Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/484/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608201249
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5608201249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.JanyUrbanoveja
členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľky: Q. K.F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Q. XX/X, J., Poľská republika, zastúpenej JUDr. Vladimírom Komanom,
advokátom, so sídlom XX. G. XX, XXX XX A. E., proti odporcom: 1/ Horská záchranná služba, so sídlom
Horný Smokovec 52, 062 01 Vysoké Tatry, IČO: 37 879 693, zastúpenému JUDr. Janou Murárovou,

advokátkou, so sídlom X. M. XXX/XX, XXX XX O., 2/ M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. L. XXX,
v konaní o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. k. 6C/17/2008-769 zo dňa 08. 04. 2014,

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/17/2008-769 zo dňa 08. 04. 2014 p
o t v r d z u j e .

Odporcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol. Odporcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania
nepriznal.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom, doručeným súdu dňa 25.01.2008, navrhovateľka
(v tom čase maloletá, zastúpená otcom B. K. a matkou N. O. K.), sa voči odporcovi M. E. domáhala
náhrady škody 65.000,00 PLN (mena PLN - zloté v tom čase prepočítané na 607.477,00 Sk) v súvislosti
s úrazom, ktorý utrpela ako lyžiarka na zjazdovke v Jasnej - Chopok. Uviedla, že dňa 29.01.2005

pri zjazde okolo 11:20 hod. došlo k zrážke so snežným skútrom č. MV SR 1134, ktorý viedol člen
horskej služby M. E., ktorý údajne v čase zrážky išiel k nehode. Skúter sa nečakane objavil pred
navrhovateľkou, následne do nej narazil, pričom navrhovateľka nebola schopná si všimnúť a vykonať
akékoľvek rozhodnutie, s cieľom vyhnúť sa skútru. Tvrdila, že šofér snežného skútra nepostupoval
v súlade s nariadením riaditeľa Horskej záchrannej služby zo dňa 24.11.2003, ktoré ustanovovalo
podmienky na zabezpečenie používania snežných skútrov v súlade s inštrukciou ich
používania počas záchrannej akcie na lyžiarskom svahu. Následkom nehody navrhovateľka utrpela úraz

a bola prevezená do nemocnice v Liptovskom Mikuláši, kde jej bola diagnostikovaná zlomenina pravého
kolena s predpokladanou dobou liečby 6 až 8 týždňov. Táto doba liečenia sa značne predĺžila, pretože
napriek absolvovaniu komplikovanej operácie kolena a viacmesačnej rehabilitácii, v čase podania
návrhu nebol zdravotný stav navrhovateľky taký, ako pred nehodou. Zdravotné
ťažkosti vyžadovali trvalú rehabilitáciu a liečenie, v dôsledku čoho bola navrhovateľka neprítomná v
škole. Následkom nehody bola donútená rezignovať na svoju športovú činnosť, keď dovtedy

sa venovala lyžovaniu, snowboardingu, tenisu, baletu, tancu a tieto športy do budúcna nemá možnosť
vykonávať. Uplatnenú škodu navrhovateľka konkretizovala ako zadosťučinenie vo výške 50.000,00
zlotých, spolu s penálmi odo dňa nehody (467.290,00 Sk) a sumu 15.000,00 zlotých, čomuzodpovedala čiastka 140.187,00 Sk, navrhovateľka uplatňovala ako odškodnenie za zničenú lyžiarsku
výstroj, za náklady vynaložené na liečbu a rehabilitáciu.
Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že navrhovateľka utrpela dňa 29.01.2005 na

zjazdovkevJasnejúraz,kedydošlokjejstretusidúcimsnežnýmskútrom,ktorýviedolodporcavrade2/.
Odporcavrade2/včasezrážkyplnilpracovnépovinnostizáchranáraHorskejzáchrannejslužbyPoprad,
oblastné stredisko Horskej záchrannej služby Nízke Tatry, čo bolo preukázané výpoveďou odporcu v
rade 2/, jeho pracovnou zmluvou zo dňa 24.05.1990, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 01.01.2003 a 01.05.2005, ako aj evidenciou dochádzky zamestnancov Horskej záchrannej služby

Poprad, Oblastné stredisko Nízke Tatry a Knihou služieb HS.
Prvostupňový súd konštatoval, že vzhľadom k tomu, že odporca v rade 2/ v čase úrazu navrhovateľky
bol zamestnancom odporcu v rade 1/, pričom nebolo vyvrátené tvrdenie odporcov v rade 1/ a 2/, že
v čase zrážky odporca v rade 2/ plnil svoje pracovné povinnosti, nie je daná zodpovednosť odporcu v
rade 2/ za vzniknutú škodu v zmysle ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov nie je
odporca v rade 2/ vo veci vecne pasívne legitimovaný, a preto návrh voči nemu zamietol.

