Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 43C/314/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612204033
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1612204033.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľa: L.. T. F.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, P., pr. zast. JUDr. Petrom Varsányim, advokátom, so sídlom Konrádova
221, Kvetoslavov proti odporcovi: SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o., IČO: 31347291, so sídlom Panónska
cesta 9, Bratislava, pr. zast. JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom, so sídlom Liptovská 2/A, P. O.
Box 67, Bratislava, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 752,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

NavrhovateľsanávrhomdoručenýmOkresnémusúduMalackydňa10.4.2012apostúpenýmtunajšiemu

súdu dňa 30.8.2013 domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti zaslať navrhovateľovi do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku písomné ospravedlnenie tohto znenia:

„Ospravedlnenie: Vo vydaniach denníka U. X deň, zo dňa XX. - XX.X.XXXX a XX.X.XXXX boli
uverejnené dva články „Hrozili, že R. dolámu“ a „Urológa vyšetrujú na slobode“, ktorých boli uvedené
nepravdivé a osočujúce informácie o L.. Jánovi F., ktoré hrubým spôsobom zasiahli do jeho občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti.

Tieto tvrdenia a informácie boli nepravdivé a vydavateľstvo SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o. sa za ich
uverejnenie a s tým súvisiace zásahy do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti L.. T. F. ospravedlňuje.“

Zároveň žiadal zaviazať odporcu povinnosťou verejne sa ospravedlniť navrhovateľovi za neoprávnené

zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti zverejnením dobre viditeľného, ničím neprekrytého
ospravedlnenia veľkými tlačenými písmenami vo veľkosti písma 13 mm (titulok) a 7 mm (text
ospravedlnenia v minimálnom formáte 1/8 tlačovej strany, na 9 strane aktuálneho vydania denníka U. X
deň, do 7 dní od právoplatnosti rozsudku s nasledovným obsahom:

„Ospravedlnenie MUDr. T. F.: Vo vydaniach denníka U. X deň, zo dňa XX. - XX.X.XXXX a XX.X.XXXX
boli uverejnené dva články „Hrozili, že R. dolámu“ a „Urológa vyšetrujú na slobode“, ktorých boli uvedené
nepravdivé a osočujúce informácie o L.. T. F., ktoré hrubým spôsobom zasiahli do jeho občianskej cti

a ľudskej dôstojnosti.

Tieto tvrdenia a informácie boli nepravdivé a vydavateľstvo SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o. sa za ich
uverejnenie a s tým súvisiace zásahy do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti L.. T. F. ospravedlňuje.“Vďalšomnárokužiadalnavrhovateľzaviazaťodporcupovinnosťouzaplatiťmusumu33.000,-eurtitulom
nemajetkovej ujmy do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že v týchto článkoch bol označený za člena vydieračského

gangu, za násilníka, ktorý sa vyhrážal spôsobením fyzickej ujmy súvisiacej s vydieraním. Oba články
obsahovali dehonestujúce výroky o osobe navrhovateľa, ktoré sú spôsobilé (a aj spôsobili) v značnom
rozsahu poškodiť česť, vážnosť a dôstojnosť navrhovateľa v profesionálnej sfére, ako aj v rodinnej
sfére, pretože v takom kontexte a takým spôsobom, akým boli koncipované a prezentované, ho stavajú
do pozície zločinca - vydierača. Tvrdenia uverejnené v článkoch neboli založené na pravde a sú
zavádzajúce, takéhoto konania sa navrhovateľ nedopustil. Túto skutočnosť potvrdzuje aj Uznesenie

Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 3.11.2010 sp. zn. 2Pv 573/10-19, ktorým bolo Uznesenie
vyšetrovateľaPZSRvBratislaveč.ORP-1020/1-OVK-B1-2010zodňa19.8.2010(ktorýmbolovznesené
obvinenie navrhovateľovi a dvom iným osobám) zrušené. V odôvodnení tohto uznesenia prokurátor
konštatuje, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by pri kontaktoch navrhovateľa s realitným
agentom Dušanom R. došlo k fyzickému násiliu alebo verbálnemu vyhrážaniu. V uvedených článkoch

boli zverejnené údaje (ako aj fotografia zachytávajúce ordináciu navrhovateľa), na základe ktorých
navrhovateľa bolo možné presne. Potvrdzuje to aj vyhľadávanie v najpoužívanejšom vyhľadávači
Google, kedy po zadaní údajov uvedených v článkoch sa ako tretí odkaz zobrazilo meno, priezvisko
navrhovateľa, ako aj jeho profesia a miesto ambulancie. Zverejnením obsahu článkov došlo k
protiprávnemu zásahu do zákonom chránených zložiek osobnosti navrhovateľa, a to najmä do jeho

občianskej cti a vážnosti v spoločnosti, ako aj prejavov osobnej povahy. Navrhovateľ bol a je často
konfrontovaný so zvýšenou pozornosťou a otázkami priateľov, spolupracovníkov, kolegov a pacientov
v tejto kauze. Odporca napriek výzve navrhovateľa neurobil nič pre to, aby svoje konanie napravil.
Navrhovateľovi sa za neoprávnené obvinenia ani neospravedlnil, ani mu neposkytol zadosťučinenie
v inej forme. Podľa názoru navrhovateľa morálne zadosťučinenie formou ospravedlnenia v danom

prípade s ohľadom na uvedené konkrétne okolnosti nepostačuje k tomu, aby bola primerane vyvážená a
zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti navrhovateľa, nakoľko jeho vážnosť a dôstojnosť
v spoločnosti bola znevažujúcimi tvrdeniami v článkoch znížená v najvyššej miere. Pri hodnotení,
či sú splnené predpoklady k poskytnutiu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľovi,
je potrebné predovšetkým prihliadnuť k vysokej intenzite nepriaznivého následku konania odporcu

spočívajúceho v znížení spoločenskej vážnosti navrhovateľa. Táto intenzita je daná predovšetkým
tým, že znevažujúce výroky o osobe navrhovateľa boli zverejnené v denníku s vysokým nákladom,
dostupnom širokej verejnosti a so zvýraznením jeho profesie a presného miesta pracoviska. Pri určení
výšky náhrady navrhovateľ vychádzal najmä zo závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy na právach
navrhovateľa, ktorá je daná mierou intenzity a neobmedzenou dobou trvania nepriaznivého následku.

