Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/71/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113234053
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113234053.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky R. D., štátnej občianky M. republiky a M. republiky
I., bytom K. XX, G., M. republika v konaní zastúpenej V.. Jiřím Choutkom, advokátom, so sídlom Štúrovo
námestie 121, Trenčín proti odporcovi K. D., štátnemu občanovi M. republiky I., bytom K. Xc, K. XXXXX,
I., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu X. D., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

Trenčín, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/382/2013-87 zo
dňa 18. júla 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil, že odmieta vykonávať svoju právomoc v prospech
F. K., M. 1, XXXXX K., I., ďalej konanie v predmetnej právnej veci zastavil, štátu právo na náhradu

trov konania nepriznal a o trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka svojím
návrhom, doručeným súdu dňa 11.12.2013, žiadala, aby súd rozhodol o rozvode jej manželstva s
odporcom a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z
manželstva. Z návrhu navrhovateľky vyplynulo, že s odporcom uzatvorili manželstvo v nemeckom K..
Do 06.09.2007 spolu s odporcom žili v spoločnej domácnosti v Nemecku, kedy navrhovateľka opustila

spoločnú domácnosť spolu s maloletým dieťaťom a vrátili sa žiť na Slovensko. Na základe návrhu
navrhovateľky súd žiadosťou o vykonanie dôkazu požiadal nemecký justičný orgán F. K. o výsluch
odporcu. Dňa 16.06.2014 F. K. tunajšiemu súdu doručil oznámenie, z ktorého vyplýva, že na ich súde
taktiež prebieha rozvodové konanie medzi K. D. a R. D.. Uvedené konanie je vedené pod spisovou
značkou 277 F 323/13 a na súde sa začalo dňa 17.10.2013 a mohlo by preto byť prioritné. Ďalej F. K.
uviedol, že najskôr je potrebné objasniť, ktoré z oboch konaní je na základe toho druhého neprípustné.

Z ďalšej pripojenej písomnosti (oznámenia právneho zástupcu odporcu F. K.) vyplýva, že Okresný súd
Trenčín je nepríslušný pre návrh na rozvod a určenie starostlivosti, ktorý je v spojení s návrhom na
rozvod už od 17.10.2013 predmetom konania na Okresnom súde Hamburg pod spisovou značkou 277 F
323/13. K uvedenému F. K. pripojil aj písomné stanovisko odporcu k návrhu navrhovateľky. Z uvedeného
stanoviska vyplynulo, že odporca požaduje návrh navrhovateľky zamietnuť, pretože je neprípustný a
zároveň vznáša námietku prebiehajúcej litispendencie. Ďalej uviedol, že písomným podaním zo dňa

10.10.2013 podal na F. K. návrh na rozvod manželstva, kedy toto podanie došlo na súd dňa 17.10.2013
a manželke (navrhovateľke) bolo doručené dňa 02.12.2013. Odporca má za to, že F. K. je teda miestne
a vecne príslušný, pričom miestna príslušnosť sa určuje podľa kapitoly II, ods. 1, čl. 3 Vyhlášky (ES) číslo
2201/2003. Obaja manželia majú svoje obvyklé miesto pobytu v K.. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa
posúdil podľa § 103, § 104 a § 83 O.s.p. a podľa kapitoly II oddielu 3 článku 19 odseku 1., kapitoly
II oddielu 3 článku 19 odseku 2. kapitoly II oddielu 3 článku 19 odseku 3 nariadenia Rady Európskych

spoločenstiev číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských
veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a podľa kapitoly II článku 12 odseku 1., kapitoly IIčlánku 12 odseku 2. nariadenia Rady Európskych spoločenstiev číslo 4/2009 o právomoci, rozhodnom
práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, a uviedol,
že neodstrániteľnou vadou podmienok konania je podľa § 83 O.s.p. aj prekážka začatého konania

(tzv. litispendencia), čo znamená, že ak začalo na súde konanie, nemožno v rovnakej veci viesť na
súde ďalšie konanie. Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je i právomoc súdov
Slovenskej republiky.

Súdna právomoc je procesná podmienka a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom
štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný, resp. je odstrániteľný len

novou zákonnou úpravou, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania.
Pomer právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné
zmluvy. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských súdov aplikovať
predpisy európskeho spoločenstva týkajúce sa právomoci súdov na prejednávanie sporov. V danej veci
ide o konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností v sebe zahŕňa

zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, určenie vyživovacej povinnosti k
maloletému dieťaťu druhému rodičovi a úpravu styku rodiča s dieťaťom. Ide o občianskoprávny vzťah
s medzinárodným prvkom, ktorý sa týka členských štátov Európskej únie, a preto súd postupoval v
zmysle predpisov Európskej únie upravujúcich právomoc súdov členských štátov. Týmto predpisom je
Nariadenie Rady Európskych spoločenstiev číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone

rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len "Nariadenie"),
ktoré upravuje aj právomoc súdov členských štátov v konaniach o rozvod manželstva a s tým spojenú
aj právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s návrhom na
rozvod manželstva. Ďalším predpisom je Nariadenie Rady Európskych spoločenstiev číslo 4/2009 o
právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej

povinnosti (ďalej iba "Nariadenie o výživnom") - iba v časti určenia vyživovacej povinnosti k maloletému
dieťaťu. S poukazom na citované ustanovenia nariadení potom dospel súd k záveru, že v tejto veci sa
potvrdila právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý - teda F. K..