Okresnýsúdďalejcitovalust.§427ods.1,2a§428Občianskehozákonníkaauviedol,ženavrhovateľka
utrpela úraz pri zrážke s idúcim snežným skútrom, ktorého prevádzkovateľom bol odporca v rade 1/.
Nakoľko snežný skúter je motorovým vozidlom, je daná zodpovednosť prevádzkovateľa za vzniknutú
škodu, pričom sa jedná o objektívnu zodpovednosť - nevyžaduje sa teda zavinené konanie prevádzateľa
motorového vozidla.

V priebehu konania navrhovateľka niekoľkokrát zmenila rozsah uplatneného nároku, pričom ako škodu
zavinenú odporcami označila aj škodu, ktorá jej vznikla v dôsledku druhého úrazu. Vzhľadom na
nesúhlasné stanovisko odporcov s týmto tvrdením, okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie
za účelom zistenia, či druhý úraz utrpela navrhovateľka ako dôsledok prvého úrazu a či medzi týmito
úrazmi existuje príčinná súvislosť. MUDr. Ján Drobčo, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie chirurgia, v znaleckom posudku zo dňa 08.10.2011 uviedol, že vzhľadom na zdravotný stav
navrhovateľky, mohlo dôjsť k zlomenie ľavej stehennej kosti pri bežnej chôdzi po rovnakom
teréne.Tentoúrazpodľaznalcautrpelaakodôsledokprvéhoúrazu,pričomprvýúrazsanadruhomúraze
podieľal výlučne. Znalec súčasne ohodnotil bolestné z prvého úrazu s počtom bodov 205 a sťaženie
spoločenského uplatnenia z tohto úrazu počtom bodov 303. Súčasne bolestné v dôsledku druhého

úrazuohodnotil205bodmiasťaženiespoločenskéhouplatnenie30bodmi.Tentozáverznalecodôvodnil
poruchou mineralizácie a ďalšími rizikovými faktormi, za ktoré označil nedostatočnú pohybovú aktivitu
navrhovateľky, zlomeninu laterálneho kondilu pravej tibie s poškodením vonkajšieho menisku pravého
kolena, v dôsledku čoho došlo k narušeniu výživy kostí (osteoporóza) a užívanie heparínov. Z dôvodu
výhrad, vznesených voči tomuto znaleckému posudku zo strany odporcu v rade 1/, súd nariadil kontrolné

znalecké dokazovanie MUDr. Jozefom Trgiňom, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia a traumatológia. Znalec MUDr. Jozef Trgiňa v písomnom znaleckom posudku zo
dňa 25.09.2013 dospel k opačnému záveru ako znalec MUDr. Ján Drobčo. Uviedol, že zlomenina,
ktorú utrpela navrhovateľka dňa 29.01.2005, bola lokalizovaná v oblasti horného konca píšťaly vpravo,
jednalo sa vnútrokĺbovú zlomeninu vonkajšej časti hlavice píšťaly s posunom úlomkov.

Zlomenina, ktorú utrpela navrhovateľka dňa 23.07.2007 bola lokalizovaná v oblasti strednej tretiny
stehennej kosti vľavo, teda sa nejednalo o zlomeninu na tej istej úrovni ako prvá zlomenina.
Kontrolný znalec vyvrátil tvrdenie znalca MUDr. Drobču pokiaľ ide o poruchu cievneho zásobovania
kostí keď konštatoval, že za dobu 8 až 10 týždňov u mladistvej nemohlo dôjsť k poruche cievneho
zásobenia kostí na protiľahlej strane, teda na ľavej dolnej končatine, práve naopak, ľavú dolnú končatinu

poškodená mohla plne zaťažovať od počiatku vzniku zlomeniny v oblasti hlavy píšťaly vpravo, čo aj
robila, nakoľko od začiatku sa mohla pohybovať na barlách. Konštatoval, že u navrhovateľky nebola
zistená osteoporóza, pri denzitometrickom vyšetrení, v roku 2012 boli namerané hodnoty kostnej drene
v oblasti driekovej chrbtice v pásme normy a ani pri RTG vyšetrení neboli zistené príznaky osteoporózy v
miestezlomeniny.Unavrhovateľkykontrolnýznalecnezistilštrukturálnezmenykostívmiestezlomeniny,

navrhovateľka netrpela na hormonálnu a metabolickú poruchu, nebrala kortikoidy, nebola ožarovaná.
Navrhovateľkabralanízkomolekulárnyheparínakoprevenciutrombolickejchorobypoúrazevroku2005
asi po dobu jedného mesiaca, takže tieto dávky nemohli spôsobiť také zmeny, ktoré by
viedli k vzniku nízkoenergetickej zlomeniny. V prípade zlomeniny ľavej stehennej kosti bol
prítomný úrazový dej, kde došlo k zapleteniu dolných končatín a následnému pádu, pri

