Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/353/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210221820
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1210221820.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: N. R., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú

kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava,
dieťa rodičov: matka N. R., bytom F. XX, H., zastúpená Dr. Miroslavom Králikom, advokátom,
Grösslingová 4, Bratislava a otec: G. G. J. S. J. G. R., R. J. G. X, K.J., Z., J., o návrhu matky na úpravu
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej N. R., nar. XX.X.XXXX sumou 250,- eur mesačne od
5.10.2010 do 31.8.2013 a sumou 280,- eur mesačne od 1.9.2013, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy
do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 5.10.2010 do 28.2.2014 vo výške 2.096,- eur súd povoľuje otcovi splácať

v mesačných splátkach vo výške 200,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom marec 2014
pod následkom straty výhody splátok.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý kalendárny rok počas letných prázdnin od 1.7. do
10.8. Otec si maloletú vyzdvihne v mieste bydliska maloletej a po ukončení styku ju na tom istom mieste
odovzdá matke.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 15.10.2010 žiadala matka o úpravu práv a
povinností rodičov k maloletej N. R., ktorú žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca žiadala

zaviazať prispievaním na výživu maloletej sumou 300,- eur mesačne od septembra 2009. Svoj návrh
odôvodnila tým, že po rozvode manželstva rodičov, od augusta 2009, kedy sa aj maloletá vrátila späť
na Slovensko, otec maloletej prispieval na jej výživu len nepravidelne (september 2009 sumou 100,-
EUR, máj 2010 sumou 100,- EUR, jún 2010 sumou 90,- EUR a september 2010 sumou 150,- EUR
s tým, že výživné zaplatené v septembri 2010 zahŕňa výživné za obdobie od septembra do januára
2011).Okremtýchtosúmneprispelnavýchovudieťaťažiadnoufinančnoučiastkoualebovecnýmdarom.
Všetky výdaje spojené so školskou dochádzkou dieťaťa (stravovanie v školskej jedálni mesačne 18,EUR,školskémliečkaadžúsymesačne10,-EUR,družina-rannáapoobednámesačne13,-EUR,knihy,
zošity a písacie potreby mesačne 10,- EUR, školské výlety mesačne 10,- EUR a doprava mesačne 15,-
EUR), jej mimoškolskými aktivitami (jazdecký klub mesačne 15,- EUR, poobedňajšie krúžky mesačne

20,- EUR, časopis Adamko mesačne 10,- EUR), ošatením (oblečenie a topánky 65,EUR mesačne),
stravou a hygienickými potrebami (130,- EUR mesačne, lieky a lekár mesačne 20 Eur), a taktiež výdavky
na knižky a hračky mesačne vo výške 25,- EUR znáša výlučne matka.

Prvostupňovým rozhodnutím č.k. 28P/353/2010-78 zo dňa 22.5.2012 súd zveril maloletú do osobnej
starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Súd zaviazal otca

prispievať na výživu maloletej sumou 250 ,- eur mesačne od 5.10.2010 vždy do 15. dňa v mesiaci k
rukám matky a zročné výživné za obdobie od 5.10.2010 do 31.5.2012 vo výške 1.905,74 zaviazal otca
uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd upravil styk otca s maloletou každý kalendárny rok
počas letných prázdnin od 1.7. do 31.7.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom a úprave styku podal odvolanie otec maloletej. Pokiaľ ide
o výživné, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletú určiť sumou 180,- eur

mesačne. V časti úpravy styku navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, aby sa mohol stretávať
sa s maloletou každý rok počas 2 mesiacov letných prázdnin, alternatívne v prípade, že to nebude
možné upraviť styk aj počas vianočných sviatkov a veľkonočných prázdnin. K výške výživného určeného
súdom prvého stupňa uviedol, že toto nie je schopný platiť z dôvodu, že od septembra 2012 sa jeho
príjem zníži, od septembra 2012 rovnako v súvislosti so zmenou bytu mu vzrastú náklady na bývanie.

Takistomávyživovaciupovinnosťksvojimďalšímdeťom.Namietaltiežvýškupríjmu,ktorýuviedlamatka
- 350,- eur, a k jej príjmu vyčíslené náklady maloletej, takisto trávenie dovolenky drahom Taliansku.
Pokiaľ ide o zročné výživné, namietal jeho výšku, keď matka súd neinformovala o platbách, ktoré do
mája 2012 poslal, napr. 300,- eur za okuliare, 150,- eur nákup oblečenia. Súčasne žiadal o povolenie
splátok zročného výživného z dôvodu, že nemá našetrené žiadne peniaze. K úprave styku uviedol, že

tento tak ako ho upravil súd prvého stupňa považuje za nedostatočný, s dcérou má dobrý vzťah, vždy
v lete keď je dcéra u neho sa jej intenzívne venuje, maloletá keď odchádza od neho vždy prosí, či by
u neho nemohla zostať aj dlhšie. Vzhľadom k tomu, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že pri určení rozsahu styku bral do úvahy pocity a city maloletého dieťaťa, navrhol, aby súd maloletú
bez nátlaku a v neprítomnosti matky vypočul, spýtal sa na jej city voči nemu, či jej venuje pozornosť

