Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/379/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113215678
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113215678.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci navrhovateľa Sociálna

poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie č. 1, 040 11 Košice proti C.. L.
V., O.. X.X.XXXX, V. B. XXXX/X, M. právne zastúpený: Mgr. Daniel Sopko, advokát so sídlom Floriánska
16, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 5.454,31 EUR

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 5.454,31 EUR v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalovaný je povinný z a p l a t i ť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok vo výške 327 EUR
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.5.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia
istiny 5.454,31 EUR s odôvodnením, že žalovaný od 4.7.2003 vykonával funkciu predsedu
predstavenstva spoločnosti R. F., R..F.., so sídlom Letisko v Košiciach, pričom spoločnosť od 1.3.2000
do 31.10.2008 bola registrovaná v Sociálnej poisťovni, pobočka Košice ako zamestnávateľ a teda bola
povinná pravidelne zraziť zo mzdy svojich zamestnancov poistné na sociálne poistenie a odviesť ho k

určenému príjemcovi t.j. Sociálnej poisťovni, pobočka Košice. Spoločnosť však za obdobie od 9/2007 do
4/2008 neodviedla žalobcovi poistné zrazené zo mzdy zamestnancov prihlásených na v celkovej výške
4.410,40 EUR aj napriek tomu, že spoločnosť R. F., R..F.., mala v danom období dostatok finančných
prostriedkov na plnú úhradu dlžného poisteného. V deň splatnosti poistného na sociálne poistenie za
obdobie 5/2008 až 10/2008 disponovala spoločnosť R. F., R..F.., finančnými prostriedkami vo výške
1.043,90EUR,tedasplatnéodvodyvovýške2.216,93EURmohlavSociálnejpoisťovni,pobočkaKošice
čiastočne uhradiť. Žalovaný bol zodpovedný za to, že ako štatutárny orgán právnickej osoby zadržal

a neodviedol Sociálnej poisťovni splatné poistné na sociálne poistenie za obdobie 9/2007 až 10/2008,
ktoré zrazil zo mzdy zamestnancov spoločnosti, čím Sociálnej poisťovne spôsobil škodu v celkovej sume
5.454,31 EUR. Za uvedené konanie bol žalovaný rozsudkom Okresného súdu Košice I uznaný vinným
zo spáchania pokračovacieho trestného činu, zločinu neodvedenia dane a poistného.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k.:13Ro/317/2013-19 dňa 10.6.2013, ktorým zaviazal žalovaného
k úhrade žalovanej sumy v celom rozsahu vrátane náhrady trov konania.

Dňa 11.7.2013 žalovaný doručil súdu odpor voči vydanému platobnému rozkazu s odôvodnením, že ide
o nedostatok pasívnej legitimácie v tomto konaní a preto uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva,
nakoľko podľa § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. za zamestnanca odvádza poistné na nemocensképoistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zo
zákona teda určeným subjektom danej povinnosti je zamestnávateľ, teda právnická osoba spoločnosť
R. F. R..F.. so sídlom Letisko Košice a zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva zodpovednosť

štatutárneho orgánu na základe, ktorej by žalobca legitimovaný uplatniť svoj nárok na zaplatenie
neodvedeného poistného. Ďalej uviedol, že ani žalobcom predložený rozsudok Okresného súdu zakladá
zodpovednosť štatutárneho orgánu a tým aj pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto konaní, preto
navrhol aby súd návrh žalobcu zamietol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, výpoveďou
žalovaného, vyjadrením žalobcu, pripojeným trestným spisom, ako aj celým spisovým materiálom a zistil
tento skutkový stav:

Podľa rozsudku Okresného súdu Košice I pod sp.zn.č. 6T/21/2012-373 zo dňa 24.4.2013
(právopl.24.4.2013) bol žalovaný na hlavnom pojednávaní na základe schválenej dohody o vine a treste

odsúdený podľa § 277 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm.j), písm.l) Trestného
zákona pri nezistení existencie žiadnej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov
s odôvodnením, že ako osoba oprávnená konať za spoločnosť R. F., R..F.., so sídlom letisko Košice
zrazil z miezd svojich zamestnancov poistné na sociálne poistenie za obdobie september až október

v celkovej výške 5.454,31 EUR, ktoré neodviedol Sociálnej poisťovni Košice aj napriek tomu, že mal
dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu poistného na sociálne poistenie v tomto termíne.

Žalobca vo vyjadrení k odporu (doručené súdu 26.7.2013) uviedol, že z trestného rozsudku
č.k.6T/21/2012 vyplýva, že žalovaný ako osoba oprávnená konať za spoločnosť R. F., R..F.., so

sídlom Letisko Košice zrazil z miezd zamestnancom poistné na sociálne poistenie, ktoré neodviedol
určenému príjemcovi Sociálnej poisťovni, čím bola spôsobená škoda vo výške 5.454,31 EUR a z
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že C.. L. V. sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok,
pričom priznal svoju trestnú zodpovednosť za spáchaný skutok, t.j. že zrazil z miezd zamestnancom
spoločnosti poistné na sociálne poistenie, ktoré neodviedol Sociálnej poisťovni. Žalobca uviedol, že

si svoj nárok na zaplatenie náhrady škody voči žalovanému uplatnil aj v trestnom konaní, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil páchateľovi povinnosť nahradiť spôsobenú škodu, avšak opomenutie
uvedeného výroku o náhrade škody rozsudku ešte neznamená zánik práva domáhať sa náhrady škody
cestou Občianskoprávneho konania. Žalobca sa teda domnieva, že bola jednoznačne preukázaná
osoba páchateľa a vznik škody a aj výška škody, ktorá vyplýva aj zo znaleckého posudku vyhotoveného

v rámci trestného stíhania. Preto sa domnieva, že žalovaný je plne pasívne legitimovaný v tomto konaní.

Žalovaný sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním doručeným súdu 17.9.2013,
v ktorom uviedol, že ý naďalej trvá na nedostatku pasívnej legitimácie v tomto konaní, pretože v
predmetnom období bol len jedným z členov predstavenstva obchodnej spoločnosti R. F., R..F.., pričom

predsedom predstavenstva bol C.. L. V., a on nie žalovaný, ale predovšetkým preto, že samotným
subjektom daňovej povinnosti bola obchodná spoločnosť, ako právnická osoba a nie žalovaný ako
fyzická osoba, preto navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Na pojednávaní dňa 25.4.2014 poverená zástupkyňa žalobcu uviedla, že nárok žalobcu je dôvodný

na základe právoplatného rozhodnutia trestného súdu pod sp.zn.6T/21/2012, kde bolo jednoznačne
preukázané zavinenie žalovaného že škodu spôsobil práve on. Uviedla, že nárok voči žalovanému si
uplatňujú titulom náhrady škody, nie v zmysle zákona o sociálnom poistení.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 25.4.2014 trval na námietke nedostatku pasívnej

legitimácie a na tom, aby bola žaloba voči žalovanému zamietnutá. A to aj z dôvodu, že žalovaný osobne
nikdy nebol predsedom predstavenstva v danej spoločnosti, ktorý by mal byť daňovým subjektom, bol
členom predstavenstva a v nejakom čase dokonca ani nebol vôbec členom predstavenstva daňového
subjektu, preto by mal byť niekto iný zodpovedný za túto škodu a to aj napriek trestnému rozhodnutiu,
mala by to byť buď spoločnosť, ktorá je daňovým subjektom alebo predseda predstavenstva C.. L. V..

Navyše poukázal na to, že v trestnom konaní došlo dohodou o vine a treste k rozhodnutiu vo veci a k
záveru o tom, či žalovaný spôsobil škodu alebo nie sa nedošlo v dôsledku dokazovania.Na pojednávaní dňa 23.10.2014 žalovaný uviedol, že v obchodnej spoločnosti R. F., R..F.. neexistovala
žiadna písomná dohoda o tom, kto z predstavenstva má odvádzať odvody, poukázal na to, že bol od
7/2008 do 10/2008 dlhodobo práceneschopný a vtedy mal na starosti daňové odvody riaditeľ spoločnosti

P. F.. Uviedol, že trestné konanie bolo ukončené dohodou o treste a žiadne dokazovanie ohľadne
škody sa nevykonávalo, preto sa domnieva, že je potrebné zisťovať aj zavinenie ostatných osôb
predstavenstva spoločnosti.

Na pojednávaní dňa 26.3.2015 bol prítomný žalobca, žalovaný sa pojednávania bez ospravedlnenia a

žiadosti o jeho odročenie nezúčastnil, pričom predvolanie na pojednávanie bolo riadne oboznámené
na pojednávaní dňa 23.10.2014. Na základe toho súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával
v neprítomnosti žalovaného.

Z obsahu spisu súd po poučení podľa §120 ods.4 O.s.p. zistil, že účastníci nepodali žiadne návrhy na
doplnenie dokazovania, preto súd dňa 26.3.2015 vyhlásil dokazovanie za skončené.

Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl..

Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 374 ods.1Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka,
ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne

predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej,
že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 386 ods.2 Obchodného náhradu škody nemôže súd znížiť.

Podľa § 191 ods.1 Obchodného zákonníka predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý
riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach

spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného
zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti
každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým
tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.