Podľa navrhovateľa je adekvátna peňažná náhrada vo výške 33.000,- eur.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa XX.XX.XXXX žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť
a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania s tým, že odporca ako vydavateľ periodickej tlače,
vydavateľ týždenníka, zverejnením uvedených článkov len vykonával svoje ústavou zaručené práva
odvolávajúc sa na ust. čl. 26 ods. 2 Ústavy SR a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj

nálež Ústavného súdu ČR sp. zn. 1. ÚS 453/03, podľa ktorého „vecou verejnou je nielen všetka agenda
štátnych inštitúcií, ako aj osôb pôsobiacich vo verejnom živote, t. j. napr. činnosť politikov, úradníkov,
sudcov, advokátov, alebo kandidátov či čakateľov na tieto funkcie, vecou verejnou je aj umenie vrátane
novinárskych aktivít a showbiznisu a ďalej „všetko, čo na seba upútava verejnú pozornosť“. Tieto
verejné záležitosti môžu byť verejne posudzované“. Podľa názoru odpocu lekár, osoba, ktorá občanom

poskytuje lekársku starostlivosť, je povinná vo vzťahu k pacientom postupovať s maximálnou odbornou
starostlivosťou tak, aby ani nevyvolávala pochybnosti o spoľahlivosti a o korektnosti svojho správania,
pretože pacienti lekárom zverujú to najcennejšie čo majú, svoje zdravie, svoj život. Lekári preto požívajú
aj osobitnú autoritu v očiach verejnosti. Pokiaľ však sú dané čo i len pochybnosti o tom, či lekár
tieto atribúty úplnej spoľahlivosti spĺňa, je plne legitímne informovať o tom verejnosť, pretože osoby

poskytujúce zdravotnú starostlivosť platenú z verejných finančných zdrojov sú objektom legitímneho
verejného záujmu a to aj v prípadoch, keď sú orgánmi činnými v trestnom konaní obvinené, t. j.
dôvodne podozrivé, zo spáchania trestného činu s použitím fyzického násilia. Autor článku I. informuje
čitateľov za akých okolností došlo k zadržaniu troch osôb podozrivých zo spáchania trestného činu a
čo tomu predchádzalo. Súčasne článok obsahuje informáciu, že jedným z podozrivých, zadržaných aobvinených je osoba povolením lekár T. Š., čo považuje autor článku oprávnene za šokujúce. Článok
II. obsahuje informáciu, že lekár Ján Š. zadržaný a obvinený zo spáchania trestného činu vydierania
spolu s ďalšími dvoma mužmi, ktorí podľa vyšetrovateľa vydierali realitného makléra R. D., je na

slobode a deň pred zverejnením článku II. ho videlo v nemocnici viacero ľudí. Ďalej článok II. poskytuje
informáciu z rozhovoru autora článku s kolegyňou navrhovateľa - lekárkou, ktorá ho opisuje ako lekára,
ktorého majú pacienti radi, ktorý je veľmi šikovný lekár, „len má veľmi hlučnú povahu“. Žiaden z
článkovneoznačujenavrhovateľa„začlenavydieračskéhogangu“,resp.za„násilníka“.Článkyinformujú
čitateľov o postupe a rozhodovaní policajných orgánov zadržať a obviniť skupinu osôb zo spáchania

trestného činu vydierania, popisujú ako malo. podľa polície, toto vydieranie skutkovo prebiehať.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, a to: článkami uverejnenými v denníku U. jeden deň dňa XX.-XX.X.XXXX na nešpecifikovanej
strane a dňa XX.X.XXXX, výtlačkom z vyhľadávača Google zo dňa 9.12.2010, Uznesením Okresnej
prokuratúry Bratislava I č. k. 2Pv 573/10-19 zo dňa 3.11.2010, ako aj podstatným obsahom pripojeného
vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1020/1-OVK-B1-2010, Etickým kódexom odporcu, Etickým kódexom

novinára zverejneným na internetovej stránke www.ssn.sk (Slovenský syndikát
novinárov).

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že údaje v uvedených článkoch sú nepravdivé, články sú napísané
jednostranne a je tam písané iba o ňom a o nikom inom a myslí si, že informácie z týchto článkov
pochádzajú z nelegálnych zdrojov, nakoľko po prepustení z 48-hodinovej väzby v piatok sa už v

sobotňajšom čísle písalo o ňom ako o výpalníkovi, pričom vtedy ešte nebolo vyšetrovanie ukončené. V
r. 2010 pracoval a doposiaľ aj pracuje v urologickej ambulancii na B.. K okolnostiam svojho zadržania
vypovedal, že bol zadržaný doma, bolo to v stredu, presný dátum nevedel, medzi 17,00 - 18,00 hod.
Potvrdil zároveň, že sa spolu s inými osobami zúčastnil činnosti, ktorá mala viesť k vymáhaniu dlhu od
R. R., avšak nešlo o sumu 10.000,- eur, ale o vyššiu sumu. Zúčastnil sa tejto činnosti spolu so svojím

otcom, ktorý má doklad o dlžobe R. vo forme notárskej zápisnice. Viackrát sa s R. nestretol.

Svedkyňa L.. V. U., bývalá zamestnankyňa odporcu vypovedala, že u odporcu pracovala ako redaktorka
a po oboznámení sa s predmetnými článkami uviedla, že prvý písal kolega L. a druhý má jej skratku
EP, takže ho zjavne písala ona, pričom však nešlo o jej vec. Uviedla, že presné okolnosti, za ktorých
došlo k napísaniu článku si nepamätá, nakoľko to bolo pred štyrmi rokmi. Každý redaktor denníku napíše

denne niekoľko článkov, aj preto si to už nepamätá. Pravdepodobne však vychádzala zo zdroja polície a
prokuratúry, tak ako je to v článku aj uvedené. Potom zrejme navštívila na základe pokynu nadriadeného
pracovisko navrhovateľa za účelom zistenia, ako ho tam poznajú kolegovia. Jej článok bol až následný
počlánkukoleguL.,avšakvšetkyinformácieoobvineníbolizoficiálnychzdrojovpolície.Zvyčajnýpostup
je, že tieto informácie získavame od hovorcu polície. Na mieste pracoviska navrhovateľa hovorila s

doktorkou, ktorá sedí niekde vo vedľajšej ambulancii, nepamätá si to, ale domnieva sa, že na adresu
navrhovateľa sa vyjadrila ochotne a nie v zlom. K postupu získania informácií uviedla, že štandardný
postup je taký, že ak sa o takomto obvinení odporca dozvie, poverený redaktor sa pýta hovorcu na
podrobnosti, teda či bol niekto obvinený, či je stíhaný na slobode, resp. či bol skutok prešetrený. Hovorca
v rámci spravodajskej licencie odpovie. Deje sa to formou mailu. Zo strany polície a bežne podávajú

informácie aj o neukončených, prebiehajúcich vyšetrovaniach, pričom prípad sa ďalej sleduje len podľa
jeho závažnosti. Odkiaľ pochádza prvotná informácie nevie, avšak v tomto prípade písala svedkyňa
svoj článok až po článku kolegu L.. K námietkam navrhovateľa, že článok je jednostranný, keďže sa
napríkladnezmieňujeoR.,svedkyňauviedla,žepísalalenoskutkuačloveku,ktorýbolvoveciobvinený.
Anonymita navrhovateľa podľa názoru svedkyne zostala zachovaná, keďže v článku nie je uvedené celé

jeho meno.