keď je sním a ako dlho by chcela stráviť čas počas leta sním. Bol toho názoru, že 1 mesiac letných
prázdnin je pre neho a pre maloletú veľmi krátka doba. ak nebude možné, aby bol s maloletou celé
leto, vyslovil názor, že by bolo korektné a spravodlivé, aby bol s maloletou počas vianočných sviatkov
alebo veľkej noci.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu matka maloletej, ktorá

navrhla v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu, že nevykonal potrebné dokazovanie
na zistenie skutkového stavu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne
navrhla rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom zmeniť a výživné na maloletú určiť
sumou 300,- eur mesačne od 05.10.2010. Pokiaľ ide o odvolanie otca, nesúhlasila s tvrdením otca o
jeho nepriaznivej finančnej situácii. Už v priebehu konania uviedla tvrdenia, ktoré svedčia o tom, že

otcova finančná situácia, resp. jeho majetkové zázemie je spôsobilé k zabezpečeniu nadštandardného
životného štýlu, z tohto dôvodu aj žiadala určiť výživné vo výške 300,- eur mesačne. Nepredložila
konkrétne listinné dôkazy potvrdzujúce jej tvrdenia len z dôvodu, že ich nemala k dispozícii. Naopak
navrhla ktorým smerom bolo žiaduce viesť dokazovanie, ktoré by viedlo k potvrdeniu uvádzaných
tvrdení. Orgány štátu predsa disponujú prostriedkami umožňujúcimi podrobne zistiť skutkový stav tak,

aby bol v rámci konania o maloletom dieťati sledovaný jeho najvyšší cieľ, záujem maloletého dieťaťa,
v tomto prípade maloletej N. R.. V tejto súvislosti poukázala na to, že súd v rámci dokazovania
nezistil majetkové pomery otca, čo je v danej veci nevyhnutné na určenie výšky výživného, a to
napriek skutočnosti, že ide o rodiča žijúceho dlhodobo v zahraničí. Maloletá podľa jej názoru ako
dcéra má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca. V súvislosti so zisťovaním možností a

schopností osoby povinnej ‚ piatemu výživného poukázala na existujúcu judikatúru, podľa ktorej, ak ide
o osobu ktorá má bydlisko v cudzine nestačí zistiť len výšku príjmu tejto povinnej osoby ale aj ďalšie
okolnosti, ktoré odrážajú životné náklady tejto osoby, a ktoré sú určujúce pre životnú úroveň človeka v
prostredí a spoločenských a hospodárskych pomeroch, v ktorých žije. Uvedené sa týka najmä tvrdení ovlastníckych,čiinýchmajetkovýchprávachotcamaloletejknehnuteľnostiamvJ.,ktorýchexistenciuotec
poprel. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na svoju hypoteticky zmenenú finančnú situáciu v budúcnosti,
poukázalanaskutočnosť,žerozhodnutiesúduzohľadňujestavplatnývčaserozhodovania.Sodvolaním

otca v časti úpravy styku s maloletou nesúhlasila, tvrdenia otca v tomto smere sú rovnako účelové,
nepravdivé, nakoľko vzťah maloletej k otcovi v skutočnosti nie je taký idylický, ako ho otec opísal.
Maloletá po návrate s pobytu s otcom sa pravidelne sťažovala na to, že ju počas prázdnin otec a jeho
rodina nechávali doma samú, nemala dostatočne zabezpečenú ani plnohodnotnú stravu, zo styku sa
vracala pravidelne vždy v zanedbanom fyzickom aj psychickom stave.

Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 20 CoP/63/2010-101 zo dňa 12.1.2011 bolo rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozhodnutia je okrem iného uvedené, že sa súd dopustil procesného pochybenia, keď v
rámci prípravy pojednávania predložil otcovi dokumenty ( predvolanie, návrh, uznesenie) bez prekladu
domaterinskéhojazyka),ďalejjevuzneseníuvedené,že pokiaľideoodôvodnenépotrebymaloletej,nie
je zrejmé, aké náklady maloletej považoval súd za odôvodnené a ktoré nie, keď vo zvyšku návrh matky

zamietol. Matka v konaní okrem bežných potrieb dieťaťa primeraných veku uvádzala aj ďalšie náklady
v súvislosti so zdravotným stavom maloletej, a to plávanie s nákladmi 30,- eur mesačne rehabilitácie s
nákladmi 20,- eur mesačne, v spise sa však nenachádza ani potvrdenie o zdravotnom stave maloletej,
ani doklady preukazujúce matkou tvrdené náklady maloletej. Súd prvého stupňa rovnako nezistil ani
príjmy a majetkové pomery rodičov. Matka podľa obsahu spisu dňa 18.07.2011 skončila pracovný pomer

