Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. apríl 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/91/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613217740
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6613217740.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci navrhovateľa T.. Q. W.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom L., P. T., zastúpená JUDr. Miroslavom Červenkom, advokátom, so
sídlom v Detve, M.R. Štefánika 72, proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, v konaní o zaplatenie 5 012,28 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 5 012,28 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % od 22.02.2012 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,25 % zo sumy 5 012,28 Eur od 22.02.2012
do zaplatenia s a z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 300,50 Eur a na trovách
právneho zastúpenia vo výške 1 500,30 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám
právneho zástupcu JUDr. Miroslava Červenku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 23.09.2013, ktorý bol doručený súdu dňa
25.09.2013 domáhala zaplatenia sumy 5 012,28 € so 17 % ročným úrokom z omeškania od 22.02.2012
do zaplatenia, pričom uviedla, že ako poistník a zároveň poistenec uzatvorila s odporcom Poistnú
zmluvu ÚDK-K č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej poistné obdobie sa začalo 21.02.1997 a koniec poistenia
pripadol na 21.02.2012, pri poistnej sume pre prípad dožitia 151 000,00 Sk, t.j. 5 012,28 €. Rozsah
nárokov je dohodnutý v poistnej zmluve tak, že ak poistený dožije do konca poistnej zmluvy, poisťovňa
vyplatí kapitalizovanú zmluvnú sumu poistenému a poistenie zaniká. Odporca v čase uzavretia poistnej
zmluvy vystupoval pod obchodným menom Prvá československá poisťovňa, a.s., a v súčasnosti pod
obchodným menom Rapid life životná poisťovňa, a.s.. Po uplynutí poistnej doby sa navrhovateľka v
zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy domáhala vyplatenia sumy 5 012,28 €. Odporca listom zo dňa
24.04.2012 pod sp. zn. XXXXXXXXXX oznámil navrhovateľke, že predmetná poistná zmluva bola
zrušená k dátumu 16.05.2008 a je ochotný vyplatiť odporkyni sumu 2 006,01 € ako odkupnú hodnotu.
Navrhovateľka nesúhlasila s návrhom odporcu a podala proti postupu odporcu sťažnosť Národnej banke
Slovenska, ako úradu, ktorý dozoruje finančný trh, do ktorého patria aj činnosti poisťovní. Národná banka
Slovenska listom zo dňa 14.02.2013 pod sp. zn. ÚDF-XXXXX/XXXX podala odporkyni informáciu, že
v danej veci ide o spor medzi poisťovňou a občanom z plnenia poistnej zmluvy, ktorého riešenie je v
kompetencii príslušného súdu. Národná banka vo svojom liste uviedla zároveň právny názor na danú
vec. Národná banka Slovenska v súvislosti so spätným prepočtom poistného produktu ÚDP-K nikdy
explicitne neuložila povinnosti povinnosť prepočítať výšku poistného pri všetkých existujúcich poistných
zmluvách ani nevydala žiadne stanovisko ani rozhodnutie, ktoré by poisťovňu Rapid zaväzovalo k
ukončeniu poistných zmlúv životného poistenia určitého typu poistenia. Národná banka Slovenska ďalej

uviedla, že poistná zmluva je vo všeobecnosti dvojstranný právny vzťah medzi poisteným a poisťovňou,
ktorého vznik, zmena a zánik sa riadia konkrétnymi zmluvnými dojednaniami príslušného poistného
produktu, teda poistnou zmluvou a všeobecnými poistnými podmienkami. Na základe podnetu z NBS
odporca listom zo dňa 30.11.2012 pod zn. HS/XXX/XXXX poslal navrhovateľke stanovisko k sťažnosti,
v ktorom prezentuje svoj právny názor na vec a odôvodňuje rozhodnutie nesplniť svoj záväzok zaplatiť
navrhovateľke sumu 5 012,28 €. Svoje odmietavé stanovisko odporca zdôvodňuje skutočnosťou, že
v roku 2008 došlo k zániku predmetného zmluvného poistenia, a to nie na základe právneho úkonu
odporcu, ale na základe právnej skutočnosti uvedenej v zákone. Právnou skutočnosťou je dôvod
uvedený v § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. špecifický dôvod nemožnosť splnenia na základe
právnej nedovolenosti, teda prípad, ak sa pod vplyvom zmeny právnych pomerov alebo právnych
podmienok sa plnenie zo zmluvy stane objektívne nemožným pre jeho nedovolenosť. Uzatvorená
poistná zmluva v čase uzatvorenia patrila medzi tzv. regulované zmluvy, kde časť obsahu zmluvy v
predmetnom prípade poistný produkt sadzby ÚDP-K, jeho kalkuláciu schvaľoval tretí subjekt - príslušný
štátny orgán a poisťovňa bola kalkuláciami a sadzbami viazaná. Právny predpis, a to konkrétne zákon
č. 95/2002 Z.z. zakazoval, aby poisťovne poskytovali poistenie za podmienok, že kalkulované poistné
nezodpovedá uvedeným poistným sumám. Takéto poistenie sa stalo objektívnym právom nedovolené,
pretože právne predpisy vydané po uzavretí zmluvy, ktorých účinnosť nie je časovo ohraničovaná
zakazovali doterajšie správanie v tom zmysle, že zakazovali odporcovi pokračovať v poskytovaní
poistnej ochrany v nezmenenej podobe. Navrhovateľka uviedla, že tvrdenia odporcu sú tendenčné a
nemajú oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Právny predpis, a to zákon o poisťovníctve,
upravuje vzťahy medzi poisťovňou a štátom. Vzťah štátu (štátneho dozoru nad finančným trhom, teda
aj poisťovňami), právna záväznosť, jeho metodík a rozhodnutí, patrí do oblasti verejného práva, je
teda mimo zmluvného vzťahu, ktorý je medzi navrhovateľkou a odporcom. Medzi navrhovateľkou a
odporcom je súkromnoprávny vzťah. Navrhovateľka uviedla, že odporca listom zo dňa 09.06.2008
pod sp. zn. XXXXXXXXX jej oznámil, že došlo k zrušeniu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX na
základe ustanovení Občianskeho zákonníka. Išlo o jednostranný úkon odporcu, s ktorým navrhovateľka
nesúhlasila. Takýmto úkonom nie je možné ukončiť zmluvný vzťah, takéto ukončenie zmluvného vzťahu
nemá oporu v zmluve ani vo všeobecných poistných podmienkach, a teda predmetná zmluva sa skončila
až uplynutím času 21.02.2012 s povinnosťou odporcu vyplatiť poistnú sumu pre prípad dožitia. Vo
svojom zdôvodnení ukončenia poistného vzťahu odporca uvádza, že právnou skutočnosťou ukončenia
poistnej zmluvy je dôvod uvedený v § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. nemožnosť plnenia. Podľa
§ 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za
sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo už po dojednanom čase. Odporca bol zriadený za
účelom podnikania, slobodne a vážne uzatvoril zmluvu s navrhovateľkou, ktorá si plnila všetky svojej
povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy riadne a včas a očakávala, že aj odporca si všetky svoje
povinnosti zo zmluvy splní. Zmena právneho predpisu upravujúceho činnosť poisťovní nie je zákonným
dôvodom, pre ktorý by skončil poistný vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom.