Z obsahu spisu, z listín doručených F. K. (čl. 73, 77 a 83) mal súd za preukázané, že na F. K. dňa
17.10.2013 začalo konanie o rozvod manželstva účastníkov K. D. proti R. D., ktoré je vedené pod

spisovou značkou 277 F 323/13 a súčasťou uvedeného konania je úprava výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z uvedeného manželstva. Tu súd poukazuje aj na
to, že napriek tomu, že navrhovateľke bol F. K. dňa 02.12.2013 doručený návrh odporcu na rozvod
manželstva (čl. 83 spisu) a teda vedela o uvedenom konaní, aj napriek tomu sa dňa 11.12.2013 obrátila
na tunajší súd s návrhom na rozvod manželstva s príslušenstvom. Z listín predložených F. K. nevyplýva

skutočnosť, že by tento súd namietal svoju právomoc na konanie o rozvod manželstva s príslušenstvom,
naopak odporca K. D. namieta v konaní vedenom tunajším súdom pod spisovou značkou 31P/382/2013
prebiehajúcu litispendenciu. Z uvedených dôvodov Okresný súd Trenčín rozhodol tak, že vyhlásil, že
odmieta vykonávať svoju právomoc v prospech F. K.. Podaním skoršieho návrhu na začatie konania o
tej istej veci došlo k založeniu prekážky litispendencie, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby

na súde prebiehalo o tej istej veci ďalšie konanie. Súd preto konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Rozhodnutie o náhrade trov konania štátu odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 141 ods. 2 O.s.p. s
tým, že trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie, platí
štát. Rozhodnutie o náhrade trov konania účastníkov odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1
písm. c) O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie navrhovateľka. Poukázal na to, že ešte pred týmto
návrhom na začatie konania podala na súde prvého stupňa dňa 18.9.2012 návrh na začatie konania vo
veci rozvodu manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností. O tomto návrhu súd prvého stupňa
rozhodol uznesením č.k. 26P/298/2012-30 zo dňa 15.11.2012, ktorým vyhlásil, že nemá právomoc na
konanie vo veci a konanie zastavil s odôvodnením, že navrhovateľka nepreukázala obvyklý pobyt.

Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až dňa 18.10.2013. Druhý návrh na začatie konania vo
veci rozvodu manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností podala navrhovateľka na súde
prvého stupňa dňa 26.3.2013 a toto konanie bolo zastavené uznesením súdu prvého stupňa č.k.
31P/153/2013-23 zo dňa 16.5.2013 pre prekážku litispendencie, ktorú tvorilo vtedy ešte neprávoplatnezastavené konanie o návrhu navrhovateľky vedené pod sp. zn. 26P/298/2012. Následne dňa 11.12.2013
podala navrhovateľka v poradí tretí návrh na začatie konania vo veci rozvodu manželstva a úpravu
rodičovských práv a povinností, o ktorom je vedené predmetné konanie. Odporca svoj návrh na začatie

konania v rovnakej veci podal v I. dňa 11.10.2013, teda v čase, keď ešte nebolo právoplatné uznesenie
súdu prvého stupňa o zastavení konania č.k. 26P/298/2012-30 zo dňa 15.11.2012. Konanie vedené pod
sp. zn. 26P/298/2012 tak tvorilo prekážku litispendencie pre konanie o návrhu odporcu v Nemecku, čo
by malo byť vzaté do úvahy a bolo povinnosťou nemeckého súdu preto toto konanie o návrhu odporcu
zastaviť. Jediným právoplatne podaným návrhom na začatie konania vo veci rozvodu manželstva a

úpravu rodičovských práv a povinností je preto návrh navrhovateľky doručený súdu prvého stupňa dňa
11.12.2013, o ktorom sa vedie toto konanie. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletému X., aj
tu je na konanie príslušný podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 výlučne Okresný súd
Trenčín a to aj preto, že z obsahu v konaní zadovážených listín vyplynulo, že odporca podal na súde v I.
len návrh na rozvod manželstva a preto nemecký súd rozhoduje len o rozvode manželstva a nie vo veci
starostlivosti o dieťa. Z týchto dôvodov navrhla navrhovateľka, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca. Podľa neho bolo napadnuté uznesenie
vydané oprávnene a oprávnene bolo konanie o návrhu navrhovateľky zastavené. Konaniu o návrhu
navrhovateľky bráni prekážka litispendencie, teda už predtým začatého iného súdneho konania v
rovnakej veci na návrh odporcu. Odporca podal svoj návrh cestou druhostupňového súdu dňa