v I. Č. H. - T. I., pričom súd prvého stupňa rozhodujúc dňa 22.05.2012 nezistil ako dôvod skončenia
pracovného pomeru, ani výšku príjmu matky u nového zamestnávateľa od 18.07.2011 do dňa svojho
rozhodnutia, a to i napriek tomu, že podľa tvrdenia matky došlo k zníženiu jej príjmu. U otca rovnako
nezistil jeho príjem, jeho ďalšie vyživovacie povinnosti, najmä však jeho majetkové pomery, na ktoré
matka zvlášť poukazovala a ktoré otec vo svojom vyjadrení poprel, hoci svoje rozhodnutie pokiaľ ide o

výšku výživného založil práve na uvedených skutočnostiach, t.j. dobrých finančných možnostiach otca
a jeho dobrých majetkových pomeroch. Pokiaľ súd prvého stupňa výživné priznal od podania návrhu, t.j.
od 05.10.2010, z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, prečo za mesiac október priznal iba 9 dní ako alikvotnú
časť mesiaca. Z odôvodnenia rozhodnutia taktiež nie je zrejmé z čoho pozostáva suma 3.062,- eur, ktorú
ako zaplatené výživné otcovi do zročného výživného započítal. K posúdeniu, či určený rozsah styku je v

záujme maloletej a dostatočne aj vyjadruje výkon rodičovských práv otca nie je možné zaujať objektívne
stanovisko, a to vzhľadom k námietkam zo strany otca, ako aj matky. Pokiaľ súd prvého stupňa vo veci
rozhodol v neprítomnosti otca, mal v konaní či už sám, alebo prostredníctvom kolízneho opatrovníka
zistiť názor maloletej, nakoľko ide o vec, ktorá sa jej týka. Maloletá má XX rokov, je už schopná k veci
zaujať svoje stanovisko, nakoniec je právo vyjadriť sa vo veci upravuje ako ust. § 100 ods. 3 O.s.p., tak

aj ust. § 43 ods. 1 Zák. o rodine, ako aj či. 12 Dohovoru o právach dieťaťa.

V pôvodnom konaní súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka
maloletej, oboznámil sa s rodným listom maloletej, príjmom matky, písomným vyjadrením otca zo dňa
10.10.2011 ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav vo veci.

Maloletá sa narodila z manželského vzťahu. Manželstvo bolo rozvedené Y. pre W. D. Z., J. Z. M., a to

na základe Certifikátu rozvodového listu zo dňa 25.06.2009, číslo zväzku 000557, číslo dokumentu 5,
Číslo v občianskom registri 58.

V čase rozhodnutia prvostupňového súdu, ktoré bolo zrušené maloletá navštevovala 3. ročník základnej
školy, za obedy v škole matka uhrádzala 20,- eur mesačne, za školský klub 13,- eur mesačne. Chodila na
plávanie, za čo matka mesačne uhrádzala 30,- eur, pravidelne chodila na rehabilitácie, za čo uhrádzala

20,-eurmesačne.Matkauvádzala,žedcéramázdravotnéproblémy,ktorézrejmevzniklieštepripôrode,
z tohto dôvodu musí dcéra absolvovať také aktivity ako plávanie, musí chodiť na rehabilitácie, má aj
zvýšenú spotrebu obuvi. Matka odhadla výdavky maloletej na sumu cca 350,- eur mesačne.Matka vo svojej výpovedi uviedla, že do augusta 2009 žila v J., v auguste 2009 sa vrátila na Slovensko,
odvtedy prispieval otec na výživu maloletej nepravidelne, tak ako je uvedené v návrhu. Od septembra
2010 jej prispieva sumou 150,- eur mesačne. Túto sumu neuhrádzal v júli a v auguste, nakoľko vtedy

bola dcéra v J. a na tomto modeli sa dohodli. Býva s rodičmi, na bývanie im neprispieva. Otec má
nadštandardné príjmy, pracuje ako jazykový lektor, má ročný príjem vo výške cca 40.000 USD ročne , je
majiteľom bytového domu v Z., ktorý prenajíma, vlastní ornú pôdu, kde jeho rodina vykonáva rozsiahlu
poľnohospodársku výrobu. Jeho 3 deti z 1 manželstva navštevujú súkromné školy, z toho jedno dieťa
v Anglicku. Matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Inú vyživovaciu

povinnosť nemá. Matka je zamestnaná, v priebehu konania zmenila zamestnávateľa, čo odôvodnila
potrebami dcéry, nakoľko u súčasného zamestnávateľa má flexibilnú pracovnú dobu, čo kompenzuje
nižší príjem ( 350,- eur mesačne) . Finančne jej pomáhajú rodičia. Matka považuje za dostatočný styk
otca s maloletou v rozsahu jedného mesiaca počas letných prázdnin, nakoľko v minulých rokoch sa
otec dostatočne N. nevenoval. Počas jej pobytu v J., väčšinu času bola na „Skype“ a prosila matku, aby
povedala otcovi, aby ju už poslal domov. Návrh na úpravu práv a povinnosti podala až v októbri 2010 z

dôvodu, že na ňu jej právna zástupkyňa zabudla, ona bola v tom, že robí nejaké kroky.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.10.2011 otec popieral pravdivosť informácii uvedených
matkou. Jediná pravdivá informácia sa týka výšky jeho platu za prácu v Španielskom kultúrnom centre:
36 000 USD za rok (25 700 EUR- 26.000,- EUR za rok, čo viac-menej závisí od výmenného kurzu).
Nemá nijaký pozemok v meste S., ani exotické prevádzky ani príjem z nich. Dom v S. s malou záhradou

s palmami patrí jeho rodine (bratancom). V tom dome býva jeho rodina. Nemá z neho vôbec žiaden
príjem. Budova v Z., kde otec býva, patrí jemu a jeho bratovi. V tomto dome nie sú nijaké obchody.
Ide o starú budovu z roku 1948. Všetkých 10 bytov je v prenájme podľa starého zákona, ktorý chráni
nájomníkov a nájomné za tie byty sa pochybuje od jedného (1) EUR do troch (3) EUR na mesiac. Po
odpočítaní nákladov na údržbu a bežných nákladov celkový príjem z toho bytového domu činí tri (3)

EUR za rok pre neho a jeho zosnulého brata. Byt číslo 11, v ktorom býva jeho rodina v Z., patrí jemu
a jeho bratovi. Brat sa odsťahoval a šiel bývať do iného domu. Musí mu každý mesiac platiť nájomné
(v reálnej bežnej cene) za jeho polovicu bytu. Nájomné, ktoré rodina zosnulého brata každý mesiac
dostáva, činí okolo 2000 EGP mesačne (približne 250 EUR).

Otec mal tieto záväzky: 50 EUR mesačne poistka, 200 EUR mesačne náklady spojené s univerzitným

štúdiom syna: G. G. R., 3500 EUR ročné náklady (290 EUR mesačne) spojené s návštevou školy dcéry:
G. G. R., 500 EUR ročne za súkromné hodiny pre G. G. R., 150 EUR pre syna: Y. G. R., ktorý skončil
univerzitu, žije v Z., a ešte nemá zamestnanie, tak aby mal rovnaké postavenie ako jeho súrodenci, 250
EUR mesačné nájomné za byt v Z., 100 EUR mesačné účty súvisiace s domom v Z. (plyn, elektrina,
voda), 200 EUR mesačné náklady za stravu pre jeho deti v Z. (4 osoby), 400 EUR mesačné nájomné

sa byt, v ktorom býva v Y., 50 EUR mesačné účty súvisiace s bytom v Y. (voda, elektrina, telefón, plyn,
spoločné náklady, apod.), 50 EUR mesačne náklady za dopravu z Y. do Z. na návštevy detí,150 EUR
mesačne za stravu a osobné náklady v Y., 50 EUR - približne, pre každý prípad- na lekára, zubného
lekára pre mňa a ostatné 3 deti: Y., G. a G., Snaží sa byť korektný ku všetkým štyrom svojím deťom.
N. dostáva 180 EUR mesačne plus letné náklady v mesiacoch júl a august (čo je v priemere 3000 EUR

ročne alebo 250 EUR mesačne). Otec nikdy neviedol boje o starostlivosť o N.. Vždy bol presvedčený,
že starostlivosť matky N. potrebuje viac, ako jeho. Všetko, o čo žiadal je, že chcel N. vídať počas letných
mesiacoch júl a august.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplnil dokazovanie k stavu v čase nového vyhlásenia rozsudku,
vypočul matku, kolízneho opatrovníka maloletej, vyzval otca aby predložil súdu potvrdenia o príjme za

obdobie za obdobie január 2010 až december 2013, ak má ďalšie vyživovacie povinnosti aby predložil
doklady preukazujúce túto skutočnosť (napr. rodné listy detí, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť,
rozsudok súdu o určení výživného, potvrdenie o návšteve školy, obidve maloleté deti ), aby predložil
súdu súdu doklady týkajúce sa jeho majetkových pomerov, napr. doklady preukazujúce vlastníctvo k
nehnuteľnostiam, nájomné zmluvy a pod.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení vyčíslila náklady maloletej na sumu 562,50 eur mesačne, ktoré
pozostávali z nasledovných položiek: 18-20,- eur obedy v školskej jedálni, 15,- eur školský klub, 80,-eur oblečenie a obuv, 200,- eur strava, 30,- eur lieky, lekár, zubár, 72,- eur cestovné do školy, 52,50
eur rehabilitácie, 35,-40,-eur školské potreby a pomôcky, 50,- eur knihy hračky, 20,- eur kozmetika, 5,-
eur drobné školské výlety, exkurzie.

