Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2013

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/136/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610205592
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2013:1610205592.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky rozhodol samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci

navrhovateľa: V., zastúpená advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, AK so sídlom Záhorácka 5478/15B,
Malacky, proti odporcovi: H. zastúpený advokátkou JUDr. Michaelou Kajabobou, AK so sídlom kpt. Rašu
č. 4, Bratislava, o určenie vlastníctva rozhodol

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiely 1/2 /jednej polovice/
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. F. zapísaných na liste vlastníctva Správy katastra Malacky
č. XXXX ako rodinný dom sup. č. XXX, postavený na parc.č. XXXX/XX a garáže, postavenej na prac.č.
XXXX/XX.

Súd určuje, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 / jednej polovice/ drobných
stavieb, ako prístrešok, strojovňa k bazénu postavených na parcele registra „C“ XXXX/XX, ktorá je
zapísaná na liste vlastníctve Správy katastra Malacky č. XXXX, oplotenia parc.č. XXXX/XX, studne
a vonkajších úprav, ktoré pozostávajú zo zámkovej dlažby, betónovej dlažby, dlažby okolo bazénu,
závlahového systému tak, ako sú opísané v znaleckom posudku A. č. X/XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 99,50 Eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala určenia, že je vlastníčkou v podiele jednej polovice
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. F. zapísaných na liste vlastníctva Obvodného úradu Malacky
č. XXXX ako rodinný dom sup. č. XXX, postavený na parc.č. XXXX/XX a garáže, postavenej na parc. č.

XXXX/XX. Ďalej, že je vlastníčkou v podiele jednej polovice drobných stavieb, ako prístrešok, strojovňa
k bazénu postavených na parcele č. XXXX/XX, oplotenia okolo celého pozemku, studne a vonkajších
úprav pozostávajúcich zo
7C 136/10
- 2 -

zámkovej dlažby, betónovej dlažby, dlažby okolo bazéna, závlahového systému tak, ako sú opísané v

znaleckom posudku A.
Návrh zdôvodnila tým, že účastníci tvorili od roku 1995 spoločnú domácnosť v byte navrhovateľky v
H. na ul. X. mája XX/XX, ktorý bol jej výlučným vlastníctvom. Spoločne aj s dcérou navrhovateľky
R. v tomto byte viedli spoločnú domácnosť a bývali do roku 2003. V roku 2001 sa navrhovateľka sodporcom dohodla, že si kúpia jeden z pozemkov v kat. úz. F. a postavia si na tomto pozemku rodinný
dom. Na základe toho kúpnou zmluvou nadobudli pozemky parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere
892 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2 a parc. č.XXXX/XX -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX Správy katastra
Malacky.Pokúpepozemkovzačalisostavbou rodinnéhodomu.Nastavbudomupoužilijednakfinančné
prostriedky získané z predaja bytu a garáže vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, jednak úspory
a taktiež prostriedky zo Štátneho fondu rozvoja bývania ( ďalej len ŠFRB). Pri zisťovaní podmienok
poskytnutia podpory z o ŠFRB zistili, že podporu môže dostať len jeden z nich, keďže nie sú manželia.

Z toho dôvodu sa vzájomne dohodli, že pre splnenie formálnych podmienok ŠFRB požiada o stavebné
povolenie odporca a následne požiada odporca o poskytnutie podpory z o ŠFRB, pretože navrhovateľka
nevyhovovala kritériám z hľadiska priemerného príjmu. Túto skutočnosť považovali obaja účastníci za
formálnu, pretože obaja hodlali stavať a financovať stavbu spoločne, čo aj realizovali. O spoločnom
úmysle stavať a financovať dom svedčí aj skutočnosť, že ručiteľmi poskytnutej podpory v zmluve
boli sestra navrhovateľky F. a brat odporcu V.. Celé administratívne konanie s vybavením pozemkov,

stavebného povolenia i podpory vybavovala navrhovateľka. Na stavbe rodinného domu sa podieľali
obaja účastníci i ich rodinní príslušníci. Stavbu dokončili v roku 2003, kedy ju skolaudovali a nasťahovali
saspoločnedorodinnéhodomu.Rodinnémudomubolopridelenésup.č.XXXabolvcelostizapísanýdo
vlastníctva odporcovi. Po kolaudácii domu účastníci postupne budovali ďalšie príslušenstvo a to garáž
na pozemku XXXX/XX, drobné stavby ako prístrešok na parc. č. XXXX/XX a strojovňu k bazénu na

parc. č. XXXX/XX, oplotenie celého pozemku, studňu a vonkajšie úpravy ako dlažby, betónové dlažby,
dlažbu okolo bazéna, bazén a závlahový systém. Existencia týchto drobných stavieb nepodlieha zápisu
do katastra nehnuteľností (okrem garáže, vedenej na LV č,. XXXX) a je zdokumentovaná v znaleckom
posudku č. X/XXXXX znalkyne A..

