Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114202888
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114202888.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci

navrhovateľky: W. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, M. proti odporcovi: I. F., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom H. X, M. o zaplatenie 473,50 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 469,19 EUR s 5,25%-ným ročným úrokom z omeškania od
27.1.2014 do zaplatenia s tým, že súd p o v o ľ u j e odporcovi dlžnú sumu splácať v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 20,-EUR, splatných vždy do 20. dňa príslušného mesiaca, počínajúc
nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že
nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stáva zročným celý dlh.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 3.2.2014 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
odporcu k zaplateniu istiny 473,50 EUR s prísl.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s odporcom bolo právoplatne rozvedené
dňom 6.4.2010. Odporca ako bezpodielový spoluvlastník nehnuteľnosti bytu na B. H.. Č.. XX X. M.,
sa ani po právoplatnosti rozsudku o rozvode nepodieľa na úhrade polovice nákladov súvisiacich s
poskytovaním služieb s užívaním tohto bytu, ani nákladov dane z nehnuteľnosti.

Navrhovateľka uviedla, že podanou žalobou žiada od odporcu úhradu nákladov podľa vyúčtovania
Bytového družstva B. za rok 2012. Celkové náklady predstavovali 579,39 EUR, od toho odpočítala
úhradu za vodné a stočné, keďže odporca v byte nebýva. Vodné a stočné od neho nežiada. Takisto od

neho nežiada ani náklady za elektrinu a zrážkovú vodu, čiže od sumy 579,39 EUR odrátala sumu 96,77
EUR, toto vydelila 12-timi mesiacmi v roku. Nakoľko žiada vydať bezdôvodné obohatenie len od apríla
2012, celú sumu vynásobila 9-timi mesiacmi a dostala celkové náklady za 9 mesiacov. Pretože sa na
týchto nákladoch majú podieľať obaja, vydelila ju dvomi. Vyšlo jej, že odporca by jej mal nahradiť 180,98
EUR za náklady za byt v roku 2012. Taktiež si uplatnila nárok na polovicu sumy z dane nehnuteľnosti
za rok 2012. Do spisu doložila bloček, že zaplatila sumu 27,59 EUR, polovica z toho je 13,80 EUR.
Aj túto sumu žiada nahradiť. Z vyúčtovania nákladov za byt za rok 2013 rovnakou metódou vypočítala

náklady za každú osobu vo výške 241,26 EUR. Daň z nehnuteľnosti za rok 2013 zaplatila vo výške 34,73
EUR, polovica z toho je 17,36 EUR. Navrhovateľka si uplatnila aj náklady za byt za mesiac január 2014.Vychádzala z vyúčtovania nákladov Bytového družstva B. za rok 2012, čo jej vyšlo za jeden mesiac
20,10EUR.Spolutedažiadala,abysúdzaviazalodporcukzaplateniusumy473,50EUR.Taktiežžiadala
priznať zákonný ročný úrok z omeškania vo výške 9% od 27.1.2014 až do zaplatenia. Navrhovateľka

uviedla, že listom zo dňa 8.1.2014 vyzvala odporcu na úhradu týchto nákladov. Výzvu prevzala jeho
matka dňa 13.1.2014. Pretože mal lehotu 10 dní na zaplatenie, žiadala úrok z omeškania priznať od
27.1.2014 až do zaplatenia.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že on doteraz nevidel žiadne vyúčtovanie nákladov za byt,
nevidel žiadne bločky, ktorými by navrhovateľka preukázala, že niečo platila. Nevie, prečo to nerobí

takým spôsobom, že ak jej príde nejaký šek, že jeden mesiac zaplatí ona, druhý mesiac zaplatí on.
Odmieta platiť náklady do fondu opráv, ako aj náklady za užívanie schodiska, keďže on v byte nebýva.

Ďalej uviedol, že keby nebolo jeho rodičov, nemal by z čoho žiť. Jeho mesačný príjem je 60,-EUR, z
toho 30,-EUR dáva ako výživné synovi, pričom súd mu určil mesačné výživné vo výške 100,-EUR. K
tomu ešte musí splácať dlžné výživné, to však už nemá z čoho. Býva v byte u rodičov. Od 1.1.2008 bol
evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Po 5-tich rokoch ho pre nespoluprácu vyradili. Už sa na

úrad práce ani neprihlási, keďže o chvíľu pôjde do dôchodku. Ďalej uviedol, že ak ho súd zaviaže na
zaplatenie nejakej sumy, túto žiada splácať v splátkach, keďže naraz ju zaplatiť nevie.