Odporca navrhol návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietnuť, pričom uviedol, že počas trvania
poistenia došlo v roku 2008 k takým mimoriadnym objektívnym okolnostiam nezávislým od vôle
oboch strán (poisťovne a poistníka), ktoré mali za následok zánik poistenia zo zákona. Právny základ
uplatneného práva na poistené plnenie nie je podľa názoru odporcu daný, pretože medzi časom
uzavretia poistnej zmluvy a okamihom, ktorý má byť dňom dožitia sa konca poistenia došlo k zániku
poistnej zmluvy. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom k 30.05.1995,
malo poistenie zabezpečovať v zodpovedajúcej miere dlhodobú splniteľnosť záväzkov, inak orgán štátu
nemal povolenie na podnikanie s takýmto poistením odporcovi vydať. Metódou na zistenie či poistenie,
ktorého predaj sa má povoliť spĺňa podmienku dlhodobej splniteľnosti záväzkov v zodpovedajúcej miere
boli poistno-matematické postupy, na základe ktorých štát tiež preveroval, kontroloval a nakoniec schválil
kalkulácie a sadzby poistenia v podkladoch žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie. Tieto kalkulácie
a sadzby boli použité na stanovenie poistenia a tomu zodpovedajúceho poistného plnenia v poistnej
zmluve navrhovateľky. Ako vyplýva z listu Národnej banky Slovenska, kalkulácie a sadzby poistenia
sa stali pre poisťovateľa ich schválením v rámci povolenia na výkon podnikania v životnom poistení
právne záväzné. Štát vydaním povolenia na podnikanie ohľadom poistenia, ktorého sa návrh na začatie
konania dotýka potvrdil, že kalkulácie a sadzby dohodnutého poistenia poistno-matematicky zohľadňujú
dlhodobú splniteľnosť záväzkov v zodpovedajúcej miere. Povolenie oprávňovalo a zaviazlo odporcu
uzatvárať poistné zmluvy na daný typ poistenia výhradne so štátom povolenými sadzbami poistného.
V roku 1999 pri kontrole kalkulácií štát potvrdil, že kalkulácie sú správne, ani v roku 2003 kalkuláciám
a sadzbám poistenia nič nevytkol a potvrdil, že poisťovňa ich v zmysle zákona prísne dodržiava pri

zmluvných vzťahoch. Až na základe protokolu č. ODO-XXXXX/XXXX zo dňa 29.10.2007 príslušný orgán
identifikoval "nedostatok" v činnosti odporcu, pričom činnosť odporcu spočíva v poskytovaní poistenia
na základe poistných zmlúv, v konkrétnom prípade teda v uzavieraní poistnej zmluvy s navrhovateľkou.
Nedostatok spočíval v tom, že poistné podľa príslušných poistno-matematických metód nezohľadňovalo
všetky záväzky poistenia. Nesprávnosť kalkulácií poistenia ÚDP-K potvrdil aj znalecký posudok, ktorý
dal odporca vypracovať, aby nezávisle odborne preveril závery orgánu dohľadu. Poistné je cenou
poistenia. Výšku poistného, ktorá sa ukázala ako nedostatočná a neprimerane nízka určil orgán štátu
v sadzbách poistného s poukazom na § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb.. Okolnosť, že protokol zo
dňa 29.10.2007 zistil nedostatok v sadzbách poistného, ktoré boli schválené subjektom odlišným od
oboch účastníkov konania, ktorý bolo potrebné odstrániť prepočítaním a prijatím opatrení potvrdzuje aj
list NBS č. ODT-XXXX/XXXX zo dňa 08.02.2012. Cena poistenia bola v okolnostiach prípadu určená
tretím subjektom - Ministerstvom financií SR v roku 1995. Takto stanovená cena sa ukázala ako zrejme
neprimeraná. Pre odvetvie poisťovníctva platí, že závislosť poistného od ceny plnenia a poistných plnení
ako hlavného predmetu poistnej zmluvy je daná matematickými zásadami. Ak je sadzba poistného,
teda výška ceny poistenia stanovená v rozpore s poistnou matematikou a v dôsledku toho sa stane
neprimerane nízkou, ide o neprimeranú cenu poistenia. Skutočnosť, že výšku poistného, ktorá sa
premietla do poistnej zmluvy, ktorej sa predmetný prípad dotýka stanovil v rámci kalkulácií sadzieb
poistného vtedajší orgán štátnej správy na poisťovníctvom vyplýva aj z listu Národnej banky Slovenska
zo dňa 30.07.2012. Z uvedeného listu okrem iného vyplýva, že kalkulácie sadzby poistného sa stali po
ich schválení Ministerstvom financií SR záväznými. Žiadna zo zmluvných strán nedostatok zistenia NBS
(nízke poistné) nespôsobila a ani nemohla predvídať. Odporca sa v krátkom čase po zistení uvedenej
novej okolnosti aktívne usiloval uzatvoriť s navrhovateľkou dohodu, ktorou by sa rozpor so zákonom
odstránil. Odporca v súdnom konaní navrhuje zotrvanie v poistnom vzťahu za nezmenených podmienok
s poukazom na bezvýhradnú aplikáciu zásady, že zmluvy sa majú plniť, ktorá však nie je absolútna a
má svoje obmedzenia. Podstatná zmena vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných okolností, o
ktorej sa zmluvné strany dozvedia počas trvania zmluvného vzťahu, ak má vplyv na obsah záväzkového
vzťahu spôsobuje narušenie prirodzenej spravodlivosti medzi zmluvnými stranami a dopadá zvlášť
ťaživo na jednu zo zmluvných strán je okolnosťou, s ktorou je možné spojiť prelomenie zásady "pakta
sunt servanda" v podobe následnej úpravy zmluvného vzťahu alebo jeho zánik. K danému riešeniu sa
prikláňajú právne dokumenty Európskej únie, ako sú princípy európskeho zmluvného práva, európsky
návrh spoločného referenčného rámca, ako aj princípy Zásad UNIDROIT. Označené právne dokumenty
označujú také ustanovenia, ktoré sú právnymi dokumentmi Európskej únie považované za relevantné
právne princípy, základných zásad súkromného práva v Európskej únii. Princípy európskeho zmluvného
práva v čl. 6:111 vyžadujú v situácii, ak sa po uzavretí zmluvy objavia zmenené okolnosti, ktoré činia
plnenie zo zmluvy pre niektorú zo strán extrémne obtiažne, ak tieto okolnosti neboli v čase uzatvorenia
zmluvy predvídateľné, aby zmluvná strana inicializovala jednanie o novom obsahu zmluvy. Európsky
návrh spoločného referenčného rámca vyžaduje, aby znevýhodnená zmluvná strana rozumne a v
dobrej viere pokúsila sa dosiahnuť rokovaním s druhou zmluvnou stranou primeraného a spravodlivého
usporiadania zmluvných pomerov. Situácia v akej sa ocitol odporca spĺňa všetky uvedené kritériá
na to, aby sa odporca mohol pred súdom domáhať úpravy pôvodného zmluvného vzťahu. Odborné
riešenie vplyvu podstatnej zmeny okolností vo vzťahu k zmluvnému vzťahu sú obsiahnuté aj v zásadách
UNIDROIT platných v rámci obchodných vzťahov. V okolnostiach prípadu sa odporca pokúsil v roku 2008
zjednať nápravu nezákonného stavu najprv rokovaním s navrhovateľkou, ktorej ponúkol dve alternatívy
zmeny v poistnej zmluve, ktorých výsledkom malo byť odstránenie nedostatku, ktorým bol odporca
do 30.04.2008 povinný učiniť. Navrhovateľ ani jednu alternatívu neakceptoval. Z uvedeného dôvodu
poistná zmluva navrhovateľa pre rozpor so zákonom zanikla, čo viedlo k tomu, že po zániku poistnej
zmluvy v roku 2008 už žiadna poistná udalosť nebolo zaniknutou poistnou zmluvou krytá, to značí, že
ani inak poistná udalosť, ktorá podľa názoru navrhovateľa nastala dňa 12.07.2011. Odporca v roku 2008
sa opakovane pokúšal navrhovateľke zaplatiť plnenie z poistenej zmluvy, na ktoré jej v tom čase vznikol
nárok, a to vo výške odkupnej hodnoty, ktorá vyjadruje vopred dohodnutú hodnotu poistenia k danému
momentu kedy poistenie zaniklo. Navrhovateľka v súdnom konaní si uplatňuje voči odporcovi právo na
plnenie, ktoré spočíva v poistnom plnení pre prípad dožitia sa konca poistnej doby vo výške uvedenej
v poistnej zmluve. Navrhovateľka uplatňuje v tomto konaní nielen právo, ktoré je neodpostatnené, ale
aj v nesprávnej výške. Odporca predkladá súdu uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co
6/2009-182 zo dňa 06.04.2009 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 18C/10/2007-159
zo dňa 17.10.2008, z ktorých vyplýva, že ak počas trvania poistenia poistník neplatí poistenie riadne
a včas, nedochádza k zániku poistenia, ale dochádza k zmene obsahu poistenia, tzv. redukcii. Jej
dôsledkom je skutočnosť, že pôvodne v poistnej zmluve uvedená poistná suma sa mení na poistnú

sumu zníženú, ktorá sa stanoví príslušnými poistno-technickými zásadami. Zo znenia čl. 9 poistných
podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy navrhovateľka, ako aj ich interpretácie súdmi vyplýva, že
k redukcii poistenia nedochádza jej uplatnením so strany poisťovne, ale automaticky, z textu príslušných
poistných podmienok, teda v tomto zmysle zo zákona. Redukcia nie je dôsledkom prejavu vôle zmluvnej
strany, ale nastáva ako právne relevantná skutočnosť s určitými dôsledkami automatiky vtedy, ak poistník
poruší povinnosť platiť poistné riadne a včas. Odporca predkladá platobný kalendár navrhovateľky,
z ktorého vyplýva, že neplatila počas trvania poistného vzťahu poistné vždy riadne a včas, prvýkrát
bola v omeškaní dňa 21.04.1998 a naposledy 21.11.2006. V súvislosti so súdnym konaním, ak by sa
súd nestotožňoval s názorom odporcu, že poistný vzťah zanikol predtým ako vzniklo právo na poistné
plnenie aj v tom prípade, ak by návrh v nadväznosti na uvedené súdne rozhodnutie a text príslušných
poistných podmienok, čo sa týka výšky uplatneného nároku, bezdôvodný. Navrhovateľka by v tomto
prípade nemala nárok na poistné plnenie uvedené v poistnej zmluve, ale iba na redukované poistné
plnenie. Výška redukovaného poistného plnenia sa stanovuje v rámci šetrenia a rozsahu poisťovateľa
plniť podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a je stanovená výpočtom podľa poistno-matematických
zásad. Odporca tvrdí, že sporným je nie iba samotná podstata nároku, teda či vôbec nárok vznikol, ale
za predpokladu, že vznikol, spornou je aj samotná výška uplatneného nároku. Poistné plnenie navyše,
pokiaľ presahuje úhrn zaplateného poistného, podlieha dani z príjmu, a teda v žiadnom prípade nemôže
zodpovedať sume písanej pri uzavretí poistenia v čase jej uzavretia. Navrhovateľka tvrdí, že odporca je
s výplatou nároku na poistné plnenie v omeškaní od 22.02.2012. V omeškaní môže byť odporca však
iba vtedy, ak je nárok splatný. Občiansky zákonník v § 797 odlišuje vznik práva na poistné plnenie, ktoré
nastáva v okamihu poistnej udalosti a splatnosť nároku na poistné plnenie, ktoré nastáva do 15 dní od
skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť. Navrhovateľka si
poistnú udalosť predpísaným spôsobom u odporcu neuplatnila s poukazom na § 799 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného dôvodu odporca ani len hypoteticky nemohol začať poistnú udalosť šetriť,
a teda ani nemohol dostať sa do omeškania so žalovaným plnením. Navrhovateľkou v tomto konaní
uplatnené poistné plnenie teda nie je za žiadnych okolností splatné, a preto sa odporca dňom 22.02.2012
ani nemohol dostať do omeškania. Navrhovateľ v návrhu zo dňa 23.09.2013 dôvodí aj tvrdením,
že Národná banka Slovenska nemala nikdy explicitne odporcovi uložiť poistné kalkulácie produktu
ÚDP-K prepočítať. Z listu NBS č. ODP-XXXX/XXXX z 25.04.2012 však plynie, že do "Nesprávny
poistno-matematický postup poisťovne bolo potrebné revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať a
podľa vykonaného prepočtu prijať opatrenia". Z tohto plynie, že NBS síce ponechala realizáciu opatrení
vo vlastnej réžii odporcu a v pokyne na ich prijatie a plnenie vyslovene nestanovila spôsob akým
majú byť opatrenia naplnené, avšak inplicitne jasne odporcovi uložila nesprávne kalkulácie prepočítať.
Odhliadnuc na vyššie uvedenú kalkuláciu navrhol odporca uzavretie zmieru s vyplatením sumy 3 610,57
€ navrhovateľke.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prečítaním všeobecných poistných
podmienok, oznámenia o uzavretí poistnej zmluvy, správy NBS, oznámenia o zániku poistenia, návrhu
na uzavretie poistnej zmluvy, platobného kalendára, odpovede na žiadosť Okresného súdu Bratislava
IV adresovanej Národnej banke Slovenka, povolenia na výkon poisťovacej činnosti, rozhodnutia
ministerstva financií, protokolov o vykonanom dohľade a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka, ako poistník a poistenec, uzatvorila s odporcom, ako poisťovateľom, poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX na poistné obdobie od 21.02.1997 do 21.02.2012.

Zmluvné strany dojednali začiatok poistenia dňom 21.02.1997, koniec poistenia dňa 21.02.2012, spôsob
platenia poistného mesačne pri poistnej dobe 15 rokov a dobe platenia poistného 10 rokov. Výška
poistného pre prípad smrti a dožitia predstavovala 690,00 Sk mesačne pri vyplatení poistnej sumy pre
prípad smrti 100 000,00 Sk a pre prípad dožitia 151 000,00 Sk. Rozsah nároku z poistenia bol dojednaný
medzi navrhovateľkou a odporcom v tom zmysle, že ak sa poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa
vyplatí kapitalizovanú sumu poistenému a poistenie zaniká. Ak poistený zomrie počas trvania poistenia,
poisťovňa vyplatí dohodnutú poistnú sumu a naviac alikvotnú časť kapitalizovanej rezervy oprávnenej
osobe, resp. pozostalým a poistenie zaniká. O uzatvorení poistnej zmluvy vydal odporca navrhovateľke
poistku dňa 03.03.1997 (č.l. 8).

Písomným úkonom zo dňa 09.06.2008 odporca oznámil navrhovateľke, že ku dňu 16.05.2008 došlo na
základe ustanovení Občianskeho zákonníka v nadväznosti na list poisťovne o prepočte popri produkte
ÚDK-K k zrušeniu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX na základe toho, že poisťovňa nemôže pokračovať

v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované. K zániku poistenia dochádza v zmysle čl. 11 ods. 2
Všeobecných zmluvných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid a.s.. Poistné udalosti, ktoré
nastanú po tomto termíne nie sú už poistnou zmluvou kryté. Konečný stav finančného plnenia poistnej
zmluvy je odbytné vo výške 60 433,00 Sk, pričom k zániku dochádza s výplatou odkupnej hodnoty podľa
§ 788 ods. 2 písm. f) Občianskeho zákonníka.

Dňa 23.04.2012 doručila navrhovateľka odporcovi žiadosť o vyplatenie poistnej sumy.

Dňa 24.04.2012 odporca oznámil navrhovateľke, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX bola zrušená ku
dňu 16.05.2008. Následne bolo navrhovateľke zaslané písomné oznámenie o zániku poistnej zmluvy
a odkupná hodnota na jej adresu L., P. T.. Oznámenie o zániku bolo navrhovateľkou prevzaté, pričom
odkupná hodnota zostala neprevzatou.

Vyššie uvedené skutočnosti boli medzi účastníkmi konania nesporné.

Sporným medzi účastníkmi konania zostalo, či zo strany odporcu došlo k platnému ukončeniu zmluvného
vzťahu z dôvodu nemožnosti plnenia, a teda, či navrhovateľke vzniklo právo na vyplatenie žalovanej
sumy, alebo, či poistná zmluva bola ukončená v dojednanej dobe k 21.02.2012.

Spornou medzi účastníkmi konania zostala doba kedy došlo k ukončeniu poistenia. Podľa názoru
odporcu k zániku poistného vzťahu došlo z dôvodu nemožnosti plnenia v zmysle § 575 Občianskeho
zákonníka následkom zmeny právnej úpravy zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve s účinnosťou od
01.05.2004 v spojení so zákonom č. 186/2004 Z.z., ktorý v § 31a určil povinnostiam povinnosť určiť
výšku poistného na základe poistných matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala
trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsob ich
umiestnenia.

Podľa § 788 ods. 1 . 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej "OZ", v znení ku dňu 21.02.1997), poistnou
zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v
zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela,
je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 2 OZ (v znení ku dňu 21.02.1997), súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienky poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 788 ods. 3 OZ (v znení ku dňu 21.02.1997), v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na
prospech poisteného.

Podľa § 790 písm. b) OZ (v znení ku dňu 21.02.1997), poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb).

Podľa § 791 ods. 1 OZ (v znení ku dňu 21.02.1997), pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná
písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa § 791 ods. 2 OZ (v znení ku dňu 21.02.1997), poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu
uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu
poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky.
Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže
poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila.

Podľa § 795 ods. 1 OZ (v znení ku dňu 21.02.1997), povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné
vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už
uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa § 796 ods. 1 OZ (v znení ku dňu 21.02.1997), ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je
povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že
poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa § 796 ods. 2 OZ (v znení ku dňu 21.02.1997), ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné
prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

Podľa § 797 ods. 1 OZ (v znení ku dňu 21.02.1997), právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 ods. 2 OZ (v znení ku dňu 21.02.1997), právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť,
s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 801 OZ (v znení ku dňu 21.02.1997), poistenie zanikne takisto tým, že poistné za prvé poistné
obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov alebo poistné za ďalšie poistné
obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti; tieto lehoty možno dohodou predĺžiť.
Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 804 OZ (v znení ku dňu 21.02.1997), poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých
prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre
neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

Podľa § 816 OZ (v znení ku dňu 21.02.1997), z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa § 575 ods. 1 OZ (v znení ku dňu 21.02.1997), ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka
plniť zanikne.

Podľa § 575 ods. 2 OZ (v znení ku dňu 21.02.1997), plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno
uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Podľa § 517 ods. 1 OZ (v znení ku dňu 22.02.2012), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ (v znení ku dňu 22.02.2012), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (v znení ku dňu 22.02.2012), Výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prvom rade súd prejudiciálne posúdil platnosť odporcom uvádzaného dôvodu zániku poistenia ku dňu
16.05.2008 na základe jeho oznámenia (list zo dňa 09.06.2008 na č.l. 22 spisu) z dôvodu nemožnosti
plnenia v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 788 ods. 2 písm. f) Občianskeho
zákonníka v spojení s čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok.

Nemožnosť plnenia sa posudzuje vo vzťahu ku obsahu plnenia, ktoré je dlžník povinný uskutočniť.
Obsahom záväzku odporcu je peňažné plnenie a pri takto určenom predmete nemožno hovoriť o
nemožnosti plnenia. Obsahom záväzku zo strany odporcu je plnenie peňažné, ktoré je objektívne
možné, nakoľko v zmysle § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za nemožné ho nie je možné považovať
v prípade, ak ho možno uskutočniť s väčšími nákladmi. K zániku poistenia z uvedeného dôvodu preto
podľa názoru súdu nedošlo tak, ako to tvrdí odporca v liste zo dňa 09.06.2008.

Zákonné ustanovenie § 31a zákona o poisťovníctve č. 95/2002 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2004 stanovilo
poisťovniam povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby
výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných
technický rezerv a spôsob ich umiestnenia, neznamená to však, že pred účinnosťou citovanej právnej
úpravy odporca nemal povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak,
aby výška poistného zabezpečovala trvalé splniteľnosť všetkých jeho záväzkov. Právny vzťah medzi
navrhovateľkou a odporcom vznikol uzatvorením poistenej zmluvy s účinnosťou od 21.02.1997 a mal
trvať ku koncu poistenia do 21.02.2012. V uvedenom období 15 rokov však, aj pred účinnosťou zákona č.
95/2002 Z.z. o poisťovníctve, v roku 1995, ako to odporca sám uvádza, Ministerstvo financií Slovenskej
republiky, ako dozorný orgán nad poisťovníctvom, schválilo kalkuláciu poistnej sadzby ÚDP-K odporcovi
v rámci obchodného plánu. Takáto kalkulácia bola za správnu označená aj v Protokole o kontrole zo dňa
04.06.1999 a Úradom pre finančný trh dňa 13.02.2003. Odporca teda pri kalkulácii produktov ÚDP-K, aj
vo vzťahu k navrhovateľke, postupoval v súlade s kalkuláciou, ktorá bola opakovane posudzovaná ako
správna príslušným štátnym orgánom dohľadu nad poisťovníctvom.

Národná banka Slovenska, ako orgán dohľadu nad poisťovníctvom, konštatovala chybu v kalkulácii
odporcu až dňa 29.10.2007. Odporca, pokiaľ sa riadil chybnou poistno-matematickou kalkuláciou
poistnej sadzby, učinil tak na základe nesprávneho postupu príslušného orgánu štátu, nie z dôvodu
zmeny právneho predpisu. Samotná okolnosť, či došlo k prípadnému pochybeniu dozorného orgánu
nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti odporcu, ktorého súčasťou
boli aj kalkulácia a charakteristika poistenia sadzby ÚDP-K nie je pre posúdenie práva navrhovateľky
významné ani prípadný nesprávny postup dozorného orgánu nemá vplyv na následnú nemožnosť
plnenia navrhovateľke.

Je potrebné si uvedomiť, že právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom je súkromnoprávnym
vzťahom založeným na dvojstrannom právnom úkone, ktorým je poistná zmluva. K zmene predmetného
právneho vzťahu, resp. jeho ukončeniu môže dôjsť jedine dohodou medzi účastníkmi konania alebo
jednostranne z dôvodov v zákone uvedených. Verejnoprávny aspekt vzťahu poisťovne a štátnych
orgánov dohľadu nad poisťovníctvom prejavujúci sa obsahovo v poistno-matematických kalkuláciách
je podľa súdu bez právneho významu vo vzťahu k súkromnoprávnemu aspektu právneho vzťahu
medzi navrhovateľkou a odporcom. Chybnosť poistno-matematickej metódy výpočtu, ktorý naviac v
čase podpisu poistnej zmluvy bol považovaný za správny až po dobu viac ako 10 rokov po vzniku
právneho úkonu nemôže spôsobiť následnú nemožnosť plnenia zo strany odporcu. Uvedený postup
by vo vzťahu k navrhovateľke, nepochybne znamenal nedôvodné prenesenie podnikateľského rizika
odporcu. Navrhovateľka, ako laik, uzatvorila poistnú zmluvu v dobrej viere, svoje povinnosti si splnila a
legitímne preto očakávala následné splnenie si povinnosti od odporcu. Odhliadnuc k vyššie uvedeným
verejnoprávnym aspektom, na ktoré poukazuje odporca a ktoré sú, podľa názoru súdu, vo vzťahu k
navrhovateľke právne irelevantné, preto nemohlo dôjsť k zániku poistnej zmluvy ex lege z dôvodu
nemožnosti plnenia na strane odporcu. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že odporca bol povinný
navrhovateľke plnenie poskytnúť v pôvodne dojednanej výške, t.j. 5 012,28 €.

Odporca je v omeškaní s povinnosťou zaplatiť peňažný dlh navrhovateľke, ktorého splatnosť nastala
na základe právnej skutočnosti dožitím sa dátumu 21.02.2012. V súvislosti so splatnosťou plnenia pre
prípad dožitia je potrebné poukázať na znenie čl. 15 bod 1 VšPP, v zmysle ktorého z poistenia pre
prípad dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu, ak sa poistený dožije dňa dojednaného v
poistnej zmluve. Z uvedeného dôvodu, keďže sa navrhovateľka dátumu 21.02.2012 dožila, vzniklo jej
dňom nasledujúcim právo na vyplatenie dohodnutého poistného plnenia, a teda dňom nasledujúcim sa
odporca dostal do omeškania. K prvému dňu omeškania úroková sadzba predstavovala 8,75 % ročne,
pričom navrhovateľka si uplatnila úrok vo výške 17 % ročne, teda nad rámec zákonom stanovenej výšky,
a preto súd v prevyšujúcej časti úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne návrh zamietol.

