednanáriadneaplatnevsúlades§544ods.2Občianskehozákonníka,boladojednanápísomne
s uvedením výšky zmluvnej pokuty a dojednanie o zmluvnej pokute je dojednaním individuálnym a
určitým. Pokuta je zabezpečovacím inštitútom a nárok na jej zaplatenie vznikol z dôvodu neplnenia si

zmluvných povinností, konkrétne neplatenie dohodnutej ceny za poskytnuté využité služby a porušenie
záväzku doby viazanosti. Pre prípad argumentácie súdu nevyváženosťou práv a povinností pri zjednaní
zmluvnej pokuty považuje odvolateľ za dôležité zdôrazniť, že právny predchodca navrhovateľa si svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy plnil riadne a včas. Navyše odvolateľ dôvodí, že dojednanie
o zmluvnej pokute s odporcom bolo dojednaním individuálnym a preto prípadná aplikácia § 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k dojednaniu zmluvnej pokuty by neprichádzala do úvahy. V
prípade odporkyne bolo vyhovené jej žiadosti o uzavretie zmluvy o pripojení s cenovými výhodami
po dobe akciovej ceny mobilného zariadenia a benefitov v podobe poskytnutia prenosného kupónu
paušál pre blízkeho, čomu zodpovedá proti záväzok v podobe 24 mesačnej dohodnutej doby viazanosti
užívať program služieb „400 Viac“ zabezpečený zmluvnou pokutou. Zmluvná pokuta nespôsobuje ani

značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami. Zároveň odvolateľ dodal, že zo žiadneho ustanovenia
nevyplýva povinnosť zaťažovať zmluvnou pokutou obe zmluvné strany, pričom poukázal na právny
záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo 4/1999. Odvolateľ zdôraznil, že právny
predchodca navrhovateľa si svoje povinnosti vyplývajúcemu zo zmluvy o pripojení plnil riadne a včas,
odporkyni sprístupnil služby v zmysle zmluvných dojednaní a tiež odporkyni poskytol mobilné zariadenie

SONY Ericsson T715 za zvýhodnenú akciovú cenu 1,- euro, ktorého reálna hodnota predstavovala v
čase predaja sumu 179,- eur. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni benefit v podobe
poskytnutia balíčka v sieti T-mobile so zvýhodneným počtom 3 000 voľných minút. Zmluvná pokuta
plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody a preto právo na jej zaplatenie vznikne veriteľovi aj v
prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za len posledný mesiac doby jeho viazanosti.

Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu, jej výška musí byť zákonite vyššia ako je skutočná
hodnota výhody, ktorú zákazník získava, v opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky
plniť, nakoľko ich neplnením aj tak získava a nič nestráca. Odporca ako priemerný spotrebiteľ veľmi
dobre vedel do akého zmluvného vzťahu vstupuje a za akých zmluvných podmienok. Mal možnosť
uzavrieť dodatok k zmluve o pripojení bez viazanosti, bez benefitov, bez zmluvnej pokuty. Dojednanie

v zmluvnej pokute zodpovedá individuálnemu dojednaniu a preto takto dojednanú zmluvnú pokutu nie
je možné označiť za neprimeranú. Podľa odvolateľa nezaplatenie fakturovanej ceny za poskytnuté
služby pri záväzku doby viazanosti malo za následok vznik povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi
dojednanú zmluvnú pokutu, ktorú v takomto prípade nie je možné označiť za neprimeranú, prináleží to
na riadnom posúdení všetkých okolností, ktoré viedli právneho predchodcu navrhovateľa k vyúčtovaniu

zmluvnej pokuty. Uplatnenú zmluvnú pokutu považuje odvolateľ za spravodlivo primeranú a plniacu
svoj účel. V prípade, že súd prvého stupňa považoval výšku zmluvnej pokuty za privysokú vo vzťahu
k porušovanej povinnosti, má možnosť využiť moderačné právo a zmluvnú pokutu primerane znížiť. V
prípade, že by sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa o zamietnutí nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty, podľa názoru navrhovateľa bolo vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej pokuty

z úradnej moci súdu prvého stupňa nadbytočné. Vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej pokuty má význam
iba za toho predpokladu, ak by túto zmluvnú podmienku bol dojednal priamo navrhovateľ a malo by to
význam v tom smere, aby pre neho platil zákaz aj ďalšieho používania.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania(§212ods.1O.s.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)postupom
tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého
stupňa je v časti zamietnutia zmluvnej pokuty vecne správny a v časti určenia, že zmluvná podmienka
je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky je potrebné rozsudok zrušiť.