Navrhovateľka ako listinný dôkaz do spisu doložila rozsudok Okresného súdu Košice I č.k.
11C/268/2009-57 zo dňa 2.3.2010, ktorým preukázala, že manželstvo účastníkov konania bolo
právoplatne rozvedené dňom 6.4.2010. Zároveň do spisu doložila aj výpis z LV č. XXXXX pre katastrálne

územie F. U., ktorým preukázala, že s odporcom majú v BSM byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí
na B. XX X. M.C..

Do spisu doložila aj vyúčtovanie nákladov za byt za rok 2012 vystavené Bytovým družstvom B., podľa
ktorého boli celkové náklady na byt vo výške 579,39 EUR. Náklady na vodné a stočné boli 96,77
EUR. Doložila aj list adresovaný odporcovi dňa 8.1.2014, ktorým ho vyzvala na zaplatenie celkovej

sumy 473,50 EUR, ako polovicu celkových nákladov na byt za obdobie od 1.4.2012 do konca januára
2014. Uvedenú sumu žiadala uhradiť do 10 dní od doručenia výzvy na jej číslo účtu. K tomu priložila
fotokópiupodacieholístkaafotokópiulistovejdoručenky,ktorýmipreukázala,žematkaodporcuuvedenú
výzvu prevzala dňa 13.1.2014. Písomným podaním zo dňa 22.1.2015 navrhovateľka do spisu doložila
aj vyúčtovanie nákladov Bytového družstva B. na predmetný byt za rok 2013. Podľa tohto vyúčtovania

boli celkové ročné náklady na byt 568,21 EUR. Vodné a stočné predstavovalo 93,66 EUR.

Fotokópiami ústrižkov poštových poukážok navrhovateľka preukázala, že za predmetný byt zaplatila
za rok 2012 daň 27,59 EUR a za rok 2013 zaplatila daň 34,73 EUR. Ďalej do spisu doložila fotokópie
platobných dokladov SIPO za obdobie apríl 2012 - október 2013, ktorými preukázala platby za plyn,
elektrinu, odpad, rozhlas a TV. Zároveň doložila aj platby v prospech bytového družstva, ako aj platbu

za káblovú televíziu.

Do spisu navrhovateľka doložila rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 17C/10/2013-101 zo dňa
17.9.2013, v spojení s opravným uznesením č.k. 17C/10/2013-110 zo dňa 2.12.2013, ktorým Okresný
súd Košice I rozhodoval v obdobnej veci a zaviazal ho na vydanie celkového bezdôvodného obohatenia
vo výške 500,40 EUR s príslušenstvom, a to za obdobie od 6.4.2010 do 31.3.2012.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 454 ods. 4 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úrok

koho sa získal. Ak toho na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 182/1993 Zb. v znení platnom do 30.9.2014 tento zákon upravuje spôsob a
podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti
vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich
vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Podľa§3ods.1citovanéhozákona,aktentozákonneustanovujeinak,vzťahujesanaprávaapovinnosti

vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy.

Podľa § 8a ods. 1 citovaného zákona vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so
správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa
schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a
nebytovýchpriestorovvdomeasprávcom.Správcajepovinnýschválenúzmluvualebojejzmenudoručiť
každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis.
Zmluva o výkone správy obsahuje najmä

a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri

zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,

b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku,

c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia
disponovať s nimi,

d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,

e) zásady určenia výšky platieb za správu,

f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne

vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky

na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak
sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak.

Podľa § 10 ods. 6 citovaného zákona úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov

v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia
sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov
alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v
dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru
považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov,upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie
odpadových vôd.

Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a osoby,

ktoré s ním žijú v domácnosti, majú právo užívať byt alebo
nebytový priestor v dome, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok,
ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome, a priľahlý pozemok.

Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, ak je byt alebo nebytový priestor v spoluvlastníctve, majú
spoluvlastníci bytu alebo nebytového priestoru postavenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru

a zodpovedajú voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 4 zák. č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a
drobné stavebné odpady, daň z nehnuteľností zahŕňa

a) daň z pozemkov,

b) daň zo stavieb,

c) daň z bytov a z nebytových priestorov v bytovom dome.

Podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona daňovníkom dane z bytov je vlastník bytu alebo nebytového
priestoru alebo správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve štátu, správca bytu alebo
nebytového priestoru vo vlastníctve obce, alebo správca
bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve vyššieho územného celku.

Podľa § 13 ods. 2 citovaného zákona, ak sú byty alebo nebytové priestory v spoluvlastníctve viacerých
daňovníkov, daňovníkom dane z bytov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho
podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z bytov zastupuje jeden z nich a ostatní
spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Ak je byt alebo nebytový priestor v bytovom
dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane z bytov sú obaja manželia, ktorí

ručia za daň spoločne a nerozdielne.

Podľa § 77 ods. 1 citovaného zákona poplatok sa platí za komunálne odpady a drobné stavebné odpady,
ktoré vznikajú na území obce, okrem elektroodpadov.

Podľa § 77 ods. 2 citovaného zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak, poplatok platí poplatník, ktorým je

a) fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo ktorá je na území obce

oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový priestor, pozemnú stavbu alebo jej časť, alebo objekt, ktorý
nie je stavbou, alebo záhradu, vinicu, ovocný sad, trvalý trávny porast na iný účel ako na podnikanie,
pozemok v zastavanom území obce okrem lesného pozemku a pozemku, ktorý je evidovaný v katastri
nehnuteľností ako vodná plocha,

b) právnická osoba, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území

obce na iný účel ako na podnikanie,

c) podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na
účel podnikania.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania počas trvania manželstva
nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí

bytového domu na B. XX X. M. v katastrálnom území F. U. X. M.Š., ktorý je zapísaný v LV č. XXXXX.
Manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené dňom 6.4.2010.

Predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia na strane odporcu z dôvodu, že
navrhovateľka za neho uhrádzala polovicu nákladov súvisiacich s poskytovaním služieb a užívaním bytu
za obdobie od 1.4.2012 do konca januára 2014. Na úhradu týchto nákladov v celkovej sume 473,50 EURvyzvala odporcu listom zo dňa 8.1.2014, ktorý prevzala matka odporcu dňa 13.1.2014. Na zaplatenie
poskytla odporcovi lehotu 10 dní od doručenia výzvy.

Odporca nárok na zaplatenie žalovanej sumy neuznával s tým, že on predmetný byt v danom období

neužíval.

Podľa názoru súdu je potrebné oddeliť od seba a presne špecifikovať platby do fondu prevádzky, údržby
a opráv a platby spojené s užívaním bytu. Čo sa týka platieb do fondu opráv a dane z nehnuteľností,
tieto sa odvíjajú od vlastníckeho práva k bytu a teda povinnosť platiť daň z nehnuteľností majú podľa
§ 13 zák. č. 582/2004 Z.z. vlastníci bytu a tiež povinnosť uhrádzať poplatok do fondu opráv správcovi

domu v zmysle § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Zb. majú jedine vlastníci, v tomto prípade navrhovateľka
aj odporca. Pokiaľ ide o platby za služby spojené s užívaním spoločných priestorov (elektrina, zrážková
voda), tie je nutné uhrádzať aj v prípade, že byt nie je užívaný. V tomto prípade však všetky platby za
byt i daň z nehnuteľnosti za obdobie od 1.4.2012 do 31.1.2014 uhrádzala len navrhovateľka, teda sčasti
platila aj za odporcu, čo mal platiť on sám.

