Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 2T/118/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313010925

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Fitt

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1313010925.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, pred samosudcom JUDr. Romanom Fittom na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 27.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný R. Q., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom X. Y. - V., Z. XXX/XX, adresa na doručovanie
písomnosti X. Y., B. XXX/XX, na slobode

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 07.05.2013 v čase medzi 17.45 hod. až 18.15 hod. v obci Dunajská Lužná - časť Jánošíková na
Z. U. XXX/XX pred obytným domov po predchádzajúcom konflikte fyzicky napadol poškodeného X.. R..
W. W. H.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. - K., N. XXXX/X a to takým spôsobom, že ho opakovane
udrel päsťou do oblasti tváre, následkom čoho poškodený spadol na zem a pri pokuse vstať zo zeme ho
obvinený kopol do oblasti hrudníka, na čo poškodený dopadol zadnou časťou tela na betónový chodník,

čím mu podľa znaleckého posudku vypracovaného B.. W.. V. Y. H.. z odvetvia chirurgia - traumatológia,
spôsobil zlomeninu nosových kostí s posunkom úlomkov, tržnú ranu o dĺžke 3 cm nad ľavým obočím,
pomliaždenie v oblasti krížovo-kostrčového prechodu, pomliaždenie ľavého predlaktia a pomliaždenie
prednej plochy hrudníka s celkovou dobou liečenia 14 dní, počas ktorých bol poškodený zásadným
spôsobom obmedzovaný v obvyklom spôsobe života a to vloženou tamponádou nosových prieduchov,
ktorá mu úplne zmenila dýchanie nosom

teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.

1 písm. e) Tr. zákona

Za to sa
odsudzujePodľa § 156 ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona a § 36 písm. j) Tr. zákona
k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sa obžalovaný zaväzuje k náhrade škody voči poškodenej spoločnosti
Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s., krajská pobočka Banská Bystrica, so sídlom Skuteckého 22,

Banská Bystrica, IČO: 359 378 74 vo výške 513,42 € a voči poškodenej spoločnosti Sociálna poisťovňa,
pobočka Zvolen, so sídlom Š. Moyzesa 1369/52, Zvolen vo výške 296,60 €.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku sa poškodený X.. R.. W. W. H.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. X,
M. - K. odkazuje so svojím nárokom na náhradu škody na občianske-súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného R. Q., svedkov X.. R.. W.
W. H.., W. W., L. Z., prečítaním znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvia chirurgie, špecializácia traumatológie B.. W.. V. Y. H.. ako aj oboznámením sa s
listinnými dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiály ako i celým spisovým materiálom na vec
sa vzťahujúcim.

Po otvorení hlavného pojednávania súd dotazom u procesných strán zistil, že tieto nemali záujem o
uzavretie dohody o vine a treste.
Poškodený R.. W. W. H.. po zákonom poučení o nároku na náhradu škody uviedol, že škoda mu síce
vznikla, ale túto mieni uplatňovať v občiansko-právnom konaní.

Obžalovaný R. Q. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení, učinil vyhlásenie, že sa cíti nevinný
zo žalovaného skutku. Ku škode uviedol, že k tomu čo poškodený vypovedal a to, že ju bude uplatňoval
v občiansko-právnom konaní, nevie teda akú výšku škody chce uplatňovať a k tomu sa nemá akým
spôsobom vyjadriť.