P. L.. F. U., kolegyňa navrhovateľa vypovedala, že o kauze navrhovateľa vie a keď už sa to dostalo
do novín, prišla ju navštíviť redaktorka, ktorá sa na navrhovateľa pýtala. Vedela aj predtým o tom, že
nejaký človek využíva navrhovateľovho otca na rôzne pôžičky a tie nevracia. Navrhovateľa považuje
nielen za svojho kolegu, ale aj priateľa a poznám aj jeho rodinné pomery, jeho manželka pracuje tiež v

zdravotníctve. O prípade navrhovateľa sa dočítala v novinách a boli tam použité slovné spojenia, ktorým
neverila (poznámka súdu: výpalník, bol zneškodnený, gang výpalníkov). V spojitosti s navrhovateľomto nemohla byť pravda. Keďže navrhovateľa pozná, neverila, že by bol výpalník. Hovorila o tomto s
navrhovateľom a povedal jej, že najskôr to bola vec jeho otca, avšak z dôvodu vysokého veku, otec
navrhovateľa má 80 rokov, riešenie musel prevziať on. Povedal jej, že bol nútený sa spojiť s nejakými

ľuďmi a vymáhať si pohľadávky sám. Ten článok jej dal prečítať navrhovateľ. Odporcov denník si niekedy
kúpi, v tomto prípade obe čísla videla, ale nekupovala si ich a tento denník považuje skôr za bulvár
ako za seriózne mienkotvorné médium. Potvrdila, že navrhovateľovi volala, keď dostala predvolanie zo
súdu aby jej povedal o čo ide, pretože si už nespomínala. Navrhovateľ jej poslal kópie článkov, aby jej
osviežil pamäť. Potvrdila tiež, že výroky uvedené v článku z 24.8.2010 hrubo vytlačené a v úvodzovkách

sú jej výrokmi. Uviedla, že za ňou príšla redaktorak a pýtala sa na navrhovateľa, že či má dovolenku.
Odpovedala že nie, že dnes ho videla a hovorila s ním. O tom, prečo sa na neho pýta, jej nehovorila a
ona sa jej tiež nepýtala. Informácie zo súkromia navrhovateľa redaktorke uviedla preto, lebo táto vošla,
spýtala sa na neho, tak jej odpovedala, pretože navrhovateľ je dobrý človek, svedkyňa ho chcela chrániť,
avšak vtedy ešte nevedela pred čím, pretože až následne prišiel navrhovateľ, ukázal jej jeden z článkov
a až vtedy sa dozvedela, čoho sa mal dopustiť, resp. z čoho je obvinený. Viem však, že navrhovateľ mal

svoje záujmy a toto robil nie pre seba, ale preto, že chcel pomôcť otcovi.

Svedok I. L., zamestnanec odporcu, vypovedal, že nikdy netvrdil, že navrhovateľ bol odsúdený za v
článku uvedený skutok, v článku sa jasne uvádza, že išlo o obvinenia z vydierania a tieto tvrdenia sú
založené na vyjadrení polície. Nemá vedomosť, či verejnosť informovali o zastavení trestného stíhania.
Uviedol, že pod pojmom „vydieračský gang“ si predstavuje, že ide o skupinu ľudí, ktorí sa domáhajú

vrátenia peňazí od inej osoby neštandardným spôsobom a svojim konaním napĺňajú znaky skutkovej
podstaty tohto trestného činu. Podľa názoru svedka, aj v tomto článku bola rešpektovaná prezumpcia
neviny tým, že sa uviedli len tvrdenia polície a skutočnosť, že navrhovateľ bol v tom čase len obvineným.
V tom čase išlo o holý fakt, nakoľko navrhovateľ bol skutočne obvinený zo spáchania uvedeného
skutku, a keby aj v článku uviedol jeho celé meno aj so spoločenským postavením, stále by išlo len o v

tom čase reálnu skutočnosť. Fakt že navrhovateľ vykonáva takéto povolanie odôvodňuje informovanie
verejnosti. V článku sú uvedené všetky tri mená obvinených osôb a o všetkých písal rovnako. O povolaní
navrhovateľa písal práve preto, že išlo o takéto povolanie navrhovateľa, je totiž podľa jeho názoru
neobvyklé, že človek s jeho spoločenským postavením sa ocitne v takejto závažnej kauze, resp. je
obvinený zo spáchania takéhoto skutku a skončí v cele policajného zaistenia. Pri písaní predmetného

článku vychádzal zo zdrojov, ktoré nemôže a teda nebude menovať, ale vychádzaj najmä z informačnej
správy o činnosti OS Operačného odboru KR PZ v Bratislave od 19.8.2010 do 20.8.2010, kde sa v
čl. III. v bode OR1 uvádza podstatný priebeh zaistenia a počiatku vyšetrovania navrhovateľa a ďalších
dvoch osôb. Skratka OR1 pričom uvádza, že ide o používanú skratku Okresného riaditeľstva Bratislava
I. Profesiu navrhovateľa zistil tzv. vlastným pátraním (v správe uvedená nebola), čo spočíva v tom, že

podľa adresy bydliska a iných údajov sa takáto skutočnosť dá jednoducho nájsť na internete. Takéto
policajné správy chodia z času na čas, záleží od ich nemenovaného zdroja. K tejto správe sa dostávajú
neoficiálnou cestou, nie priamo cez políciu, ale práve cez nemenovaný zdroj. Následne im kompetentná
osoba z polície odpovedá na otázky a takto sa dopĺňajú informácie.

