Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010021
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315010021.1

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného S. C.,
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora
Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. 2Pv 533/14/7702-7 zo dňa 09.01.2015, podľa § 284 ods. 1
Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. apríla 2015 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Súd obžalovaného S. C.B., H.. XX.XX.XXXX N. D., R. C. R. XXX, X. N. H. R.

pre skutok, ktorého sa podľa obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné 2 Pv 533/14/7702 zo
dňa 09.januára 2015 dopustil tak, že: ako otec Z.. K. C., H.. XX.XX.XXXX B. Z.. N. C., H.. XX.XX.XXXX aj
napriek tomu, že mu povinnosť prispievať na výživu detí vyplýva priamo zo zákona o rodine a rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoP/20/2014 zo dňa 15.10.2014 bol zmenený pôvodný rozsudok
Okresného súdu Humenné sp. zn. 15P/365/2012 zo dňa 07.12.2012 tak, že s účinnosťou od 01.01.2014
má prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 100,00 eur mesačne do rúk matke detí Q. O., od

01.01.2014 až do 29.12.2014 si v Topoľovke, okres Humenné, v Továrnom, okres Vranov nad Topľou
a na iných miestach túto svoju povinnosť úmyselne pravidelne neplní aj napriek tomu, že vzhľadom
na svoje možnosti a schopnosti na výživu detí prispievať môže a tak za uvedené obdobie dlhuje na
výživnom sumu najmenej 1.390,44 eur,

podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné 2
Pv 533/14/7702 zo dňa 09.januára 2015 oslobodzuje, pretože trestnosť činu zanikla podľa § 86 ods.

1 písm. a) Trestného zákona.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného S. C. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa
mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe i vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Po oboznámení sa s obžalobou a obsahom spisového materiálu, bol stanovený termín hlavného
pojednávania, na ktoré sa obžalovaný aj napriek riadnemu predvolaniu nedostavil, svoju neprítomnosť

neospravedlnil, preto súd v zmysle ust. § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie
v jeho neprítomnosti.

Po prednesení obžaloby súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného S. C. z
prípravného konania, vypočul poškodenú Q. O. a oboznámil listinné dôkazy tvoriace obsah spisového
materiálu, a to výrok rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/412/2012, rozsudok Okresného
súdu Humenné sp.zn. 15P/365/2012, rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 19P/203/2013,

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3CoP/20/2014, rodné listy detí - K. C. a N. C., správu
Sociálnej poisťovne a Úradu práce, sociálnych vec a rodiny, daňové priznanie k dani z príjmufyzickej osoby obžalovaného za rok 2013, správu Okresného úradu Vranov nad Topľou, mzdové
listy, pracovný posudok, potvrdenie o výške príjmu zamestnanca, dohodu o vykonaní práce, správy
exekútorského úradu A.. A. D., doklady o úhradách, výpis zo živnostenského registra, potvrdenie

bývalého zamestnávateľa Mäsokombinát Plzeň s.r.o., a iné.

Obžalovaný S. C. počas výsluchu pred povereným príslušníkom ku skutku uviedol, že výživné vo výške
100,- eur na každé z detí stanovené mu rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 3CoP/20/2014 zo
dňa 15.10.2014 nemal z čoho platiť. Po rozvode s Q., Q.. O. v roku 2013 mu z manželstva ostali dve
maloleté deti, a to dcéra N. C. B. K. K. C.. Deti boli súdom zverené do osobnej starostlivosti matky.

Zároveň mu bola stanovený vyživovacia povinnosť vo výške 250,- eur na mal. dcéru N. B. XXX,- G. H.
K. K. C.. V tom čase ešte pracoval v spoločnosti Porážka Plzeň na pozícii expedient mäsa. Keďže v
tejto spoločnosti pracoval pri teplote +1°C, začal mať zdravotné problémy, ktoré liečil u Z.. A. a neskôr u
Z.. N. v Českej republike. Z uvedeného dôvodu preto v decembri 2013 na vlastnú žiadosť odišiel z tejto
spoločnosti. Následne ešte v júli 2013 požiadal o zníženie výživného, ktorému bolo zamietnuté. Voči
tomuto rozsudku podal odvolanie, následkom ktorého sa dňa 15.10.2014 konalo na Krajskom súde v

Prešove pojednávanie, na ktorom mu znížili výživné tak, že na dcéru N. mal platiť 100,- eur a syna A.
sumou 100,- eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci. Návrh na zníženie výživného najskôr na 80,- eur
na každé dieťa, avšak od januára 2014, nakoľko bol nezamestnaný svoj návrh upravil a požadoval 30
% zo životného minima na každé dieťa. Súd tomuto jeho návrhu nevyhovel, ale zohľadnil, že dcéra
Vanesa je v predškolskom veku syn K. má zdravotné problémy. K výške výživného 200,- eur na obidve

deti uviedol, že takáto výška výživného je pre neho neúnosná. Do 22.12.2013 pracoval v spoločnosti
Porážka Plzeň, kde v mesiaci január 2014 dostal výplatu za december 2013 vo výške 10 000,- Kč.
Odstupné nedostal. Preto sa následne nahlásil na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Zo Sociálnej
poisťovne mu zaslali až v mesiaci marec 2014 dávku v nezamestnanosti za mesiac december 2013
za 5 dní, mesiac január 2014 a mesiac február 2014, teda spolu mu bola zaslaná suma okolo 1 000,-

eur. Tieto peniaze dostal na účet v marci 2014 a dňa 17.03.2014 poslal na účet Q. O. výživné najskôr
sumu 100,- eur za výživné za rok 2014 a následne sumu 150,- eur ako dlžné výživné za rok 2013.
Obvinený zároveň poukázal, že v období od 22.12.2014 do polovice mesiaca apríl 2014 býval u svojej
sestry v obci Tovarné, ktorej za ubytovanie platil mesačne sumu 80,- eur. Pretože v mesiaci február
2014 nemal žiadny príjem a dávka v nezamestnanosti mu prišla v marci 2014 z tejto vyrovnal svoje

podlžnosti voči sestre vo výške 240,- eur. Z dávky mu ostalo ešte 500,- eur na živobytie. Od mesiaca
marec 2014 pravidelne navštevoval rehabilitáciu v Humennom a súčasne si hľadal prácu, lebo vedel,
že deti potrebujú peniaze. Prácu si hľadal aj prostredníctvom internetu. V mesiaci apríl 2014 nedostal
od Sociálnej poisťovne žiadne peniaze, lebo Q. O. podala návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie
výživného, čím mu bolo z podpory stiahnuté okolo 347,- eur. V polovici mesiaca apríl 2014 si našiel

prácu v Prešove, kde pracuje v pekárni na dohodu. Výplata za mesiac apríl mu prišla v máji 2014 vo
výške okolo 820,- eur. S prácou v Prešove mu vznikli ďalšie výdavky na ubytovanie vo výške 100,- eur
mesačne, cestovné MHD vo výške 16,60 eur. V mesiaci máj 2014 dostal zo sociálnej poisťovne iba okolo
180,- eur, pretože opäť mu peniaze zrazil exekútor. Ak môže, posiela finančné prostriedky na výživu
detí. V mesiaci august zaslal matke detí 100,- eur, v mesiaci september sumu 50,- eur, v októbri peniaze

neposlal, pretože dostal výplatu iba 166,- eur, pričom 93,- eur mu zrazil exekútor. Opakovane sa stalo,
že bol nútený požičať si peniaze od svojej matky, pretože v dôsledku exekúcie nemá prostriedky na
živobytie.

Obhajobe obžalovaného v podstate zodpovedá i obsah svedeckej výpovede matky maloletých detí -
Q. O., k rukám ktorej bol obžalovaný povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. V konaní pred súdom

svedkyňa Q. O. uviedla, že s obžalovaným sa vzájomne dohodli na úprave prvej vyživovacej povinnosti,
kedy sám súhlasil s tým, že bude platiť 300,- eur na každé dieťa. Neskôr bola vyživovacia povinnosť
určená súdom tak, že mal platiť 200,- eur na syna Samuela a sumu 250,- eur pre dcéru N.. Problémy
začali na jeseň v roku 2013, kedy platil výživné nepravidelne, v rôznej výške, niekedy 50,- eur, inokedy
150,- eur a podobne. V roku 2013 dal výpoveď z pôvodného zamestnania a potom v roku 2014 od neho

výživné dostávala nepravidelne. V roku 2014 platil výživné nepravidelne a prostredníctvom exekútora
jej zaplatil výživné za dva mesiace. V závere výpovede svedkyňa uviedla, že prostredníctvom exekútora
jej obžalovaný uhradil celé dlžné výživné za rok 2013, 2014 aj 2015 a je vyrovnané až doposiaľ.
Teraz si obžalovaný vyživovaciu povinnosť plní.Z listinných dôkazov, a to rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 19P/412/2012 zo dňa 08.11.2012,
právoplatný dňa 23.11.2012 vyplýva, že mal. N. C., H.. XX.XX.XXXX B. Z.. A. C., H.. XX.XX.XXXX boli
súdom zverení do osobnej starostlivosti matky - Q. O. a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu

mal. N. sumou 250,- eur mesačne a na výživu mal. A. sumou 200,- eur mesačne vždy do 25. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

Následne bolo rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 15P/365/2012 zo dňa 07.12.2012,
právoplatný dňa 15.01.2013, manželstvo obžalovaného s Q. O. rozvedené, deti boli zverené do osobnej
starostlivosti matky a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu mal. N. sumou 250,- eur mesačne

a mal. K. sumou 200,- eur mesačne k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku.

Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 19P/203/2013 zo dňa 07.05.2014 je zrejmé, že
obžalovaný ako otec mal. detí požiadal o zníženie výživného. Rozsudkom Krajského súdu Prešov
sp.zn. 3CoP/20/2014 zo dňa 15.10.2014, bol zmenený vyššie uvedený rozsudok súdu 1. stupňa v časti
výživného tak, že znížil výživné na mal. N. zo sumy 250,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne a

na mal. K. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám
matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 01.01.2014.

Rodné listy mal. detí dokazujú, že obžalovaný S. C. je otcom mal. N. C., H.. XX.XX.XXXX B. Z.. K. C.,
H.. XX.XX.XXXX.

Plnenie vyživovacej povinnosti obžalovaného formou exekučných zrážok v období od 27.12.2013 do

31.12.2013 a následne od 01.01.2014 do 26.06.2014 dokazuje správa Sociálnej poisťovne, pobočka
Humenné na čl. 67-68 trestného spisu.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou matke detí Q. O. nebolo
vyplácané za obžalovaného náhradné výživné.

Príjmy a výdavky obžalovaného za rok 2013 deklaruje daňové priznanie ku dani z príjmov fyzickej osoby,

podľa ktorého príjmy obžalovaného za rok 2013 predstavovali sumu 17 077,48 eur a výdavky sumu 4
333,06 eur. Výška príjmu za rok 2012 a 2013 je zrejmá z mzdového listu ma čl. 83-84 spisu.

Podľa pracovného posudku spoločnosti Z. K., B..K.., K. K. C., G. S. X, je obžalovaný od 14.04.2014 až
doposiaľ zamestnancom Šarišských pekárni a cukrární so sídlom Prešov. Pracuje na základe dohody
o vykonaní práce ako pomocný pracovník vo výrobe. Jeho čistá priemerná mesačná mzda je 151,218

eur, čo dokladuje potvrdenie o jeho príjme a taktiež dohody o vykonaní práce.

Úhrady výživného zo strany obžalovaného vyplývajú zo správy súdneho exekútora A.. A. D., zo znenia
ktorej bola voči obžalovanému ako povinnému vymožená suma 1 017,54 eur, z toho dňa 10.09.2014
suma 666,52 eur a zaslaná zákonnej zástupkyni maloletých, suma 687,- eur právnemu zástupcovi
oprávnenej a suma 284,02 eur na trovy exekúcie. Uvedené suma predstavuje zameškané výživné za

mesiac august 2013 vo výške 50,- eur, október 2013 vo výške 50,- eur, november2013 vo výške 50,- eur,
január 2014 vo výške 450,- eur (t.j. spolu 660,- eur), bežné výživné mesačne do budúcna od februára
2014 vo výške 250,- eur na mal. N. a vo výške 200,- eur na mal. K., trovy právneho zastúpenia exekúcie
o výške 452,62 eur a trov exekúcie.

Okrem exekučných zrážok obžalovaný v auguste 2014 vložil na účet matky detí sumu 100,- eur a dňa

22.09.2014 sumu 50,- eur.Podľa ostatnej správy súdneho exekútora A.. A. D. zo dňa 30.01.2015 bola na depozitný účet súdneho
exekútora dňa 29.01.2015 vyplatená čiastka 3 284,18 eur pozostávajúca zo zaostalého výživného vo
výške 1 833,48 eur a trov exekúcie vo výške 1 450,70 eur. Povinný S. C. vyplatil zameškané výživné

k 31.12.2014 v plnej výške, t.j. 1 833,48 eur.

Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný
čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ
svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Pretože zo strany obžalovaného došlo k úhrade zaostalého výživného v plnej výške, čo potvrdila nielen
matka mal. detí Q. O.Á., ale aj súdny exekútor A.. A. D., súd obžalovaného S. C. spod obžaloby

prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné 2pv 533/14/7702 zo dňa 09.01.2015 oslobodil, pretože
trestnosť činu zanikla podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie
môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak

toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.