Ku skutku vypovedal, že v inkriminovaný deň bol na štadióne v Dunajskej Lužnej, kde hrával aj jeho
syn, pričom keď sa išiel nasťahovať s kuframi do bytu, ktorý obývali spolu s manželkou, nevedel otvoriť
dvere a ešte na štadióne ho obaja svokrovci verbálne napádali. Svokor ho evidentne provokoval, aby
ho fyzicky napadol. Keď chcel otvoriť bytové dvere, čo sa mu nedarilo, svokor sa mu vysmieval, že

sa do bytu aj tak nedostane, pretože z vnútra dverí bol zastrčený kľúč. Volal teda na políciu, pričom
nasledovala asi desať minútová výmena názoru so svokrom, pričom svokor zišiel dole pred dom, kde
prišiel aj on, pretože chcel preparkovať auto, keďže zavadzal susedovi. Keď sa vracal späť do domu,
všimol si v zaparkovanom aute svokrovcov, sedieť svokra na mieste vodiča, vonku pri aute stála svokra,
pričom v aute videl svojho syna R., ktorý plakal a búchal na okno. Pristúpil teda k autu a spýtal sa svokry,

prečo je malý zavretý, nech ho pustí von. Svokra začala hystericky vykrikovať, že k malému sa dostane
len cez jej mŕtvolu. Svokra stála pri aute takým spôsobom, že nemohol otvoriť dvere, lebo bola opretá
o ne, preto chytil kľučku na dverách a tým ako otváral dvere ju odtlačil bez toho, že by s ňou došiel do
fyzického kontaktu, následne sa sklonil k svojmu synovi, ktorý ho chytil okolo krku rukami a chcel ho
vybrať von z auta, pričom za ten čas svokor vystúpil z miesta vodiča, obišiel auto, pristúpil k nemu, keď

ho oslovil a otočil sa k nemu tvárou, tak dostal dve rany za sebou päsťou do tváre, následkom čoho
mu vypadli štyri predné zuby a tiekla mu krv. Svokor pokračoval v útokoch, takže on ho dvakrát udrel
päsťou do oblasti tváre. Prvú ranu zasadil svokrovi do oblasti nosa a hodinkami, ktoré mal na ruke a
rozrazil mu obočie. Svokor spadol na zem, preto už nepokračoval v žiadnych útokoch na neho. Keď sa
svokor postavil, prenasledoval ho svokor aj so svokrou k jeho autu, pričom obaja ho verbálne urážali.

Medzitým prišla hliadka, ktorú volal, keďže sa nevedel pred tým dostať do bytu a začala incident riešiť.
Nechcel eskalovať napätie, keďže manželka nechcela byt otvoriť, následne išiel sám svojím autom na
pohotovosť, najprv na zubnú pohotovosť na Drieňovej ulici a následne do Ružinovskej nemocnice na
vyšetrenie, kde mu robili RM vyšetrenia a dali mu infúziu a nechali ho na hodinu a pol na pozorovanie. Na
ďalšie dotazy obžalovaný vypovedal, že má vek 37 rokov, pričom poškodený jeho svokor má 71 alebo

72 rokov, presne to nevie. Keď svokor spadol na zem, určite svokra nekopal, nič také v prvom kontaktes políciou poškodený ani neuvádzal. Aj z lekárskej správy vyplývalo, že na žiadnu bolesť hrudníka sa
nesťažoval. Zranenie hrudníka sa mu malo objaviť až po 9 dňoch vo Zvolene, ktoré malo byť spôsobenú
údajne jeho kopnutím, čo je ale motivované tým, aby bolo sťažené zranenie, ktoré mal poškodenému

spôsobiť. Nevie si predstaviť, že by bol poškodený schopný sa postaviť potom čo by ho napadol tak ako
uvádza, že by ho bol kopol do hrudníka. Navyše by asi nebol schopný po troch dňoch šoférovať auto
z Dunajskej Lužnej do Zvolena. Od počiatku konfliktu podľa jeho vedomostí sa na mieste nachádzal
svedok Z., neskôr sa tam mal objaviť aj iný sused pán K. aj pani Y., ale to až potom čo už bolo v podstate
po incidente a prebiehal už iba verbálny útok, keď sa nachádzal pri svojom aute. Pred týmto incidentom

nikdy žiadny fyzický konflikt so svokrom nemal, pričom nebol pod vplyvom alkoholu ani on ani poškodený
t. j. jeho svokor. K fyzickým dispozíciám svojim uviedol, že miera 183 cm, váži 112 kg, pričom jeho svokor
má 185 cm, ale jeho váhu nevie, ale napriek veku je v dobrej fyzickej kondícii.