V článku označenom č. I uverejnenom v denníku odporcu Plus T. deň dňa XX.-XX.X.XXXX, nadpísaným

titulkom „Hrozili, že R. dolámu“ a podtitulkom „Polícia: Urológ z B. a jeho dvaja kumpáni vydierali
podnikateľa“ sa uvádza: „Bratislavským policajtom sa podarilo rozbiť vydieračský gang. Šokujúce je, že
jedným z trojice aktérov je podľa polície bratislavský lekár. Muži zákona urológa T. Š. (43), L. C. (37) a
B. K. (40) obvinili z vydierania formou spolupáchateľstva. Lekár T. Š., ktorý má urologickú ambulanciu v
nemocnici s poliklinikou na bratislavských B., sa podľa obvinenia správal ako výpalník. Ešte koncom júna

sa podľa polície rozhodol spolu so svojimi dvoma kumpánmi vypýtať si 10-tisícový dlh od bratislavského
obchodníka s realitami R. D. (43). Na jeho získanie však vraj nepoužil spôsoby civilizovanej spoločnosti,
ale svoju silu. Nasleduje opis skutku s uvedením dodatkov „...podľa polície...“ a „...vraj...“ s tým, že
„Obchodník s realitami sa preľakol a zo strachu o život všetko nahlásil policajtom. Odovzdanie peňazí
bolo naplánované na túto stredu v reštaurácii pod Devínskym hradom presne napoludnie. Policajti

pripravili akciu a trojicu vydieračov, medzi ktorými bol aj bratislavský urológ, zadržali a obvinili....“.

Z článku označenom č. II. uverejnenom v denníku odporcu Plus T. deň dňa XX.X.XXXX, nadpísaným
titulkom „Urológa vyšetrujú na slobode“ a podtitulkom „Lekár T. Š. má zatiaľ oficiálne dovolenku a jeho
ambulancia je zatvorená“ súd zistil nasledovný obsah: „Bratislavská polícia dala návrh na vzatie doväzby lekára T. Š. Ten podľa vyšetrovateľa spolu s ďalšími dvoma mužmi vydieral realitného makléra
R. D. Urológ si aj napriek tomu zatiaľ behá voľne po slobode. Stanovisko prokuratúry, ktorá má vo veci
dôležité slovo, sa nám, od hovorcu nepodarilo do našej uzávierky zistiť. Lekára však včera videlo v

nemocnici viacero ľudí. „Dnes som s ním hovorila. Bol v ambulancii a povedal mi, že má dovolenku,“
povedala nám nefrologička F. U., ktorá ordinuje oproti. O obvineniach, ktoré sú vznesené proti urológovi,
sa dozvedela z našich novín. Obvinený lekár údajne patril k vášnivým zberateľom umenia. „Skupoval
staré knihy a obrazy,“ tvrdí nefrologička, ktorá sa s T. Š. pozná dlhé roky. „Pacienti ho majú radi, ako
lekár je veľmi šikovný. Len má veľmi hlučnú povahu,“ uzavrela s úsmevom lekárka. Na záver článok

obsahuje opätovný stručný opis skutku.

Z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 2Pv 573/10-19 zo dňa 3.11.2010 súd zistil, že
prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I v trestnej veci zločinu vydierania spolupáchateľstvom
proti navrhovateľovi a spol. (L. Cibuľa a B. B.) zrušil uznesenie vyšetrovateľa PZ č. ORP-1020-1-
OVK-B1-2010 zo dňa 19.8.2010, ktorým bolo vznesené obvinenie uvedeným osobám. Zároveň
vyšetrovateľovi uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že

konaním obvinených neboli naplnené zákonné znaky zločinu vydierania po objektívnej, ani subjektívnej
stránke. Bolo nepochybne preukázané, že obvinení prišli do kontaktu s poškodeným v otázke splatenia
dlhu, avšak okrem tvrdenia poškodeného nebolo žiadnym dôkazom preukázané, žeby pri kontaktoch
došlo k fyzickému alebo verbálnemu vyhrážaniu sa zo strany obvinených, aby poškodený splatil
dlh. Úlohou ďalšieho vyšetrovania teda malo byť ustálenie skutkového stavu, dôsledné vyhodnotenie

dôkaznejsituácieaažnazákladedostatočnezistenéhoskutkovéhostavuvovecispravodlivorozhodnúť.

Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu súd zistil, že na základe Uznesenia Okresného riaditeľstva
PZ v Bratislave I ČVS: ORP-1020/1-OVK-B1-2010-PA zo dňa 1.2.2011 bolo trestné stíhanie vo veci
zločinu vydierania spolupáchateľstvom, ktorého sa dopustili neznámi páchatelia zastavené, nakoľko
opísaný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Zvýpovedenavrhovateľavtrestnomkonanísúdtiežzistil,ženavrhovateľakoobvinenýpoprelspáchanie
skutku s tým, že XX.X.XXXX sa dohodli s tzv. poškodeným na prvej splátke 5.000,- eur, pričom si
určil miesto, dátum a čas, 17.8.2010 tzv. poškodený išiel podať trestné oznámenie a XX.X.XXXX pri
odovzdávke peniaze nemal, a teda od začiatku tzv. poškodený konal podvodom, lebo on si to stretnutie
dohodol. S pánom R. sa stretol na D. ulici, stretnutie dohodol jeho otec T. F., ktorému pán R. dlží asi

2 milióny korún a on keď chodil za R. ten ho opakovane oklamal s vrátením peňazí. Keď sa stretol s
R. prvýkrát, nikto sa mu nevyhrážal, ani ho fyzicky nenapadli. Povedali mu, nech hľadá riešenie a za
3-4 týždne mu zavolá, lenže v tom období pán R. prestal komunikovať, dvíhať telefón. Keď sa náhodne
stretli na L. ulici, je pravdou, že mu dal facku a povedal mu, že to je facka za to, že nekomunikuje. B.
B. je jeho pacient a viezol ho za otcom, aby sa porozprávali, keď náhodne stretli R., ktorý sa tri týždne

zatajoval. U. R. nastúpil do auta sám a dobrovoľne nenaložili ho násilím. U. jazdy šoféroval a nedošlo
k žiadnemu fyzickému napadnutiu a nikto sa mu v aute nevyhrážal, chceli od neho, aby povedal svoju
predstavu o splácaní dlžoby. Po 20 minútach z auta vystúpil a išiel po svojich domov.

Z čl. III bod 1. Etického kódexu novinára vyplýva, že novinár je povinný dôsledne si overiť každú
informáciu, ktorú zverejní. Informácie si spravidla overí u nezávislých zdrojov. Podľa bodu 2. tohto článku

je novinár povinný vždy uvádzať zdroj svojich informácií, ak nie sú tieto informácie všeobecne známe
v odvetví, v ktorému sa novinár venuje. Zdroj neuvádza v prípade použitia utajeného alebo dôverného
zdroja. Takýto zdroj môže použiť v súlade s ustanoveniami tohto kódexu o využití mimoriadnych zdrojov,
ktoré sú uvedené nižšie.