17.10.2013 a tento návrh bol prvýkrát spracovaný súdom prvého stupňa dňa 18.10.2013, teda v čase,
kedy už bolo konanie / sp.zn.26P/298/2012/ na Okresnom súde Trenčín zastavené a konanie o návrhu
odporcu bolo preto prípustné. Z týchto dôvodov odporca navrhol odvolanie navrhovateľky zamietnuť.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa spočíva na správnych dôvodoch, odvolací súd sa v plnom rozsahu s jeho odôvodnením
stotožňuje a preto je toto uznesenie potrebné v celom rozsahu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1
a 2 O.s.p. potvrdiť.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa

nasledovné:

Podľa § 83 O.s.p. začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

V zmysle citovaného ustanovenia § 83 O.s.p. bráni začatie konania tomu, aby o tej istej veci prebiehalo

na súde iné konanie. V tomto ustanovení vyjadrená prekážka veci začatej (litispendencia) patrí k
podmienkam konania, ktorých nedostatok súdu znemožňuje rozhodnúť vo veci samej. Prekážka veci
začatej bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr začaté konanie.
Takýto nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd po jeho zistení musí konanie v
ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť (§ 104 ods. 1 O.s.p.).

Zo skutkového stavu zisteného vo veci súdom prvého stupňa je zrejmé, že predmetnému konania,
ktoré začalo doručením návrhu navrhovateľky na začatie konania súdu prvého stupňa dňa 11.12.2013
predchádzalo začatie iného konania v rovnakej veci. Konkrétne sa jednalo o začatie konania o návrhu
odporcu na rozvod manželstva, v ktorom bol návrh odporcu na začatie konania doručený na F. K.,
Spolková republika I. v mesiaci október 2013. Začatie uvedeného súdneho konania o návrhu odporcu

vytvára pre každé ďalšie konania o tej istej veci prekážku litispendencie. Tak je tomu aj pre konanieo návrhu navrhovateľky, ktorý bol podaný dňa 11.12.2013 a preto konanie o tomto návrhu muselo byť
podľa citovaných ustanovení § 83 v spojení s § 104 ods. 1 O.s.p. zastavené.

Na tento záver nemá žiadny vplyv názor vyslovený navrhovateľkou v jej odvolaní, že konanie o návrhu

odporcu vedené na F. K., Spolková republika I. malo byť zastavené pre prekážku litispendencie, ktorú
vytváralo už skôr začaté a ešte právoplatne neskončené konanie vedené na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. 26P/298/2012. Takúto námietku môže navrhovateľka uplatniť v konaní vedenom na F. K.,
Spolková republika I.. Pre toto konanie, v ktorom rozhoduje aj odvolací súd, je však táto námietka bez
významu, pretože z hľadiska posúdenia splnenie podmienok konania vedeného na Okresnom súde

Trenčín pod sp. zn. 31P/382/2013 je podstatné len to, či v čase začatie tohto konania bolo už začaté
v rovnakej veci iné konanie /čo aj bolo/ a nie to, či toto iné konanie malo byť zastavené alebo v ňom
mohlo byť pokračované.

Ako rovnako irelevantnú posúdil odvolací súd aj odvolaciu námietku navrhovateľky, že odporca podal
na súde v I. len návrh na rozvod manželstva a preto nemecký súd rozhoduje len o rozvode manželstva
a nie vo veci starostlivosti o dieťa a z týchto dôvodov je na konanie o právach a povinnostiach rodičov

k maloletému Dominikovi príslušný Okresný súd Trenčín. Z obsahu návrhu navrhovateľky na začatie
konania vyplýva, že táto spolu s návrhom o rozvod jej manželstva s odporcom podala aj návrh na úpravu
práv a povinností rodičov k maloletému X. pochádzajúcemu z manželstva účastníkov na čas po rozvode
ich manželstva. Podľa právneho poriadku Slovenskej republiky je takéto konanie zo zákona spojené s
konaním o rozvod manželstva, keď § 113 ods. 1 O.s.p. stanovuje, že s konaním o rozvod manželstva je

spojenékonanieoúpravupomerovmanželovkmaloletýmdeťomzichmanželstvanačasporozvode.Ak
sa vyskytli neodstrániteľné vady podmienok konania vo veci rozvodu manželstva účastníkov a konanie
vo veci rozvodu manželstva účastníkov musí byť zastavené, nemožno pokračovať ani v konaní o úprave
pomerov manželov k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva na čas po rozvode a to práve
preto, že v takomto konaní budú upravované práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťa len na

čas po rozvode manželstva. Preto je takéto konanie s konaním o rozvod manželstva nerozlučne späté
a v prípade, že existuje dôvod na zastavenie konania o rozvod manželstva musí to nevyhnutne viesť aj
k zastaveniu s ním spojeného konania o úprave pomerov manželov k maloletým deťom pochádzajúcim
z ich manželstva na čas po rozvode.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .