Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Kopina

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/441/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812208543
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812208543.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci navrhovateľa:

Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného ERASMUS
LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti odporkyni: B. T., O.. X.XX.XXXX,
V. V. XXX, o zaplatenie 2.563,75 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 120 Eur a kapitalizovaného denného úroku z omeškania vo výške
29,01 Eur z a s t a v u j e .

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.112,65 Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 14.5.2011 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 45
Eur s účinnosťou od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, pričom každá z uvedených splátok
bude splatná vždy do posledného dňa, toho ktorého kalendárneho mesiaca a nahradiť trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 111,96 Eur a trov právneho zastúpenia
právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 190,60 Eur.

V prípade omeškania čo i len s jednou splátkou má za následok splatnosť celého dlhu.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal odporkyni zaplatenia sumy 2.563,75 Eur, kapitalizovaného
denného úroku z omeškania vo výške 305,99 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025%
denne zo sumy 2.563,75 Eur od XX.X.XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu
odôvodil tým, že s odporkyňou uzavrel úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou sa zaviazal poskytnúť
odporkyni dohodnutý úver vo výške 2.000 Eur a odporkyňa sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť
dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky navrhovateľa, s

ktorými odporkyňa bola oboznámená a podpisom úverovej zmluvy prejavila súhlas byť nimi viazaná.
Poskytnutý úver sa odporkyňa zaviazala vrátiť v pravidelných mesačných splátkach v počte 84 po 42,24
Eur. Odporkyňa bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku a preto v zmysle Hlavy ÚP s názvom
Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bola odporkyňa navrhovateľom vyzvaná listom zo dňa
XX.X.XXXX k splateniu celého zostatku úveru vo výške 2.685,99 Eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy.
Ďalej navrhovateľ definoval spotrebiteľský úver a zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh odporkyne sumu 2.563,75 Eur a z toho istina + zosplatnená
istina sumu 1986,95 Eur, úrok z vyššie uvedenej istiny do času zosplatnenia vo výške 283,40 Eur, úrok
z vyššie uvedenej zosplatnenej istiny + zmluvná pokuta vo výške 293,40 Eur.Podaním doručeným súdu X.X.XXXX navrhovateľ svoj návrh v časti o zaplatenie 120 Eur zobral späť.

Odporkyňa sa k žalobe písomne nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami a to úverovou zmluvou, úverovými
zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., výzvou k splateniu celého úveru,
splátkovým kalendárom, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 3.3.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ a odporkyňa ako klient uzavreli dňa XX.X.XXXX úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 2.000 Eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v
84 mesačných splátkach po 42,24 Eur, pričom dojednaná úroková sadzba predstavovala 16,17% ročne.
Pod bodom 49. zmluvy bol dojednaný poplatok za vedenie účtu 1,99 Eur, ktorý bol zahrnutý v splátke.
V ďalšom bolo v texte - „klient a spoločnosť uzavreli dohodu o možnosti zmeny výšky a počtu splátok“
uvedené áno a pod bodom 56 bol uvedený poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok ( zahrnutý

v splátke ) v sume 0,30 Eur.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s. ( ďalej
len „Úverové podmienky“ ) a odporkyňa podpisom potvrdila, že je s nimi oboznámená, že sú jej všetky
ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaná týmito

podmienkami.

Podľa hlavy 1 § Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle
§ 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ )

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a
klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( §
2 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa § 2, § 3 hlavy 2 Úverových podmienok úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom
posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový
účet. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi
z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta.

Vzmyslehlavy3ÚčelúveruÚverovýchpodmienokúverspoločnosťposkytujeklientovibezstanoveného
účelu, čiže vo forme finančnej čiastky.

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej

zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu
vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je
zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, poplatok za vedenie
úverového účtu, úroky, ktoré je klient podľa úverovej zmluvy a týchto Úverových podmienok povinný
platiť a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky ( ak bola v úverovej zmluve

dohodnutá ), ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky
mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistenia o výšku
úhrady za poistenie a poplatku za možnosť zmeny splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti

určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na
záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty,
na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku,
na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy ( § 6 hlavy 5 Úverových podmienok ).

Podľa § 10 hlavy 5 Úverových podmienok, pokiaľ sa tak klient so spoločnosťou v úverovej zmluve
dohodne, je oprávnený po riadnej úhrade prvých 4 splátok podľa úverovej zmluvy požiadať o zmenu
výšky a počtu splátok úveru a to aj telefonicky. K akceptácii návrhu klient dôjde, ak klient riadne a včas
plní svoje záväzky voči spoločnosti, spoločnosť nemá pochybnosti o klientovej bonite, dôveryhodnostia platobnej morálke. Výška a počet splátok je možné meniť najviac trikrát po dobu trvania úverovej
zmluvy a najskôr po posledných 12tich mesiacoch od predchádzajúcej zmeny. Za možnosť zjednania
novej výšky a počtu splátok úveru je klient povinný hradiť pravidelný mesačný poplatok, výška ktorého

je uvedená na úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok je zahrnutý do splátok úveru.

V zmysle § 6 hlavy 17 Úverových podmienok spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je
povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 eur v
prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená

poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu.

Podľa hlavy 17 § 9 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky, metodická príručka a
zabezpečovacie vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov
sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ako aj
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že odporkyňa uhradila do zosplatnenia dve splátky po
42,24 Eur a jednu splátku 8,86 Eur, ktoré neboli uhrádzané včas a dňa XX.X.XXXX došlo k zosplatneniu
úveru.

Listom zo dňa XX.X.XXXX označeným ako výzva k splateniu celého úveru, navrhovateľ odporkyni
oznámil, že v dôsledku jej omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy, spoločnosť
si uplatňuje svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka činí 2.685,99 Eur
a vyzval ju na splatenie do 15 dní od odoslania tejto výzvy.

Odporkyňa na pojednávaní súdu uviedla, že je pravdou, že si od navrhovateľa zobrala úver vo výške
2.000 Eur, zobrala viac pôžičiek, ktoré nezvládala splácať. Poberá starobný dôchodok vo výške 320 Eur,
preto požiadala o možnosť jeho splatenia v mesačných splátkach.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola uzavretá úverová
zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru odporkyni, ktorá sa ho zaviazala vrátiť za stanovených
podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnila, navrhovateľ dňa XX.X.XXXX zospatnil celý úver a

vyzval ju na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo stranydodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať

sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto
prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj

obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle
ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,

ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich

občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne

obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné

ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho

právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu

uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v

Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu v sume
1961,76 Eur. Je nepochybné, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver v sume 2.000 Eur a odporkyňa
uhradila celkovo sumu 93,34 Eur. Po podaní žaloby odporkyňa uhradila tri splátky spolu vo výške 120

Eur a preto v tejto časti zobral navrhovateľ žalobu o zaplatenie tejto sumy späť, preto súd konanie v
tejto časti zastavil.

Zo splátkového kalendára je zrejmé, že navrhovateľ v zmysle zmluvy a úverových podmienok účtoval
odporkyni poplatok za vedenie účtu v sume 21,89 eur, pričom zo splátkového kalendára vyplýva, že ide
iba o 10 neuhradených splátok, preto súd priznal navrhovateľovi poplatok v sume 19,90 Eur.