Zmluva o poskytnutí podpory zo ŠFRB v čl. 7.9 obsahovala podmienku, že dlžník po dobu 5 rokov od
právoplatnosti kolaudácie neprevedie stavbu na žiadnu tretiu osobu. Zároveň v bode 8.6 vymedzuje
tretie osoby ako osoby v 1. skupine blízkych osôb (manželka, deti, súrodenci, rodičia), na ktoré
môže dlžník previesť vlastnícke právo s výslovným súhlasom fondu. Keďže účastníci hodlali uzavrieť
manželstvo, podpísali v roku 2003 zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej obaja konštatovali, že spoločne

žijú, tvoria domácnosť a keď pominie obmedzenie zo zmluvy so ŠFRB, vykoná sa prevod jednej polovice
nehnuteľnosti na navrhovateľku. Predpokladalo sa, že v tej dobe bude navrhovateľka spĺňať podmienku
podľa čl. 8.6 zmluvy a ako manželke jej ŠFRB udelí súhlas k prevodu spoluvlastníckeho podielu k
stavbe.

Od apríla 2009 však medzi účastníkmi začalo dochádzať k nezhodám a bolo zrejmé, že k uzavretiu
manželstva nedôjde a spolužitie končí. Od januára 2010 účastníci začali hospo-
7C 136/2010
- 3 -

dáriť samostatne a žiť v oddelených izbách. Navrhovateľka sa snažila dohodnúť s odporcom na
vyporiadaní nehnuteľnosti tak, že jej buď vyplatí jej podiel na dome alebo jej podiel na dome prevedie.
Odporca však nesúhlasil, naopak, zrušil navrhovateľke aj jej dcére trvalý pobyt v rodinnom dome a
nútil ju vysťahovať sa z rodinného domu. Vymenil zámky na vchodových dverách, a tak navrhovateľka
bola nútená sa v júli 2010 odsťahovať sa z domu k svojim rodičom. Navrhovateľka má za to, že medzi

účastníkmi bola ešte pred vznikom stavieb uzavretá dohoda o založení podielového spoluvlastníctva.
Táto dohoda bola uzavretá jednak ústne pri kúpe pozemkov, kde obaja účastníci vyslovili svoj zámer
spoločne si postaviť rodinný dom a ďalej bola potvrdená samotným konkludentným konaním oboch
účastníkov. Ich konanie nevzbudzovalo pochybnosti o tom, že ich vôľou je spoločná stavba a spoločné
žitie v rodinnom dome, taktiež spoločné financovanie stavby. Nie je potrebné, aby sa účastníci dohodli

na výške podielov (R 16/83), ale z konania účastníkov je zrejmé, že ich podiely sú rovnaké. Skutočnosť,
že stavebné povolenie i kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na meno odporcu nezakladá výlučné
vlastníctvo v zmysle občianskoprávnom (rozsudok NS sp. zn. 22 Cdo 1174/2001). Vlastníkom, resp.
spoluvlastníkom je i ten, kto stavbu uskutočnil s (právne relevantne prejaveným) úmyslom mať ju pre
seba. Pri posúdení vlastníckych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb treba

vychádzať z obsahu dohody uzavretej medzi účastníkmi.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Uviedol, že stavebníkom rodinného domu bol len
odporca. Na stavbu rodinného domu na pozemku, ktorý vlastní aj navrhovateľka, dala navrhovateľkasúhlas. Navrhovateľka nemala finančné prostriedky na financovanie stavby a túto stavbu financoval
odporca sám. Potvrdil, že navrhovateľka mu poskytla finančné prostriedky v sume 900.000,- Sk, ktoré
investoval do stavby nehnuteľnosti, avšak tento fakt nezakladá jej právny nárok na vznik podielového

spoluvlastníctva. Niekoľkokrát ponúkal navrhovateľke, že jej tieto finančné prostriedky vráti, avšak ona
to odmietla. Táto suma však ani nezodpovedá hodnote podielu vo výške jednej polovice.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov E., H., V., Y., F., F., manželov Y.,
oboznámil sa s kúpnymi zmluvami o kúpe pozemkov, stavebným povolením, kolaudačným rozhodnutím

LV č. XXXX, LV č. XXXX, zmluvou o budúcom prevode nehnuteľností, zmluvy o poskytnutí podpory č.
XXX/XXXX/XXXX, potvrdením A., výzvou na uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľností, oznámením
o zrušení trvalého pobytu, potvrdením plynárov, dokladmi (faktúrami) ŠFRB, dedičským rozhodnutím
po neb. otcovi odporcu, splnomocnením odporcu na splácanie platieb ŠFRB, zmluvami s PSS a. s. a
doloženými faktúrami a spisom a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľka uviedla, že s odporcom sa zoznámila v roku 1993 a od roku 1995 začali spoločne bývať v
jejbytevH.ajsjejmal.dcérouR..PracovalanakatastriavtedyjejponúklinapredajpozemkyF.i.Spolus
odporcom si kúpili pozemok a vrátili bratovi odporcu peniaze, ktoré im požičal. Na stavbu domu si zobrali
úver zo ŠFRB, ktorý si musel zobrať odporca, pretože len on spĺňal podmienky na jeho poskytnutie.

Odporca vo výpovedi uviedol, že byt, ktorý vlastnila navrhovateľka, prerobil a o tom,
7C 136/2010
- 4 -

že ho navrhovateľka predala nevedel. Pozemok bol kupovaný z peňazí jeho brata, ktoré brat

požičal len odporcovi, pričom navrhovateľka si polovicu pozemkov prepísala na svoju osobu
bez vedomia odporcu. Brat si kupoval svoj pozemok, ktorý potom predal pánu J. Na stavbu domu mu
poskytla finančnú podporu aj jeho matka. Úver zo ŠFRB bol napísaný na odporcu, pretože mal väčší
príjem ako navrhovateľka. Splácal ho odporca. Ďalej uviedol, že okrem navrhovateľky mal ešte jednu
priateľku F., s ktorou žil v čase, kedy staval dom a s touto priateľkou má dcéru X.. Neskôr svoje tvrdenie

zmenil tak, že dcéra sa mu narodila v roku 2009.

Z kúpnych zmlúv z roku 2000 a 2001 súd zistil, že účastníci spoločne kúpili do podielového
spoluvlastníctva každý v polovici základný stavebný pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 700 m2 za
kúpnu cenu 2.870,- Sk dňa 20.04.2000 a dňa 18.05.2001 obaja dokúpili ešte parcelu č. XXXX/XX o

výmere 351 m2 za sumu 1.439,- Sk.

Dňa 10.10. 2001 vydala navrhovateľka ako spoluvlastníčka parc. č. XXXX/XX písomný súhlas k tomu,
aby spoluvlastník pozemku H. postavil na kúpených pozemkoch rodinný dom.

Dňa 30.10.2001 vydal Okresný úrad v Malackách pod č. j. B. stavebné povolenie na meno H. na
stavbu rodinného domu, garáže, nepriepustnej
žumpy a prípojok na inžinierske siete na pozemku parc. č. XXXX/XX v kat. úz. F.

Na základe Zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 05.12.2001 bola

odporcovi ŠFRB poskytnutá podpora z prostriedkov fondu vo forme úveru vo výške 600.000,- Sk s
dobou splatnosti 30 rokov v pravidelných mesačných splátkach po 2728,- Sk. Podľa čl. III bod 3.2 bolo
dohodnuté, že odporca je pri čerpaní prostriedkov z účtu povinný predložiť daňový doklad (faktúru)
spolu so súpisom vykonaných prác alebo dodávok. Daňový doklad potvrdzuje stavebný dozor a
poverený zamestnanec okresného úradu regionálneho rozvoja.

Podľa čl. VII bod 7.9 zmluvy sa odporca zaviazal, že po dobu 5 rokov od právoplatnej kolaudácie
stavbu neprevedie na žiadnu tretiu osobu a zostane jej výlučným vlastníkom. Podľa čl. VIII bod 8.6 bolo
dohodnuté, že odporca môže previesť vlastnícke právo na tretie osoby, ktoré sú v 1. skupine blízkych
osôb (manželka, deti, súrodenci, rodičia) len s výlučným súhlasom fondu.

Dňa 03.07.2002 odporca splnomocnil navrhovateľku na, aby uhrádzala platby v banke týkajúcej sa
ŠFRB.Zamestnanec Mestského úradu v Malackách, ktorý vykonával v roku 2001 funkciu ŠFRB listom zo dňa
30.08.20011 potvrdil, že v mesiacoch september a október 2001 poskytol všetky informácie k podaniu
žiadosti o podporu zo ŠFRB za účelom výstavby rodinného domu V. a odovzdal jej tlačivo žiadosti.

Žiadosť si chcela podať so svojím druhom H.. Po vysvetlení, že nie je možné, aby si žiadosť podali spolu
druh a družka, doručila mu V. žiadosť na meno H..

V zmluve o budúcom prevode nehnuteľností, ktorú obaja účastníci podpísali dňa 28.10.2003 (t. j. pred
kolaudáciou rodinného domu) účastníci prehlásili, že žijú v spoločnej

7C 136/2010
- 5 -

domácnosti, spoločne hospodária, spoločne znášajú náklady spojené so stavbou rodinného domu a
spoločne splácajú poskytnutý štátny príspevok vo výške 600.000,- Sk, ktorý bol poskytnutý ŠFRB. Ďalej
sa v zmluve konštatuje, že prevod rodinného domu je obmedzený záložným právom ŠFRB na dobu

5 rokov odo dňa povolenia užívania stavby (kolaudácie). Taktiež zhodne prehlásili, že navrhovateľka
ako budúca nadobúdateľka, okrem prostriedkov zo spoločného hospodárenia , z vlastných prostriedkov
nadobudnutých predajom bytu v H. vložila na stavbu domu sumu 600.000,- Sk a zo stavebného sporenia
sumu vo výške 300.000,- Sk. Vzhľadom k tomu sa účastníci zmluvy dohodli, že
odporca prevedie na navrhovateľku polovicu (1/2) t. č. rozostavaného domu, na výstavbe ktorého sa

podieľa finančne aj osobne v lehote 3 mesiacov po uplynutí lehoty obmedzujúcej prevod nehnuteľností.
Ďalej sa dohodli, že v prípade , ak v uvedenej lehote z akýchkoľvek dôvodov nepríde k uzavretiu zmluvy
o prevode nehnuteľností, napriek § 50a Obč. zákonníka, je odporca povinný vrátiť späť navrhovateľke
jej preukázateľne vložené náklady v lehote do 3 mesiacov od obdŕžania výzvy na zaplatenie. Účastníci
zhodne uviedli, že dohodu o budúcom prevode nehnuteľností, ktorú uzavreli dňa 28.10.2003 podpísali

a svoje podpisy overovali u notára JUDr. Ivana Lošonského.

Dňa 18.12.2003 vydala obec F. pod č. j. R. kolaudačné rozhodnutie na meno H.r na stavbu rodinného
domu, garáže, nepriepustnej žumpy a prípojok na inžinierske siete na pozemku parc. č. XXXX/XX v
kat. úz. F..

Podľa LV č. XXXX pre kat. úz. F. sú účastníci podieloví spoluvlastníci pozem-
kov parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 892 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 133 m2 a parc. č.XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, ktoré
nadobudli na základe kúpnych zmlúv v roku 2000 a 2001 a to v podiele každý v jednej polovici (1).

Podľa LV č. XXXX pre kat. úz. F. je odporca výlučným vlastníkom stavieb a to
rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXXX/XX. a garáže, postavenej na parc. č. XXXX/
XX.

V roku 2003 (kúpna zmluva z roku 2003) navrhovateľka predala svoj byt v H. za sumu 162.120,-Sk dňa
23.06.2003 a dňa 25.06.2003 jej bola na účet pripísaná od kupujúcej suma 850.000,-Sk. Navrhovateľka
k tomu uviedla, že išlo o doplatok kúpnej ceny. V roku 2005 (kúpna zmluva) predala pozemok a garáž
v hodnote 140.000,-Sk.

V roku 2005 navrhovateľka uzavrela zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe
ktorej jej J. vyplatila v roku 2005 úver v sume 300.000,- Sk. Zmluva bola viazaná na uzavretú Zmluvu
o budúcom prevode nehnuteľností, ktorú účastníci uzavreli.

Vroku2008navrhovateľkauzavrelazmluvuomimoriadnommedziúvereastavebnomúvere,na základe

ktorej jej J. vyplatila úver v sume
250.000,- Sk. Zmluva bola viazaná na uzavretú Zmluvu o budúcom prevode nehnuteľností,
ktorú účastníci uzavreli.

7C 136/2010

- 6 -

V znaleckom posudku č. X/XXXX znalkyňa A. určila všeobecnú hodnotu garáže postavenej na parc. č.
XXXX/XX v kat. úz F., drobných stavieb na parc. č. XXXX/XX a to prístrešku a strojovne k bazénu, plotuokolo celého pozemku parc. č. XXXX/XX, kopanej studne na parc. č. XXXX/XX., vonkajších úprav - ako
zámková dlažba, betónová dlažba, dlažba okolo bazénu, bazén a závlahový systém. Celkovú hodnotu
predmetných stavieb a úprav stanovila na sumu 49.438,- Eur. Zo znaleckého posudku súd ďalej zistil, že

garáž bola postavená v roku 2003, plot a studňa boli vybudované v roku 2002, dlažby boli realizované
v roku 2006 a 2007 okrem dlažby okolo bazéna, ktorá bola realizovaná v roku 2008, prístrešok, bazén,
strojovňa k bazénu boli postavené v roku 2008 vrátane závlahového systému.

ZpotvrdeniaSPPzroku 2011vyplýva,žezozmluvnéhovzťahusV.včaseod11.12.2003do04.08.2010

boli pre odberné miesto F. uhrádzané platby za odber plynu.

Z viacerých dokladov ohľadne stavby rodinného domu odporcu a dokladov o pripojení na inžinierske
siete vyplýva, že tieto boli vyhotovené na meno V. Ide o vodovodnú prípojku, vodomernú šachtu, nákup
projektu rodinného domu, žiadosť o dodávku zemného plynu, súhlas na odber el. energie vydané na
meno investora V.

R. a H., oznámenie o zahájené stavby bolo vydané na mená oboch účastníkov, žiadosť o vydanie
stavebného povolenia podali obaja účastníci, vyjadrenie k plynofikácii doručované na meno V. projekt
žumpy vydaný na meno V., technická správa k samostatne stojacej garáži vydaná na meno investora
V., projektová dokumentácia k stavbe domu vydaná na meno V.
Svedkyňa JC. vo výpovedi uviedla, že oboch účastníkov pozná od prvého dňa ako sa spoznali. Účastníci

chodili spolu asi rok a potom sa odporca nasťahoval do bytu navrhovateľky. Odporca mal výborný vzťah
s dcérou navrhovateľky, ktorá mu hovorila otec.
V byte bývali asi 10 rokov. Boli ako manželia, aj keď neboli zosobášený. Svedkyňa ich pravidelne
navštevovala a spoločne sa stretávali na spoločenských akciách. Účastníci si plánovali budúcnosť a V.
odporcu nahovorila, že na stavbu domu s tým, že ona zabezpečí pozemok a všetko vybaví. V roku 2000

si kúpili pozemok v F.. Spoločne s účastníkmi svedkyňa vyberala projekt ich rodinného domu. Vie, že to
robili hlavne kvôli dcére navrhovateľky, ktorá mala mať psa a mala rada prírodu. V. jej rozprávala o tom,
že si nemôže vziať úver zo ŠFRB, pretože nespĺňala podmienky a preto si ho zobral H.. Svedkyňa si
taktiež v F. kúpila pozemok v roku 2002, kedy už účastníci mali postavené základy domu. Obaja chodili
pravidelne na stavbu, V. nosila robotníkom obedy. V podstate všetko vybavovala V. a o všetko sa starala

ona a potom pomáhala aj svedkyni a to aj s úverom zo ŠFRB. Na stavbe sa pravidelne stretávali. Keďže
nemali za čo dom dokončiť, V. sa rozhodla predať svoj byt a garáž v H.. Svedkyňa jej to vyčítala, nech si
bytnechá,keďsodporcomniesúmanželiaaradšejnechdomdlhšiestavajú.V.jejvtedyuviedla,žestým
takto súhlasí a s odporcom je dohodnutá a majú spísanú dohodu. Boli dohodnutí na vyporiadaní tak, že
tobudeichspoločnástavba.Vbyteeštemohlibývaťasirokapotomsapresťahovalidorodinnéhodomu.

V rodinnom dome spoločne žili, viedli spoločnú domácnosť a nemali tam žiadne problémy. Svedkyňa
vedela o tom, že aj
stavebné povolenie a aj kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na meno H.. Asi od
7C 136/2010
- 7 -

roku 2008 sa H. vyskytoval v dome sporadicky, mal vtedy nejaké známosti a bý-
val u iných slečien. V roku 2010 sa vrátil do domu, vymenil zámky na dverách a vysťahoval V. z domu
a odviezol jej veci do nejakých skladov v B..

Svedkyňa H., matka odporcu, uviedla, že bola proti vzťahu jej syna s navrhovateľkou, pretože už bola
predtýmvydatá.Srodinounavrhovateľkysanenavštevovali.Taktiežnechodila ksynovianavrhovateľke.
Nikdy sa ich nepýtala na ich spolužitie ani na to ako stavajú rodinný dom. Keď sa jej syn rozhodol stavať
bol za svojím bratom požičať si peniaze na pozemok a niečo mal zdedené. Uviedla, že synovi taktiež
dal nejaké peniaze, ale odmietla sa vyjadriť koľko.

Brat odporcu V. uviedol, že pozemok kupoval on. Potom bratovi povedal, že si môže zobrať z pozemku
časť, ktorú chce. Zobral si na to úver. Bola to výhodná kúpa, pretože za cenu, ktorú pozemok kúpil,
po odčlenení pozemku pre brata, mohol pozemok zase predať. Dom brat financoval tak, že mu svedok
dal viackrát peniaze, aj matka a potom z toho, čo zarobil. Odmietol sa vyjadriť k tomu, koľko peňazí

bratovi požičal.

Svedok Y. uviedol, že pani R. pozná od roku 1993, kedy pracovala na katastri. Keď spoznal H. v roku
1996, tak spolu s pani R. vystupovali ako životní partneri a v tej dobe žili v spoločnej domácnosti. Dcérapani R.j mala výborný vzťah s pánom P. a vnímala ho ako otca. Príležitostne sa s nimi stretával, chodili
na spoločné lyžovačky a poznali sa spoločensky. Niekedy v roku 2000 mu pani R. uviedla, že si s pánom
P. kúpili pozemok v F. a ponúkla mu na predaj pozemok , ktorý kúpil brat pána P.. Svedok tenot pozemok

kúpil a ide o pozemok vedľa pozemku účastníkov. Účastníci začali stavať svoj rodinný dom rok skôr
ako svedok. Z toho dôvodu sa stretával s účastníkmi aj na stavbe. Obaja účastníci na stavbu chodili
pravidelne a zabezpečovali stavebné práce. V tej dobe bývali v byte pani R. v H. a potom sa rozhodli a
tento byt predali, aby mali peniaze na stavbu domu. Práve účastníci mu poradili, ako si môže zobrať úver
zo ŠFRB, ktorý si potom aj zobral. Bolo potrebné mať istý príjem a svedok vie, že v tom roku z účastníkov

spĺňal podmienky pre úver len pán P.. Obaja účastníci sa vtedy výslovne dohodli, že papiere sa preto
budú vybavovať na pána P. To však nič nemenilo na tom, že tento dom mal byť ich spoločný, ktorý
stavali vždy deklarovali hlavne ústne, že tento rodinný dom malil mať spoločne, stavali ho spoločne. Keď
svedok kolaudoval svoj dom v roku 2004, tak účastníci už v rodinnom dome bývali spoločne s dcérou
pani R.. V roku 2008 počul, že vzťahy medzi účastníkmi už nie sú také ideálne. V dome bývali účastníci
do roku 2010, kedy sa pani R. odsťahovala. Pán P. jej znemožnil vstup do domu a vjazd na pozemok

a vymenil zámky na dome.

Svedkyňa F. sa s odporcom zoznámila v roku 2005. V tom období bývala pani R. v rodinnom dome v
F.. Intímny vzťah s odporcom nadviazala v roku 2007 a z tohto vzťahu sa im narodila dcéra X.. Odporca
jej uviedol, že v dome nemôže zatiaľ bývať s tým, že on staval dom a časť pozemku má vlastniť pani

R.. Odporca podával na súd asi vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku. S odporcom
sa rozišla v roku 2010.

Z poručenského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8P 121/2010 vyplýva, že F. porodila dňa 03.06.2009
mal. X., ktorej ako otec bol zapísaný v rodnom liste H.r. V návrhu uviedla, že s otcom dieťaťa nežila v

spoločnej domácnosti a tento ju
opustil v 8 mesiaci tehotenstva. V konaní sa odporca vyjadril, že s F. žil od narodenia dieťaťa v júni
2009 do mája 2010. Pre určenie výživného je v spise doložený
príjem odporcu v roku 2009 u spoločnosti P..., kde odporca pracoval od roku 2004 do februára 2010.
Jeho priemerný čistý mesačný príjem v roku 2009 predstavoval sumu cca 350,- Eur. Od júla 2010 bol

jeho príjem mesačne v sume 320,- Eur.

Sestra navrhovateľky F. uviedla, že odporcu pozná 20 rokov od kedy sa spoznal s jej sestrou V..
Spoločne začali žiť asi od roku 1994, kedy sa nasťahoval k nej do bytu. Svedkyňa bývala v byte nad nimi,
a preto sa pravidelne stretávali a chodili na dovolenky. Účastníci žili ako manželia, spoločne nakupovali

a spoločne viedli domácnosť. Spolu s nimi bývala aj dcéra navrhovateľky, ktorá mala dobrý vzťah s
odporcom. V roku 2000 zohnala navrhovateľka pozemok v F. a spoločne sa dohodli, že si ho kúpia a
postaviasitamrodinnýdom.NapozemoksipožičalipeniazeododporcovhobrataV.apotomtampredali
polovicu pozemku pánu J. a z toho potom vrátili túto pôžičku. Potom potrebovali peniaze na stavbu
domu. Rozhodli sa, že si najskôr zoberú úver zo ŠFRB a svedkyňa im bola na tomto úvere ručiteľkou.

Spoločne si ako druh a družka tento úver nemohli zobrať a dohodli sa, že úver si zoberie odporca, ktorý
spĺňal podmienky pre poskytnutie úveru. Navrhovateľka o malú čistku nedosahovala potrebný príjem.
Asi v roku 2002 matka dostala peniaze od brata a vtedy dala aj navrhovateľke a aj svedkyni po 50.000,-
Sk. Navrhovateľka mala taktiež stavebné sporenie a odtiaľ taktiež zobrala peniaze na stavbu domu.
Nejaké peniaze dala odporcovi aj jeho matka. Keďže im to nestačilo dohodli sa, že navrhovateľka

predá byt a urýchlene dokončia dom tak, aby sa mohol kolaudovať. Byt sa predal do rodiny za necelých
1.000.000,- Sk s tým, že ešte rok mohli v tomto byte bývať účastníci zadarmo. Svedkyňa taktiež v tej
dobe stavala dom so svojím priateľom . Navrhovateľka kolaudovala dom v roku 2003 a v tej dobe ešte
nemali kuchyňu. Túto si účastníci kupovali v roku 2004 a kupovali si vtedy rovnaké kuchyne spoločne
so svedkyňou. V roku 2004, keď sa sťahovali, tak v dome ešte nemali dvere a tieto kupovali s úveru,

ktorý si zobrala navrhovateľka z Prvej stavebnej sporiteľne a. s. Bratislava. Obidva domy stavali aj
navrhovateľka a aj svedkyňa svojpomocne. Jej priateľ mal vozidlo áviu a všetok materiál sa vozil pre
obidva domy. Na stavbu chodila pomáhať celá rodina a hlavne ich otec. Dom dokončovali aj po tom,
ako sa do domu nasťahovali. Spoločne postavili prístrešok a potom bazén. V dome účastníci žili bez
problémov do roku 2008, kedy nastali problémy v ich spolužití, pretože odporca nadviazal vzťah s inou

ženou. V rodine vedeli, že pokiaľ si odporca zobral úver zo ŠFRB, tak sa s domom nedalo nakladať.
Účastníci boli dohodnutí, že po uplynutí lehoty podľa zmluvy s fondom odporca prevedie polovicu domu
na navrhovateľku. Rodina a priatelia naliehali na navrhovateľku aj odporcu, aby si o tom spísali nejakú
dohodu o tomto prevode. Svedkyňa túto dohodu videla a aj čítala a obaja účastníci ju podpísali. Odporcavšak dohodu nedodržal a zakázal celej rodine chodiť do F.. Vyhlásil sa za jediného majiteľa domu a viac
sa sním nedalo hovoriť. Podľa svedkyne celkovo účastníci použili na stavbu domu úver zo ŠFRB asi
v sume 650.000,- Sk, navrhovateľka na dom použila dva úvery z prvej stavebnej a to okolo 300.000,-

Sk a potom ešte použila okolo 1. mil. Sk.

Odporca namietal skutočnosť, že by účastníci stavali rodinný dom do podielového spoluvlastníctva.
Potvrdil, že navrhovateľka mala záujem v budúcnosti sa stať podielovou
7C 136/2010

- 9 -

spoluvlastníčkou domu, avšak bola uzrozumená s tým, , že stavebníkom a vlastníkom domu je odporca.
Svedčí o tom súhlas, ktorý dala odporcovi, aby na spoločnom pozemku postavil rodinný dom. Taktiež
podpísaná dohoda o budúcom prevode vlastníctva, kde opäť bola uzrozumená s tým, že výlučným
vlastníkom je odporca. Z toho dôvodu medzi účastníkmi neexistovala dohoda , v zmysle ktorej by sa

navrhovateľka v dôsledku výstavby domu stala
podielovou spoluvlastníčkou. Odporca si bol vedomý, že je od počiatku stavebníkom a že nie je možné
postaviť rodinný dom v režime podielového spoluvlastníctva a ani nie je možné previesť v tej dobe podiel
na navrhovateľku v rozpore s podmienkami ŠFRB. Namietal tvrdenie navrhovateľky o tom, že odporca
nemal príjem a bol nezamestnaný, keďže v čase brania si úveru príjem mal a spĺňal podmienky pre

jeho poskytnutie. Namietal taktiež investovanie 1 mil. Sk zo strany navrhovateľky na výstavbu domu,
ktoré získala z predaja bytu, keďže podľa kúpnej zmluvy predala byt za 162.620,- Sk. Podľa odporcu
si za tieto peniaze kúpila motorové vozidlo Opel Corsa. Poukázal na doklady, ktorými navrhovateľka
dokladovala čerpanie úveru 300.476,80 Sk z J. a. s., ktoré nezodpovedajú realite a žiadna z týchto
investícií nebola na dome vykonaná. Napr. doklad o použití materiálu YTONG alebo HEBEL, ktorý na

dome použitý nebol. Doložil do spisu doklady - faktúry o skutočne zakúpených materiálov na rodinný
dom. Z toho dôvodu žiadal vo veci vykonať znalecké dokazovanie na preukázanie, či materiál uvedený
navrhovateľkou bol na stavbe použitý a vo veci vypočuť remeselníkov, ktorý na stavbe pracovali.

Súd návrhu odporcu na vykonanie znaleckého dokazovania a na vypočutie remeselníkov nevyhovel,

keďže tieto dôkazy považoval za neúčelné a nadbytočné vzhľadom na predmet sporu.

Navrhovateľka uviedla, že pokiaľ sa spočíta suma peňazí, ktorú odporca preukazuje na výstavbu domu
tak celkovo išlo o sumu 713.000,-Sk, z čoho mu ŠFRB poskytol sumu 600.000,- Sk a podľa informácií
navrhovateľky matka mu dala sumu 100.000,-Sk. Celkom teda odporca mohol prispieť na stavbu domu

z vlastných peňazí sumou 13.000,-Sk. Odporca nepreukázal skutočnosť, ktorú tvrdil, že dostal peniaze z
dedičstva. Podľa dedičského rozhodnutia po neb. otcovi odporcu, po ktorom zdedili jeho dvaja synovia
polovicu domu. Odporca tvrdil, že brat ho z domu vyplatil, avšak predmetný dom v 1/4-ine má odporca
stále vo vlastníctve. Taktiež odporca vlastní podiel na ornej pôde, pričom jeho hodnota je absolútne
minimálna s tým, že odporca nepreukázal, že by bol odpredal nejaký majetok v priebehu výstavby

rodinného domu.