ktoromdošlokzalomeniudolnejkončatinyvstrednejtretinestehnavľavo.KontrolnýznalecMUDr.Trgiňa
preto nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi druhým a prvým úrazom a z toho dôvodu nevypracoval
bodové hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s druhým úrazom.Pokiaľideoprvýúraz,kontrolnýmznaleckýmposudkombolobolestnéohodnotené195bodmiasťaženie
spoločenského uplatnenia 130 bodmi.
Vzhľadom na diametrálne rozdielne závery týchto znaleckých posudkov, súd I. stupňa vypočul

obidvoch znalcov na pojednávaní dňa 17.12.2013, na ktorom obidvaja znalci zotrvali na záveroch
svojich písomných znaleckých posudkov. Nakoľko MUDr. Trgiňa, ktorý vypracovával kontrolný znalecký
posudok, logickým a jednoznačným spôsobom vyvrátil závery znalca MUDr. Jána Drobču, pričom sa
jedná o lekára, ktorý dlhoročne pôsobí v oblasti traumatológie, súd si osvojil závery znalca MUDr. Jozefa
Trgiňu. Týmto dôkazom bolo vyvrátené tvrdenie navrhovateľky, že druhý úraz utrpela ako dôsledok

nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý nastal po prvom úraze. Potom je daná zodpovednosť odporcu
v rade 1/ iba za škodu, ktorá navrhovateľke vznikla v dôsledku úrazu, ktorý utrpela v Jasnej dňa
29.01.2005.
Okresný súd následne citoval ust. § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval,
že navrhovateľka si v tomto konaní uplatnila nárok na náhradu škody, ktorého výšku opakovane menila.
Podľa posledného spresnenia navrhovateľka žiadala priznať vecnú škodu a to náhradu za zničenú

lyžiarsku výstroj v čiastke 3.670,00 zlotých. Táto škoda preto vznikla navrhovateľke vznikla pri úraze
(podľa jej tvrdenia vtedy došlo k zlomeniu lyží, lyžiarskeho viazania, lyžiarskych palíc, lyžiarok aj
oblečenia, t. j. lyžiarskej vetrovky a nohavíc), t. j. 29.01.2005.
Z titulu náhrady hotových výdavkov si navrhovateľka uplatnila náklady na obväzový materiál, lieky a
aplikácie injekcií v sume 2.514,54 zlotých s tým, že nešpecifikovala, kedy tento materiál bol zakúpený,

kým a nerozlišovala, či sa jednalo o materiál zakúpený v súvislosti s prvým
úrazom alebo druhým úrazom. Pokiaľ sa navrhovateľka odvolala na prílohu č. 3 k
podaniu zo dňa 29.04.2011, v tejto takisto nie je špecifikovaný dátum vynaloženia tej-ktorej sumy, pričom
z pripojených ústrižkov alebo paragónov vyplýva, že sa jedná o materiál zakúpený v prvom polroku 2005
a potom až v roku 2007. Z týchto dôkazov, predložených samotnou navrhovateľkou potom vyplýva, že

náklady v dôsledku prvého úrazu boli vynaložené len v prvom polroku 2005. Ako náhradu hotových
výdavkov uplatnila navrhovateľka ďalej náklady na zákroky, laboratórne vyšetrenia, rehabilitácie v sume
2.133,00 zlotých, pričom v súvislosti s prvým úrazom možno posúdiť iba laboratórne vyšetrenia a
rehabilitácie,ktorévýdavkybolivynaloženévmarciaapríli2005.Ostatnévýdavkybolivynaloženévroku
2008 a navrhovateľka nepreukázala, že súviseli s prvým úrazom. Pokiaľ si navrhovateľka uplatňovala

náklady na transport v sume 6.820,64 zlotých, tieto predstavovali náklady na prepravu navrhovateľky
zo Slovenskej republiky do Poľskej republiky po úraze v januári 2005 - uplatnená čiastka 149,04 Eur.
V súvislosti s prvým úrazom navrhovateľka uplatnila už iba cestovné do nemocnice v Poľskej republike
v období marec až máj 2005. Ďalšie cestovné náklady navrhovateľka uplatnila až z roku 2007, teda
potom, ako utrpela druhý úraz. Náklady na doučovanie uplatnila navrhovateľka v čiastke 1.200,00

