Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/534/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111220917
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111220917.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: Y. F., T. U., K. X, Q. proti
odporcovi: JUDr. Martin Hermanovský, súdny exekútor, IČO: 31 813 933, Moskovská 18, Bratislava,
o náhradu škody vo výške 715,32 eura, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I, č.k.: 16C/108/2011- 133 zo dňa 3. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporcovi s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o zaplatenie 198,12 eura zastavil a vo zvyšnej časti
návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 96 ods. 1, ods. 2, ods. 3
O. s. p. a § 33 ods. 1, § 47 ods. 1, ods. 2, § 49 ods. 1, ods. 2, § 52 ods. 1, ods. 2, § 63 ods. 1, §
64, § 94 ods. 1, § 95 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 96 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 96 ods. 4, § 196, § 197 ods.
1, § 199, § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a § 2
ods. 1 písm. a/ bod 1, § 3, § 4 ods. 1 a § 5 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov a vecne tým, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa
28.06.2011 voči odporcovi domáhal náhrady škody vo výške 414,-eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil
tým, že v decembri 2008 zistil, že jeho podnikateľský účet vedený v Ľudovej banke pobočka Galanta

je od 01.12.2008 zablokovaný a taktiež sú zablokované i jeho osobné účty v Ľudovej banke, a.s., vo
Všeobecnej úverovej banke, a.s. (ďalej aj „VÚB, a.s.“), v Tatra banke, a.s. a v UNI CREDIT a.s., a to
na čiastku prevyšujúcu 22.000,- Sk. Navrhovateľ zistil, že blokáciu jeho účtov previedol odporca, ktorý
vydal upovedomenie o začatí exekúcie č. 451/08, ktoré bolo navrhovateľovi zaslané na adresu, kde už
10 rokov nebýval. V dôsledku blokácie súkromných účtov bol navrhovateľ bez finančných prostriedkov.
Odporca postupoval protizákonne a to pri doručovaní upovedomenia o exekúcii, blokovaním všetkých
jeho účtov napriek tomu, že na podnikateľskom účte v Ľudovej banke, a.s. mal navrhovateľ finančné

prostriedky prevyšujúce náklady exekúcie. V dôsledku zablokovania účtov každá banka, v ktorej mal
navrhovateľ účet požadovala poplatok za spracovanie exekúcie vo výške od 300,- Sk. Napriek všetkému
odporca exekučný príkaz navrhovateľovi nedoručil a nebolo mu doručené ani vyúčtovanie nákladov
účelne vynaložených na exekúciu.

Podaním doručeným súdu dňa 06.02.2012, 15.05.2012 a dňa 20.07.2012 navrhovateľ upravil návrh a
súdu oznámil, že sa voči odporcovi ako súdnemu exekútorovi domáha náhrady škody vo výške 715,32
eura, ktorá predstavuje zvýšené náklady na exekúciu z dôvodu uplatnenia 20% odmeny exekútora v

sume 414,- eur, poplatok za spracovanie blokácie účtu v sume 33,20 eura (16,60 eura x 2), zbytočnevynaložené náklady na exekúciu v sume 250,00 eura a úroky vo výške 7,5% ročne k dátumu podania
návrhu v sume 18,12 eura. Po začatí konania vo veci samej navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa
03.06.2013 vzal návrh v časti o zaplatenie sumy 198,12 eura späť a konanie žiadal zastaviť z dôvodu,

že suma vo výške 198,12 eura mu bola zo strany VÚB, a.s. vrátená. Nakoľko odporca so späťvzatím
návrhu v časti o zaplatenie 198,12 eura súhlasil, súd prvého stupňa konanie v späťvzatej časti podľa
§ 96 ods. 1 veta tretia O. s. p. zastavil.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporca pri vykonaní exekúcie v
exekučnom konaní EX 451/08 postupoval v zmysle ustanovení Zákona č. č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Exekučné konanie EX 451/08 začalo na návrh
oprávneného Slovenská pošta, a.s. proti navrhovateľovi ako povinnému o vymoženie pohľadávky vo
výške 6.806,30 Sk (225,92 eura) s úrokom z omeškania vo výške 17% p. a. zo sumy 6.806,30 Sk odo
dňa 01.12.2000 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 380,00 Sk (12,61 eura), na základe
právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Šaľa č.k. Cb 77/01 zo dňa 23.11.2001.
Odporca ako súdny exekútor vydal dňa 19. novembra 2008 upovedomenie o začatí exekúcie a výzvu na