Podľa čl. III bod 6. Etického kódexu novinára titulky článkov alebo programov nesmú byť zavádzajúce,

ani nepravdivé. To isté platí pre upútavky a reklamy, ktorými sa články a programy propagujú.

Podľa čl. III bod 7. Etického kódexu novinára komentáre a názory musia byť jasne označené a odlíšené
od spravodajstva a faktov. Ani v komentári novinár neuvádza názory, ktoré protirečia faktom.Podľa čl. III bod 16. Etického kódexu novinára, ak novinár zistí, že zverejnil nesprávnu informáciu, je
povinný spraviť všetko pre jej bezodkladnú opravu aj bez vyzvania ktorejkoľvek z dotknutých strán alebo
redakcie.

Podľa čl. IV bod 1. Etického kódexu novinára novinár bez súhlasu dotknutej osoby nesmie písať, hovoriť
o skutočnosti a zobrazovať skutočnosť tak, aby zasahoval do súkromného života dotknutej osoby; môže
tak urobiť iba v prípade, že verejný záujem si vyžaduje poznať jej súkromie; nesmie znižovať jej dobré
meno, česť a dôstojnosť, pokiaľ osoba sama nevyvoláva podozrenie, že postupuje protizákonne alebo
vzbudzuje pohoršenie.

Podľa čl. IV bod 2. Etického kódexu novinára novinár rešpektuje prezumpciu neviny. Celé mená ľudí

podozrivých z trestnej činnosti zverejňuje len v prípade, že zverejnenie ich mena predstavuje dôležitý
verejný záujem.

Podľa čl. V bod 2. Etického kódexu novinára novinár dodržiava prísľuby ochrany dôverného zdroja, kým
ho tejto povinnosti nezbaví informátor.

Podľa čl. V bod 9. Etického kódexu novinára za okolnosti, ktoré sú uvedené nižšie, môže novinár vo

svojej práci použiť aj mimoriadne prostriedky. Nimi sa rozumejú:

a) použitie utajených spôsobov zhromažďovania informácií, vrátane skrytej kamery či mikrofónu,

b) použitie utajených a dôverných zdrojov,

c) zverejnenie neoverených informácií,

d) zverejnenie informácií zo súkromia osôb, ktoré nie sú verejne činné a ich súkromie je inak chránené.

Podľa čl. V bod 10. Etického kódexu novinára mimoriadne prostriedky novinárskej práce je možné použiť
iba v prípade, že ich použitie smeruje k naplneniu dôležitého verejného záujmu a že tento záujem nebolo
možné uskutočniť iným spôsobom.

Podľa čl. V bod 12. Etického kódexu novinára pod dôležitým verejným záujmom sa rozumie taký záujem,
ktorý prináša významný prospech všetkým alebo mnohým občanom. Dôležitým verejným záujmom je

najmä:

a) zabránenie zneužívaniu verejnej moci,

b) riadne fungovanie politického systému a spoločenských inštitúcií,

c) ochrana života, zdravia, bezpečnosti a majetku občanov,

d) ochrana morálky a základných spoločenských hodnôt.

Podľa bodu 12 časti Zdravotnícky pracovník a výkon jeho povolania Etického kódexu zdravotníckeho
pracovníka, ktorý je prílohou č. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov zdravotnícky pracovník si musí byť vedomý svojho postavenia, svojej úlohy v
spoločnosti a svojho vplyvu na okolie.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Ustanovenie § 11 OZ vyslovuje všeobecnú zásadu ochrany osobnosti a súčasne uvádza najtypickejšie

zložky a prejavy osobnosti. Predmetom ochrany podľa tohto ustanovenia sú také rýdzo osobné práva
občana, ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú s ňou úzko späté. Všestranný vývoj a uplatnenie
osobnosti občana je hlavným zmyslom a cieľom tejto občianskoprávnej ochrany.

Do rámca vymedzeného ust. § 11 až 13 OZ patrí právo na súkromie zahŕňajúce širokú oblasť súkromia
fyzickej osoby (najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a

citového života). Porušenie práva na súkromie treba dôsledne odlišovať od prípadov neoprávnených
zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, t. j. čiastkové práva fyzickej osoby - právo
na jej česť a dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v odborných
kruhoch (z uznesenia NS SR z 18.2.2010, sp. zn. 3Cdo/137/2008).

Čiastkové osobnostné práva sú preto chránené len v rámci celkovej ochrany osobnosti. Preto aj výpočet

jednotlivých čiastkových osobnostných práv v § 11, ktoré vytvárajú jednotné, základné osobnostné
práva, je len demonštratívny. Jednotlivé predmety ochrany osobnosti v občianskom práve sa členia na
práva na ochranu:

1. života a zdravia, telesnej integrity; zákon poskytuje ochranu predovšetkým životu a zdraviu fyzickej
osoby. Nikto nemôže zasiahnuť do telesnej či psychickej integrity fyzickej osoby a každý sa musí zdržať

konania, ktorým by mohol ohroziť jej život alebo zdravie.

2.ctiaľudskejdôstojnosti;predmetomprávanaochranuctiadôstojnostitak,akojetozvýraznenévdikcii
zákona ("občianska česť") a ako to vyplýva aj z dôvodovej správy, je česť občana v jeho rozmanitých
spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom,
pričom podľa stanoviska súdnej praxe predmetom ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch,

v ktorých je známy svojou odbornou prácou a činnosťou.

3. súkromia; ochrana práva na súkromie zahŕňa širokú oblasť týkajúcu sa súkromného života, ako aj
intímnej sféry, vnútorného myšlienkového či citového života človeka. Týka sa života v rodine, vzťahov k
inej osobe, s ktorou je v úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu. K zásahom do súkromia
dochádza aj v dôsledku zásahov do mena a priezviska alebo v dôsledku zásahov do cti a dôstojnosti.

4. mena (a priezviska); toto právo chráni významnú stránku osobnosti občana, ktorá je individualizujúcim
označením, a to meno a priezvisko, pod ktorým daná osoba vystupuje v právnych a spoločenských
vzťahoch.