zlotých, ale tieto doklady nešpecifikovala, nepredložila dôkaz o ich vynaložení, a ani nerozčlenila kedy
a v akej sume boli vynaložené finančné prostriedky na jej doučovanie v dôsledku prvého
úrazu a aké v dôsledku druhého úrazu.
Podľa výpovede znalca MUDr. Jozefa Trgiňu na pojednávaní dňa 17.12.2013, bolestné v dôsledku
prvého úrazu navrhovateľky bolo možné ohodnotiť 6 týždňov po úraze, nakoľko po zložení sadry ďalšie

komplikácie nevznikli. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo možné obodovať 8 až 10 týždňov po
úraze.
Vzhľadom na uvedené zistenie potom výšku škody, ktorá navrhovateľke vznikla v
súvislosti s prvým úrazom, bolo možné vyčísliť už koncom prvého polroka 2005. Tomu zodpovedajú aj
navrhovateľkou predložené listinné dôkazy, ktorými dokumentovala vynaloženie nákladov v roku 2005

do apríla, posledné doklady z lekární v roku 2005 navrhovateľka predložila z júna. Potom súd pre účely
začiatku plynutia premlčacej doby ustálil koniec prvého polroka 2005, kedy navrhovateľke (jej zákonným
zástupcom, nakoľko v tom čase bola ešte maloletá) pri obvyklej starostlivosti mohla byť známa škoda,
ktorá jej vznikla v súvislosti s prvým úrazom. Nie je rozhodujúce, kedy bolo vykonané bodové hodnotenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože bolo vecou navrhovateľky, aby v čase, keď

tieto nároky bolo možné ohodnotiť, požiadala lekára o vystavenie lekárskeho posudku.
Navrhovateľka si prvýkrát uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 55.000,00 zlotých podaním zo
dňa 09.05.2007 v konaní vedenom na OR PZ Liptovský Mikuláš pod ČVS: ORP-2087/1-
OSV-LM-06. Nárok bol uplatnený voči odporcovi v rade 2/, ktorý však za škodu nezodpovedá. Pokiaľ
si preto v trestnom konaní navrhovateľka uplatnila škodu, tento úkon nemal za následok prerušenie

plynutia premlčacej doby, pretože škoda nebola uplatnená voči zodpovednej osobe, ktorou je odporca
v rade 1/. Navrhovateľka si nárok na náhradu škody uplatnila potom na súde prvýkrát dňa
25.01.2008, kedy bol súdu doručený jej návrh zo dňa 20.01.2008. Náhrady škody sa však týmto podaním
navrhovateľka domáhala voči M. E. ako fyzickej osobe. Voči odporcovi v rade 1/, aj keď ešte nie správneoznačenému, sa navrhovateľka prvýkrát domáhala nároku na náhradu škody podaním, doručeným súdu
až dňa 24.07.2008 (návrhom zo dňa 12.07.2008).

Navrhovateľka sa pritom mohla dozvedieť o tom, kto zodpovedá za vzniknutú škodu najneskôr z
uznesenia Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš 2 Pv 194/05-9 zo dňa 29.03.2005, proti ktorému
podala odvolanie dňa 20.06.2005 (doručené bolo Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš dňa
27.06.2005). Potom najneskôr 20.06.2005 navrhovateľka pri obvyklej opatrnosti mohla zistiť subjekt,
ktorý zodpovedá za škodu, keď v dôvodoch rozhodnutia bolo jednoznačne uvedené, že M. E. vykonával

prácu ako záchranár Horskej záchrannej služby v Jasnej.
Z uvedených dôvodov potom návrh na náhradu škody bol na súde uplatnený po
uplynutí premlčacej doby. Nakoľko odporca v rade 1/ v konaní vzniesol námietku premlčania, nebolo
možné návrhu vyhovieť a z týchto dôvodov súd návrh voči nemu zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Konštatoval, že odporca
v rade 1/ si uplatnil voči navrhovateľke náhradu trov konania a odporca v rade 2/ si náhradu ich náhradu

voči nej neuplatnil. Odporcom v rade 1/ a 2/, ktorí mali vo veci úspech by podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
prináležalo právo na náhradu trov konania proti odporkyni, ktorá vo veci úspech nemala. Prvostupňový
súd však prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré ich náhradu odporcom
nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že navrhovateľka je študentkou,
nemá vlastný majetok a teda ani zdroje finančných prostriedkov, z ktorých by mohla hradiť vzniknuté

trovy konania. Navyše, navrhovateľka utrpela úraz pri zrážke so snehovým skútrom, prevádzkovateľom
ktorého je odporca v rade 1/, pričom návrh bol voči nemu súdom zamietnutý len z dôvodu vznesenej
námietky premlčania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala

jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnila voči odporcom
náhradu trov odvolacieho konania.
Uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolateľka je toho názoru, že nárok, ktorý uplatňuje v tomto konaní

nie je premlčaný. V prvom rade je potrebné vysporiadať sa v súdenej veci s otázkou plynutia premlčacej
doby. Ku vzniku škody došlo dňa 29.01.2005 na lyžiarskej zjazdovke v Jasnej. Tento úraz bol predmetom
trestného stíhania vedeného pod ČVS: ORP-193/1-OSV-LM-2005, ktoré sa začalo uznesením o začatí
trestného stíhania dňa 29.01.2005. Od tejto doby prestala plynúť premlčacia doba, teda k jej plynutiu
nedošlo. Následne bolo toto trestné stíhanie zastavené uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský

Mikuláš sp. zn. 2Pv 194/05 zo dňa 29.03.2005. Proti tomuto uzneseniu bola podaná sťažnosť, ktorá má
odkladný účinok a teda premlčacia doba naďalej neplynula. O sťažnosti poškodenej bolo rozhodnuté
až uznesením Krajskej prokuratúry Žilina sp. zn. 2KPt 596/05 zo dňa 14.02.2006, ktorá zamietla
sťažnosť poškodenej ako nedôvodnú, keďže prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina jazdu poškodenej Q.
K. vyhodnotil ako neopatrnú, v dôsledku ktorej došlo k zrážke so skútrom. Následne bol na Generálnu

prokuratúru SR poškodenou podaný podnet na preskúmanie postupu prokurátorky okresnej prokuratúry,
ktorá dospela k záveru, že postup prokurátorky okresnej prokuratúry bol za danej dôkaznej situácie
predčasný a v nadväznosti na to nebolo správne ani rozhodnutie krajskej prokuratúry o zamietnutí
sťažnosti poškodenej, keďže v tom čase nebolo spoľahlivo preukázané, že skutok nie je trestným činom.
Zároveň nariadila Krajskej prokuratúre Žilina, aby zabezpečila pokračovanie v trestnom stíhaní. V tomto

štádiu trestného konania poškodená ešte nemala vedomosť o tom, kto zodpovedá za spôsobenú škodu,
keďže nebolo právoplatne rozhodnuté o tom, či je tento skutok trestným činom a či je zaň zodpovedný
odporca v rade 2/. Nie je preto správne konštatovanie okresného súdu, že v tom čase navrhovateľka
už mohla vedieť, kto je zodpovedný za jej zranenie. Na nariadenie generálnej prokuratúry sa opäť
uznesením OR PZ Liptovský Mikuláš ČVS: ORP-2087/1-OSV-LM-06 zo dňa 20.12.2006 pokračovalo v

trestnom stíhaní a toto sa právoplatne skončilo uznesením OR PZ Liptovský Mikuláš ČVS: ORP-2087/1-
OSV-LM-06 zo dňa 30.01.2008 o zastavení trestného stíhania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
11.03.2008. Do tejto doby premlčacia doba neplynula a začala plynúť až dňa 12.03.2008. Odvolateľka
poukázala na ustálenú súdnu prax i judikát č. R 25/1985, z ktorého vyplýva, že ak poškodený uplatnil
v trestnom konaní nárok náhradu škody spôsobenej mu trestným konaním a v tomto konaní riadne

pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného
stíhania,vktoromnedošlokuloženiupovinnosťnahradiťpoškodenúškoduapoškodenýboluzrozumený
o skončení stíhania, plynutie premlčacej doby pokračuje. V prejednávanej veci dvojročná premlčacia
lehota uplynula najskôr dňa 12.03.2010 a v tom čase navrhovateľka už uplatnila svoj nárok aj protiodporcovi v rade 1/. Do právoplatného skončenia trestného stíhania navrhovateľka nevedela, a ani
nemohla vedieť, kto je zodpovedný za vzniknutú škodu, nakoľko trestné stíhanie proti odporcovi v rade
2/ nebolo právoplatne skončené.

Odvolateľka tiež konštatovala, že v priebehu konania bolo vykonané znalecké dokazovanie za účelom
zistenia, či druhý úraz navrhovateľka utrpela ako dôsledok prvého úrazu a či medzi týmito úrazmi existuje
príčinná súvislosť. MUDr. Ján Drobčo, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, v
znaleckom posudku uviedol, že vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľky mohlo dôjsť k zlomenine
ľavej stehennej kosti pri bežnej chôdzi po teréne. Tento úraz podľa názoru znalca utrpela ako dôsledok

prvého úrazu, pričom prvý úraz sa na druhom úraze podieľal výlučne. Z dôvodu výhrad vznesených
proti tomuto znaleckému posudku, okresný súd nariadil znalecké dokazovanie MUDr. Jozefom Trgiňom,
znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, ktorý však dospel k opačnému záveru
ako MUDr. Drobčo a teda, že druhý úraz nie je v príčinnej súvislosti s prvým úrazom. Vzhľadom na
diametrálne rozdiely v ich posudkoch, potom súd na pojednávaní dňa 17.12.2013 vypočul oboch
znalcov, ktorí zotrvali na svojich tvrdeniach. Až následne sa mal v konaní vypracovať kontrolný znalecký