vyhlásenie o majetku povinného, ktoré zaslal navrhovateľovi na adresu uvedenú v rozsudku Okresného
súdu Šaľa a v návrhu na vykonanie exekúcie a to ako doporučenú zásielku do vlastných rúk. Zásielka
adresovaná navrhovateľovi sa odporcovi vrátila ako nedoručená s oznamom, že adresát požiadal o
doposlanie. Následne odporca v rámci zisťovania adresy navrhovateľa, na ktorú majú byť zásielky
doposielané zistil, že navrhovateľ je na adrese uvedenej v návrhu na vykonanie exekúcie a v rozsudku

neznámy. Odporca dňa 19. novembra 2008 vydal zároveň i príkazy na začatie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke, ktoré adresoval viacerým bankovým inštitúciám. Dňa 04.03.2009 bolo
navrhovateľovi doručené doporučenou zásielkou do vlastných rúk upovedomenie o začatí exekúcie.
Odporca vydal dňa 9. apríla 2009 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky
z účtu v banke a to pre VÚB, a.s. Na základe exekúcie bola na účet odporcu ako súdneho exekútora

prevedená z účtu navrhovateľa spolu suma vo výške 1.018,49 eura. Na pohľadávku oprávneného,
príslušenstva a trovy exekúcie bola započítaná spolu suma 820,37 eura a zostávajúci preplatok vo
výške 198,12 eura bol odporcom dňa 30.07.2009 poukázaný na bankový účet navrhovateľa. Suma
820,37 eura pozostávala zo sumy 624,60 eura t.j. zo sumy, ktorá bola poukázaná oprávnenému
a zo sumy 195,76 eura t.j. trov exekútora. Skutočnosť, že odporca doručoval príkaz na začatie

exekúcie viacerým bankovým inštitúciám relevantne odôvodnil hospodárnosťou v konaní. V príkaze
na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke bolo uvedené, že tá ktorá banka má
blokovať sumu vo výške pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva, trov konania a trov exekúcie a trov
exekútora s výnimkou nakladania s prostriedkami za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného a
jej príslušenstva a trov exekúcie. Navrhovateľ mal teda možnosť v čase keď sa o prebiehajúcej exekúcii

dozvedel uspokojiť pohľadávku oprávneného pred vydaním exekučného príkazu na vykonanie exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke. V konaní nebolo sporné, že odporca potom ako zistil, že nárok
oprávneného je zabezpečený vo VÚB, a.s. vydal a doručil príkazy na odblokovanie účtov navrhovateľa
v ostatných peňažných ústavoch.

Navrhovateľ poukazoval na porušenie povinnosti zo strany odporcu, keď odporca doručoval zásielku

- upovedomenie o začatí exekúcie a výzvu na vyhlásenie o majetku povinného, na adresu, na ktorej
sa navrhovateľ nezdržoval pričom adresu pobytu navrhovateľa mohol odporca zistiť nahliadnutím do
registra podnikateľov na internete. Odporca navrhovateľovi na zistenú adresu preberania zásielok
riadne dňa 04.03.2009 doručil upovedomenie o začatí exekúcie. V upovedomení o začatí exekúcie bol
navrhovateľ okrem iného poučený, že do 14 dní od doručenia upovedomenia môže vzniesť námietky

proti exekúcii a do 3 dní od doručenia námietky proti trovám exekúcie Navrhovateľ ako povinný žiadne
námietky nepodal. Odporca po doručení upovedomenia o začatí exekúcie a po uplynutí 14 dňovej lehoty
na podanie námietok proti exekúcii vydal dňa 9. apríla 2009 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie
prikázanímpohľadávkyzúčtunavrhovateľavoVÚB,a.s. Exekúciabolaskončenádňa23.06.2009,kedy
bola vymožená celá pohľadávka oprávneného vrátane trov exekúcie. Odporca ako súdny exekútor tak

postupoval v exekučnom konaní EX 451/08 v zmysle Exekučného poriadku a nedopustil sa porušenia
právnej povinnosti.

Navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal náhrady škody pôvodne vo výške 715,32 eura, keď uvádzal, že
mu vznikla škoda vo výške 414,00- eur titulom zvýšených nákladov na exekúciu z dôvodu uplatnenia
20% odmeny exekútora, vo výške 33,20 eura titulom poplatku za spracovanie blokácie účtu 2 x 16,60

eura, vo výške 250,- eur titulom zbytočne vynaložených nákladov na exekúciu a vo výške 18,12 euratitulom vyčíslených úrokov vo výške 7,5% ročne ku dňu podania návrhu vo veci samej. V priebehu
konania navrhovateľ vzal návrh v časti o zaplatenie 198,12 eura späť, keď táto suma bola navrhovateľovi
VÚB, a.s. vrátená. Podľa navrhovateľa sa ním uplatnená náhrada škody uplatnená titulom zvýšených

nákladov na exekúciu v sume 414,-eur znížila o sumu 198,12 eura. Navrhovateľ však ani na opakované
výzvy súdu jednotlivé čiastky uplatnenej náhrady škody neodôvodnil a nepreukázal. Vo vzťahu k
navrhovateľom uplatnenej náhrady škody pôvodne vo výške 414, eur, po čiastočnom späťvzatí návrhu
vo výške 215,88 eur, titulom zvýšených nákladov na exekúciu z dôvodu uplatnenia 20% odmeny
exekútora súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ vznik takto vyčíslenej škody nijakým spôsobom

nepreukázal. Z listinných dokladov a z tvrdenia odporcu, ktoré navrhovateľ nerozporoval mal zrejmé,
že výška odmeny exekútora v exekučnom konaní bola vo výške 195,76 eura a predstavovala 20%
odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov exekútora a stratu času spolu vo výške 164,51 eura a
DPH vo výške 19%, t.j. sumu 31,25 eura. Z tvrdení navrhovateľa a ani z jeho písomných podaní nemal
zrejmé ako navrhovateľ dospel k výške uvádzanej škody. Trovy exekúcie a ich výška boli stanovené v
zmysle Exekučného poriadku a vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov; trovy exekúcie

sú zákonným nárokom súdneho exekútora a nemôžu predstavovať bez ďalšieho škodu, ktorá mala
vzniknúťvdôsledkuvykonaniaexekúcie.Vovzťahuknavrhovateľomuplatnenejnáhradeškodyvovýške
33,20 eura (2 x 16,60 eura) uplatnenej titulom náhrady za poplatok za spracovanie blokácie účtu súd
prvého stupňa uvádza, že navrhovateľ vznik takto vyčíslenej škody nijakým spôsobom nepreukázal.
Podľa tvrdenia navrhovateľa išlo o náhradu poplatku, ktorý si zaúčtovala banka za blokáciu účtu a

teda ide o vzťah medzi navrhovateľom a bankou a je vylúčené, aby takto vyúčtovaný poplatok znášal
v rámci náhrady škody súdom poverený exekútor, pokiaľ navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal
vynaloženie týchto nákladov v dôsledku nesprávneho postupu exekútora t.j. odporcu. Vo vzťahu k
uplatnenej náhrade škody vo výške 250,- eur titulom zbytočne vynaložených nákladov na exekúciu súd
uvádza, že navrhovateľ nijakým spôsobom nešpecifikoval v dôsledku čoho mala ním uplatnená škoda

vzniknúť, za čo a kedy bola táto suma vynaložená. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody 18,12 eura
titulom vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 7,5% ročne, súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ
nešpecifikoval dôvod ním uplatnenej škody, neuviedol o aké omeškanie a s čím ide a ani z akej istiny
je ním uplatnený úrok z omeškania vyčíslený.

