Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. jún 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 5T/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214010471
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Blažovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7214010471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIIvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DanielyBlažovskejaprísediacich

Márie Andrásovej a Ireny Herichovej v trestnej veci obžalovanej P. G. pre zločin podľa § 188 ods. 1, ods.
2 písm. c/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 13. júna 2014 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
P. G., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom Košice - Ťahanovce, J. XXXX/XX,

sa za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, ktorý spáchala tak, že

- v Košiciach - Barci na ulici X. X. č. X dňa 7.8.2009 v čase o 09.05 hod. vykonala lúpežné prepadnutie
v budove Pošty 17 a to tým spôsobom, že so zamaskovanou tvárou čiernou šatkou s bielym vzorom a s
expanznou samonabíjacou pištoľou zn. Blow, model F 92, kalibru 9 mm P.A., ktorú držala v pravej ruke,
vstúpila do uvedenej budovy, pristúpila k poštovej priehradke č. 2 a cez priehradkový otvor namierila
zbraňnapracovníčkupoštyJ.K.apožadovalavydaťvšetkypeniaze,načomenovanápracovníčkaodišla
do vedľajšej miestnosti, kde zatvorila za sebou dvere, načo následne odsúdená z budovy pošty ušla
na neznáme miesto, čím poškodenej spoločnosti Slovenská pošta, a.s., Thurzova č. 1, Košice svojím

konaním žiadnu materiálnu škodu nespôsobila a pracovníčke J. K. nespôsobila žiadnu ujmu na zdraví,

a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a prečin neoprávneného vyrobenia a používania
elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, ktoré
spáchala tak, že

- z izby rodinného domu v Košiciach - Šebastove na J. č. XX, v ktorom býva D. P., v presne
nezistenom čase od 6.8.2009 do 10.8.2009 odcudzila hotovosť vo výške 15 eur, bankomatové karty

Slovenskej sporiteľne, a.s. Maestro - debetná karta, platobnú kartu Poštovej banky, a.s. Maestro, pánsky
pečatný prsteň zo žltého kovu, náušnice zo žltého kovu, pričom dňa 7.8.2009 v čase okolo 21.00
hod. z bankomatu Slovenskej sporiteľne, a.s. pobočka na B. v Košiciach sa pokúsila z odcudzenej
bankomatovej karty o neúspešný výber v hotovosti, čím poškodenej D. P. krádežou spôsobila škodu vo
výške 303,63 eur,

z ktorých bola uznaná za vinnú rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T 45/2010 zo dňa

14.4.2010 (právoplatný toho istého dňa)

o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 2, § 41 ods. 2, § 38 ods. 3, § 39 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia
slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona k trestu prepadnutia vecí:

1 ks dámska textilná čierna šatka s bielym nepravidelným vzorom,
1 ks dámske päťprstové textilné rukavice tmavomodrej farby,

1 ks expanzná samonabíjacia pištoľ zn. BLOW, model F 92, kalibru 9
mm P.A., výrobné číslo KOZAP 10817 so zásobníkom,
37 ks nábojky kalibru 9 mm P.A.,
1 ks čierne plátenné puzdro k pištoli s nápisom „ballo“.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 5T 45/2010 zo dňa 14.4.2010 schválil podľa § 334 ods. 4

Trestnéhoporiadkudohoduovineatreste,ktorúpočasväzobnéhostíhaniauzavreladňa12.4.2010P.G.
s prokurátorkou Okresnej prokuratúry Košice II a menovanú uznal za vinnú zo spáchania zločinu lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona a prečinov krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného
zákona a neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej
karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, ktoré spáchala spôsobom popísaným vo výrokovej časti

citovaného rozsudku, resp. vo výrokovej časti tohto rozsudku, uložil jej za to úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 7 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého ju zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a trest prepadnutia vecí: 1 ks dámska textilná čierna
šatka s bielym nepravidelným vzorom, 1 ks dámske päťprstové textilné rukavice tmavomodrej farby, 1 ks
expanzná samonabíjacia pištoľ zn. BLOW, model F 92, kalibru 9 mm P.A., výrobné číslo KOZAP 10817

so zásobníkom, 37 ks nábojky kalibru 9 mm P.A. a 1 ks čierne plátenné puzdro k pištoli s nápisom „ballo“
a zároveň poškodenú D. P., nar. 10.9.1963 odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť vyhlásením, teda dňom 14.4.2010.

Uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 5Nt 47/2013 zo dňa 23.9.2013 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Tos 74/2013 zo dňa 6.11.2013 súd povolil obnovu konania, ktoré
sa viedlo na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 5T 45/2010 a zároveň zrušil výrok o treste rozsudku
Okresného súdu Košice II zo dňa 14.4.2010 sp. zn. 5T 45/2010. Konanie o povolenie obnovy konania
sa viedlo na návrh obžalovanej s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
28.11.2012 sp. zn. PL. US 106/2011 - 85 a na to, že jej bol ukladaný trest za použitia tzv. asperačnej

zásady upravenej v § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení platnom v čase rozhodovania o treste.

V čase povolenia obnovy konania obžalovaná P. G. vykonávala pôvodne uložený trest odňatia slobody
(7 rokov a 8 mesiacov) v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová, z výkonu ktorého bola
s poukazom na ostatne citované uznesenia dňa 7.11.2013 prepustená na slobodu. Do trestu odňatia

slobody bola obžalovanej zarátaná doba od 14.8.2009 do 21.4.2010, počas ktorej bola nepretržite vo
väzbe, na väzbu nadviazal výkon trestu odňatia slobody v zmysle nariadenia výkonu trestu.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice II podala na P. G. obžalobu dňa 17.4.2014.
Na hlavnom pojednávaní dňa 16.6.2014 súd vykonal dokazovanie k osobe obžalovanej výsluchom

obžalovanej a prečítaním listín.

Obžalovaná P. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa
vrátila k svojej matke do miesta trvalého bydliska, kde aktuálne žije aj so svojim snúbencom, s ktorým sa
zoznámila po prepustení z výkonu trestu a s ktorým plánujú uzavrieť manželstvo v septembri 2014. Po

prepustení z výkonu trestu sa vzápätí nahlásila na úrad práce ako uchádzačka o zamestnanie, začala si
aktívne hľadať prácu, s čím bol problém, nakoľko nemá ukončené stredoškolské vzdelanie a má záznam
v registri trestov. V januári 2014 sa ako šička zamestnala v spoločnosti JOBELSA, kde ale po dvoch
týždňoch ju aj ostatných, ktorí boli v skúšobnej dobe prepustili. Od 25.4.2014 pracuje v spoločnosti
IEE v Kechneci, ide o zahraničnú spoločnosť zaoberajúcu sa výrobou senzorov do automobilov, kde

v pracovnej pozícii kontrolórky kvality senzorov má hodinovú mzdu 2,30 €. Pracuje v štvorsmennejprevádzke, je v trojmesačnej skúšobnej dobe a v prípade, ak sa osvedčí, má sľúbenú pracovnú zmluvu
na dobu neurčitú. Okrem mzdy od zamestnávateľa iné príjmy nemá a je nemajetná. Je zdravá, nemá
vypestovanú žiadnu závislosť, neužíva alkohol ani iné návykové látky a v súvislosti s tým poukázala na

to, že denno - denne používa na prepravu do práce osobné motorové vozidlo, ktoré vlastní jej matka.
Je prijatá na Strednú odbornú školu so sídlom v Košiciach na X. ulici, kde bude študovať v štvorročnom
odbore Manažment cestovného ruchu, štúdium ukončí maturitnými skúškami. Ide o externé štúdium,
na ktoré nastúpi v septembri 2014, popri tom bude ďalej pracovať. Trest odňatia slobody vykonávala
v období od mája 2010 do novembra 2013 v Ústave na výkon trestu Nitra - Chrenová. Počas výkonu

trestu bolo jej správanie normálne, bez výkyvov, bola štyri alebo päťkrát disciplinárne odmenená a
jedno uložené napomenutie bolo zahladené nápravou. Šesť mesiacov pracovala na ručnom šití obuvi,
potom na domácej réžii, následne bola zaradená na výrobu protipožiarnych komponentov. Zapájala sa
do všetkých aktivít, mala na starosti kultúrno - osvetovú činnosť. Za slušné správanie jej bola uložená
mimoriadna odmena formou opustenia ústavu na exkurziu, ktorú zorganizoval ústav na území mesta
Nitra. Počas výkonu trestu udržiavala kontakt s rodinou, osobne ju navštevovali matka, teta a strýko. S

predchádzajúcim životom sa vysporiadala, uvedomila si chyby ktorých sa dopustila. Následky si ponesie
po celý život, avšak v súčasnosti je jej životný štýl úplne iný. Správa sa a žije slušne, s osobami, s ktorými
sa kontaktovala pred väzobným stíhaním, sa nestýka.