posudok, a to v znaleckom ústave pre odvetvie zdravotníctvo a farmácia, ktorý by vo zvlášť obtiažnych
prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie, posúdil obidva znalecké posudky a poskytol
by odborné vyjadrenie nim. Bez kontrolného znaleckého posudku nie je možné jednoznačne vylúčiť
závery už podaných znaleckých posudkov. Navrhovateľka podaním zo dňa 28.10.2013 označeným ako
vyjadrenie v závere navrhla, že v prípade, že sa neodstránia rozpory a rozdielne závery znalcov, aby

súd vykonal kontrolné znalecké dokazovanie v znaleckom ústave. Napriek tomu, okresný súd nevykonal
takto ňou navrhnutý dôkaz.

Odporca v rade 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, si voči

navrhovateľke neuplatnil.
Uviedol, že prvostupňový súd v konaní zistil správne skutkový stav, vyhodnotil všetky dôkazy navrhnuté
účastníkmi konania a správne sa vysporiadal i so vznesenou námietkou premlčania. Zdôraznil, že nie je
správny názor odvolateľky, že odporcovi v rade 1/ neplynula premlčacia lehota počas začatého trestného
konania. Trestné konanie nebolo vedené vo vzťahu k odporcovi v rade 1/, ale vo vzťahu k

odporcovi v rade 2/ ako vodičovi snežného skútra. Odporca v rade 2/ však nebol prevádzateľom tohto
motorového vozidla, čo mohla navrhovateľka zistiť už v priebehu trestného konania. Premlčacia doba
vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ tak riadne plynula. Stanovisko č. R 29/1985, na ktoré sa odvolateľka
odvolávala by bolo možné akceptovať len v prípade, ak by prevádzateľ vozidla a fyzická osoba, proti
ktorej bolo začaté trestné stíhanie boli totožné. Navrhovateľka si v začatom trestnom konaní uplatňovala

náhradu škody vo vzťahu k odporcovi v rade 2/, ktorý však nemal byť ani účastníkom tohto súdneho
konania, keďže nebol prevádzateľom motorového vozidla (skútra). Práve z týchto dôvodov prvostupňový
súd žalobu proti nemu zamietol. Jeho prípadná zodpovednosť je len v rovine pracovnoprávnej vo vzťahu
k odporcovi v rade 1/ ako zamestnávateľovi. Vzhľadom na špeciálnu zodpovednosť za škodu uvedenú
v ust. § 427 Občianskeho zákonníka, zodpovednosť za škodu nie je vo forme objektívnej zodpovednosti

na odporcovi v rade 2/ ako vodičovi snežného skútra, ale na odporcovi v rade 1/ ako prevádzateľovi
motorového vozidla. Prvostupňový súd správne ustálil čas uplynutia premlčacej doby vo vzťahu k
odporcovi v rade 1/. Pokiaľ navrhovateľka namieta výpovednú hodnotu znaleckého dokazovania,
odporca v rade 1/ zdôraznil, že obsah znaleckého posudku MUDr. Jozefa Trgiňu ako kontrolného znalca,
sa v závere so znaleckým posudkom MUDr. Jána Drobču nestotožnil. Znalec MUDr. Ján Drobčo uzavrel,

že u navrhovateľky pokiaľ ide o druhý úraz dolnej končatiny na ľavej strane, ide o nízkoenergetickú
zlomeninu v príčinnej súvislosti so zlomeninou, ktorú utrpela pri strete so snežným skútrom. Tento znalec
však k takémuto medicínskemu záveru nemal žiaden dôkaz. Nevykonal denzitometrické vyšetrenie,
ktoré by takýto záver potvrdilo. Naopak MUDr. Jozef Trgiňa svoj znalecký posudok oprel o medicínske
závery zodpovedajúce výsledku odborného špeciálneho vyšetrenia navrhovateľky. Za takéhoto stavu

nebol dôvod na nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania. Naviac, navrhovateľka pred skončením
dokazovania vo veci pred súdom prvého stupňa vykonanie takéhoto dôkazu ani nenavrhovala.

