Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/461/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511221901
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1511221901.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky: C. F., bytom
D. XX, I., zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Kozákovou, Gogoľová 18, Bratislava, proti odporcovi:
A. Č. I. - Z., D.D. XX, I., zastúpenému advokátkou JUDr. Annou Rumplovou, Homolova 12, Bratislava, o
určenie, že poskytnutá bytová náhrada je neprimeraná a povinnosť odporcu zabezpečiť navrhovateľke
náhradný byt naďalej trvá, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k.
12C/473/2011-80, zo dňa 9.4.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala určenia, že poskytnutá bytová
náhradavbytovomobjektenaČ.XK.I.nezodpovedábytovejnáhrade,ktorájespôsobilásvojoupolohou
a vybavením zabezpečiť ľudsky dôstojné bývanie dvoch zdravotne postihnutých detí navrhovateľky a
že nárok navrhovateľky na bytovú náhradu vo forme náhradného bytu a povinnosť odporcu zabezpečiť
navrhovateľke náhradný byt, ktorý jej priznal právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k.
9C/114/2003-64, zo dňa 3.3.2005, naďalej trvá.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného

súdu Bratislava V č.k. 9C/114/2003-64, zo dňa 3.3.2005, bola odporkyni uložená povinnosť vypratať byt
č. XX na X. poschodí domu na D. XX K. I. spolu so všetkými osobami, ktoré s ňou v byte bývajú, do
15 dní od zabezpečenia náhradného bytu. Odporca ako prenajímateľ si povinnosť zabezpečiť náhradný
byt splnil a navrhovateľke a príslušníkom jej domácnosti zabezpečil dva jednoizbové byty na Č. X K.
I. s garanciou, že tieto byty sú byty 1. kategórie a odovzdané budú v užívania schopnom stave. Takto
zabezpečená bytová náhrada podľa názoru súdu prvého stupňa zabezpečí pre navrhovateľku a členov
jej domácnosti ľudsky dôstojné bývanie a spĺňa požiadavky náhradného bytu v zmysle zákona. Súd

prvého stupňa pri svojom rozhodovaní mal vedomosť o zdravotnom stave dvoch detí navrhovateľky,
ktorý si vyžaduje zvýšený dohľad, pozornosť a tiež primerané bytové podmienky a mal tiež vedomosť,
že v bytovom dome, kde sa navrhovateľke poskytujú náhradné byty, bývajú osoby, ktoré sú zo sociálne
slabšieho prostredia. Musel však zohľadniť aj tú skutočnosť, že odporca nemá veľké možnosti iným
spôsobom vyriešiť bytovú situáciu navrhovateľky, ktorá sama je dlhodobou neplatičkou za užívanie bytu
a voči jej rodine sú spisované petície za jej vypratanie a správanie členov rodiny navrhovateľky bolo aj
predmetom viacerých schôdzi vlastníkov a nájomcov bytového domu na D. XX K. I.. Nakoľko ponúknutábytová náhrada spĺňa náležitosti v zmysle § 712 ods. 2 Obč. zákonníka, návrh navrhovateľky zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; nakoľko si úspešný odporca náhradu trov
konania neuplatnil, túto mu nepriznal.

Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na
ďalšie konanie. Uviedla, že ponúknutá bytová náhrada v podobe dvoch jednoizbových bytov by síce
svojou veľkosťou mohla byť primeranou bytovou náhradou, ale tieto byty sa nachádzajú v bytovom dome
s vysoko sociálne rizikovým prostredím bez dodržiavania základných hygienických a bezpečnostných
podmienok. Byty sa nachádzajú na zvýšenom prízemí, prístup k nim je po schodoch, ktoré predstavujú

zdravie ohrozujúcu prekážku pre vážny zdravotný stav dcéry, ktorá je pohybovo tak obmedzená, že nie
je schopná chodiť po schodoch a je odkázaná na bezbariérový prístup. Nezodpovedajú preto základným
a nevyhnutným životným podmienkam potrebným pre fyzicky a mentálne ťažko zdravotne postihnutú
dcéru, ktorá je zbavená spôsobilosti na právne úkony a je plne odkázaná pri základných životných
úkonoch na opateru druhej osoby, ale aj syna, ktorý je z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu tiež v
psychiatrickej starostlivosti. Navrhovateľka ďalej namietla zmanipulovanie a neobjektívnosť vyjadrenia

obyvateľov domu na D. XX zo dňa X.X.XXXX a petície z roku 2011, ktorá tvorí jeho prílohu. Namietla,
že sa nemala možnosť oboznámiť s obsahom uvedeného vyjadrenia s prílohami. Nesúhlasila ani s
tvrdením, že zamorenie domu bytovými plošticami sa šírilo z jej bytu.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 písm.

a) O.s.p. na pojednávaní, na ktorom zopakoval dokazovanie, a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

Navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia, že poskytnutá bytová náhrada v bytovom objekte na
Č. X K. I. nezodpovedá bytovej náhrade, ktorá je spôsobilá svojou polohou a vybavením zabezpečiť
ľudsky dôstojné bývanie dvoch zdravotne postihnutých detí navrhovateľky a nárok navrhovateľky na

bytovú náhradu vo forme náhradného bytu a povinnosť odporcu zabezpečiť navrhovateľke náhradný byt
priznaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 9C/114/2003-64, zo dňa 3.3.2005, naďalej trvá.
Súd prvého stupňa zamietol návrh pri vecnom posudzovaní primeranosti zabezpečenej bytovej náhrady
bez toho, aby odôvodnil danosť naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení.