Z posudku a oznámenia o nadchádzajúcom prepustení osoby z výkonu trestu odňatia slobody

vypracovaných dňa 13.2.2014 Ústavom na výkon trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová vyplýva,
že P. G. vykonávala v tamojšom ústave trest odňatia slobody uložený jej rozsudkom Okresného
súdu Košice II sp. zn. 5T 45/2010 zo dňa 14.4.2010. Začiatok trestu mala 14.8.2009, z výkonu
trestu bola prepustená na základe príkazu okresného súdu dňa 7.11.2013. Počas výkonu trestu bola
celkovo štyrikrát disciplinárne odmenená a jedenkrát disciplinárne potrestaná - za nerešpektovanie

príslušníkov ZVaJS. Bola komunikatívna, sebapresadzujúca, ľahko konfrontačne naladená, avšak v
kolektíve spoluodsúdených konflikty a strety nevyvolávala. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa
mala osvojené a rešpektovala ich. K spáchanej trestnej činnosti zaujímala kritický postoj, uvedomila
si, že konania neboli správne a boli v rozpore so zákonom, dopustila sa ich v období, keď bola
silne citovo naviazaná a ovplyvňovaná vtedajším priateľom - spolupáchateľom trestnej činnosti. Vo

svojom voľnom čase sa aktívne a iniciatívne zapájala do prác v prospech ústavu, najmä čistiacich a
upratovacích, iniciatívne sa zúčastňovala celoústavných aktivít kultúrno - osvetovej činnosti, ktoré aj
dlhodobo úspešne organizovala. Krátku dobu pracovala na pracovisku Autogum, kde jej správanie,
postoj k práci a podávané výkony boli na požadovanej úrovni. Počas výkonu trestu udržiavala pravidelný
písomný, telefonický a osobný kontakt formou návštev s matkou, tetou a starým otcom, ktorí ju pozitívne,

materiálne i psychicky podporovali. Korešpondovala s priateľmi, otcom a známymi.

Rozhodnutím Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová zo dňa 17.8.2012 bolo odsúdenej
P. G. povolené opustiť ústav na výkon trestu odňatia slobody v čase od 14.30 hod. do 19.30 hod. dňa
20.8.2012 s pobytom na území mesta Nitra, povolenie bolo za vzorné správanie menovanej.

V odpise registra trestov má P. G. dva záznamy. Prvý svedčí o odsúdení Okresným súdom Košice II vo
veci 5T 45/2010, druhý, ako aj pripojený spis Okresného súdu Košice I o tom, že rozsudkom tamojšieho
súdu zo dňa 14.6.2010 sp. zn. 6T 26/2010 (právoplatný 14.6.2010) bola uznaná za vinnú zo spáchania
prečinu podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona a bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom

na predchádzajúce odsúdenie.

Dokazovanie k osobe obžalovanej súd na hlavnom pojednávaní vykonal v súlade so zásadou náležitého
zistenia skutkového stavu upravenou v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktoré zistenie
je základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Následne súd aplikoval zásadu voľného

hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dôkazy, ktoré v konaní boli získané
a vykonané zákonným spôsobom, vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, kto tieto
dôkazy obstaral. Pri hodnotení dôkazov vzal súd do úvahy osobitosti tohto prípadu.

Pri rozhodovaní o treste pre obžalovanú P. G. sa súd zákonite riadil aj základnými zásadami pre
ukladanie trestov upravenými v § 34 ods. 1 až 4 Trestného zákona a dbal o to, aby obžalovanej uložil
taký trest, ktorý by zabezpečil ochranu spoločnosti tým, že obžalovanej zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a zároveň vytvoril podmienky pre prevýchovu obžalovanej k tomu, aby do budúcna viedlariadny život a súčasne aby trest jej uložený iných odradil od páchania trestných činov a popri tom bol
dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovanej spoločnosťou. Neopomenul pri tom ani to,
aby uložený trest postihol iba obžalovanú a teda aby mal čo najmenší vplyv na jej rodinu a osoby jej