Odporca pôvodne tvrdil, že došlo k zrušeniu poistenia v zmysle oznámenia zo dňa 06.05.2008 s výplatou
odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f) Občianskeho zákonníka s poukazom na čl. 11 ods. 2
VšPP. Čl. 11 ods. 2 VšPP však predpokladá zrušenie poistenia na žiadosť poistníka, ktorú poisťovňa
obdržala, čo sa však v tomto prípade nestalo, preto ani k zániku poistenia tak, ako to uvádza odporca v
zmysle čl. 11 ods. 2 VšPP nemohlo dôjsť, naviac zákonné ustanovenie § 788 ods. 2 písm. f) Občianskeho

zákonníka bolo ku dňu podpisu poistnej zmluvy ustanovením neexistujúcim, do právneho poriadku bolo
zakomponované až následne, preto ako náležitosť poistnej zmluvy v jej obsahu absentuje.

Odporca ďalej alternatívne tvrdí, že došlo k tzv. redukcii poistnej sumy z dôvodu, že nebolo poistné za
ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom. V prípade
poistenie pre prípad smrti, tak ako to bolo u navrhovateľky, sa však ustanovenia čl. 11 ods. 1 a 2 VšPP
nepoužijú a uplatní sa čl. 9 VšPP. V takom prípade, podľa názoru súdu však musí ísť o omeškanie s
platením podľa zákona relevantné.

V zmysle zákonného ustanovenia § 801 Občianskeho zákonníka, k zániku poistenia by malo dôjsť po
uplynutí 6 mesiacov od splatnosti zvýšeného poistného, teda priamo zo zákona (poistenie v takom
prípade nemožno obnoviť ani zaplatením poistného po tejto lehote). Povaha a cieľ poistenia osôb si však
vyžaduje, aby boli umožnené výnimky zo zásady, že nezaplatením poistného poistenie zanikne, resp.
aby bola vyslovená povinnosť poistiteľa vyplatiť aspoň určitú obmedzenú sumu keď poistenie zaniklo.
Preto na základe splnomocnenia v § 804 sa pripúšťa, aby poistné podmienky pre poistenie osôb v
niektorých prípadoch upravili odchylne dôsledky nezaplatenia poistného v tom smere, že nezaplatenie
poistného nemá za následok zánik poistného bez toho, aby z poistenia nevznikli určité nároky či
už vo forme redukcie alebo vo forme odbytného. Zákon úpravu redukcie alebo poistného zveruje
poistným podmienkam pre toto poistenie. Preto pokiaľ Všeobecné poistné podmienky odporcu pre
životné poistenie, čo je poistením osôb, ustanovujú, že ak rezervované poistné s bežným poistným bolo
zaplatené aspoň za prvý rok poistenia, poistenie sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou
(redukcia poistnej sumy), a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné, sú tieto podmienky s citovanými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a je možno na základe nich postupovať pri redukcii sumy. Táto
redukcia slúži ochrane poisteného, ktorý v priebehu platenia poistného postupom času vytvoril rezervu
poistného, ktorá potom predstavuje sumy, ktorá by celkom alebo s určitej časti mala patriť tomu kto ju
zaplatil. K redukcii poistenia dôjde prvým dňom po lehote uplynutím ktorej inak zaniká pre nezaplatenie
poistného. Pokiaľ preto odporca uvádza, že došlo k redukcii poistenia, súdu však žiadny dôkaz ohľadom
platenia poistného nepredložil, a teda nie je možné konštatovať, že by navrhovateľka neplatila a z tohto
dôvodu by došlo k redukcii poistenia a ktorým dňom.

Podľa čl. 9 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok (ďalej "VšPP", č.l. 7 spisu), ak nebolo poistné za
prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym
zákonníkom, zanikne poistenie uplynutím tejto lehoty.

Podľa čl. 9 ods. 2 VšPP, ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote
stanovenej Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty:
a) rezervotvorené poistenie s bežným poistným, ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia
sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej sumy), so zníženým dôchodkom
(redukcia dôchodku), alebo so skrátenou poistnou dobou (redukcia poistnej doby), a to bez povinnosti
platiť ďalšie poistné,
b) rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak nebolo poistné zaplatené za prvý rok poistenia a
rizikové poistenie (napr. dočasné poistenie pre prípad smrti, úrazové poistenie), zaniká bez náhrady.

Podľa čl. 11 ods. 1 VšPP, ak bolo v poistení s bežným poistným zaplatené poistné aspoň za prvý rok
poistenia, alebo ak ide o poistenie za jednorazové poistené dojednané na dobu dlhšiu ako jeden rok,
alebo ide o poistenie už premenené podľa čl. 9, má poistník právo na zrušenie poistenia s výplatou
odbavné, ak o to požiada. Toto právo sa nevzťahuje na dočasné (rizikové) poistenie pre prípad smrti, na
poistenie invalidity alebo úrazu s bežným poistným, na poistenie pre prípad dožitia s bežným platením
a na poistenie s výplatou dôchodku, z ktorého sa už dôchodok vypláca. Pri poistení pre prípad dožitia
postupuje poisťovňa podľa čl. 9 týchto podmienok.

Podľa čl. 11 ods. 2 VšPP, poistenie je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdržala.
Ak poistník uvedie v žiadosti neskorší dátum, ku ktorému má byť poistenie s výplatou odbavného
zrušené, zruší sa poistenie k tomuto dátumu.