Podľalekárskejsprávyzoktóbra2013jeumaloletejindikovanýpredpisindividuálnezhotovenýchvložiek
a ortopedickej obuvi.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.1.2014 otec uviedol, že v J. nemajú doklad „Potvrdenie o
príjme“, a ani nevie, kde a ako by taký dokument získal. Okrem svojho platu, ktorý priznal, nemá žiadne
iné zdroje pravidelného príjmu, okrem N. má 3 ďalšie deti a neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré
by ho zaväzovalo platiť im výživné. Plní si svoje povinnosti voči svojim ďalším 3 deťom bez akéhokoľvek

súdneho príkazu presne tak, ako to robil a robí v prípade N.. Už od rozvodu s matkou N. platí na N.
výživné, a to bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia; pokiaľ ide o dokumenty, ktoré potvrdzujú jeho
vlastnícky vzťah k nehnuteľnostiam, môže len zopakovať, že jediným majetkom, ktorý vlastní, je polovica
bytového domu v Z. (J.). Druhá polovica patrí jeho nebohému bratovi. Z tohto bytového domu nemá
takmer žiadny príjem, ako súdu už vysvetlil, iba v jednom z bytov v tomto dome býva. Tento dom kúpil

jeho zosnulý otec a napísal ho na neho a na brata v r. 1962 a 1967. Chcel by upriamiť pozornosť súdu na
skutočnosť, že pre nestabilnú politickú situáciu je v J. veľká inflácia a všetky životné náklady narástli až
do 30% bez toho, že by sa zvýšili príjmy. Maloletej N. prispel doposiaľ na výživu nasledovnými sumami:
v roku 2011 celkom: 1950 EUR, v roku 2012 celkom: 2050 EUR, v roku 2013 celkom: 2650 EUR, v roku
2014 celkom: 1650 EUR. Nemôže si dovoliť platiť výživné na dcéru N. raz mesačne. Bankový poplatok

za každý prevod peňažných prostriedkov do zahraničia činí 40 EUR. Môže platiť len dvakrát ročne, aby
nemusel mesačne platiť bankový poplatok za prevod. Rád by zdôraznil, že s bývalou manželkou, N.
R., sa tak dohodli a veľakrát sa o tom spolu hovorili; umu vypočítava po vzájomnej dohode s bývalou
manželkou, N. R.. Podľa tejto dohody N. má každý rok stráviť dva mesiace u otca v J. Počas tých
dvoch mesiacov je zodpovedný za všetky jej náklady a výživné, takže bývalá manželka by každý rok

mala dostať výživné za zostávajúcich desať mesiacov, sumy výživného, ktoré na N. zaplatil, sú dokonca
vyššie než sumy, ktoré súdu povedal, že je schopný platiť (180 EUR/1 mesiac - 1800 EUR / 1 rok za
predpokladu, že N. bude dva mesiace u neho v J.). Nie je tomu tak z dôvodu zlepšenia jeho finančnej
situácie, ale vďaka tomu, že viac hodín pracuje, dáva súkromné hodiny a dáva do ďalšieho prenájmu
druhú izbu v byte, ktorý má prenajatý v Y.. Všetky takéto dodatočné sumy, ktoré by mohol šetriť dáva N..

Ich výška sa však mení - nie je to pevný príjem. Sú aj ďalšie náklady, a tie súvisia s cestovaním N. do J.,
vrátane spiatočnej letenky (450 EUR alebo aj viac), plus všetky ďalšie výdavky vynaložené na to, aby sa
N. cítila šťastná, aby sa jej páčil pobyt v J., aby mala pekné prázdniny a vrátila sa na Slovensko s dobrými
spomienkami. Bol by rád, keby súd vzal do úvahy aj tieto výdavky. Ďalším problémom na zváženie je
trvalé posilňovanie EURa voči USD a EGP. To tiež znamená ďalšie výdavky, ktoré musím vynaložiť,.

Ocenil by som, keby súd vzal uvedené do úvahy a určil výživné na N. v EGP alebo USD. Otcove súčasné
výdavky, ako aj výdavky, ktoré vynakladá na jeho ďalšie tri deti len z otcovskej povinnosti bez toho, že
by ho k tomu zaviazal súd, sú stále rovnaké, avšak s tým, že vzrástli životné náklady. Zhrnie ich bez
uvedenia podrobností a s vylúčením všetkých skutočných zvláštnych výdavkov: Nájomné za byt v Y.:
5000 EGP /1 mesiac (približne 500 EUR). Od septembra 2012 sa nájomné zvýšilo o 20 %; nájomné za

byt v Z.: 2500 EGP (približne 250 EUR); účty za dom v Y.: približne 80 EUR; účty za dom v Z.: približne
120 EUR; 250 CAD /1 mesiac (približne 200 EUR náklady spojené s univerzitným štúdiom syna. G. G.
R.); 250 CAD /1 mesiac (približne 200 EUR náklady spojené s univerzitným štúdiom dcéry, G. G. R.);
strava a vlastné životné náklady v Y.: 250 EUR; doprava: 60 - 80 EUR /1 mesiac; dôchodkové poistenie
(poistné) 50 EUR /1 mesiac, celkové mesačné výdavky na základné potreby činia približne 2000,- EUR.