Záverom rozsudku súd prvého stupňa skonštatoval, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody ani

porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu a teda ani nebolo možné preukázať príčinnú súvislosť;
navrhovateľ tak nepreukázal zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu, keď v
konaní nepreukázal existenciu porušenia právnej povinnosti odporcu v súvislosti so vznikom ním
uvádzanej škody, nepreukázal nesprávny postup odporcu, skutočnosť, že by mu vôbec v dôsledku
konania odporcu vznikla nejaká škoda a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom ním

uvádzanej škody a porušením právnej povinnosti na strane odporcu.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.; úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil a z
obsahu spisu ani nevyplýva, že by odporcovi trovy konania v súvislosti s týmto konaním vznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, a to proti výroku rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd návrh navrhovateľa zamietol. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zamietol a vec vrátil súdu prvého stupňa. Podľa názoru navrhovateľa súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podanom odvolaní namietal konštatáciu

súdu prvého stupňa, podľa ktorého odporca vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 19.11.2008,
odoslané však bolo až dňa 02.12.2012, pričom pri jeho odoslaní mal odporca postupovať podľa §
49, 50, 51 Exekučného poriadku a až po splnení týchto podmienok pristúpiť k vydaniu príkazu na
začatie exekúcie na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, čím sa však súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal. Odporca vykonal len dopyt ma Slovenskú poštu, ktorá

však neeviduje adresy podnikateľov; mal však vykonať dopyty na Daňový úrad, Živnostenský úrad
či Obvodný úrad a až po vyčerpaní týchto dopytov mohol pristúpiť k vydaniu príkazu na začatie
exekúcie. Odporca sa mal dopustiť vážneho porušenia tiež tým, že pristúpil k výkonu exekúcie vydaním
exekučného príkazu súčasne s vydaním upovedomenia o začatí exekúcie, čím pristúpil k výkonu
exekúcie pred prípadným podaním námietok, resp. po uplynutí fikcie doručenia. Súd je pritom povinný

skúmať či odporca využil všetky povinnosti dané mu zákonom na doručenie upovedomenia o začatíexekúcie. Navrhovateľ ďalej uviedol, že podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa po zistení,
že nárok oprávneného je zabezpečený v jednej bankovej inštitúcii odporca vydal a doručil príkazy
na odblokovanie v ostatných bankových inštitúciách dňa 20.03.2009 a následne došlo k vymoženiu

vymáhanej pohľadávky. Odporca tak mal podľa § 60 ods. e/ pristúpiť k skončeniu exekučného konania.
Namietal tiež skutočnosť, že odporca pristúpil s k vymáhaniu prostriedkov z účtu navrhovateľa vo
VÚB, a.s., keď na podnikateľskom účte navrhovateľa vedenom v Ľudovej banke boli už 04.12.2008,
t.j. dva dni po doručení príkazov prostriedky pokrývajúce požadovanú exekúciu a čiastka tak mohla
byť k 4.12.2008 ukončená. Navrhovateľ ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa nezaoberal nárokom

navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi a porušením povinnosti odporcu
vyrozumieť povinného o ukončení exekúcie a povinnosti podľa § 19 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z
príjmov. Mal za mylné konštatovanie súdu prvého stupňa, že čiastka, ktorú považoval za bezdôvodné
obohatenie bola zaslaná na jeho účet, nakoľko táto suma mu bola zaslaná bez určenia, na koho sa táto
čiastka vzťahuje. Namietal tiež nemožnosť skontaktovať sa s odporcom počas trvania exekúcie.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdil. Poukázal na svoje právne názory vyjadrené vo vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa
30.08.2011 a na pojednávaní konanom dňa 18.03.2013. Ďalej zdôraznil, že príkaz na začatie exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke bol z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania doručený do
viacerých bankových inštitúcií. Takýmto príkazom však nedochádza k vykonaniu exekúcie; vydanie
príkazu a blokácia účtu je len zabezpečovacím procesným úkonom. Z dôvodu hospodárnosti boli

banky požiadané o súčinnosť za účelom zistenia vedenia účtu navrhovateľa, za ktorú im podľa § 34
Exekučného poriadku patrila náhrada nákladov, ktoré v konečnom dôsledku znášal povinný. Žiadosť o
súčinnosť doručená do jednej banky si vyžaduje vynaloženie hotových výdavkov od 20 do 50 eur. Jedno
exekučné konanie by si tak vyžiadalo hotové výdavky vo výške od 200 do 500 eur. Odporca po zistení,
že celý nárok oprávneného je zabezpečený v jednej bankovej inštitúcii, pristúpil k vydaniu príkazov na