Svedok X.. R.. W. W. H. vypovedal, že v inkriminovaný deň bol s dcérou na Okresnom súde v Pezinku,
kde prebiehalo rozvodové konanie, pričom po jeho ukončení sa vybrali do Dunajskej Lužnej a vnuka

odviezli na futbalový štadión, pričom asi o 17.00 hod. išli aj s manželkou pre vnuka, keďže sa mu skončil
tréning. Po určitej chvíli prišiel na štadión aj ich zať R. Q., pričom začal nadávať jeho manželke. S
manželkou a vnukom sa presunuli na mieste trvalého bydliska ich dcéry, kam sa presunul aj ich zať s
tým, že sa tam ide nasťahovať. Obžalovaný sa chcel dostať dnu, chcel otvoriť dvere a keď ho zbadal
jeho syn tento sa rozplakal. Išiel hore k bytu za obžalovaným, pretože mal obavu, že vykopne dvere,

kde sa rozprávali, pričom keď mu zvonil telefón, išiel telefonovať von kvôli signálu do svojho motorového
vozidla. Sadol si na miesto vodiča, kde po chvíli prišla jeho manželka, sadla si na miesto spolujazdca
a vnuk na zadné sedadlo. Odrazu si všimol, že obžalovaný otváral zadné pravé dvere a nasilu začal
vyťahovať svojho syna a jeho vnuka, ktorý sa rozplakal a bránil sa. Na to vystúpila jeho manželka,
ktorá mu povedala, že aby neblbol, že chlapec sa ho bojí. Obžalovaný sa otočil k jeho manželke a

sotil ju o auto, keby neboli pootvorené dvere, o ktoré sa zachytila, bola by spadla na zem. Podišiel k
obžalovanému, odťahoval ho od manželky, avšak žiadnym spôsobom obžalovaného nenapadol, neudrel
ho ani päsťou, ani dlaňou, ani nohou. Vzápätí, keď sa k nemu obžalovaný otočil, niekoľkými údermi do
oblasti nosa mu spôsobil zlomeninu nosa, tržnú ranu na čele so štyrmi stehmi a udretie predlaktia. Po
týchto úderoch, keď spadol na zem mu nohou spôsobil poranenie hrudníka a pri následnom páde na

zem ako padol na vyvýšený chodník narazil a udrel si krížovo-kostrčový prechod. V danom momente
prišiel na miesto sused L. Z., ktorý ich rozdelil a zavolal rýchlu zdravotnú pomoc. Čo sa týka vzťahov k
obžalovanému do roku 2011, 2012 mali nadštandardné vzťahy, do kedy sa nenarodili deti, ktoré bývali
u nich pomerne často. Vzťahy sa narušili až potom, keď sa dozvedeli, že obžalovaný si požičal peniaze
asi 16.000 € od nejakého podnikateľa, dostal sa do finančných problémov. K tomu ako došlo k vylomeniu

zubov obžalovaného svedok uviedol, že sa domnieva, že sa to stalo tak, že obžalovaný narazil do rámu
dverí. Čo sa týka úderov obžalovaného, poškodený uviedol, že ho obžalovaný asi 3 alebo 4 krát udrel
do oblasti tváre, keď spadol na zem. Dvakrát ho kopol do oblasti krížov, keďže ležal na zemi tvárou ku
chodníku, posledný krát ho kopol keď sa postavil do oblasti hrudníka, následkom čoho spadol chrbtom
na vyvýšený chodník. V čase spáchania skutku bol vo veku 70 rokov a 11 mesiacov. Jeho výška je 181

cm a hmotnosť 98 kg. Ku svojmu veku, podľa svojho vyjadrenia je úmerne fyzicky zdatný.

