Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/140/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513222391
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7513222391.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt
s.r.o., IČO: 45 535 108, Šoltésovej 14, Bratislava, zast.: Soukeník - Štrpka s.r.o., IČO: 36 862 711,
advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanému: Z. U., J.. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Y. J. G. Č.. XXX v konaní o zaplatenie 533,13 eura s prísl.

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 201,19 eura spolu s úrokom z omeškania 9% ročne

- zo sumy 61,56 eura od 06.01.2011 do zaplatenia

- zo sumy 139,63 eura od 04.02.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta

Náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou, podanou dňa 20.12.2013 domáhal na žalovanom zaplatenie sumy 533,13
eura spolu so zákonným úrokom z omeškania od splatnosti každej faktúry do zaplatenia a náhrady trov
konania. Pozostáva zo sumy dlhu na cene za služby 201,19 eura a zmluvnej pokuty 331,94 eura.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Po zistení, že sa jedná od drobný spor a že je možné rozhodnúť o veci bez nariadenia pojednávania na
základe predložených listín, súd meritórne rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil dňa 76.10.2014, o čom
bol vyvesený oznam na úradnej tabuli súdu i na webe MS SR po zákonom stanovenú dobu.

Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzavrel so
žalovaným zmluvu o pripojení podľa zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, predmetom
ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, za čo sa žalovaný zaviazal nielen odberať
služby, ale aj riadne a včas platiť vyúčtovanú cenu služieb. V prípade nedodržania zmluvných povinností
voči právnemu predchodcovi žalobcu žalovanému vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej
výška bola dohodnutá v Zmluve, resp. jej Dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým,
že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku
žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom

žalobcu. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nedodržal konkrétne určené povinnosti,
ktoré mu vyplývali zo zmluvy o pripojení resp. Dodatku k Zmluve a Všeobecných podmienok. Nesplnil
povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb, v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené
o elektronickej siete. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti žalovaný postupne
splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému
mobilný telefón za zľavnenú cenu. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov 9Co/33/2012 - 157 a v
ňom uvedené argumenty, pre ktoré sa tento súd nestotožňuje s vyslovený právnym názorom v rozsudku
iného senátu tohto súdu a to 16Co/33/2012.

V podaní zo dňa 19.3.2014, doručenom súdu dňa 24.3.2012 žalobca ďalej argumentoval, že

1/ zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovaného, ale benefity, ktoré právny predchodca žalobcu
žalovanému poskytol v podobe dotácie do ceny mobilného telefónu, príp. ďalšie benefity na službách.
Žalovaný teda nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to,
že tým, že nesplnil svoju povinnosť riadne a čas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bola jeho SIM
karta vypojená z prevádzky, čím porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Ak
by zotrval, platbami za poskytnuté služby by tak postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal
protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému zľavnený telefón

2/ že zmluvná pokuta plní funkciu aj reparačnú, pretože neplnením záväzku žalovaného vzniká na strane
právneho predchodcu žalobcu škoda v sume rozdielu medzi plnou a akciovou cenou mobilného telefónu
a teda zmluvná pokuta plní paušalizovanú náhradu škody na strane žalobcu

3/ že zmluvná pokuta plní aj funkciu preventívnu keď pod hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby
riadne a včas svoje zmluvné povinnosti

Poukázal na to, že žalovaný mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, pretože mal možnosť
výberu medzi zmluvou o pripojení bez kúpy akciového telefónu alebo v rámci akcie a bolo na ňom,
aký typ telefónu si vyberie a v akej cene, pretože táto okolnosť výšku zmluvnej pokuty ovplyvňuje.
V danej veci nie je namieste (podľa tvrdenia žalobcu) ani neprimeranosť jej výšky, keďže zodpovedá
výške poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov, pričom žalobca si neuplatňuje zmluvnú pokutu vo
výške, aká by mu mohla pripadnúť aplikáciou § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., čo v tomto prípade
zodpovedá sume 100 eur (500 eur titulom hodnoty poskytnutého telefónu a 500 eur titulom sankcie
za porušenie povinnosti). Hodnota dotácie do ceny mobilného telefónu bola 158 eur, čo zodpovedá
skutočnej škode titulom dotácie do telefónu zn. Nokia 7230, za ktorý žalovaný zaplatil 1,- euro, pričom
jeho predajná cena bola 159 eur.

