Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. jún 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/271/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213225139
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2213225139.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364
501, odštepný závod Železnice Slovenskej republiky - Stredisko hospodárenia s majetkom Bratislava,
Holekova 6, 811 04 Bratislava, proti žalovaným: 1/ L. Z., D.. XX.M. XXXX, 2/ C. Z., D.. X.V. XXXX, X/ O.
Z.,D..XX.O.XXXX,S.H.N.XXXXXG.Č..XXX,všetcitrajaprávnezastúpenýJUDr.EvouBubniakovou,
advokátkou so sídlom Krížna 8, 929 01 Dunajská Streda, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.
Žalobca je povinný nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 584,55 eur na trovách právneho

zastúpenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám ich právnej zástupkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.decembra 2013 sa žalobca domáhal vypratania
nehnuteľnosti. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je správcom nehnuteľného majetku vo vlastníctve
Slovenskej republiky, a to výpravnej budovy so súpisným číslom XXX v G., evidovanej na Liste
vlastníctvač.XXX,naparceleč.XXX,vk.ú.G..Kontrolouspravovanýchnehnuteľnostízistil,žežalovaní
v 1. až 3. rade užívajú 4- izbový byt č. 1 v G. Č.. XXX, nachádzajúci sa vo výpravnej budove, bez
existencie akéhokoľvek právneho titulu. Na túto skutočnosť boli žalovaní viackrát upozornení. Taktiež
boli vyzvaní na predloženie nájomnej zmluvy oprávňujúcej ich užívanie predmetného bytu, a to Výzvou

k predloženiu dokladov zo dňa 7.augusta 2012. Nakoľko žalovaní platnú nájomnú zmluvu nepredložili a
predmetný byt neuvoľnili, bola im zaslaná výzva na odovzdanie bytu zo dňa 26.februára 2013. Žalovaní
v prvom až treťom rade napriek výzve do dnešného dňa predmetný byt neuvoľnili. Svoju žalobu oprel o
ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje. Z toho dôvodu súdu navrhol, aby žalovaným určil povinnosť vypratať uvedenú
nehnuteľnosť a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní, a to bez bytovej náhrady, od právoplatnosti rozsudku.

Zároveň si uplatnil trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku.

K žalobe sa vyjadrili žalovaní v tom smere, že žalovaní nárok uplatnený v žalobe v celom rozsahu
neuznávajú. Žalovanému 1/ bol v roku 1978 pridelený služobný náčelnícky byt v železničnej stanici
G., ktorý užíval so svojou rodinou. Náčelníkom tejto stanice bol až do 1.decembra 2001, kedy jeho
zamestnávateľ zrušil samostatnosť železničnej stanice G. a žalovaný 1/ bol zaradený do funkcie dozorcu
prevádzky v železničnej stanici W. Z.. Následne dňa 10.novembra 2003 bola so žalovaným 1/ uzavretá

dohoda o skončení pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti. Zdôrazňuje, že v roku 1973-1976
žalovaný 1/ so svojou rodinou býval v podnikovom byte Šľachtiteľskej stanici G., kde pracovala jeho
manželka - žalovaná 2/. Taktiež v tomto období mal vinkulovaný byt v SBD ČSD Východná dráha N.,
ale jeho funkcia vyžadovala bývanie v služobnom byte, tak nemohol obývať dva byty, ani ich vlastniť,nakoľko v tom období to ani nebolo možné. Žalovaný 1/ so svojou rodinou naďalej užívali predmetný
byt a riadne uhrádzali nájomné. Podkladom pre výšku nájomného boli evidenčné listy /naposledy to
bol evidenčný list zo dňa 1.marca 2012, ktoré im žalobca zasielal a na základe týchto evidenčných

listov bola určená aj výška nájomného, ktorú uhrádzali žalovaní. Nie je teda pravdou tvrdenie žalobcu,
že žalovaní užívali predmetný byt bez právneho titulu, nakoľko podľa ustanovenia § 687 Občianskeho
zákonníka, ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Žalovanému
1/ zamestnávateľ pridelil služobný byt práve zápisom zo dňa 7.júna 1978. Následne žalobca pravidelne
ročne zasielal žalovanému 1/ evidenčné listy ako aj oznámenia o zmene výšky nájmu a obdobné listy,