Odporca v rade 2/ navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že trestné stíhanie prebiehalo len voči jeho osobe a len voči nemu si v tomto konaní uplatnila

navrhovateľka i nárok na náhradu škody vo výške 55.000,00 PLN. Trestné stíhanie však bolo voči
odporcovi v rade 2/ zastavené. Znalec z odboru dopravy zistil, že na jeho strane ako vodiča
snehového skútra nebola možnosť zabrániť vzniku udalosti, a teda jeho stretu s navrhovateľkou. Už od
začiatku občianskoprávneho konania odporca v rade 2/ namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní.Navrhovateľke už z obsahu trestného spisu bolo známe, že odporca v rade 2/ nebol prevádzkovateľom
snežného skútra, ale bol zamestnancom prevádzkovateľa tohto vozidla, ktorý si plnil svoje pracovné
povinnosti. Za uvedených okolností, odporca v rade 2/ za predmetnú škodu nezodpovedá. Prvostupňový

súd vo veci správne zistil skutkový stav a nie je žiaden dôvody, aby malo byť vo veci vykonané ďalšie
znalecké dokazovanie. Znalecký posudok MUDr. Jána Drobču odporca v rade 2/ považuje za
neprofesionálny, keďže kontrolný znalecký posudok jeho závery vyvrátil. Na uvedenom závere nič
nemení ani skutočnosť, že MUDr. Ján Drobčo zotrval na svojich záveroch. Ďalšie znalecké dokazovanie
vo veci by bolo preto nadbytočné.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p.) a po preskúmaní ho bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a návrh navrhovateľky o náhradu škody aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie

písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157
ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov
a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky navrhovateľky uvedené v jej opravnom prostriedku a po ich

preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

Tak, ako správne konštatoval prvostupňový súd, v konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovateľka
dňa 29.01.2005 utrpela na zjazdovke v Jasnej úraz, kedy došlo k jej stretu s idúcim snežným skútrom,
ktorý viedol odporca v rade 2/. Odporca v rade 2/ v čase zrážky plnil svoje pracovné povinnosti

záchranára Horskej záchrannej služby Poprad, Oblastné stredisko Horskej záchrannej služby Nízke
Tatry, čo bolo poukázané jednak jeho výpoveďou, pracovnou zmluvou zo dňa 24.05.1990, dohodou
o zmene tejto pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2003 a 01.05.2005, ako aj evidenciou dochádzky
zamestnancov Horskej záchrannej služby Poprad, oblastné stredisko Nízke Tatry a knihou služieb HS.
Okresný súd preto správne dospel k záveru, že pokiaľ bol odporca v rade 2/ v čase úrazu navrhovateľky

zamestnancomodporcuvrade1/,ktorýsiplnilsvojepracovnépovinnosti,niejedanájehozodpovednosť
za vzniknutú škodu s poukazom na ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov nie je
daná ani pasívna vecná legitimácia odporcu v rade 2/ v tomto konaní.

Za prevádzateľa snežného skútra možno považovať osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá má právnu a

súčasne i faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho užívať. V konaní
bolo nepochybne preukázané, že odporca v rade 1/ prevádzateľom motorového vozidla - snežného
skútra, ktorým dňa 29.01.2005 došlo k stretu s navrhovateľkou. Prevádzateľom motorového vozidla
sa nestane ani zamestnanec (v súdenej veci odporca v rade 2/), ktorému zamestnávateľ poskytne
motorové vozidlo na plnenie pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Navrhovateľka teda

utrpela úraz pri zrážke s idúcim snežným skútrom, ktorého prevádzkovateľom bol odporca v rade 1/. Tým
je daná jeho zodpovednosť ako prevádzkovateľa za vzniknutú škodu pričom tak ako správne konštatoval
prvostupňový súd, jedná sa o objektívnu zodpovednosť (§ 427 ods. 1 a 2 a § 428 Občianskeho
zákonníka). Tak ako správne konštatoval prvostupňový súd, navrhovateľka si prvýkrát uplatnila nárok
na náhradu škody voči odporcovi v rade 2/ vo výške 55.000,00 zlotých podaním zo dňa 09.05.2007

v konaní vedenom na OR PZ Liptovský Mikuláš pod ČVS: ORP-2087/1-OSV-LM-06. Keďže nárok na
náhradu škody bol v trestnom konaní uplatnený voči odporcovi v rade 2/, ktorý za škodu nezodpovedá,
jeho uplatnenie v predmetnom konaní nespôsobilo prerušenie plynutia premlčacej doby vo vzťahu
k odporcovi v rade 1/, ako subjektu zodpovednému za vzniknutú škodu. Navrhovateľka svoj nárok na
náhradu škody uplatnila na súde návrhom v tejto veci voči odporcovi v rade 2/ (M. E. ako fyzickej osobe)