Vychádzajúc z týchto skutočností žalobca svoj nárok oprel o konštatovanie, že v prejednávanej veci by
žalobcovi patrila náhrada zmluvnej pokuty minimálne do výšky skutočnej škody.

Právny predchodca žalobcu uvedenú pohľadávku previedol na žalobcu zmluvou o postúpení
pohľadávok pod referenčným číslom 9001085738.

Za účelom preukázania svojich tvrdení a oprávnenosti svojho nároku predložil súdu zmluvu o pripojení
bez dátumu (čl.12) z ktorej súd zistil, že žalovaný bol pripojený k elektronickej sieti v programe T-mobile
mobilný internet. Z dodatku k danej zmluve - bez dátumu (čl.10) súd zistil, že žalovanému bolo dodané
zariadenie Leadtek USB modem, výr. číslo 0030040200010437 za 1,- Sk vrátane DPH. O tom, že
fyzicky žalovaný zariadenie s uvedeným výrobným číslom prevzal dňa 10.8.2010, svedčí dodací list
zo dňa 10.8.2010, podpísaný žalovaným (čl 9), Je teda pravdepodobné, že k uzavretiu zmluvy došlo
v daný deň.

V zmluve o pripojení nie je ani zmienka o akejkoľvek zmluvnej pokute, avšak
podľa Dodatku k zmluve na čl. 10 (súd uvádza skrátene):

bod 1bc): riadne a včas uhrádzať podniku cenu služieb špecifikovaných v tomto dodatku a dodržiavať
svoje povinnosti v súlade so zmluvou, VOP a platným cenníkom...

Podľa bodu 2: účastník sa odo dňa účinnosti tohto Dodatku po dobu uvedenú v tabuľke č. 1 nepožiada
o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie,
na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo ju
vypovedať....

Podľa bodu 3 dodatku: sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia hociktorej povinnosti
uvedenej v bode. 1 alebo v bode 2 tohto dodatku a tiež bodu 2 a 3 Dodatku ako aj čl. 3 bod 3.6, čl. 5
bod 5.2 písm. a) až c) VOP a následného vypojenia SIM karty zo siete je žalovaný povinný uhradiť
zmluvnú pokutu v tabuľke č. 1 (331,94 eura)

Žalobca preukázal, že žalovaný nezaplatil na cene služieb

- fa č.7011658911 splatnú 05.01.2011 na sumu 61,56 eura

- fa č.7100399759 splatnú 3.021.2011 na sumu139,63 eura, celkom teda 201,19 eura.

Faktúrou č. 7111522553 splatnou 3.12.2011 na sumu 331,94 eura bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná
pokuta. Žiaden iný obsah z tejto faktúry nevyplýva.

Na základe vyššie uvedenej analýzy predložených dôkazov súd právne uzatvára:

Podľa § 43 zákona 610/2003 Z.z účinného od 1.1.2004:

(1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

(2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

3) Zmluva o pripojení zaniká

a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,

b) dohodou účastníkov zmluvy,

c) odstúpením od zmluvy,

d) výpoveďou,

e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

(5) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 42 Zákona ods. 1) cit. zákona: Podnik má právo

a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb,

d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu

1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,

2. nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až
do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej
služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a
uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,

(4) Účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,

b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,

V súlade s cit. ustanoveniami zákona a skutočnosti, že žalovaný nezaplatil cenu služieb v sume celkovej
sume 201,19 eura, súd žalobu v tomto rozsahu uznal za dôvodnú a priznal ju žalobcovi spolu s úrokom
z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej faktúry:

Podľa § 517 Obč. zákonníka:

(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.:

(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V aktuálnom
čase bola základná sadzba ECB 1%, takže žalobcovi náleží úrok z omeškania 9% ročne.