ktoré svedčili o tom, že žalobca si je vedomí toho, že má v byte nájomcu. Žalovaní riadne platili nájom a
žalobca výšku nájmu vždy prijímal, čo svedčí o tom, že nájomný vzťah medzi nimi akceptoval. Zmluva
bola teda uzavretá konkludentne. Žalovaný 1/ ukončil pracovný pomer dňu 30.novembra 2003 z dôvodu
nadbytočnosti - teda z dôvodu na strane zamestnávateľa. Podľa ustanovenia § 1 ods.5 zákona č.
189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, povahu
služobného bytu stráca byt vtedy, keď nájomca služobného bytu prestal vykonávať prácu, na ktorú je

nájom služobného bytu viazaný a prenajímateľ do troch mesiacov nevypovedal nájom. V predmetnej
veci funkcia náčelníka stanice v G. skončila dňa 1.decembra 2001 a ďalší pracovný pomer skončil dňa
30.novembra 2003, a to z dôvodov na strane zamestnávateľa. Zamestnávateľ však ani v jednom z
prípadov nevypovedal nájom žalovanému 1/ v lehote 3 mesiacov. Naopak, žalovaní od toho času stále
bývajú v predmetnom byte, a tento byt už nemá charakter služobného bytu, ale je to byt nájomný, teda

platí na neho zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, a
tak žalovaní majú právo si tento byt odkúpiť. Dôkazom, že tento byt už nie je bytom služobným je aj
skutočnosť, že železničná stanica v G. už nemá náčelníka, byt už neslúži pre potreby výkonu funkcie
náčelníka a teda je pre Železnice z tohto pohľadu prebytočným majetkom, ktorý môžu predať. Taká istá
situácia bola napríklad aj v Š., kde bola zrušená stanica a tento celý dom bol odpredaný tretej osobe,

ktorá pravdepodobne nikdy nemala nič spoločné so železnicou. Žalobca by teda mal brať do úvahy
skutočnosť, že žalovaný 1/ u neho pracoval od r. l973 až do r. 2003, plných 30 rokov v obci G. a vlastne
tam prežil celý svoj aktívny pracovný život. Žalovaní sa pýtajú, kde zostali morálne zásady a sociálne
cítenie zamestnávateľa, ktorý síce v dohode o skončení pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti,
žalovanému 1/ vyslovil poďakovanie za odvedenú prácu, poprial mu do ďalšieho života veľa zdravia

a dnes by rád z neho urobil bezdomovca a koná proti nemu aj protiprávne /napr. mohol použiť ust. §
712a ods. l., ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. l písm b/ nájomcovi, ktorý prestal
vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný nájomca má právo na náhradný byt, ktorý
je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý sa má
vypratať, a to s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby. Nájomca má tiež právo na úhradu

nevyhnutých výdavkov spojených so sťahovaním. Poukázali aj na znenie § 713 OZ, ani po smrti nájomcu
služobného bytu jeho pozostalí nie sú povinní sa z bytu vysťahovať bez primeranej bytovej náhrady.
Záverom tiež poukázali na sociálny a zdravotný stav. Preto požiadali súd, aby žalobu v celom rozsahu
zamietol a zaviazal žalobcu úhradou trov konania, ktoré v tejto súvislosti vzniknú žalovaným.

Na pojednávaní konanom dňa 16. apríla 2014 zástupca žalobcu požiadal súd o vypratanie štvorizbového
bytu v G.. Uviedol, že žalovaní dlhodobo užívajú predmetný byt, pričom t.č. nemajú žiadny vzťah k
zamestnávateľovi, teda k žalobcovi, nakoľko so žalovaným 1/ bol ukončený pracovný pomer dohodou
k 10.11.2003. Žalobca mu ponúkol nájomnú zmluvu na dobu určitú, avšak s tým nesúhlasili. Zástupca
žalobcu zdôraznil, že nájomná zmluva nebola uzavretá vôbec. Následne právna zástupkyňa žalovaných

sa vyjadrila v tom smere, že sa v plnom rozsahu pridržiava k vyjadreniu zo dňa 21.01.2014, pričom
poukázala na skutočnosť, že sa jedná o byt náčelníka. Funkciu náčelníka zastával práve žalovaný 1/ až
do 30.11.2001, keď došlo k zrušeniu tejto funkcie. Následne bola aj samotná stanica zrušená a žalovaný
1/ bol preložený do W. Z., kde pôsobil až do skončenia pracovného pomeru z dôvodu uvedeného v
ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Právna zástupkyňa zároveň poukázala na § 686 OZ, pričom

mala za to, že nájomná zmluva bola uzavretá pridelením služobného náčelníckeho bytu rozhodnutím
žalobcu z 07.06.1978, avšak nakoľko funkcia náčelníka ako aj stanica zanikla, mala za to, že služobný
byt sa stal nájomným bytom. Právny zástupkyňa žalovaných ďalej zdôraznila, že nájomné sa upravovalo
evidenčnými listami, žalovaní nájomné riadne platili, nemajú žiaden dlh, čo žalobca ani nepoprel. Ďalej
poukázala na § 1 ods. 5 Zákona č. 189/1992 Zb. účinného v čase ku dňu 01.12.2001, že žalobca