V prvom súdnom rozhodnutí súd sa zmieňuje o najstaršom synovi, Y., ktorý má teraz 24 rokov. Súd
uvádza, že Y. je už schopný vykonávať zárobkovú činnosť. Rád by súdu vysvetlil, že si nedokáže nájsť
trvalé zamestnanie kvôli zlej ekonomickej situácii. Je takmer stále nezamestnaný - v Egypte, a rovnako
tak v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Tu a tam mu musí trocha pomôcť. Je to
jeho povinnosť aj napriek tomu, že je dospelý, nakoľko nie je jeho vina, že na trhu práce je situácia taká

zlá. Bývalá manželka N. R. tvrdí, že ju finančne podporujú rodičia, a pritom je oveľa staršia, ako otcov
syn Y., a je schopná vykonávať zárobkovú činnosť. Prečo má súd za to, že otec by svojmu synovi nemal
pomáhať, keď on jeho pomoc potrebuje? Predsa len žiada súd, aby za výživné pre N. považoval sumu
180,- EUR /1 mesiac. Musí byť úprimný k sebe aj súdu: celkom určite nemôže zaplatiť, čo nezarobí.
Prosí súd, aby mu priznal právo byť s N. aspoň dva mesiace počas jej letných prázdnin. Pre neho bolo

by skutočne ekonomicky náročné, keby jej zaplatil dve spiatočné letenky v priebehu jedného roka vprípade, že by súd súhlasil s tým, aby N. bola s otcom cez vianočné alebo veľkonočné prázdniny. N. je
s otcom veľmi rada a teší sa z každej chvíle pobytu u neho v J. v spoločnosti jej súrodencov.

Právny zástupca matky upozornil súd na tú skutočnosť, že otec má občianstvo SR, ktoré mu bolo

udelené v r. 2003. Čo sa týka vyjadrenia otca, upozorňujem na to, že otec sa v tomto vyjadrení zameriava
hlavne na svoje výdavky. Otec nemá vyživovaciu povinnosť k svojím dvom synom, ktorí sú plnoletí,
neštudujú, takže podľa slovenského právneho poriadku nie je povinný im prispievať na výživu. Otec
spomína dcéru G., ktorá ale zomrela pri dopravnej nehode 11.11.2014. Čo sa týka nehnuteľnosti , ktorú
otecpriznáva,ideopolovicubytovéhodomu,ktorýmá6poschodí,pričomna posledných 2poschodiach

sú 2 byty o rozlohe 240 m2, na ostatných podlažiach sú vždycky po dva byty s rozlohou 120 m2. V
bytovom dome sa nachádzajú 2 obchodné priestory aj garáž. Okrem toho majú poznatky, že otec vlastní
byt v Z. (matka dopĺňa právneho zástupcu, uvádza, že v tom byte bola v r. 2001 a byt otec prenajíma od
r. 2002). Má za to, že otec ich tvrdenia nevyvrátil. Čo sa týka jeho argumentu, že dcéra trávi s otcom
2 mesiace, nie je tomu tak, vždy je to len mesiac a nakoniec otec môže tráviť prázdniny s dcérou aj na
Slovensku. Tiež by chcel upozorniť, že počas súdneho konania došlo k zmenám u maloletej na zdraví

dieťaťa, čo spôsobuje ďalšie výdavky, ale aj napriek týmto výdavkom nebude meniť petit žaloby.

Matka uviedla, že maloletá je vedená v Detskej fakultnej nemocnici, stále má problémy s nohami, ktoré
trvajú od jej 15 mesiacov. Raz za pol roka jej zakupuje špeciálnu ortopedickú obuv, za ktorú dopláca 27,-
eur, teraz jej urobili aj ortézy, za ktoré doplácala 20,- eur, tie ortézy musia byť pripevnené na topánky,
preto jej musela kúpiť ďalšie topánky, za ktoré doplatila 27,- eur, boli im odporučené cvičenia, za jedno

sa platí 10,90 eur zatiaľ mala tých cvičení 5 za 10 dní. 28.3.2014 má ísť na kontrolu a vtedy lekárka určí
ako často bude maloletá chodiť na cvičenia, nakoľko má nesprávne držanie tela. Maloletá nosí okuliare,
každý pol rok chodí na kontrolu, raz do roka jej matka dáva urobiť nové okuliare, vychádza to na 120
- 150,- eur. Rám možno stojí 70 - 80,- eur, potrebuje špeciálne sklá, nakoľko má zahnutú rohovku na
obidvoch očiach. Má problémy zo zubami, za 2 týždne jej museli vytrhnúť 3 zuby a bude musieť nosiť

zubný strojček. Za založenie karty matka zaplatila 25,- eur, za snímku 9,- eur, za vytrhnutie zubov 30,-
eur ( doklady o zaplatení predložila matka súdu k nahliadnutiu) a za strojček bude platiť 90,- eur. Maloletá
navštevuje X ročník základnej školy, chodí na obedy do školy, za čo matka uhrádza cca 1,- eur denne.
Za školský klub uhrádza 15,- eur mesačne, do školy chodí s matkou MHD alebo autom. Náklady na
školské potreby sú vo výške 35,- eur. Čo sa týka ostatných nákladov sú v tej výške ako matka uviedla vo