Vo vzťahu k zmluvnej pokute a alternatíve náhrady škody:

Z textu samotnej fa č. 7111522533 vyplýva iba to, že jej predmetom je zmluvná pokuta 331,95 eura
avšak bez uvedenia konkrétneho dôvodu t.j. zmluvnej povinnosti, za porušenie ktorej sa účtuje, a na
ktorú bola viazaná, ani to, kedy k porušeniu došlo a pod.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Vychádzajúc zo znenia § 544 ods. 1 OZ na to, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba
presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri
pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil,
vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či
resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej
pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta
zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Presnú špecifikáciu
zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje a teda
nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej) si ju žalobca účtuje
a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je veriteľa
výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. 7909302107 (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho
úkonu, ktorým bola žalovaná vyzvaná na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon podľa § 35 ods. 2 a
3 OZ, podľa ktorého:

(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS ČR 26 Cdo/4836/2007 zo dňa 20.1.2009, podľa
ktorého:

Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice
srozumitelný, avšak nejistý je jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným
způsobem vyjádřit) je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy je
jasné, co je předmětem smlouvy, není-li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle
je objektivní kategorií a takový projev vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani
u třetích osob.

Dôvod uplatnenia zmluvnej pokuty žalobca v žalobe špecifikuje viacerými skutočnosťami najmä tým,
že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti, že žalovaný neuhrádzal
cenu služieb riadne a včas a iné. Z faktúry vystavenej ohľadom zmluvnej pokuty však konkrétny dôvod jej
uplatnenia nevyplýva. Zmluvné dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná
na „porušenie zmluvného vzťahu“ je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré
konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Rovnako NS
SR vo veci sp. zn. M Obdo 4/2003 uviedol, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorú
zmluvná pokuta zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná. Na základe uvedeného podľa
súdu neobstojí bežné vysvetlenie žalobcu, že zmluvná pokuta bola účtovaná za nezaplatenie faktúr,
nakoľko právny úkon urobený v písomnej forme možno vykladať iba na základe toho, čo obsahuje a
výkladom právny úkon nemožno dopĺňať o to, čo síce mohlo byť vôľou žalobcu ale v právnom úkone
to vyjadrené nebolo. Demonštratívny výpočet zabezpečených povinností k platnosti dohody o zmluvnej
pokute nepostačuje, pretože jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok a ak je takáto dohoda z tohto
pohľadu neurčitá, nie je táto neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa náhodou
nachádza aj povinnosť, za ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu.

Ďalším nedostatkom spôsobujúcim neurčitosť ustanovenia o zmluvnej pokute, pre ktorý nebolo možné
priznať zaplatenie zmluvnej pokuty vidí súd v tom, že pre právo na jej zaplatenie bolo potrebné
súčasné splnenie dvoch podmienok, a to 1. porušenie zmluvnej povinnosti (pozn. súdu - za predpokladu

jej určitého vymedzenia) a 2. vypojenie SIM karty. K tomu súd ďalej uvádza, že zo zmluvy, jej
dodatku a ani z obchodných podmienok nevyplýva aké porušenie zmluvnej povinnosti môže viesť k
vypojeniu SIM karty a teda k vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Uvedené dokumenty zároveň
neuvádzajú čo to vypojenie SIM-karty vôbec je. Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej
formulácii bola potvrdená napr. rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp. zn. 41Cob/20/2009,
41Cob/267/2008).

Pre neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute sú tu aj ďalšie dôvody. Z § 544 OZ vyplýva, že povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu má ten, kto poruší zmluvnú povinnosť. Dojednanie o povinnosti zaplatenia
zmluvnej pokuty nesmie byť teda viazané na ďalšiu skutočnosť alebo úkon. V rozoberanom zmluvnom
dojednaní je však zaplatenie zmluvnej pokuty viazané na ďalší úkon žalobcu a to vypojenie SIM - karty.
Keďže zmluvná pokuta musí byť dojednaná nepodmienene (NS ČR sp. zn. 23

Cdo/2575/2010 - zmluvnú pokutu, ktorú je nutné viazať v zmysle § 544 OZ vždy na prípad porušenia
zmluvnej povinnosti, je nutné dojednať vždy ako nepodmienenú. Nemožno vznik povinnosti zaplatiť
zmluvnú pokutu viazať kumulatívne ako na porušenie zmluvnej povinnosti, tak na následné odstúpenie
od zmluvy.

Žalobca v prípade, že by súd neuznal jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, žiadal, aby ju súd priznal
do výšky spôsobenej skutočnej škody, ktorá vznikla ako rozdiel medzi trhovou cenou USB modemu a
jeho akciovou cenou. Súd však toto jeho podanie nemohol posúdiť ako eventuálny alebo alternatívny
petit, keďže žalobca sa naďalej domáha zmluvnej pokuty aj keď ako uviedol, do výšky škody, ktorá vznikla
jeho právnemu predchodcovi. Súd podotýka, že rozdiel medzi zľavnenou a skutočnou cenou modemu
je ďaleko nižší ako uplatnená zmluvná pokuta. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok navrhovateľovi
bola postúpená pohľadávka voči odporcovi, ktorá pozostávala zo zmluvnej pokuty, vyúčtovaná odporcovi
vyššie uvedenou faktúrou. V nej je uvedený jednoznačný dôvod zaplatenia, a to zmluvná pokuta, čím je
špecifikovaná pohľadávka, ktorá z postupcu na postupníka prešla. Na navrhovateľa uvedenou zmluvou
nebola postúpená žiadna pohľadávka na náhradu škody.

Žalobca si túto skutočnosť zrejme uvedomuje, nakoľko naďalej trval na zmluvnej pokute minimálne do
výšky skutočne spôsobenej škody, no v konaní nebolo preukázané, že by zavinené porušenie právnych
povinnosti žalovaného malo za následok vznik škody spočívajúcej v zmene ceny modemu z pôvodnej
ceny na nákupnú cenu. Cena za mobilný telefón bola riadne zmluvne dohodnutá medzi účastník na sumu
1 euro, ktoré žalovaný zaplatil. Súd neuznal za faktor hodnotenia zabezpečovanej povinnosti to, že
dodávateľ služieb, zároveň ako predávajúci mobilného telefónu či iného elektronického zariadenia, tieto
predal žalovanému podľa zmluvy za stanovenú cenu. Stanovenie týchto cien po bližšom preskúmaní
dotknutých článkov Zmluvy alebo Dodatku k zmluve má vzťah k zvolenému programu služieb, ku
ktorému sa účastník, teda tunajší žalovaný, zaviazal (nepožiadať o zníženie programu, riadne plniť
všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu s telefónnym operátorom a iné).

Zmluva s dodatkom, podľa ktorého bolo zariadenie predané, je jasná v základných náležitostiach včítane
ceny zariadenia, keď nejasné vyhlásenie o tom, že cena je zľavnená, pričom nie je uvedená výška tejto
zľavy, je v tomto hodnotení oddeliteľné. Nie je dojednaná ani rozväzovacia podmienka, aby súd mohol
spätne preskúmavať jeho cenu. Tým, že účastníci uzavreli o kúpe USB modemu zmluvu, tak pre túto
konkrétnu kúpu je jedine smerodajná dojednaná kúpna cena a žiadna iná. Kupujúci nemohol spôsobiť
predávajúcemu škodu počítanú z hodnoty vecí, keďže žalobca mal právo na zaplatenie konečnej kúpnej
ceny 1 euro len podľa základného zmluvného dojednania.

S poukazom na vyššie uvedené argumenty súd žalobu ohľadom zmluvnej pokuty zamietol.

Žalobca bol v konaní úspešný v pomere 37,75% k pomeru neúspechu 62,25% čo znamená, že bol
prevažnej neúspešný, preto súd podľa § 142 ods. 2 OSP žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.