odblokovanie účtov. K tomuto dňu však nedošlo k skončeniu exekučného konania, nakoľko vymáhaný
nárokbollenzabezpečenýbeztoho,abytietofinančnéprostriedkybolipreposlanénaúčetexekútora.Až
po naplnení procesných podmienok súdny exekútor dňa 9.4.2009 doručil exekučný príkaz na vykonanie
exekúcieprikázanímpohľadávkyzúčtuvbanke,čímdošlokvykonaniuexekúcieprikázanímpohľadávky
z účtu v banke a následne k vymoženiu pohľadávky a skončeniu exekučného konania. Mal za to, že

exekučné konanie bolo vykonané v súlade s Exekučným poriadkom, a to v súlade so zásadou rýchlosti
a hospodárnosti konania; konaním odporcu pri výkone exekúcie tak navrhovateľovi nevznikla žiadna
škoda.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), túto prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie

je dôvodné.

Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil
on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia

súdu podľa osobitného predpisu.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania
voči odporcovi domáhal nároku na zaplatenie škody pôvodne vo výške 715,32 eura spôsobenej tým,
že odporca ako poverený súdny exekútor v exekučnom konaní, sp. zn.: EX 451/08 vedenom voči
navrhovateľovi ako povinnému nepostupoval podľa Exekučného poriadku, čím mal navrhovateľovi

spôsobiť škodu spôsobenú v navýšení odmeny exekútora vo výške 20%, t.j. 414,- eur , poplatku za
spracovanie blokácie účtu v sume 33,20 eura (16,60 eura x 2), zbytočne vynaložených nákladov na
exekúciu v sume 250,- eur a úrokov vo výške 7,5% ročne k dátumu podania návrhu v sume 18,12 eura.
Následne na pojednávaní konanom dňa 03.06.2013 vzal navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie sumy198,12 eura (zodpovedajúcej nároku na náhradu škody titulom zvýšenej odmeneny súdneho exekútora)
späť, z ktorého dôvodu bolo konanie súdom prvého stupňa v späťvzatej časti podľa § 96 ods. 1 O. s.
p. zastavené.

V predmetnej súvislosti odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného
poriadku a § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu, pri výkone verejnej moci, z ktorého má zrejmé, že súdny exekútor zásadne zodpovedá za
škodu spôsobenú v súvislosti s činnosťou podľa Exekučného poriadku, pokiaľ však osobitný zákon
neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom podľa poznámky 3j) k predmetnému ustanoveniu je

zákon č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti
vykonávanej z poverenia súdu (ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade- poverenie pre odporcu ako
súdneho exekútora číslo 5202 036073 *vydal Okresný súd Galanta dňa 07.05.2008), a teda ako štátny
orgán, koná v mene zodpovedného subjektu - štátu, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Uvedenému právnemu záveru nasvedčuje tiež názor vyslovený v náleze Ústavného súdu Slovenskej
republiky PL.ÚS 49/03 zo dňa 10. 1. 2005, v ktorom okrem iného skonštatoval, že „exekútor vykonáva

v zásade úlohy štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie, práva a povinnosti a
obmedzenia zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným postavením. Právne postavenie
exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na plnení
pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v rozsahu ustanovenom zákonom (čl. 46 ods. 4, čl. 51 ods. 1 ústavy).

Exekútora preto nemožno v zásade vylúčiť ani spod režimu ustanoveného v čl. 2 ods. 2 ústavy. Toto
postavenie exekútora potvrdzuje aj § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a/ bodom 3 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z
týchto ustanovení vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti
ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá

vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom“.

I keď teda súd prvého stupňa nekonal s pasívne vecne legitimovaným subjektom, kedy podľa názoru
odvolacieho súdu mal v prejednávanom prípade ako pasívne vecne legitimovaný v konaní vystupovať
štát - Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti (§ 4 ods. 1 písm. a/ 3 zák. č. 514/2003
Z.z.), vzhľadom na posúdenie samotného nároku ako nedôvodného by sa nič nezmenilo, ani keby

navrhovateľ žaloval správny subjekt. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu nič nebránilo v tom, aby
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s §
142 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi však náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.