Čo sa týka platieb spojených s priamym užívaním bytu, tu mal súd za to, že nakoľko odporca v tomto

byte v danom období nebýval, neužíval ho, potom nemá povinnosť hradiť uvedené platby, ale túto
povinnosť má len navrhovateľka. Z predloženého vyúčtovania bytového družstva je takouto platbou,
ktorú nemá platiť odporca, platba za vodné a stočné. Túto sumu navrhovateľka ani nežiadala zaplatiť.
Taktiež nežiadala zaplatiť cenu za dodávku plynu, elektriny, poplatky za odpad, za RTVS, ani za káblovú
televíziu.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že odporca je povinný uhradiť navrhovateľke za
obdobie od 1.4.2012 do 31.12.2012 náklady za byt v celkovej výške 180,98 EUR. Túto sumu súd
vypočítal tak, že z celkových ročných nákladov zistených z vyúčtovania nákladov za byt Bytovým
družstvom B. za rok 2012 odrátal cenu vodného a stočného vo výške 96,77 EUR, čo spolu predstavuje
482,62 EUR. Za jeden mesiac potom náklady predstavujú 40,22 EUR, a keďže navrhovateľka žiada

priznať tieto náklady za 9 mesiacov, táto suma pre oboch účastníkov predstavuje 361,96 EUR. Na
jedného to potom vychádza 180,98 EUR, k tomu treba pripočítať aj polovicu nákladov za zaplatenie
dane za byt za rok 2012. Navrhovateľka preukázala, že túto daň zaplatila vo výške 27,59 EUR, polovica
z tejto sumy je 13,80 EUR. Súd preto za obdobie od 1.4.2012 do 31.12.2012 priznal navrhovateľke nárok
na náhradu bezdôvodného obohatenia vo výške 194,78 EUR.

Za rok 2013 súd vypočítal bezdôvodné obohatenie z vyúčtovania nákladov za byt za rok 2013
vyhotovené Bytovým družstvom B.. Celkové náklady predstavovali 568,21 EUR. Po odrátaní vodného
a stočného vo výške 93,66 EUR, vyšli celkové náklady pre oboch účastníkov konania vo výške 474,55
EUR. Na jedného sú tieto náklady vo výške 237,28 EUR.

Za rok 2013 odporkyňa uhradila daň z nehnuteľnosti vo výške 34,73 EUR, polovica z týchto nákladov

potom predstavuje sumu 17,36 EUR. Výšku bezdôvodného obohatenia za rok 2013 súd vypočítal na
sumu 254,64 EUR (237,28 EUR + 17,36 EUR).

Navrhovateľka si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj za mesiac január 2014. Súd
pri výpočte bezdôvodného obohatenia za tento mesiac vychádzal z vyúčtovania nákladov za byt za rok
2013. Z celkových nákladov 568,21 EUR odrátal sumu vodného a stočného vo výške 93,66 EUR, túto

sumu vydelil 12-timi mesiacmi, čím dostal náklad pre oboch účastníkov konania za jeden mesiac. Na
jedného účastníka potom vychádza mesačný náklad vo výške 19,77 EUR.

Celkovébezdôvodnéobohateniepotomsúdvypočítalnasumu469,19EURakosúčetnákladovnajednu
osobu za obdobie od 1.4.2012 do 31.12.2012 vo výške 194,78 EUR + náklady za rok 2013 na jednu
osobu vo výške 254,64 EUR + náklady na jednu osobu za mesiac január 2014 vo výške 19,77 EUR.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

V tomto prípade navrhovateľka vyzvala odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa

8.1.2014, v ktorom žiadala zaplatiť dlžnú sumu do 10 dní od doručenia výzvy. Výzvu prevzala matka
odporcu dňa 13.1.2014, 10-dňová lehota potom uplynula dňom 23.1.2014. Nasledujúcim dňom sa
odporca dostal do omeškania. Navrhovateľka však žiadala priznať úrok z omeškania až od 27.1.2014.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ku dňu 27.1.2014 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,025%. Preto súd zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľke spolu s dlžnou sumou aj zákonný 5,25%-ný ročný úrok z omeškania zo
sumy 469,19 EUR od 27.1.2014 až do zaplatenia.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka žiadala zaplatiť dlžnú sumu vo výške 473,50 EUR a taktiež
požadovala zaplatiť 9%-ný ročný úrok z omeškania od 27.1.2014 až do zaplatenia, súd v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na zlú finančnú situáciu odporcu, súd povolil odporcovi splácať dlžnú sumu v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 20,-EUR, splatných vždy do 20. dňa príslušného mesiaca, počínajúc
nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že
nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stáva zročným celý dlh.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V tomto prípade boli navrhovateľka, ako aj odporca oslobodení od platenia súdnych poplatkov, ale
nakoľko im iné trovy konania nevznikli, preto súd nepriznal účastníkom konania náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I, v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).