U navrhovateľky však nedošlo k neplateniu poistného, táto poistné prostredníctvom SIPO platila a taktiež
zo žiadneho správania sa odporcu nevyplynulo, že by bol prikročil k redukcii poistného plnenia minimálne
tým, že by bol uvedenú skutočnosť navrhovateľke oznámil. Naviac čl. 9 ods. 2 VšPP odkazuje na platenie

poistného v plnej výške v lehotách stanovených Občianskym zákonníkom, t.j. s odkazom na zákonné
ustanovenie § 801 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého poistné za ďalšie poistné obdobie musí
byť zaplatené do 6 mesiacov po splatnosti, inak poistenie zaniká, pričom navrhovateľka všetky splátky
poistného uhradila, čo potvrdil aj odporca. Splátky boli zaplatené všetky do 6 mesiacov po ich splatnosti
(prehľad na č.l. 62-64).

Pokiaľ odporca poukazuje na zásady európskeho zmluvného práva, a to konkrétne na čl. 6:111, je
potrebné uviesť, že predmetný dokument nemá povahu všeobecne záväzného predpisu a je určitým
výkladovým pravidlom vo vzťahu k normám európskeho zmluvného práva. Naviac, aj keby predmetný
článok bol normatívom a zaväzoval by príslušný súd, v takom prípade nie je možné súhlasiť s názorom
odporcu, že by došlo k takej zmene okolností, ktoré by činili plnenie so zmluvy pre odporcu extrémne
obtiažnym. Poistná zmluva bola uzatvorená na základe vzájomne dohodnutých podmienok, ktoré v
čase jej uzatvorenia predstavovali konsenzus navrhovateľky aj odporcu. Tak, ako to súd už vyššie
uviedol, následné konštatovanie nesprávneho matematicko-technického postupu výpočtu poistného
plnenia a z toho sa odvíjajúce aj platenie poistného, ktoré naviac po dobu trvania 11 rokov zmluvného
vzťahu boli považované za správne, a takto sa nimi aj zmluvné strany riadili, nemožno označiť ako
vyvolávajúcu extrémne obtiažnu možnosť plnenia. Naviac v Kapitole 1 - Všeobecné ustanovenia, oddiel
1 - Pôsobnosť princípov, článok 1:101 - Aplikácia princípov, odsek 2 - Princípy európskeho zmluvného
práva sa aplikujú, ak sa strany dohodli na ich začlení do zmluvy, alebo na tom, že sa nimi bude ich zmluva
spravovať, resp. odsek 3 písm. a), ak sa strany dohodli, že ich zmluva sa bude spravovať "všeobecnými
právnymi zásadami", "lex mercatória", alebo obdobnými pravidlami, alebo odsek 3 písm. b) strany si
nezvolili žiadny právny poriadok alebo právne normy, ktorými by sa ich zmluva spravovala. Tieto Princípy
môžu poskytnúť riešenie otázok, ktoré rozhodujúci právny poriadok alebo rozhodujúce právne normy
neriešia (čl. 1:101 ods. 4 Princípov). V prejednávanom prípade ani jedna z vyššie uvedených skutočností
nenastala, nakoľko aplikáciu Princípov si zmluvné strany výslovne nedohodli a právne normy, ktorými
sa prejednávaná vec riadi uvedené otázky podľa názoru súdu riešia. Vzhľadom na uvedené preto nebol
dôvod, pre ktorý by súd mal Princípy aplikovať a argumentáciu odporcu zohľadniť.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Navrhovateľka mala v konaní nepatrný neúspech, keďže súd jej priznal uplatnenú istinu v celosti a návrh
zamietol len v nepatrnej časti úroku z omeškania, a to jej výške, súd priznal navrhovateľke náhradu trov
konania v celosti. Náhrada trov konania spočíva v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 300,50 € a
trovách právneho zastúpenia advokáta JUDr. Miroslava Červenku, právneho zástupcu navrhovateľky.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal za šesť úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie vo veci samej, 2x písomné vyjadrenie vo veci samej a 2x účasť na pojednávaní s meritórnym
prejednaním veci), t.j. 6x po 180,93 €, spolu s režijným paušálom za úkony uskutočnené v roku 2013
(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, vyjadrenie k odporu) 3x po 7,81 € (právny zástupca si
nesprávne uplatnil režijný paušál za úkony v roku 2013 vo výške 8,04 €) a 3x režijný paušál za úkony v
roku 2014 (2x účasť na pojednávaní s meritórnym prejednaním veci, 1x vyjadrenie vo veci samej) 3x po
8,04 €. Spolu na odmene vrátane 20 % DPH náleží náhrada vo výške 1 359,76 €. V súvislosti s účasťou
advokáta na pojednávaní súdu dňa 13.03.2014 a 07.04.2014 náleží náhrada za stratu času so sídla
advokáta v meste Detva do Lučenca a späť za 8 začatých polhodín po 13,40 € s DPH, spolu 128,64 € a
cestovné výdavky 2x cesta motorovým vozidlom zn. Q. Q., N. V., pri priemernej spotrebe 6,4 l/100 km,
cene nafty 1,338 €/l a počte km 2x 70 km, spolu 11,98 €. Cestovné právny zástupca navrhovateľky žiadal
priznať len vo výške spotrebovaných pohonných hmôt, preto mu súd v takejto výške aj náhradu priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.