Svedkyňa W. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 07.05.2013 prebiehalo rozvodové konanie
medzi jej dcérou a obžalovaným, nakoľko jej dcéra zistila, že obžalovaný si napožičiaval peniaze a
dlhodobo hráva hazardné hry. Popoludní išli pre vnuka R. na štadión do Dunajskej Lužnej, pričom keď

sa tam objavil obžalovaný, začal jej vulgárne nadávať, pričom keď sa jej manžel zastal, obžalovaný
vykrikoval, že on je Boh a ešte uvidia ako sa nasťahuje naspäť k ich dcére. Po skončení tréningu
zobrali spolu s manželom vnuka R. a išli k tomu, kde býva ich dcéra. Tam sa už nachádzal obžalovaný,
pričom vnuk R. začal plakať, že doma bude zase krik a že bude ho bolieť brucho. Navrhla, že pôjdu sa
pohrať na ihrisko, pričom vzápätí jej manžel išiel do domu skontrolovať situáciu. Keď manžel vyšiel von

a telefonoval, ukazoval im, aby išli do auta, pričom do auta si sadla na sedadlo spolujazdca, jej manžel
za volant ako vodič a R. sa posadil na zadné sedadlo. Vzápätí pristúpil k vozidlu obžalovaný, otvoril
zadné dvere a chcel vytiahnuť R. von, pričom R. začal plakať a bránil sa. Preto vystúpila z vozidla a
povedala obžalovanému, aby nebláznil, na čo obžalovaný s ňou začal triasť a sotil ju dozadu, keby neboli
otvorené dvere vozidla, bola by spadla na zem. Následne manžel vystúpil, podišiel k obžalovanému,

začal ho od nej ťahať preč. V tom sa obžalovaný otočil a začal na jej manžela útočiť a to tak, že ho
udieral päsťami do tváre, následkom čoho manžel spadol na zem a keď sa chcel postaviť a dvíhal sa
hore obžalovaný sa oprel o vedľa stojace vozidlo a celou silou ho kopol do oblasti pŕs. V tomto momente
prišiel na miesto sused Z. a pomáhal jej zdvihnúť manžela zo zeme, pričom svedok Z. aj kričal na svojupartnerku, aby niečo priniesla na zastavenie krvácania a hneď aj volal záchranku. Manžel krvácal z
oblasti nosa a z tržnej rany na čele. Medzitým prišla na miesto policajná hliadka, ktorú nevie kto zavolal,
ale prišla aj RZP, pričom manželovi poskytli prvú pomoc a odviezli ho do nemocnice. Na ďalšie otázky

svedkyňavypovedala,žejejmanželchcelobžalovanéhoodnejodtrhnúť,pretožeňousácal,následnesa
obžalovaný otočil a začal udierať päsťami. Z toho čo uvádzal vnuk má za to, resp. si myslí, že obžalovaný
sa udrel o rám dverí auta. Nevidela, že by jej manžel t. j. poškodený fyzicky zaútočil na obžalovaného tak,
že by ho udrel päsťou do tváre. Obžalovaný sa v prvotnom momente nachádzal otočený k nej tvárou, ale
potom keď prišiel jej manžel sa otočil a stál k nej chrbtom a teda už stál tvárou v tvár voči jej manželovi,

čiže do istej miery jej obžalovaný pre svoju postavu zakrýval výhľad na manžela. Čo sa týka zranenia
poškodeného má za to, že toto vzniklo tým, že obžalovaný, keď sa otočil k jej manželovi, zaútočil na neho
pravou rukou päsťou do oblasti tváre, pričom ho držal ľavou rukou za tričko resp. za odev a v rýchlom
slede ho udrel 4, 5 krát, pričom vzhľadom na to, že obžalovaný na pravej ruke mal hodinky zranenie
na čele mohol spôsobiť poškodenému práve hodinkami. Keď manžel spadol do priestoru medzi dvoma
vozidlami, keďže vedľa stojace vozidlo tvorilo medzi dvoma autami medzera cca 1,3 metra a snažil sa