Navrhovateľ si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3,30 Eur ako poplatku za možnosť zmeny splátky.
K tomuto súd uvádza, že toto dojednanie považuje za dojednania spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odporkyňa ako spotrebiteľ bola
povinná mesačne platiť poplatok za službu, ktorá jej v konečnom dôsledku ani nemusela byť poskytnutá,

tak ako tomu bolo aj v danej právnej veci. Odporkyňa sa už s úhradou prvej splátky a následne
aj ďalších dostala do omeškania, takže neprichádzalo do úvahy splnenie podmienok pre možnosť
zmeny splátok tak ako boli uvedené v § 10 hlavy 5 Úverových podmienok. Žiadny právny predpis
navrhovateľovi ako veriteľovi neukladal takúto možnosť odporkyni ako dlžníkovi poskytnúť, jednalo sa
o dohodu účastníkov konania, preto má súd za to, že ak navrhovateľ chcel odporkyni ako svojmu

vernému, či „vzornému klientovi“, ktorý si riadne plní svoje povinnosti takúto možnosť poskytnúť, malo sa
jednať o bezodplatnú možnosť. Je neprijateľné, aby odporkyňa, ktorá už na začiatku trvania úverového
vzťahu medzi účastníkmi konania porušila základné podmienky pre splnenie takejto možnosti, následne
ešte v niekoľkých desiatkach splátok, ak by žalobca od zmluvy neodstúpil a odporkyňa by splácala
nepravidelne, no v konečnom dôsledku by dlh uhradila, hradila aj takýto poplatok ako poplatok, za ktorý

jej nebude môcť byť poskytnuté protiplnenie a dôvodiť tým, že predsa mohla požiadať o zrušenie tejto
možnosti. Vzhľadom na uvedené potom súd nárok na zaplatenie sumy 3,30 Eur zamietol.

Žalobca si tiež uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 57,03 Eur, pričom sumu 12,67 Eur navrhovateľ z
platieb odporkyne už započítal na zmluvnú pokutu. Samotný nárok na zmluvnú pokutu podľa hlavy

17 § 4 Úverových podmienok súd považoval za neopodstatnený. Dohodnutú zmluvnú pokutu vo
výške 15% v prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti dlhšieho ako 7 dní súd
vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto absolútne neplatnú s poukazom na § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka a neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Ide totiž o neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ. Takto dohodnutá výška zmluvnej pokuty

neúmerne zaťažuje spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ okrem dohodnutej zmluvnej pokuty mal platiť aj
úrok z omeškania, čo má za následok neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a je jednoznačne v prospech
veriteľa a preto aj v tejto časti návrh žalobcu zamietol.

Posledným navrhovateľom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie úroku sankčného z

omeškania vo výške 236,37 Eur, ktorý by mala odporkyňa uhradiť v prípade riadneho platenia úveru.
Táto suma bola navrhovateľom kapitalizovaná. Súd má za to, že navrhovateľovi vznikol nárok na
zaplatenie istiny 2.112,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z tejto sumy, ktorá
výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, od
XX.X.XXXX a čo do zvyšku nárok v časti úrokov z omeškania zamietol.

Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu odporkyne, prihliadnuc aj k jej rodinným pomerom, výšku
pohľadávky navrhovateľa, súd povolil odporkyni spolu s príslušenstvom splatiť formou mesačných
splátok vo výške po 45 Eur (§ 160 ods. 1 OSP).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Navrhovateľ v konaní uplatňoval 2.443,75 Eur a bol úspešný do výšky 2.112,65 Eur, čo predstavuje
úspech navrhovateľa 86,47% a jeho neúspech13,53%.Ztohtodôvodupodľazásadypomeruúspechu
účastníkov súd priznal náhradu trov konania navrhovateľovi, ktorý mal vo veci väčší úspech, a to vo

výške 72,94% zo sumy, na ktorú by mal navrhovateľ nárok pri plnom úspechu. Pri plnom úspechu
by navrhovateľovi patrila náhrada trov konania pozostávajúca zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 153,50 € a 72,94% z tejto sumy predstavuje 111,96 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
261,31Eura72,94%ztejtosumypredstavuje190,60Eur(prevzatieveci, prípravazastúpeniaapodanie
návrhu, 2x režijný paušál á 7,81 Eur + 20% DPH) na náhradu ktorých zaviazal odporkyňu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.