Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. apríl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/762/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513224449
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513224449.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov

senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik
Bratislava, a. s., Olejkárska 1, Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, AK ECKER-KÁN & Partners,
Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanému: Y. U., bytom G. XX, G., o zaplatenie 50,50 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18. júna 2014,
č. k. 43C/82/2014-17, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému

domáhal zaplatenia sumy 50,50 eur z titulu ceny cestovného lístka a úhrady za nepreukázanie sa
cestovným lístkom. Žalovanému súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že žalovaný dňa 18.05.2011 cestoval dopravným
prostriedkom žalobcu, linkou MHD č. 94 - autobusom a pri kontrole sa nepreukázal platným cestovným
lístkom. Žalovaný nezaplatil cenu lístka a úhradu na mieste a ani po zaslaní pokusu o zmier - výzvy na
zaplatenie. Súd prvého stupňa mal za to, že právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ust. § 760 Obč.
zák. - zmluvou o preprave osôb a na základe ust. § 772 Obč. zák. osobitným predpisom, ktorým je zákon
č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave. Vychádzal z toho, že zmluva o preprave v mestskej hromadnej

doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho - žalovaného v
nástupe do dopravného prostriedku. Žalovaný tým konkludentne pristúpil na celý rozsah poskytovania
služby a tiež na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy upravené v zákone č. 168/1996
Z. z. o cestnej doprave a v Prepravnom poriadku Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vydanom
žalobcom. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 52 ods. 1, 3 a 4 Obč. zák. a § 2 písm. a/, b/ a i/
zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení zák. č. 102/2014 Z. z. účinného od 01.05.2014,
ako aj na skutočnosť, že žalobca je právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou, pričom k predmetu

jeho činnosti podnikania patrí pravidelná verejná cestná hromadná mestská doprava osôb, dospel k
záveru, že medzi účastníkmi konania ide o spotrebiteľský vzťah, v ktorom žalobca vystupuje v postavení
dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Pri posúdení záväzku medzi účastníkmi súd prvého
stupňa uplatňoval aj ust. zákona č. 250/2007 Z. z. ako lex specialis k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, keďže predmetom záväzku žalobcu zo Zmluvy o preprave
je poskytovanie služieb (preprava cestujúceho do miesta určenia riadne a včas) v súvislosti s jeho
podnikaním. Postaveniu žalobcu tak súčasne zodpovedá postavenie predávajúceho v zmysle § 2 písm.b/ zák. č. 250/2007 Z. z. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na
skutočnosť, že zák. č. 168/1996 Z. z. neupravuje explicitne premlčanie práva dopravcu na cestovné a
na sankčnú náhradu. Preto otázku premlčania tohto nároku posúdil v zmysle § 853 Obč. zák. na základe

analógie legis podľa tých ustanovení Obč. zák., ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie.
Takýmto ustanovením je práve § 108 Obč. zák., podľa ktorého pre práva z prepravy platí premlčacia
doba jeden rok. V danej veci začala premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po
prvý raz, teda odo dňa nasledujúceho po tom, kedy žalovaný cestoval v dopravnom prostriedku žalobcu
bez platného cestovného lístka, t. j. od 19.05.2011. Týmto dňom mohol žalobca podať žalobu na súd pre

porušenie prepravného poriadku zo strany žalovaného. Podľa záverov súdu prvého stupňa premlčacia
doba uplynula dňa 19.05.2012. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 11.07.2013, teda oneskorene - po
uplynutí premlčacej doby určenej v § 108 Obč. zák. Keďže s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
súd prvého stupňa ex offo prihliadol na premlčané právo, žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Odvolaním napadol výrok, ktorým bola zamietnutá

žaloba v časti úhrady za nepreukázanie sa cestovným lístkom vo výške 50,- eur. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie
konanie. Podľa žalobcu sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, čo mal potvrdiť napríklad Okresný súd
Bratislava II v rozsudku zo dňa 12.04.2011, sp. zn. 10C/29/11, v ktorom bolo okrem iného uvedené,
že Prepravný poriadok MHD v Bratislave, Tarifa MHD v Bratislave a cestovné poriadky sú verejným

návrhom žalobcu na uzavretie zmluvy o preprave osôb, pričom cestujúci má povinnosť pred nastúpením
do MHD oboznámiť sa s podmienkami cestovania a na základe toho sa môže rozhodnúť, či služby
žalobcu využije, alebo zvolí iný spôsob prepravy. Poukázal tiež na čl. 1 Prepravného poriadku. Žalobca
mal za to, že žalovaný nástupom do vozidla mestskej hromadnej dopravy s ním konkludentne a
dobrovoľne uzavrel zmluvu o preprave osôb, a teda okamihom nástupu do dopravného prostriedku bol

povinný dodržiavať prepravné a tarifné podmienky žalobcu. Keďže žalovaný sa dňa 18.05.2011 na linke
MHD č. 94 na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným
dokladom, v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify
mestskej hromadnej dopravy v Bratislave mu vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,50 eur a úhradu
50,- eur. Povinnosť žalovaného zaplatiť úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom podľa