postaviť, následne ho obžalovaný kopol ľavou nohou do oblasti nôh alebo nohy jeden alebo dva razy.
Jej manžel nebol celkom zdvihnutý zo zeme a keď sa snažil znovu postaviť a skoro už bol v postavený
na nohách, obžalovaný sa oprel o susedné vozidlo v jeho zadnej časti, kde už bol voľný priestor kopol
manžela do oblasti pŕs, následkom čoho letel dozadu asi 1 až 2 metra a padol na betónový chodník
chrbtom. V tomto momente sa dostavil na miesto pán Z., pričom ďalší fyzický kontakt už nebol.

Svedok L. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že niekedy v mesiaci apríl, máj vykonávali
rekonštrukčné práce v garáži na Z. XX, pričom priamo pred garážou bolo odparkované vozidlo Škoda
Fábia so zvolenským evidenčným číslom. V danom čase došlo k incidentu medzi susedom t. j.
obžalovaným a jeho svokrovcami, pričom tam bol prítomný aj syn obžalovaného. Najskôr ich videl

hádať sa na schodoch smerujúcim k bytovke, čomu však nevenoval väčšiu pozornosť. Neskôr hádka
pokračovala vonku pri vozidle a pochopil, že hádka sa strhla kvôli synovi obžalovanému. Obžalovaný si
ho chcel zobať, ale svokrovci mu v tom bránili a syn plakal. Potom čo nastali rôzne strkanice a otláčania
následne došlo k fyzickému konfliktu tak, že jeden druhého udrel. Videl, že poškodený udrel nešťastne
obžalovaného, pričom sa mu zdalo, že mu vyrazil zub. Následne na to obžalovaný udrel poškodeného,

na čo poškodený spadol na taký desať centimetrový betónový múrik a chvíľu sa nehýbal, pričom sa
zľakol, že ho hádam aj zabil a tak vstúpil do konfliktu a odtrhol ich od seba a začal poškodeného
zachraňovať. Vie, že poškodenému tiekla krv zo zátylku na hlave, podkladali mu nejaké handry na
zastavenie krvácania, volal sanitku, pričom sa tam zbehlo viac ľudí z okolia. Čo robil obžalovaný v
danom čase, keď ratoval poškodeného nevie, lebo ho nevnímal. Celý incident vnímal tak, že sa dotknutý

naťahovali o syna obžalovaného ako o plyšovú hračku. Incident by sa nemal stal keby svokrovci
obžalovaného boli obžalovanému syna dali. On sa do toho nechcel pliesť až kým sa mu nezdalo, že
ide o zdravie. Najprv išlo len o strkanicu, ale poškodený spadol na zem až následkom toho, že ho
obžalovaný udrel do tváre. V danom momente sa k nemu obžalovaný nachádzal chrbtom, ale videl, že
obžalovaný zasadil úder poškodenému do tváre, ten zabalansoval, urobil krok, dva dozadu a následne

padol horeznak, pričom dopadol zátylkom na betónový štvorec, ktorý je tam v rozmere asi 1 x 1 meter a
tvorí na chodníku taký schod. To, že by mal obžalovaný kopnúť poškodeného tak nič takého nevidel. Ak
sa dobre pamätá, išlo len o jeden úder, ktorý inkasoval poškodený od obžalovaného, pričom to bol dosť
silný úder, bola to šupa. Keď poškodený ostal ležal na zemi tak si myslel, že je to vážne, že ho zabil.
Spomína si, že možno následkom tohto úderu došlo aj k tržnej rane na tvári v oblasti obočia alebo nosa,

alejepravdepodobné,žepoškodenýnásledkomtohoakopotejrane-údere,ktorámalavysokúrazanciu
padol zátylkom na obrubník takže krvácal aj zo zátylku, ale pamätá si na ten moment ako si poškodený
držal handru vpredu na tvári, keď už bolo po tom. Čo sa týka fyzického konfliktu medzi obžalovaným
a jeho svokrou pani W. svedok vypovedal, že začiatok konfliktu bol taký, že pani W. naložila malého
R. dozadu do vozidla za miesto spolujazdca t. j. na pravej strane vozidla, pričom videl, že ako šofér