prvýkrát 25.01.2008. Voči odporcovi v rade 1/ (v tom čase nesprávne označenému)
sa navrhovateľka prvýkrát domáhala nároku na náhradu škody až podaním doručeným súdu dňa
24.07.2008 (návrh zo dňa 12.07.2008). Prvostupňový súd správne konštatoval, že navrhovateľka sa
o subjekte zodpovednom za vzniknutú škodu dozvedela najneskôr z uznesenia Okresnej prokuratúryLiptovský Mikuláš 2Pv 194/05-9 zo dňa 29.03.2005, proti ktorému podala odvolanie dňa
20.06.2005, ktoré bolo doručené Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš dňa 27.06.2005. Z uvedeného
vyplýva, že najneskôr ku dátumu 20.06.2005 navrhovateľka pri obvyklej opatrnosti mohla zistiť subjekt

zodpovedný za škodu, keďže v dôvodoch napadnutého rozhodnutia bolo jednoznačne uvedené, že M.
E. (odporca v rade 2/) vykonával prácu ako záchranár Horskej záchrannej služby v Jasnej. Na uvedenom
závere nič nemení ani skutočnosť, že toto rozhodnutie bolo následne zrušené.
Spočívanie premlčania môže poškodený dosiahnuť uplatnením práva na náhradu škody na súde alebo u
iného príslušného orgánu. Pod uplatnením práva treba rozumieť taký úkon oprávneného, ktorý smeruje

k tomu, aby o jeho práve bolo rozhodnuté na súde v civilnom, trestnom, priestupkovom alebo obdobnom
konaní. Odvolací súd poznamenáva, že účinky zastavenia plynutia premlčacej doby sa týkajú vždy
účastníkov prebiehajúceho konania (trestného konania) a netýkajú sa tretích osôb, ktoré do konania
nevstúpili, resp. nebolo voči ním vedené trestné konanie. Riadnym uplatnením nároku na náhradu škody
v adhéznom konaní, ktoré by malo za následok spočívanie premlčacej doby, nie je ani samotné podanie
trestného oznámenia, ak neobsahuje požiadavku, aby konkrétnej osobe bola uložená povinnosť na

náhradu škody v určitej výške. Pokiaľ si teda navrhovateľka uplatnila v rámci trestného konania právo
na náhradu škody voči odporcovi v rade 2/, t. j. subjektu, ktorý za škodu nezodpovedá, nemohlo dôjsť
k účinnému zastaveniu plynutia premlčacej doby voči subjektu zodpovednému (odporcovi v rade 1/),
keďže voči nemu si svoj nárok na náhradu škodu v adhéznom konaní neuplatnila.

Pokiaľ teda odporca v rade 1/ vzniesol v konaní námietku premlčania proti nároku navrhovateľky
uplatnenému žalobou, okresný súd postupoval správne, keď pri aplikácii ust. § 100 ods. 1 a § 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka jej návrh voči odporcovi v rade 1/ zamietol.

Úvaha okresného súdu v prejednávanej veci nebola ľubovoľná, ale vychádzala z dostatočne zisteného

skutkového stavu a zodpovedala skutočnostiam, ktoré boli v dokazovaní zistené, vyhodnotenie a závery
okresnéhosúdunebolivrozporestým,čobolovkonanípreukázané,aanivrozporesformálnoulogikou.
Naviac, okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku a
vsúlades§157ods.2O.s.p.dostatočnevysvetlil,ktoréskutočnostipovažovalzarozhodné,preukázané
a z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd poukazuje

na to, že právna úprava neurčuje ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná práva úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp.
jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené.

Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení, je však vecou súdu, ktoré z označených dôkazov vykoná. K procesným
právam účastníka nepatrí, ako sa navrhovateľka mylne domnieva, aby bol súdom vykonaný každý ňou
navrhnutý dôkaz. Ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi (napr.
pretože sú pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), takýto postup je plne s uvedeným zákonným
ustanovením.Okresnýsúd vosvojomrozhodnutíuviedolpodrobnédôvody,prektorésastotožnil

so závermi kontrolného znaleckého posudku MUDr. Trgiňu, oproti pôvodne podanému znaleckému
posudku MUDr. Drobču, v dôsledku čoho by bolo nadbytočné vykonávať vo veci akékoľvek ďalšie
dokazovanie. Okresný súd v prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania zistil správne
skutkový stav a následne vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132
O.s.p. (vrátane protirečivých znaleckých posudkov) a aj správne vo veci rozhodol.

Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej
veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim
kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne
zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj meritum veci. Z

uvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudokokresnéhosúdupodľa§219ods.1O.s.p.akovecnesprávny
p o t v r d i l .

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

Odvolateľka - navrhovateľka nemala v tomto štádiu konania úspech, a preto podľa § 142
ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešní odporcovia sináhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnili, (odporca v rade 1/ sa ich náhrady výslovne
vzdal a odporca v rade 2/ nevzniesol procesný návrh na ich uplatnenie - § 151 ods. 1 O.s.p.), a preto
im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.