svojej žiadosti zo dňa 14.10.2013. Dcéra sa s otcom stretáva, mesiac trávi u neho v J., matka ju musí
ale doviesť na letisko do Viedne. Minulý rok v septembri bol otec vo Viedni, žiadal, aby mu tam matka
dcéru priviezla, ale odmietal prispieť na cestovné, dcéra tam bola akurát jeden víkend. Otec tam bol celý
mesiac a počas pobytu ani raz neprišiel za dcérou. Matka mu niekoľkokrát navrhla, aby prišiel za dcérou,
keď už nechce platiť náklady na cestovné do Viedne. Čo sa týka úpravy styku, nesúhlasí s tým aby bola

celé 2 mesiace u otca, súhlasila by s predĺžením o maximálne 10 dní, problém je v tom, že N. si musí
zopakovať učivo a príde z J. nevyrovnaná, nakoľko je tam úplne iný režim, chodieva spávať o polnoci a
ona prosila otca, aby sa jej venoval, aby sa s ňou učil angličtinu, matematiku, ale nepripravuje sa s ňou.

Matka je zamestnaná, uviedla, že u súčasného zamestnávateľa dosahuje mesačný príjem 280,- eur
netto. S bývalým zamestnávateľom ukončila pracovný pomer dohodou, boli tam zlé medziľudské vzťahy.

Nemohla sa vypýtať skôr, nemohla ísť s dcérou k lekárovi. Býva u rodičov, na bývanie im prispieva
sumou 112,- eur mesačne. Mama je na invalidnom dôchodku, otec pracoval. Finančne jej pomáhali
rodičia ( otec zomrel).

Za rok 2012 dosiahla matka príjmy vo výške 5172,78 eur brutto, základ dane 4.513,57 eur, daň 165,07
eur. Daňový bonus bol vyplatený vo výške 249,24 eur. Za prvý polrok 2013 dosiahla príjem 2.207,-,15

eur, základ dane 1.928,50 eur, úhrn preddavkov na daň 11,49 eur, daňový bonus 126,18 eur.

Z uvedeného vyplýva, že matka dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 360,-eur netto. U
predchádzajúceho zamestnávateľa dosahovala príjem cca 520,- eur netto.Kolízny opatrovník navrhoval zveriť maloletú do starostlivosti matky a otca zaviazať prispievaním na
výživusumou300,-eurmesačneodpodanianávrhu.Čosatýkaúpravy styku,navrhovalrozsahjedného
mesiaca , tak ako bolo v pôvodnom konaní.

Podľa § 24 ods.1 zákona č.97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vzťahy
medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu,
na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd
môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo

iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

Podľa § 24a zákona č.97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom Vyživovacia

povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie
povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.

Podľa § 24 ods.4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností aj sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd
upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý

z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to
aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho
rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24,25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa §77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 160 ods.1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V súvislosti s prekladmi návrhu a predvolania v „prvej fáze“
konania súd poznamenáva, že vychádzal z informácie matky, že otec dlhodobo žil na Slovensku, je

štátnym občanom Slovenskej republiky, súd teda predpokladal, že Slovenský jazyk ovláda, keďže je
to podmienka získania štátneho občianstva. Následne po oznámení otca, že nerozumie slovenskému
jazyku boli písomnosti už prekladané do anglického jazyka. Pri zverení maloletej do starostlivosti matky
súd vychádzal zo skutočnosti, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú ako aj z vyjadrenia otca,
ktorý uviedol, že N. potrebuje viac starostlivosť matky ako otca. Pri určovaní výšky výživného súd

vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, možnosti matky ako aj z možnosti a majetkových pomerov
otca. Odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné slúži aj na
uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Maloletá N. má
zdravotné problémy, čo potvrdzuje aj lekárska správa, nosí okuliare. Súd je toho názoru, že možnosti
otca mu dovoľujú, aby prispieval na výživu maloletej sumou aká bola určená v tomto rozhodnutí, pričom

súd vychádzal z príjmu otca, jeho majetkových pomerov, z príspevkov, ktoré otec poskytuje svojim
plnoletým deťom. Pokiaľ je v možnostiach otca, aby prispieval potomkovi , ktorý ukončil štúdium a je
schopný sa sám živiť a ďalším študujúcim deťom sumou 200,- eur ( pričom tieto si môžu zvýšiť príjem
brigádnou formou, maloletá N. nie), tak je jednoznačne schopný prispievať na výživu maloletej sumou
aká bola určená v tomto rozhodnutí. Nakoniec sám otec vo svojom vyjadrení uviedol, že na výživu N.