blízke. Vzal do úvahy najmä pohnútku, zavinenie, spôsob akým došlo k spáchaniu trestných činov a
následky konania obžalovanej, v neposlednom rade aj jej osobu, jej osobné pomery a možnosť nápravy.
Skúmal aj to, či na strane obžalovanej existujú okolnosti, ktoré by jej priťažovali, resp. poľahčovali pri
ukladaní trestu. Zistil tri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, k/, n/ Trestného zákona spočívajúce
v tom, že pred spáchaním trestných činov viedla riadny život, priznala sa k trestnej činnosti a túto

aj úprimne oľutovala a napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, vrátane
súdu. Na druhej strane však súd zistil aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona
spočívajúcu v tom, že obžalovaná spáchala viac trestných činov. Pri daných zisteniach súd skúmal
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil, že v danom prípade prevažuje
pomer poľahčujúcich okolností, v dôsledku čoho sa v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znižuje horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby, z ktorej súd pri ukladaní trestu vychádzal, o jednu tretinu.

Na druhej strane však súd ukladá obžalovanej trest za viac úmyselných trestných činov, z ktorej jeden
je zločinom a trestné činy boli spáchané dvoma skutkami, preto ukladá úhrnný trest podľa § 41 ods. 2
Trestného zákona, podľa ktorého sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného
činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, čo v súvislosti s ustanovením § 38 ods. 3 Trestného
zákona znamená, že horná hranica trestnej sadzby, z ktorej súd vychádzal, zostáva v danom prípade

zachovaná. Najprísnejšie trestným z trestných činov, za ktoré súd ukladá obžalovanej trest, je zločin
lúpeže, kde Trestný zákon v § 188 ods. 2 ustanovuje sadzbu 7 až 12 rokov.

Súd má za to, že použitie tejto trestnej sadzby by bolo vzhľadom na pomery obžalovanej neprimerane
prísne. Na tomto mieste súd poukazuje na aktuálne osobné pomery obžalovanej, ktoré sú v odôvodnení

rozsudku vyššie popísané, ako aj na to, že za súdenú trestnú činnosť už obžalovaná vykonala časť
pôvodne uloženého trestu odňatia slobody od 14.8.2009 do 7.11.2013, z toho vo väzbe bola od
14.8.2009 do 21.4.2010, čo samo o sebe už postačilo na nápravu obžalovanej, ako to vyplýva nielen
z jej osobného vyjadrenia, ale aj z hodnotenia obžalovanej ústavom na výkon trestu odňatia slobody.
Na prevýchovu obžalovanej, ako aj na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí podľa názoru súdu aj

trest kratšieho trvania, preto súd uložil obžalovanej trest pod dolnú hranicu trestu stanoveného v § 188
ods. 2 Trestného zákona, keď v súlade s ustanovením § 39 ods. 1 Trestného zákona pojednávajúcom o
mimoriadnom znížení trestu uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne.
Nielen osobné a rodinné pomery obžalovanej aktuálne v čase rozhodovania o treste, viedli súd k
presvedčeniu, že na mieste je postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ale aj okolnosť prípadu

spočívajúca v tom, že trestnej činnosti sa obžalovaná dopustila pod vplyvom vtedy jej blízkej osoby,
na ktorej bola citovo závislá a svoje konanie a spôsob života podriaďovala jej potrebám. Obžalovaná
prerušila všetky kontakty s osobami, s ktorými sa stýkala pred väzobným stíhaním, počas väzby, výkonu
trestu i v súčasnosti je jej oporou rodina a v súčasnosti aj priateľ, s ktorým obžalovaná plánuje v
dohľadnom čase založiť si rodinu. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa obžalovaná zaradila

do riadneho života, našla si prácu, má teda vlastný zdroj príjmu, bola prijatá na trojročné štúdium na
strednú odbornú školu a na každej úrovni si svoj osobný život organizuje tak, aby nedošlo k stretu s
Trestným zákonom, ale ani morálnymi princípmi a zákonmi. V prípade nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku by obžalovaná mohla zo slobody požiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, nakoľko by bola naplnená zákonná podmienka vykonania dvoch tretín uloženého trestu.

Okrem trestu odňatia slobody súd uložil aj trest prepadnutia vecí, ktoré vo výrokovej časti rozsudku
presne identifikoval, nakoľko boli použité na spáchanie trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo
nemajú.

Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ
obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.