chcel nasadnúť poškodený pán W., pričom to bol moment kedy už obžalovaný chcel vytiahnuť z pravej
strany vozidla svojho syna z auta a naťahoval sa s poškodenou, ktorá mu v tom bránila. Tu nepadol
žiadny úder bol tam iba taký fyzický kontakt, že sa strkali a naťahovali, pričom vzápätí poškodený pán W.
obehol vozidlo zo zadnej časti a dostal sa k obžalovanému tak, že v danom momente na pravej strane
vozidla stáli odpredu vozidla pani W., R., obžalovaný a pán W.. Potom následne začal konflikt už iba

medzi obžalovaným a poškodeným, a to tak, že obžalovaný sa otočil smerom k poškodenému, nakoľko
ho zozadu schytil poškodený.Súdprocesnýmpostupomzasúhlasuprocesnýchstránprečítalznaleckýposudokvypracovanýznalcom
z odboru zdravotníctva B.. W.. V. Y. H.., znalcom z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie
chirurgia, špecializácia traumatológia, z ktorého vyplýva, že poškodený utrpel zlomeninu nosových

kostí s posunom úlomkov, tržnú ranu dĺžky 3 cm nad ľavým obočím, pomliaždenie v oblasti krížovo-
kostrčového prechodu, pomliaždenie ľavého predlaktia a pomliaždenie prednej plochy hrudníka. Z
charakteru zistených a dokumentovaných následkov zranenia je možné konštatovať, že zranenia boli
spôsobené priamym a tvrdým násilím pôsobiacim opakovane na oblasť tváre poškodeného ako aj na
centrálnu oblasť tela poškodeného, ktoré boli strednej intenzity. Týmto násiliam zodpovedajú následky

opakovaných úderov päste alebo lakťa pôsobiacich na nadočnicový oblúk resp. chrbát nosa a v polohe
aktérov boli spôsobené údermi pravej ruky. Iné násilie pôsobilo na prednú plochu hrudníka, na bolesti,
ktoré si pacient začal sťažnosť neskôr a pomliaždenie v oblasti krížovo-kostrčového prechodu bolo
vyvolané následkom vynúteného pádu na tvrdú hranu. Čo sa týka doby liečenia vo veku poškodeného
priemerne a primerane predstavuje práceneschopnosť cca 14 dní, pričom práceneschopnosť, ktorá bola
vystavená praktickým lekárom W.. V. J. považuje znalec za neodôvodnenú a neprimeranú. Zranenie si

nevyžadovalo hospitalizáciu.

Okrem takto vykonaného dokazovania súd vo veci vykonal aj dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiály na vec sa vzťahujúcimi, z ktorých ako dôležité
pre posúdenie a rozhodnutie vo veci vyhodnotil najmä: vyjadrenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne,

vyjadrenieSociálnejpoisťovne,lekárskepodkladypoškodeného,záznamhliadkyPZzodňa07.05.2013,
vo vzťahu k obžalovanému správa o povesti, lustráciu, avízo, odpis z registra trestov obžalovaného ako
aj aktualizovaný odpis z registra trestov obžalovaného.

Z vyjadrenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne vyplýva, že za poskytnutú zdravotnú starostlivosť

poistencovi W. W., t. j. poškodenému bola poskytnutá náhrada za zdravotnú starostlivosť, ktorú uhradila
Všeobecná zdravotná poisťovňa vo výške 513,42 €, pričom takúto náhradu škody aj Všeobecná
zdravotná poisťovňa a. s. aj uplatňovala v trestnom konaní.

Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že vyplatila poistencovi pánovi W. W. nemocenské dávky a

ošetrovné v celkovej výške 296,60 €, ktorú zároveň uplatnili ako náhradu škody v trestnom konaní.