Napriek skutočnosti, že odvolateľ výslovne napadol rozsudok výlučne vo výroku III. výroku, ktorým súd
prvéhostupňaurčil,žezmluvnápodmienkadohodnutákdodatkukzmluveopripojenízodňa17.02.2010
v časti zmluvnej pokuty, odvolací súd vychádzajúc z obsahu odvolania, v ktorom odvolateľ namieta
zamietnutie uplatnenej zmluvnej pokuty, uzavrel, že odvolanie smeruje aj proti výroku súdu prvého
stupňa o zamietnutí návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Z obsahu spisu vyplýva, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. uzavrela s odporkyňou Zmluvu o

pripojení dňa 17.02.2010 s programom služieb „Podľa seba“ s účastníckym číslom XXXXXXXXX. Z
Dodatkukzmluveopripojenízodňa17.02.2010uzavretejmedziT-MobileSlovensko,a.s.,aodporkyňou
vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa sa zaviazal zabezpečiť odporkyni predaj zľavneného
mobilného telefónu určeného na používanie v sieti GSM, typ Sony Ericson T715 za kúpnu cenu 1 euro.
Podľa článku 4 odporkyňa a poskytovateľ sa dohodli, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti

uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 tohto dodatku alebo v článku 3 pod 3.6 všeobecných podmienok
alebo v čl. 5 bod 5.2. písm. a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému
vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v
tabuľke číslo 1 tohto dodatku. Právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi zmluvnú pokutu
vo výške 248,95 eur faktúrou č. 7110646999 splatnou dňa 9.11.2011, poplatok za upomienku vo výške

2,50 eur faktúrou číslo 7100570441 splatnou dňa 9.12.2011 a neuhradené služby v celkovej výške 375,-
eur faktúrami č. 7009800498 na sumu 66,64 eur, so splatnosťou 11.11.2010, č. 7010787684 na sumu
150,69 eur so splatnosťou 11.12.2010, č. 7011816061, na sumu 160,17 eur so splatnosťou 11.1.2011
(z tejto sumy je predmetom žalobného návrhu len suma 157,67 eur po odpočítaní sumy 2,50 eur za
upomienku).

V zmysle § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný v období
od 01.01.2004 do 31.10.2011, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou o pripojení
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 2
podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania

a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 01.07.2007
nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v

§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od
01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky
zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení včítane jej dodatku s vyššie citovanými
zákonnýmiustanoveniamijenespornéaprvostupňovýsúdvpreskúmavanomrozsudkusprávneuzavrel,
že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení

zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č. 610/2003
Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a podľa§ 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským

vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný
vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.

ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho

zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého
za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné

a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a

ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa

nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje,
že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ

vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa
môžu považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetkyokolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených

so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol
vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená

vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a
jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón resp.
koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Odporca ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť
oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol
ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s

poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne
dojednané. Je nesporné, že odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah
vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej
pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom
nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej

pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3
bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní
individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

Samotná skutočnosť, že odporca ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých navrhovateľom

ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta
bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.
Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o
zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa
s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej

obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za
iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť,
že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho
by bola i zmluvná pokuta nižšia.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe

dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané a preto táto odvolacia námietka
navrhovateľa neobstojí.

Odvolateľ namietal záver prvostupňového súdu, že došlo k značnej nerovnováhe v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu ďalšieho znaku
neprijateľnosti podmienok, pričom poukázal na ďalšie podmienky uzavreté v zmluvách, resp. dodatkoch,

ktoré sú s prihliadnutím na výhody, ktoré nimi spotrebiteľ získal, naopak v prospech spotrebiteľa.Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej

závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru
odvolacieho súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.

Ako bolo už uvedené vyššie, podľa článku 3 odporca a poskytovateľ sa dohodli, že v prípade porušenia

akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 tohto dodatku alebo v článku 3 pod 3.6
všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2. písm. a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej
dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú
pokutu uvedenú v tabuľke číslo 1 tohto dodatku.

Z obsahu zmluvy i jej dodatku vyplýva, že odporca ako spotrebiteľ zakúpil od navrhovateľa ako
dodávateľa mobilný telefón a koncové telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu a tiež mal

možnosť používať poskytované služby takisto za zvýhodnenú cenu. Avšak i po zohľadnení týchto výhod
získaných na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy odporcom ako spotrebiteľom, sa odvolací súd
zhoduje s názorom prvostupňového, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných
povinností odporcom ako spotrebiteľom, je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, a preto je neplatná.

Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu
v stabilnej výške bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku
viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že vzhľadom na
kúpnu cenu za mobilný telefón resp. koncové zariadenie musí byť skutočná cena tohto zariadenia
fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb a garantovať tak návratnosť

prostriedkov investovaných do zľavy telefónu, s prihliadnutím na to, že navrhovateľ ako dodávateľ je
podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom
ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia
ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností
spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané. Obdobne odvolací súd zhodne

s prvostupňovým považoval za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie
zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy,
v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu 248,95 eur, teoreticky
i v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto i z tohto
hľadiska rovnako neprimerané. Obdobne sa odvolací súd zhodol so záverom prvostupňového, že je

neprimeraným, ak dojednaná zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, že vôbec nedôjde k
ukončeniu zmluvy, pretože postačuje len púhy úkon spotrebiteľa, ktorý k ukončeniu smeruje. I v tomto
prípade sa daná sankcia javí nedôvodnou a neprimeranou.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že zmluvné
podmienky dojednané v spotrebiteľskej zmluve medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom

v cit. bode 3 v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 17.02.2010 o zmluvnej pokute spôsobujú z
uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech
spotrebiteľa tým, že požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) spojenú s nesplnením jeho
záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho

zákonníka), ktoré sú neplatné (53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a pre spotrebiteľa teda odporcu nie
sú záväzné. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu
sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska

právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalejzmluvnejpodmienkymožnosťzmeniťobsahtejtopodmienky.Súdnydvorvyslovilnázor,žetakámožnosť
- ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov
spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká

možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania
týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia
alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo
rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich
záujmyzabezpečené.Vdôsledkutohosúvnútroštátnesúdyprikonštatovaníexistencienekalejzmluvnej

podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak
nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať
ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia
možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských
veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná

podmienka je neplatná ako celok (a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov
porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie) v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú
pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v
moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.

S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh
navrhovateľa v časti zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietol.

Prvostupňový súd zároveň s použitím ust. § 153 O.s.p. z úradnej povinnosti ex offo vo výroku rozsudku
vyslovil, že predmetná zmluvná podmienka je ako neprijateľná neplatná.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ svoju aktívnu legitimáciu odvýjal od skutočnosti,

že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03.10.2010
pohľadávku proti odporcovi o zaplatenie 1.468,13 eur.

Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p. v platnom znení ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto

podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo
zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne v takomto prípade uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

V odseku 4 tohto ustanovenia sa súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ustanovením §
53a OZ uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú

z dôvodu jej neprijateľnosti. Podľa citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka: "Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto

podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa."

Účelom takého výroku, ktorý môže byť prijatý aj na návrh aj bez návrhu účastníka konania - spotrebiteľa,

je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluváchso spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Túto povinnosť na základe takého výroku
môže uplatniť každý spotrebiteľ dotknutý podmienkou opísanou vo výroku takého rozsudku.

Podľa ust. § 52 ods. 3 O.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V odseku 3 § 52 O.z. je vymedzený pojem dodávateľ. Ide o subjekt, ktorý pri uzavieraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa týka každého dodávateľa, ktorý je podnikateľským subjektom
(bez ohľadu na to, či ide o súkromných dodávateľov, alebo o štátne podniky). Vzhľadom na rozsah
uzavierania zmlúv, vždy pôjde o podnikateľské subjekty oprávnené na túto podnikateľskú činnosť (napr.

na základe živnostenského oprávnenia).

Z uvedeného je nepochybné, že dodávateľ teda právny predchodca navrhovateľa - T-Mobile Slovensko,
a.s. postúpila predmetnú pohľadávku na spoločnosť navrhovateľa : Intrum Justitia Slovakia s.r.o.
Spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. nie je dodávateľom, neuzavrela s odporkyňou zmluvu o
pripojení, neposkytla odporkyni služby, z ktorých v tomto konaní uplatňuje nároky a preto nebolo

dôvodným, aby prvostupňový súd bez návrhu vo vzťahu k navrhovateľovi podľa § 153 ods. 4 O.s.p.
uviedol vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej
zmluve, pretože navrhovateľ nie je dodávateľom. Zároveň je potrebné dodať, že postupom súdu prvého
stupňa, ktorý vo vzťahu k navrhovateľovi určil zmluvnú podmienku z dôvodu neprijateľnosti za neplatnú
sa stráca účel § 153 ods. 4 O.s.p., ktorým je, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania

takej podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom.

Odvolací súd potom vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol,
vrátane správneho závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil
a postupom podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o určenie,
že zmluvná podmienka je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky zrušil, pretože dôvody pre

ktoré bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané neexistovali.

I v odvolacom konaní bola fakticky plne úspešná odporkyňa, v dôsledku čoho jej v zmysle § 142 ods. 1
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
navrhovateľovi. Keďže ale podľa obsahu spisu odporkyni v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli,
ale najmä si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, nebola jej náhrada trov

odvolacieho konania priznaná.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.