5. prejavov osobnej povahy; občiansky zákonník chráni aj prejavy osobnej povahy, ktoré sú uvedené v
§ 12. K predmetom prejavov osobnej povahy, ktoré sú vymedzené v cit. ustanovení, patria:

a) písomnosti osobnej povahy,

b) zvukové záznamy osobnej povahy,

c) podobizne a obrazové snímky osobnej povahy.Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu, a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených v uvedenom zákonnom ustanovení. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny

vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany.

Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva
chránené ust. § 11 OZ. Za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti sa považuje konanie,
ktoré smeruje proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej
dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Zverejnenie

(vedomé alebo nevedomé) nepravdivých informácií o fyzickej osobe treba v zásade vždy požadovať
za neoprávnený zásah do osobnostných práv, a to aj v prípade ak príslušná informácia nebude mať
výslovne difamačný charakter. Podstatné je to, že takýmto spôsobom sa o konkrétnej osobe vysloví
nepravda, na základe ktorej tretie osoby môžu túto fyzickú osobu posudzovať skreslene. Ústne a
písomne vykonaný zásah môže spočívať v rozširovaní nepravdivých správ, ktoré sa týkajú osobnosti
fyzickej osoby, ale aj v zverejňovaní nepravdivých obviňovaní z nečestného konania, ako aj v kritike,

ktorá obsahom, formou a cieľom presahuje rámec pravdivej, objektívnej kritiky.

V konaniach na ochranu osobnosti má fyzická osoba v súlade s ust. § 13 ods. 2 OZ právo aj na náhradu
nemajetkovejujmyvpeniazoch,atonajmävprípadoch,akdošlokzníženiujejdôstojnostialebovážnosti
v spoločnosti. Pri určení jej výšky súd prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za
akých k porušeniu práv účastníka došlo. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

je v prvom rade skutočnosť, že morálna satisfakcia sa s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu javí
ako nepostačujúca, pričom v dôsledku zásahu musí dôjsť k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej
osoby v značnej miere.

Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd
dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky úspešného uplatnenia práva na ochranu

osobnosti, resp. na to, aby súd návrhu vyhovel v celom rozsahu. Ustanovenie § 11 OZ poskytuje
ochranu voči takým zásahom, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na integrite oprávneného
subjektu tým, že znižujú jeho vážnosť a dôstojnosť v očiach spoluobčanov, rodinných príslušníkov,
spolupracovníkov, a tak ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie sa v spoločnosti. Forma ochrany a tým
aj súdneho výroku a reparácie následkov závisí od charakteru porušenia a ujmy a od okolností prípadu

a vhodnosti prostriedkov nápravy.

V konaní žiadna zo strán nerozporovala konflikt medzi navrhovateľom a R. resp. priebeh a výsledky
trestného konania vo veci zločinu vydierania spolupáchateľstvom, v ktorom navrhovateľ bol jedným
z obvinených a ktoré bolo zastavené z dôvodu, že opísaný skutok nie je trestným činom (resp. ani
priestupkom). Nakoľko súd je v zmysle ust. § 135 ods. 1 OSP viazaný citovaným rozhodnutím orgánu

činného v trestnom konaní, predmetom tohto konania nebolo zisťovanie, či k spáchaniu skutku došlo
a kto je jeho páchateľom, resp. poškodeným. Na základe vykonaného dokazovania je tak zrejmé len
to, a toto nepopiera ani navrhovateľ a napokon to vyplýva to aj z rozhodnutia prokurátora, že medzi
navrhovateľom v spolupôsobení s inými osobami a R. R. skutočne došlo k incidentu, ktorý bol ukončený
zásahom polície dňa XX.X.XXXX, pri ktorom došlo k zadržaniu navrhovateľa a iných osôb. Následne

dňa 19.8.2010 bolo vydané rozhodnutie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia proti navrhovateľovi a
ďalším dvom osobám, ktoré rozhodnutie bolo zrušené dohľadujúcim prokurátorom dňa 3.11.2010 a ktoré
nahradilo uznesenie zo dňa 1.2.2011, na základe ktorého bolo trestné stíhanie vo veci zločinu vydierania
spolupáchateľstvom (už proti neznámym páchateľom) zastavené. Predmetné články pochádzajú z
vydania zo dňa 21.-22.8.2010 a 24.8.2010.

Povinnosťou súdu je v danom prípade zvážiť, či sporné výroky obsiahnuté v uvedených článkoch
uverejnených v denníku U. T. deň dosahujú takú intenzitu, že skutočne zasahujú do práva na ochranu
osobnostných práv navrhovateľa a či sú situácii primerané z hľadiska konfliktu medzi ústavou a
dohovorom garantovanou slobodou prejavu (čl. 26 ods. 1 ústavy a čl. 10 Európskeho dohovoru
o ľudských právach - ďalej len „dohovor“) a základným právom odporcu vyhľadávať a rozširovať

informácie, resp. možnosťou obmedziť slobodu prejavu zákonom (čl. 26 ods. 2 a 4 ústavy) a právomna ochranu osobnosti navrhovateľa, ktoré je taktiež garantované ústavou (čl. 19 ústavy). Podstatou
rozhodovania v takýchto sporoch je hľadanie vyváženého vzťahu medzi ústavou garantovaným právom
na ochranu cti, dôstojnosti či súkromia na jednej strane a slobodou prejavu a základným právom na

informácie na strane druhej. Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej doterajšej judikatúre už viackrát
zdôraznil, že každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a
základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách)
treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 22/06, m.
m. PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a

rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či
dokonca popretiu iného práva alebo slobody (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96). Ústavný súd vychádzajúc
zo záväznosti ústavy pre všetky orgány verejnej moci (všeobecné súdy nevynímajúc) konštatuje, že
pri rozhodovaní sporov vo veciach ochrany osobnosti musí byť vždy zohľadnená ochrana slobody
prejavu, a to minimálne v rozsahu jej ústavných záruk. Uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka
teda nemožno aplikovať izolovane, ale je nutné ich vykladať a aplikovať v súlade s ústavou. Nutnosť

zohľadniť slobodu prejavu, samozrejme, neznamená rezignáciu na ochranu osobnosti. Znamená to
však, že v niektorých prípadoch musí byť uprednostnená sloboda prejavu, aj keď daný prejav môže
mať isté nedostatky z hľadiska klasickej zákonnej ochrany osobnosti. Okrem práv spojených s ochranou
osobnosti ústava zaručuje aj iné základné práva a slobody, napr. základné právo na súdnu a inú
právnu ochranu (čl. 46 až čl. 50) a základné právo na slobodu prejavu (čl. 26). Uplatňovanie týchto

základných práv a slobôd a ich právna ochrana musia byť proporcionálne a vzájomne vyvážené
tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nad únosnú mieru nepotlačila ochrana iného práva.
To znamená, že ani existencia zásahu do osobnostných práv nemusí vždy nevyhnutne viesť k
záveru o neoprávnenosti takého zásahu, ak bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva,
pričom vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci tento zásah nepresiahol hranice primeranosti

(proporcionality). Je teda z hľadiska rozhodovania v každom konkrétnom prípade nevyhnutné skúmať
mieru (intenzitu) namietaného porušenia základného práva na ochranu osobnosti, a to práve v kontexte
so slobodou prejavu a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Z doterajšej
judikatúry ústavného súdu v kontexte s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva
vyplýva, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu, možno

považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom,
zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti
na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a
primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, t. j. musí
ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality (m. m. I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS

193/03).