Z lekárskeho potvrdenia vystaveného dňa 07.05.2013 o 19.35 hod. W.. N. Q. vyplýva, že poškodený
utrpel fraktúru nosových kostí, povrchové poranenia brucha, drieku a panvy, ku ktorým malo dôjsť tým
spôsobom, že bol udretý zaťom do nosa a tváre.

Z úradného záznamu OO PZ Dunajská Lužná vypracovaného I.. G. dňa 07.05.2013 vyplýva, že v čase
o 17.35 hod. hliadka OO PZ Dunajská Lužná v zložení I.. G. a M.. G. boli vyslaní do obce Dunajská
Lužná na Z. XX, pričom oznamovateľom bol pán R. Q., ktorý uvádzal, že s manželkou s ktorou je v
rozvodovom konaní mu táto znemožňuje vstup do spoločného bytu a kontakt s deťmi. Po príchode na

miesto a kontakte s oznamovateľom bol tento zranený mal vyrazené dva zuby, pričom mal mať fyzickú
potýčku so svokrom R.. W., ktorý ho mal udrieť do oblasti tváre, vybiť mu dva zuby, na čo reagoval tak,
že mu to vrátil a tiež ho udrel do oblasti tváre. Na mieste sa nachádzal aj pán W., ktorý mal tržnú ranu
na čele a poranený nos. Na mieste bol vyťažovaný aj svedok L. Z., ktorý uvádzal, že uvedenú udalosť
videl a po údere pána Q. do oblasti tváre R.. W., tento spadol na zem, udrel si zadnú časť hlavy, preto

okamžite vyrozumel hliadku RZP. Na miesto, keď sa dostavila RZP R.. W. bol odvezený na lekárske
ošetrenie a B. Q. išiel na ošetrenie vlastným vozidlom.

Oosobeobžalovanéhosúdzistil,žeobžalovanýbolvroku2013riešenýzapriestupokprotiobčianskemu
spolunažívaniu Obvodný úradom Senec, pričom priestupkové konanie bolo s poukazom na § 76 ods. 1

písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zastavené.

Z odpisu registra trestov ako aj aktualizované odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ
žiadny záznam v registri trestov nemá.

Na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov tak ako má na mysli ustanovenie §
2 ods. 12 Tr. poriadku po starostlivom uvážení všetkých okolností vecí jednotlivo i v súhrne a to nezávisle
od toho či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá z procesných strán dospel k
záveru, že vina obžalovaného zo žalovaného skutku je jednoznačne preukázaná.Obžalovaný sám vo svojej výpovedi uvádza, že zasadil poškodenému - svojmu svokrovi do oblasti tváre,
pričom prvú ranu mu zasadil do oblasti nosa a hodinkami, ktoré mal na ruke mu rozrazil obočie. Po

úderoch svokor padol na zem, preto v útokoch na neho nepokračoval. Udrel ho však až potom čo pred
tým svokor napadol jeho, keď ho dvakrát udrel svokor do tváre a vyrazil mu štyri predné zuby.

Zo skutku je obžalovaný okrem vlastnej výpovede usvedčovaný výpoveďou samotného poškodeného,
ktorý vypovedal, že keď podišiel k obžalovanému a odťahoval obžalovaného od svojej manželky, do

ktorej obžalovaný strkal, obžalovaný sa k nemu otočil a niekoľkými údermi do oblasti nosa mu spôsobil
zranenia a to zlomeninu nosa, tržnú ranu na čele, udretie predlaktia, pričom keď spadol na zem nohou
mu spôsobil poranenie hrudníka, keď ho kopol, pričom keď spadol na zem na vyvýšený chodník udrel
si krížovo-kostrčový prechod, pričom z miesta činu ho odvážala sanitka.