nevypovedal nájom, a teda už nemá charakter služobného bytu, pričom nájom je podľa jej názoru
uzavretý na dobu neurčitú.Na pojednávaní konanom dňa 6. júna 2014 žalovaný 1/uviedol, že služobný byt mu bol pridelený z
titulu služobnej funkcie na čas kým zastával funkciu náčelníka stanice. Následne žalovaná 2/ uviedla,
že list zo dňa 07.06.1978, ktorý hovorí o pridelení služobného náčelníckeho bytu, a ktorý je podpísaný

na druhej strane pánom C. vo fotokópii, obdŕžala žalovaná 2/, práve od navrhovateľa, od pani A.
referentky, ktorá jej vyhotovila fotokópiu podľa originálu. Ďalej uviedla, že žalobca zavádza súd v tom
zmysle, že nerešpektovali výpoveď z bytu, nakoľko ona konzultovala so štyrmi právnikmi, ktorí im
poradili nepodpísať žiadnu zmluvu, nakoľko tým by sa vzdali svojich zákonných práv, a nemusel by byť
pridelený náhradný byt. Namietala skutočnosť, že nie je jej známe, prečo práve ich byt chcú vypratať,

keď vedľa je voľný byt, oni si túto nehnuteľnosť zveľadili so súhlasom navrhovateľa, rekonštruovali,
vymenili okná, kúrenie, podlahy, a celý čas sa riadne starali o nehnuteľnosť. Majú obavu, že takýmto
nekorektným spôsobom dôjdu o bývanie. Žalovaní zhodne uviedli, že neodovzdali služobný byt, preto,
lebo po skončení pracovného pomeru neboli vyzvaní na jeho odovzdanie. Následne právny zástupca
žalobcuzároveňpoukázalnaskutočnosť,žekdohodeozmenepracovnejfunkciedošlodňa03.12.2001,
pričom mal za to že charakter služobného bytu pretrváva, a to s poukazom na zákon č. 484/2001 účinný

od 01.12.2001. Na to právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že podľa jej názoru predmetný byt stratil
charakter služobného bytu ku dňu 30.11.2001 z dôvodu zrušenia stanice.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaných, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, a to najmä z výpisom z katastra nehnuteľností (č.l. 4-5), výzvou na odovzdanie bytu (č.l.
6), výzvou k predloženiu dokladov (č.l. 7), vyjadrením žalovaných zo dňa 21.01.2014 (č.l. 17-18),

rozhodnutím č.k. 67/1978-09/2 zo dňa 07.06.1978 (č.l. 19), dohodou o zmene pracovnej zmluvy (č.l.
20), dohodou o skončení pracovného pomeru (č.l. 21), evidenčnými listami (č.l. 22-23), vyjadrením
žalovaných zo dňa 29.04.2014 (č.l. 32-33), Dodatkom č. 1 k zmluve o nájme bytu (č.l 34-35),
stanoviskami ŽSR ohľadom prevodu vlastníckych práv (č.l. 37-38), oznámením o odovzdaní služobného
bytu (č.l. 39),vyjadrením žalobcu zo dňa 2. júna 2014 (č.l. 43-44) a zistil nasledovný skutkový stav:

Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, a
to výpravnej budovy so súpisným číslom XXX v G., evidovanej na LV Č.. XXX, na parcele č. XXX, v k.
ú. G.. Rovnako je nepochybné, že žalovaný 1/ zastával funkciu náčelníka stanice G. až do 10.12.2001,
kedy zamestnávateľ, t.j. žalobca zrušil samostatnosť uvedenej železničnej stanice G.. Vzhľadom na
zastávanú funkciu bol žalovanému 1/ pridelený predmetný byt. Následne dňa 10.11.2003 bola so

žalovaným 1/ uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti, pričom žalobca
ako zamestnávateľ nevypovedal nájom žalovaným.
Podľa § 154 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu 07.06.1978, rozhodnutím o pridelení bytu vydaným
miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi
aleboinýmiskutočnosťamiustanovenýmitýmtozákonomvznikneobčanoviprávo,abysnímorganizácia

uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.
Podľa § 155 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 07.06.1978, právo užívať byt
vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom.
Podľa § 155 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 07.06.1978, o dohode o odovzdaní
a prevzatí bytu sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto konal za organizáciu, a občan, ktorý s

organizáciou dohodu uzavrel. V zápisnici musia byť najmä uvedené rozhodnutie o pridelení bytu,
predmet a rozsah práva užívať byt včítane jeho príslušenstva, určená výška úhrady za užívania a za
služby, prípadne uvedený spôsob určenia úhrady, a popísaný stav bytu. Organizácia je povinná vydať
občanovi odpis zápisnice.
Podľa § 711 ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak

nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.
Podľa § 711 ods. 2, 3, 6 Občianskeho zákonníka, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná.
Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b), e) a
f) je neplatná, ak prenajímateľ nepriložil k výpovedi listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede.

Súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia
dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.
Ako sporná sa v predmetnom konaní javila otázka uzavretia nájomnej zmluvy, resp. vzniku nájomného
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. V rozhodnutí, č.j. 67/1978-09/2 (č.l. 19) sa uvádza, že dňom
prevzatia sa žalovanému 1/ prideľuje služobný náčelnícky byt v železničnej stanici v G., pričom byt mal

byť daný do užívania bytovým zápisom, ktorý mal odovzdať zástupca W.. Žalobca argumentoval s tým,
že žalovanými predložená listina (č.l. 19) nemá kvôli chýbajúcemu podpisu a označeniu organizácie,
ktorá ho vydala, základné náležitosti administratívneho úkonu. Súd ale aj s prihliadnutím na ďalšie
listinné dôkazy, najmä na bytový zápis (č.l. 19 druhá strana), dodatok č. 1 k zmluve o nájme bytu(č.l. 34), na listinu o odovzdaní služobného bytu (č.l. 39), kde sa výslovne uvádza, že žalovaným
bol rozhodnutím, č.k. 67/1973-09/2 pridelený byt, ustálil, že došlo ku vzniku nájomného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným 1/. Navyše užívanie bytu žalovanými bolo akceptované aj zo strany žalobcu, a

to aj po zániku pracovného pomeru žalovaného 1/.
V zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 písm. b/ Obč. zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu,
ak nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. Výpovedný dôvod teda
platí len pri služobnom byte, pričom pojem služobný byt je vymedzený v ustanovení § 1 ods. 1 zákona č.
189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, tak, že

služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.
Z uvedeného vyplýva, že k tomu, aby prenajímateľ mohol vypovedať nájom služobného bytu, musí byť
splnený dôvod citovaného zákonného ustanovenia, t. j. že nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je
nájom služobného bytu viazaný. Podľa § 711 ods. 3 Obč. zákonníka, pri výpovedi z dôvodov uvedených
v odseku 1 písm. b), k výpovedi treba doložiť listinu, ktorá preukazuje ukončenie vykonávania práce, na
ktorú je viazaný služobný byt. Z predložených podkladov vyplýva, že pracovný pomer žalovaného 1/ u

zamestnávateľa skončil dohodou k 10.11.2003 z dôvodov nadbytočnosti v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/
Zákonníkapráce,avšakpozánikutohtopracovnéhopomeružalobcanájombytunevypovedalažalovaní
naďalej užívali byt a riadne uhrádzali nájomné, pričom žalobca nájomné prijímal, z čoho možno vyvodiť,
že akceptoval nájomný vzťah, a to až do 7.8.2012, kedy vyzval žalovaných na predloženie nájomnej
zmluvy oprávňujúcej ich k užívaniu predmetného bytu.

Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobcanevypovedalnájomžalovanýmdotrochmesiacovaniodskončenia
funkcie náčelníka stanice v G., t.j. odo dňa 1.12.2001, ani od skončenia pracovného pomeru, t.j. odo dňa
30.11.2003, navyše žalobca nijakým spôsobom nevyzval žalovaných na odovzdanie služobného bytu
po skončení pracovného pomeru žalovaného 1/, súd sa stotožnil s názorom žalovaných, a teda s tým,
že predmetný byt už nemá charakter služobného bytu, ale ide o nájomný byt.

Súd s poukazom na vyššie uvedené má za to, že žalobca nevypovedal nájom bytu žalovaným, a preto
nájomný vzťah trvá a nie je v súčasnosti daný dôvod na vypratanie nehnuteľnosti a preto súd rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Argumentácia žalobcu, že nájomná zmluva neexistuje
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.: Nakoľko žalovaní mali vo veci plný úspech,

pričom im spojení s konaním vznikli trovy spojené s právnym zastúpením, preto im súd priznal náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 584,55 € (za päť úkonov právnej služby pre každého zastúpeného
účastníka po 30,93 eur + 5x režijný paušál pre každého zastúpeného účastníka po 8,04 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave

cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).