Navrhovateľ považoval za zásah do práva na ochranu svojej cti a dôstojnosti bližšie nekonkretizované
výrokyodporcuobsiahnutévpredmetnýchčlánkoch,týkajúcesatoho,žebolvtýchtočlánkochoznačený
za člena vydieračského gangu, za násilníka, ktorý sa vyhrážal spôsobením fyzickej ujmy súvisiacej s
vydieraním. Oba články podľa jeho názoru obsahujú dehonestujúce výroky o osobe navrhovateľa, ktoré

sú spôsobilé (a aj spôsobili) v značnom rozsahu poškodiť česť, vážnosť a dôstojnosť navrhovateľa
v profesionálnej sfére, ako aj v rodinnej sfére, pretože v takom kontexte a takým spôsobom, akým
boli koncipované a prezentované, ho stavajú do pozície zločinca - vydierača. Ako už bolo uvedené
v predchádzajúcich častiach tohto odôvodnenia, v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa dostal
spolu s ďalšími osobami do konfliktu s Dušanom R., čo nepoprel ani navrhovateľ, pričom vo svojej

výpovedi v trestnom konaní aj priznal fyzický útok na R.. Počas vyšetrovacích úkonov, keď dňa
18.8.2010 bol navrhovateľ zadržaný ako podozrivý a následne zo zadržania prepustený dňa 20.8.2010,
vydal odporca prvý z predmetných článkov. Na základe výpovede svedka L. mal súd preukázané,
že odporca článok vydal na základe tzv. policajnej zvodky pochádzajúcej od nemenovaného zdroja
odporcu, resp. jeho redaktorov a po doplnení informácií získaných tzv. vlastným šetrením redaktora.

Po prepustení navrhovateľa zo zadržania vydal dňa 24.8.2010 odporca ďalší článok. Po vyhodnotení
dokazovania súd nezistil v predmetných článkoch žiaden zásah, ktorý by bol čo len spôsobilý zasiahnuť
do práva na ochranu cti a dôstojnosti navrhovateľa. V tomto kontexte súd uznal námietky odporcu, ktorý
argumentuje, že text neobsahuje priame označenie navrhovateľa „...za člena vydieračského gangu...“,
pričom obsahuje faktické tvrdenie, že jedným z aktérov je podľa polície bratislavský lekár. Toto tvrdenie

je pravdivé, navrhovateľ bol jednou z troch osôb, ktoré boli políciou zadržané a obvinené zo spáchania
trestného činu vydierania. Navrhovateľ je lekár pôsobiaci v Bratislave. Text zároveň obsahuje hodnotiaciúsudok, ktorého vecný základ spočíva v tom, že polícia skutočne obvinila zo spáchania trestného
činu tri osoby, že tieto tri osoby zadržala pri očakávanom preberaní peňazí, keďže sa jednalo o tri
osoby, možno použiť hodnotiaci úsudok „vydieračský gang“. Ďalší hodnotiaci úsudok „Šokujúce je,

že jedným z trojice aktérov je podľa polície bratislavský lekár“, má nepochybne vecný základ v tom,
že nie je bežnou udalosťou, aby sa skutkov popisovaných v obvinení zúčastnil aktívne lekár. Nie je
bežnou udalosťou, aby sa vôbec lekár zúčastňoval akýchkoľvek „svojpomocných“ konaní smerujúcich
k vymoženiu peňažného dlhu, nakoľko na také konanie sú kompetentné súdy a exekučné konania.
Navyše nie je bežné a akceptovateľné, aby lekár pri vymáhaní dlhu dlžníka udrel, čo navrhovateľ

potvrdil pri výsluchu po zadržaní políciou. V tomto smere súd zároveň poukazuje na ustanovenie
Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka, podľa ktorého zdravotnícky pracovník si musí byť vedomý
svojho postavenia, svojej úlohy v spoločnosti a svojho vplyvu na okolie, so súčasným prihliadnutím
na dodržiavanie mravných noriem. Morálku, najmä pri vykonávaní takéhoto povolania, nie je potrebné
len vyžadovať, ale lekár (ako aj celá spoločnosť) pre ňu musí vytvárať priestor nielen vzdelávaním a
výchovou, ale aj svojím osobným konaním podporovať existenciu a fungovanie všeobecnej morálky. Aj

podľa názoru súdu článok I. nie je formulovaný ako hodnotenie autora článku, ale ako trestnoprávna
kvalifikácia konania, ktorú použila polícia v dôvode zadržania a následne v obvinení troch osôb, pričom
autor článku popisuje pre čitateľa udalosti, oslovenie dlžníka na ulici, následné ultimátum na splatenie
dlhu, vyhrážky a dohodnutie stretnutia v reštaurácii pod hradom na Devíne, kde polícia trojicu zadržala a
ktoré vyhodnotila ako spáchanie trestného činu vydierania formou spolupáchateľstva troch osôb vrátane

navrhovateľa.

PriposúdeníobsahučlánkuIIprikláňajúcsaopätovnekargumentáciiodporcutexttohtočlánkuobsahuje
pravdivé tvrdenie, že v čase zverejnenia článku bol navrhovateľ urológ, vyšetrovaný na slobode. Článok
zároveň informuje čitateľa, že vec musí posúdiť aj prokurátor a nestačí názor vyšetrovateľa, ktorý môže
byťprehodnotenýprokurátorom. ĎalejobsahujepravdivévýrokysvedkyneU.osobenavrhovateľa,ktoré

sú navyše formulované v prospech navrhovateľa. Plne pravdivými informáciami sú aj tvrdenia: „T. Š.
obvinila polícia...“ a „Spolu s dvoma kumpánmi mal vymáhať desaťtisícový dlh od realitného makléra“
tak, ako vyplýva z výpovede navrhovateľa v trestnom i tomto konaní, ako aj vety: „Časť peňazí im mal
odovzdať minulú stredu“ a „Akciu však prerušili muži zákona.“. Ďalšia veta „Údajní výpalníci sa mu mali
vyhrážať...“ je informáciou podanou v hypotetickej rovine.

Na základe vykonaného dokazovania nemal súd preukázané nielen to, ktoré tvrdenia zverejnené
v predmetných článkoch sú nepravdivé, resp. ktoré boli spôsobilé (či aj spôsobili) poškodenie
cti a dôstojnosti navrhovateľa, ale aj to, či zverejnením takto koncipovaných článkov nedošlo k
neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa. Naopak bolo preukázané, že
navrhovateľ sa zúčastnil na udalosti smerujúcej k vymoženiu dlhu pre jeho otca, ktorá viedla k jeho

zadržaniu, vzatiu do väzby a následnému obvineniu zo spáchania trestného činu vydierania vo forme
spolupáchateľstva a v neposlednom rade aj to, že navrhovateľ na stretnutí s dlžníkom svojho otca R.
R., tohto udrel. Navrhovateľ na podporu svojich tvrdení, že výrokmi odporcu v uvedených článkoch
boli porušené jeho osobnostné práva - česť, vážnosť a dôstojnosť v profesionálnej ako aj rodinnej
sfére, preukazoval len dôkazom - výpoveďou svedkyne MUDr. U., ktorá však svoje výroky obsiahnuté

v článku II. potvrdila ako pravdivé a navyše ako priateľka navrhovateľa priznala, že obsahu článku
neverila, dôveru v neho ani po prečítaní uvedených článkov nestratila, skutočne je názoru, že je
šikovný lekár a denník odporcu považuje za bulvár (podľa definície je bulvár tlač naháňajúca sa
za senzáciami a klebetami; tlačové, televízne alebo rozhlasové materiály zamerané na lacné témy
priťahujúce široké vrstvy, napr. život hviezd umeleckého sveta, škandály a pod., bulvárny - nízkej úrovne,

nehodný, senzáciechtivý). V posudzovanom prípade podľa názoru súdu neboli v uvedených článkoch
žiadne difamujúce informácie týkajúce sa navrhovateľa uverejnené ani formou faktických tvrdení (vždy
použité slovné spojenie „podľa polície“), ani formou hodnotiaceho úsudku (opis okolností skutku, resp.
trestnoprávna kvalifikácia skutku podľa informácií polície s dodatkom autora článku „vydieračský gang“),
obsahovali nanajvýš informácie polemického charakteru formulované s prídavkom „údajní“, „vraj“. Na

margo námietky navrhovateľa o nelegálnom získaní informácií odporcom je potrebné uviesť, že je
prinajmenšom zarážajúce akým spôsobom si médiá, resp. odporca zaobstaráva oficiálnu tzv. policajnú
zvodku, z ktorej následne čerpá tipy a námety na svoje články a príspevky, práve v denníku Plus T. deň s
obsahom nie neobvykle na hranici slušnosti či pravdivosti bez iného účelu ako honbou za senzáciami. Je
však potrebné poukázať na skutočnosť, že v konaní odporcu súd nezistil porušenie právneho predpisu

(nejde teda o nelegálne zhromažďovanie informácií), ani porušenie etického kódexu novinára, ktorý munaopak za určitých, vyššie citovaných okolností, umožňuje chrániť svoj zdroj informácií. U. etického
kódexu (čl. III bod 16.) však naopak súd vidí v tom, že aj keď bolo napokon trestné stíhanie navrhovateľa
zastavené, túto informáciu už odporca nezverejnil, čo potvrdzuje názor súdu o honbe odporcu za

senzáciou. Porušenie ustanovení etického kódexu z hľadiska charakteru etickej normy však nie je
postihnuteľné a sankcionovateľné. Z formulácie ospravedlnení tak, ako ich požaduje navrhovateľ navyše
nie je zrejmé, za aké nepravdivé tvrdenia faktov a osočujúce informácie o navrhovateľovi sa má odporca
ospravedlniť, čo nie je v súlade s podmienkou primeranosti a teda nemôže plniť funkciu satisfakcie,
nakoľko z textu navrhovaného ospravedlnenia nie je zrejmé či sa má týkať lekárskej praxe navrhovateľa,

alebo nejakej inej sféry jeho života.

Súd preto vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnejsúvislosti,prihliadajúcnavšetko,čovyšlozakonanianajavo,včítanetoho,čouviedliúčastníci
tak, že navrhovateľ, na ktorom je dôkazné bremeno, v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal
splnenie ani jedného z nevyhnutných predpokladov úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti,
t. j. že došlo k neoprávnenému zásahu a že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na

právach chránených v uvedenom zákonnom ustanovení. Súd tiež v danom prípade nezistil porušenie
zásady spravodlivej rovnováhy základných ľudských práv a slobôd, kedy podľa názoru súdu rozhodnutie
v tejto veci je uplatnenie práva na slobodu prejavu s uplatnením práva navrhovateľa na ochranu
osobnostiproporcionálneavzájomnevyváženétak,ženedochádzaknadmernejochranejednéhopráva
nad únosnú mieru a nepotláča ochranu iného práva. Z uvedených dôvodov sa tak súd nezaoberal

dôvodnosťou nároku navrhovateľa na nemajetkovú ujmy v peniazoch.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 149 ods. 1 OSP tak, že
úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo
výške 752,- eur; advokátska odmena vypočítaná podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 8 v spojení s § 13a
ods. 1 písm. a), c) a d) a ods. 4, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za

7 úkonov právnej služby á 91,29 eur (1. prevzatie a príprava, 2. vyjadrenie k návrhu a 5x účasť na
pojednávaní, z toho 1x vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny v sume 22,82 eur za účasť na
pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci) + 1x režijný paušál vo výške 7,63 eur, 2x režijný
paušál á 7,81 eur, 2x režijný paušál á 8,04 eur a 2x režijný paušál á 8,39 eur, spolu s 20 % DPH. Súd
právnemu zástupcovi odporcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby

- písomné podanie (záverečná reč) ako duplicitný úkon, keďže pojednávanie bolo odročené práve za
účelom zhrnutia záverečných návrhov na pojednávanie, ktoré sa konalo 13.5.2015, na ktorom bolo
zároveň vyhlásené rozhodnutie a ktorého náhradu súd odporcovi priznal v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,

v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované,

· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,

· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku, ktorý bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú to ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.