Obžalovaný je zo skutku jednoznačne usvedčovaný aj výpoveďami svedkov W. W., ktorá popísala

priebeh incidentu a útok obžalovaného na poškodeného zhodne ako poškodený, ale aj výpoveďou
svedka L. Z., pričom tento vypovedal, že konflikt medzi obžalovaným a poškodeným začal kvôli synovi
obžalovaného, o ktorého sa naťahovali, pričom videl, že poškodený udrel nešťastne obžalovaného,
pričom sa mu zdalo že mu vyrazil zub, ale následne sa chytil iniciatívy obžalovaný. S veľkou intenzitou
udrel poškodeného, ktorý padol na zem chrbtom dozadu a dopadol zátylkom na betónový štvorec,

pričom v prvom momente si myslel, že zranenie poškodeného je natoľko vážny, že ho obžalovaný
zabil. Úder, ktorý zasadil obžalovaný poškodenému mal vysokú razanciu, pričom po údere padol
poškodený zátylkom na obrubník. Okrem týchto výpovedí je obžalovaný usvedčovaný aj závermi
znaleckéhoposudku,zktoréhovyplývaakébolidokumentovanézraneniaupoškodenéhoasamozrejme
aj mechanizmus vzniku týchto zranení, pričom tento znalec vyhodnotil ako korešpondujúci s výpoveďou

poškodeného. Znalec ustálil primeranú dobu práceneschopnosti poškodeného na 14 dní. Vo zvyšku má
za to, že dlhšia pracovná neschopnosť, ktorá bola vystavená poškodenému už nebola v danom prípade
odôvodnená.

Obžalovaný tým, že ako trestno-právne zodpovedný subjekt inému úmyselne ublížil na zdraví a čin

spáchal na chránenej osobe, pričom táto osoba je osobou vyššieho veku naplnil po objektívnej stránke
skutkovú podstatu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s
poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona.

Zo subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako konanie v priamom úmysle v zmysle §

15 písm. a) Tr. zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom, ktorý sa popisuje v trestnom zákone porušiť
alebo ohroziť záujem, ktorý trestný zákonom chráni, v danom prípade záujem na ochrane integrity a
zdravia fyzických osôb.

Pri úvahe o druhu a výške trestu pre obžalovaného súd vychádzal aj z existencie poľahčujúcich a

priťažujúcich okolnosti, tak ako má na mysli ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zákona, pričom dospel k záveru,
že existuje v danom prípade poľahčujúca okolnosť, ktorá je taxatívne vymedzená v § 36 písm. j) Tr.
zákona a to, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, preto s poukazom na § 38 ods. 3 Tr. zákona
znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a trest teda obžalovanému ukladal v takto upravenej
trestnej sadzbe.

Na základe vyhodnotenia všetkých skutočností dôležitých pre uloženie druhu a výšky trestu pre
obžalovaného, súd dospel k záveru, že na obžalovaného bude postačovať vplývať trestnom odňatia
slobody na spodnej hranici sadzby, preto obžalovanému vymeral trest odňatia slobody v trvaní 1
(jedného) roka, ktorý mu s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona

podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa názoru súdu trest, ktorý bol uložený obžalovanému je adekvátny okolnostiam predmetnej veci a
splní svoj účel tak ako má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zákona.

V adhéznom konaní súd rozhodol aj o nárokoch poškodených, tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, pričom vo vzťahu k O. E. B. F.. M.. a M. B. s poukazom na ustanovenie § 287 ods. 1
Tr. poriadku zaviazal obžalovaného k náhrade škody, nakoľko táto škoda bola vyčíslená riadne a v čas
a o jej výške súd nemal žiadne pochybnosti.Vo vzťahu k poškodenému X.. R.. W. W. H.. súd s poukazom na § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal
poškodeného s nárokom na náhradu škody na občianske - súdne konanie, nakoľko poškodený uplatnil

nárok na náhradu škody, pričom však tento nevyčíslil a uvádzal, že mieni v občiansko-právnom konaní
uplatňovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd
v Bratislave cestou Okresného súdu Bratislava III.