žalobcu vznikla v zmysle § 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/ a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996
Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, a teda nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle §
760 Obč. zák. Pretože zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady
pri cestovaní bez cestovného lístka, podľa jeho názoru je namieste použiť § 101 Obč. zák., čo znamená,
že pohľadávka vo výške 50,- eur sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe a v čase podania žaloby

teda nebola premlčaná. Žalobca napokon v odvolaní poukázal na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn.
15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach vyhovel
jeho odvolaniu.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal charakterom vzťahu medzi účastníkmi konania, pričom dospel
zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah a zmluva o preprave uzatváraná
medzi žalobcom ako dopravcom a cestujúcim je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč.
zák. Ide totiž o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom cestujúci nemá možnosť

podstatným spôsobom, resp. žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah dopravcom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa Prepravného poriadku MHD v Bratislave je tento prepravný poriadok,
Tarifa MHD a cestovné poriadky umiestnené na zástavkách verejným návrhom na uzavretie zmluvy o
preprave osôb. Cestujúci sa však môže jedine rozhodnúť, či služby poskytované dopravcom využije a
bude akceptovať ním stanovený Prepravný poriadok MHD v Bratislave, Tarify MHD a cestovné poriadky

alebo služby dopravcu nevyužije, nemá však možnosť dohodnúť si individuálne podmienky, za akých
tieto služby bude využívať, ani žiadnym spôsobom zasahovať do ich obsahu. V zmysle uvedeného je
právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v prejednávanej veci právnym vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý musí byť posudzovaný podľa ustanovení upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľskéhocharakteru. Žalobca (dopravca) má pritom v tomto vzťahu postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3
Obč. zák. a zároveň predávajúceho v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z., keďže pri uzatváraní
a plnení zmluvy o preprave koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ktorou okrem iného je aj

pravidelná verejná cestná hromadná mestská doprava osôb. Žalovaný (cestujúci) vystupuje v postavení
spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Obč. zák. a § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z.). Súd prvého stupňa tak v
nadväznosti na túto skutočnosť postupoval správne, keď v danej veci v súlade s § 5b zákona č. 250/2007
Z.z.oochranespotrebiteľaexoffoprihliadolnapremlčanienárokužalobcuaodvolacienámietkyžalobcu
v tomto smere nie sú dôvodné.

V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba.
Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až §
773 Obč. zák.), s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie ktorého
platí § 106 Obč. zák. V jednoročnej premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa teda premlčuje nielen
nárok dopravcu na cestové vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na úhradu pri nepreukázaní
sa platným cestovným lístkom v zmysle zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave. Tento nárok totiž taktiež

patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci v ňom nie je výslovne uvedený. Zákon č.
168/1996 Z. z. bol verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravoval aj vzťahy medzi cestujúcimi
a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Odvolací súd považuje za správny postup súdu prvého
stupňa, ktorý otázku premlčania nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným
(§ 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z.) posúdil na základe analógie legis (§ 853 ods. 1 Obč. zák.)

podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie,
teda podľa ustanovenia § 108 Obč. zák., pretože zákon č. 168/1996 Z. z. premlčanie uvedeného nároku
osobitne neupravoval. Zároveň neupravoval ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva
na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu
namieste aplikácia ust. § 563 Obč. zák., v zmysle ktorého dlžník - cestujúci je povinný splatiť dlh prvého

dňa potom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal. Týmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a
zároveň je v tento deň možné prvýkrát uplatniť právo podaním žaloby na súd.

V prejednávanej veci žalovaný cestoval na linke MHD č. 94 v Bratislave dňa 18.05.2011. Jednoročná
premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala plynúť dňa 19.05.2011 a jej koniec v
súlade s § 122 ods. 2 prvá veta Obč. zák. pripadol na deň 18.05.2012 (piatok). Žalobca podal žalobu na

súd dňa 11.07.2013, t. j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák. Vzhľadom
na skutočnosť, že v danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvého stupňa správne žalobcovi
premlčané právo nepriznal aj bez uplatnenia námietky premlčania zo strany žalovaného (§ 5b zákona
č. 250/2007 Z. z.).

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného

lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Nárok na zaplatenie úhrady
pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom totiž nemôže vzniknúť samostatne a oddelene len na
základe zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia.
U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby nepochybne riadi ust. § 108 Obč. zák., a teda je

jednoročná.

Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011
a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach odvolaniu žalobcu
vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre rozhodovanie iných
odvolacích senátov a nestotožňuje sa s právnym názorom v otázke premlčania prezentovaným v týchto

rozhodnutiach. Zároveň odvolací súd dodáva, že práve z dôvodu rozdielneho právneho posúdenia
skutkovo totožných vecí bolo občianskoprávnym kolégiom Krajského súdu v Bratislave vo vzťahu k
otázke posúdenia premlčania nárokov zo zmluvy o preprave osôb v prostriedkoch MHD (cestovné a
úhrada) prijaté zjednocujúce stanovisko, z ktorého odvolací súd v tomto rozhodnutí vychádzal.Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá
žaloba o zaplatenie 50,- eur z titulu úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, ako vecne
správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti cestovného 0,50 eur, nebol
napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.