Podľa § 193 ods.5 Obchodného zákonníka členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju
pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a
pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať
mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo

spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej
pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích
osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa § 135 ods.1 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v

rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná
[§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku

spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Súdy v zmysle § 135 ods. 1 OSP sú v civilnom konaní vždy viazané rozhodnutím o tom, že bol spáchaný
trestný čin a kto ho spáchal. Súd je pritom viazaný len výrokom (nie odôvodnením) trestného rozsudku.Z výroku o vine potom treba vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým,
že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah
viazanosti súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo prečin a kto ho spáchal je teda daný tým, do

akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo prečinu zároveň okolnosťami významnými
pre rozhodnutie o náhrade škody. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný dokonaný trestný čin, vždy
neznamená len konštatovanie zavineného protiprávneho konania určitého páchateľa, ale aj záver o
narušeníchránenýchspoločenskýchvzťahovaovznikuurčitejujmy,ktorúvprípadeniektorýchtrestných
činov predstavuje škoda na majetku, prípadne nemajetková ujma, ktorej odškodnenie právne predpisy

pripúšťajú (napr. pri ublížení na zdraví), ako aj záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konaním a uvedenou ujmou.

V danej veci bolo trestným rozhodnutím preukázané, že žalovaný, ako štatutárny orgán právnickej osoby
R. F., R..F.., v pozícii člena predstavenstva spoločnosti tým, že zadržal a neodviedol Sociálnej poisťovni
splatné poistné na sociálne poistenie za obdobie 9/2007 až 10/2008, ktoré predtým zrazil zo mzdy

zamestnancov spoločnosti konal v rozpore s § 193 ods.5 Obchodného zákonníka keď nevykonával svoju
povinnosť (odvádzať zrazené poistné na sociálne poistenie) voči žalobcovi s náležitou starostlivosťou
a odbornosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov a týmto svojím konaním
žalobcovi spôsobil škodu v celkovej sume 5.454,31 EUR. Z rozsudku Okresného súdu Košice I pod
sp.zn.č. 6T/21/2012-373 zo dňa 24.4.2013 (právopl.24.4.2013) mal súd pre potreby tohto súdneho

konania za preukázané, že škodu trestným činom uvedeným v tomto rozsudku spôsobil žalovaný. Výška
škody nebola medzi účastníkmi sporná a ani zo strany účastníkov neboli na túto žalobcom tvrdenú
skutočnosťnavrhovanéďalšiedôkazy,pretojusúdpovažovalzapreukázanú.Vtomtosúdnomkonanísa
nepreukázaližiadneokolnostivylučujúcezodpovednosťžalovanéhozavznikškodyvzmysle§374ods.1
Obchodného zákonníka. Žalobca pred súdom navyše preukázal, že škodu si najprv uplatnil u obchodnej

spoločnosti prostredníctvom exekučných konaní EX 294/2008, EX 3476/2008, EX 2098/2008, EX
2672/2008, a aj prostredníctvom mandatára GENERAL FACTORING, a.s., avšak vo všetkých prípadoch
neúspešne.

Kžalovanýmnedostatkupasívnejlegitimácievtomtokonanísúduvádza,žetátonámietkajenedôvodná,

nakoľko žalobca si nárok uplatnil z titulu zodpovednosti za škodu voči štatutárovi spoločnosti (daňového
subjektu), nie na základe zákona o sociálnom poistení.

Podľa § 160 ods.1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Zdôvodu,žezostranyžalovanéhobolopreukázanéporušeniepovinnostíustanovenýchzákonom(§757
v spojení s §193 ods.5 Obchodného zákonníka), bola preukázaná výška škody, príčinná súvislosť i

zavinenie žalovaného, aj keď podľa Obchodného zákonníka ide o objektívnu zodpovednosť a zavinenie
sa v tom prípade nevyžaduje, súd uznal nárok žalobcu v celom rozsahu za dôvodný a žalobe vyhovel
a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 5.454,31 EUR a tak (§ 160 ods.1 O.s.p.), ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

Podľa §151 ods.1, veta prvá a ods.3 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením §142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo

bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Procesne úspešný žalobca si náhradu rov konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal a žalovanému,
ktorý si ich uplatnil, ale úspech vo veci nemal, súd ich náhradu rovnako nepriznal.

Nakoľko je žalobca oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa §4 ods.2, písm.a) z.č.71/1992 Z.z.
o súdnych poplatkoch je podľa podľa §2 ods.2 cit. zákona od poplatku oslobodený zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného k úhrade súdneho poplatku na účet Okresného súdu
Košice I súdny poplatok vo výške 327 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.