Určovací návrh v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem

na požadovanom určení proti odporcovi. Naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neistým. To znamená, že u navrhovateľa musí ísť buď o právny vzťah či právo existujúce
alebo o takú jeho procesnú či hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom
vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej

ujme.

Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v
konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže
dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver
o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa teda predpokladá posúdenie, či podaný

určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje
a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak navrhovateľ
neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý
dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že určovací návrh nie je z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným

prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej
a pasívnej legitimácie účastníkov konania).Nakoľko súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol pri právnom posúdení
veci ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p., odvolací súd v súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval na
pojednávaní zástupcov účastníkov na vyjadrenie sa k možnému použitiu uvedeného ustanovenia.

Zástupkyňa navrhovateľky danosť naliehavého právneho záujmu odôvodnila nastolením právnej
istoty do vzniknutého neistého právneho vzťahu medzi účastníkmi. Zástupkyňa odporcu uviedla, že
navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že exekúciu vyprataním bytu, za ktorý podľa exekučného
titulu treba zabezpečiť bytovú náhradu, môže exekútor vykonať, až keď oprávnený preukáže, že pre

povinného je bytová náhrada zabezpečená. Exekútor túto okolnosť posudzuje predtým, ako vydá
upovedomenie o začatí exekúcie. Exekučný súd sa ňou zaoberá až na základe námietok povinného
proti bytovej náhrade podľa § 185 ods. 2 Exekučného poriadku. Posudzovanie bytovej náhrady
súdnym exekútorom a po podaní námietok proti bytovej náhrade exekučným súdom predpokladá, že
oprávnený tvrdí a zároveň predkladá alebo aspoň označuje dôkazy na preukázanie, že pre povinného
je zabezpečená taká bytová náhrada, ktorú určuje exekučný titul. V prípade exekúcie vyprataním bytu,

za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu, treba preto rozlišovať medzi námietkami povinného proti
exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, ktoré je v zmysle tohto ustanovenia možné podať v lehote
14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a námietkami proti bytovej náhrade podľa §
185 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré je možné podať v lehote 3 dní od doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie a ktoré už len pojmovo predpokladajú označenie takejto náhrady. Námietky proti

bytovej náhrade sú vo svojej podstate námietkami proti kvalite tejto náhrady, teda námietkami, či
zabezpečená náhrada zodpovedá jej určeniu v exekučnom titule. Pokiaľ oprávnený netvrdí a teda
ani nepreukazuje, že pre povinného je zabezpečená bytová náhrada, exekútor a ani exekučný súd
nemá v tomto smere čo posudzovať a teda námietky proti bytovej náhrade v zmysle § 185 ods. 2
Exekučného poriadku neprichádzajú do úvahy. Prípadné tvrdenie oprávneného, že v minulosti bola pre

povinného zabezpečená bytová náhrada a jej nevyužitím právo na bytovú náhradu zaniklo, je z hľadiska
posudzovania bytovej náhrady pri exekúcii vyprataním bytu, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu,
právne nevýznamné, pretože vzhľadom na záväznosť exekučného titulu otázku zániku práva na bytovú
náhradu súd nemôže v exekučnom konaní riešiť ako otázku predbežnú (rovnako rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 9/2009).

Otázka, či zabezpečená bytová náhrada je alebo nie je určenou bytovou náhradou - náhradným bytom
v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 9C/114/2003-64, zo dňa 3.3.2005 (ktorým bola
navrhovateľkeuloženápovinnosťvyprataťbytč.XXnaD.XXvI.do15dníodzabezpečenianáhradného
bytu), t.j. či má kvalitu priznanej bytovej náhrady, je teda riešená v prípadnom exekučnom konaní. Na
tomto závere nič nemení ani uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 21CoE/79/2012-54, zo dňa

11.4.2012, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 37Er/4841/2011-37, zo
dňa 11.1.2012 v napadnutej časti (ktorou bol zamietnutý návrh na zastavenie exekúcie o vypratanie
bytu a vec bola vrátená na ďalšie konanie). Krajský súd v Bratislave sa totiž v uvedenom rozhodnutí
zaoberal otázkou možnej aplikácie § 43 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. pri spornosti otázky, či bol
povinnej pridelený primeraný náhradný byt na základe povinnosti uloženej exekučným súdom; uviedol,

že vzhľadom ku spornosti uvedenej otázky, keď o predmetnej otázke prebieha konanie, nemožno
považovať exekučný titul za vykonateľný, a to aj vzhľadom ku skutočnosti, že súd prvého stupňa pri
rozhodovaní o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie nevykonal žiadne dokazovanie a nezabezpečil
predloženie listinných dôkazov, o ktoré povinná opierala svoj návrh, resp. tieto listiny nepripojil z konania
vedeného pod sp. zn. 12C/473/2011. Nezaoberal sa teda možnosťou vznesenia námietky proti bytovej

náhrade v zmysle § 185 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., o ktorých rozhoduje v súlade s § 185 ods. 3
zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný súd. Nakoľko námietka proti bytovej náhrade predstavuje špecifický
procesný prostriedok obrany povinného v exekučnom konaní o vypratanie bytu, je zrejmý nedostatok
naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení; požadovaným určením totiž
nemožno obchádzať možnosť vzniesť námietku proti bytovej náhrade v exekučnom konaní a nahrádzať

exekučný súd pri rozhodovaní o tejto námietke.

Na uvedenom základe pre nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom
určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešný odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.