prispieval sumami, ktoré v priemere dosahovali vyššiu sumu ako otcom navrhnutú 180,- eur. Otec to
odôvodňoval tým, že viac hodín pracuje, dáva do prenájmu izbu, čo súd vyhodnotil tak, že si dokáže
získať aj iný príjem, nielen z pracovného pomeru. Výživné, ktoré požadovala matka v čase podania
návrhu považoval súd za neprimerane. Matka nepreukázala všetky výdavky uvádzané v návrhu ( platby
za rehabilitácie) , niektoré výdavky boli podľa názoru súdu neprimerané, napr. výdavky na stravu,

pričom ide o výdavok bez obedov v škole, výdavok na cestovné do školy, školské potreby, knihy hračky.
Súd má za to, že pri týchto výdavkoch s výnimkou stravy je primeraná výška zodpovedajúca polovici
sumy vyčíslenej matkou. Čo sa týka nákladu na stravu, vzhľadom na obedy v školskej jedálni považuje
za primeraný výdavok vo výške 150,- eur mesačne. Vzhľadom na uvedené a tú skutočnosť, že matka
zabezpečuje maloletej bývanie a aj tento výdavok je potrebné do nákladov zahrnúť, súd sa ustálil na

výdavkoch vo výške 400,- až 450,- eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť k maloletej má aj matka, tá
ju kompenzuje osobnou starostlivosťou ale len čiastočne, nakoľko maloletá navštevuje základnú školu.
Súd má za to, že vzhľadom na osobnú starostlivosť matky a príjem rodičov ( u otca podstatne vyšší
ako u matky) je spravodlivé, aby sa otec podieľal otec na výžive vyššou mierou ako matka, t.j. otec
približne 2/3 a matka 1/3 a to i za predpokladu, že súd by vychádzal z príjmu matky v pôvodnom

zamestnaní,kdedosahovalapríjemcca520,-eurmesačne.Vyživovaciupovinnosťupravilsúdrozdielne,
od nástupu maloletej na druhý stupeň základnej školy určil vyživovaciu povinnosť o 30,- eur mesačne
vyššiu, nakoľko aj potreby maloletej sú vyššie.

Súd upravil styk otca s maloletou tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, s prihliadnutím
na právo maloletej na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Pri rozsahu styku súd bral do úvahy

vzdialenosť bydlísk obidvoch rodičov, kedy nie je možné upraviť styk obvyklým spôsobom t.j. každý
druhý víkend, príp. častejšie. Súd upravil styk len počas letných prázdnin, nakoľko sa otec sa vyjadril,
že by pre neho bolo skutočne ekonomicky náročné, keby maloletej zaplatil dve spiatočné letenky a
naviac styk počas veľkonočných prázdnin považoval súd za neefektívny, nakoľko prázdniny trvajú v
tomto období maximálne 6 dní. Oproti pôvodnému rozhodnutiu súd predlžil styk otca s maloletou počas

letných prázdnin a to do 10. augusta. Súd prihliadal na to, že aj matka má právo tráviť s maloletou
istý čas počas letných prázdnin ( v tomto prípade to bude len 20 dní, s otcom maloletá strávi 40 dní ),
čo by jej bolo znemožnené pokiaľ by súd vyhovel v rozsahu styku otcovi a čiastočne bral do úvahy ajargument matky o príprave maloletej na nástup do školy. Súd poukazuje na to, že matka nebráni otcovi,
aby sa s maloletou stretával aj na území Slovenskej republiky.

Vyživovaciu povinnosť otca súd určil od podania návrhu, nakoľko matka nepreukázala dôvody hodne

osobitného zreteľa na spätné preukázanie vyživovacej povinnosti. Cieľom naplnenia dôvodu hodného
osobitného zreteľa na priznanie výživného pre maloleté dieťa najdlhšie na dobu troch rokov spätne
odo dňa začatia konania je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa a zamedziť
tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd je preto povinný skúmať dôvody, ktoré
bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju

vyživovaciu povinnosť. Za tento dôvod podľa názoru súdu nie je možné považovať vyjadrenie matky
o zlyhaní právnej zástupkyne.

Zročné výživné tvorí súčin jednotlivých súdom určených mesačných plnení za obdobie od 5.10.2010
do 28.2.2014:

- za obdobie od 5.10. 2010 do 31.8.2013 ( 34 mesiacov + alikvótna časť za mesiac október t.j. 27 dní )
dosahuje výšku 8.716,- eur ( 250,-eur x 34 = 8.500,- eur + 216,- eur za mesiac október ).

- za obdobie od 1.9.2013 do 28.2.2014 ( 6 mesiacov) dosahuje výšku ( 280,- eur x 6 mesiacov = 1.680,-
eur).

Spolu dosahuje dlžné výživné sumu 10.396,- eur. Voči tejto sume započítal súd plnenia otca vo výške
8.300,- eur. Zročné výživné tak dosahuje výšku 2.096,- eur.

Vzhľadom na príjem otca a jeho možnosti dovolil súd splácanie zročného výživného v primeraných

splátkach spolu s bežným výživným.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí

sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie o veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.