Svedkovia manželia Y.i zhodne uviedli, že keď kupovali pozemok v F. účastníci už mali svoj pozemok
kúpený. VV roku 2002 si ho oplotili. Vedia, že rodinný dom si stavali spoločne, aj ho postavili a spoločne
v ňom aj bývali. Nevedeli sa vyjadriť k otázke financovania stavby.

Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 123 Obč. zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

7C 136/2010
- 10 -

Podľa § 132 ods. 1 Obč. zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 136 ods. 1 Obč. zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodie-
lové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskopráv-nych vzťahov nesmie

bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.
Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, či už fyzických alebo právnických osôb.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť
len medzi manželmi.
Podielové spoluvlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,

rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom (§
132 ods. 1 OZ ), ak na strane
nadobúdateľov vystupuje viacero osôb.
Na posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých

osôb, je rozhodujúca dohoda o vzniku spoluvlastníckych vzťahov k budovanej stavbe uzavretá medzi
týmito osobami. Táto dohoda nemusí byť písomná a nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred
dohodli na veľkosti spoluvlastníckych podielov. Z jej obsahu však musí byť nad všetky pochybnosti jasné,
že účastníci podielové spoluvlastníctvo chceli založiť (R č. 16/1983, uznesenie NS SR sp. zn. 22 Cdo
1456/2003).

Na uzatváranie takejto dohody sa vzťahujú všeobecné ustanovenia § 34 a nasl. Obč. zákonníka
o právnych úkonoch. Zákon na jej uzavretie nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu, preto môže
byť dohoda urobená buď ústne alebo písomne, alebo tiež iným než výslovným spôsobom
(konkludentne), ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť (pozri § 35
ods. 1 Obč. zák.). Či už je takýto právny úkon urobený v tej alebo onej forme, na jeho

platnosť sa vyžaduje splnenie požiadaviek určitosti a zrozumiteľnosti ustanovených zákonom (pozri
§ 37 OZ ). Z obsahového hľadiska
musí byť z dohody zrejmé, že účastníci tohto právneho úkonu sa aj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti
vopred dohodli (teda skôr, než sa začalo so stavbou), na založení podielového spoluvlastníctva k stavbe

(rozsudok NS SR 4 Cdo 93/99, rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1456/2003). Nie je ani potrebné, aby
sa účastníci vopred dohodli aj o výške spoluvlastníckych podielov.

Ak sa účastníci vopred nedohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov, resp. ich
dohoda je tejto časti neurčitá, platí nevyvratiteľná zákonná podmienka, že podiely všetkých

7C 136/2010
- 11-
spoluvlastníkov sú rovnaké (§ 137 ods. 2 OZ ).

Vlastníctvo k novo zhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu postavil s (právne rele-vantne
prejaveným) úmyslom mať ju pre seba. Pokiaľ takto uskutoční spoločne stavbu viac osôb, bez toho, aby
medzi nimi bola ohľadom právnych vzťahov k vytvorenej stavbe uzatvo-rená výslovná dohoda. V takom
prípade nemožno proste konštatovať, že spoluvlastníctvo nevzniklo, pretože by nebolo zrejmé, ktorá z
viacerých osôb vytvárajúcich vlastnou činnosťou stavbu sa stane jej vlastníkom. Preto, pokiaľ stavbu

vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctvo k novej stavbe neuzavreli výslovnú dohodu, pričom z okolností
veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb, stavebníkom sú
všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby ( rozsudok NS ČR sp zn. 22
Cdo 349/2004).
Na základe takto citovanej platnej judikatúry a ustanovení Obč. zákonníka dospel súd k záveru, že

medzi účastníkmi došlo k dohode o založení podielového spoluvlastníctva a to ešte pred začatím stavby
rodinného domu. Vyplýva to jednoznačne z okolností, za akých k tejto dohode došlo. Účastníci začatím
stavby rodinného domu žili spoločne a viedli niekoľko rokov spoločnú domácnosť. Spoločne sa dohodli,
že si kúpia pozemok a postavia rodinný dom, čo potvrdili viacerí svedkovia (E.). Skutočnosť, že savzájomne dohodli na založení podielového spoluvlastníctva preukazuje predovšetkým bezprostredná
kúpa pozemkov, na ktorých sa dohodli, že si postavia rodinný dom. Tieto pozemky si kupovali do
podielového spoluvlastníctva a to v podiele každý v jednej polovici. Dohoda bola uzavretá jednak ústne

pri kúpe pozemkov, kde obaja účastníci vyslovili svoj zámer spoločne si postaviť rodinný dom - vybrali
si projekt domu, spoločne požiadali o vydanie stavebného povolenia, na mená oboch účastníkov bolo
vydané oznámenie o zahájení stavby a spoločne pripravovali financovanie stavby rodinného domu.
Ďalej bola potvrdená samotným konkludentným konaním oboch účastníkov. Ich konanie nevzbudzovalo
pochybnosti o tom, že ich vôľou je spoločná stavba a spoločné žitie v rodinnom dome a taktiež spoločné

financovanie stavby. Skutočnosť, že stavebné povolenie i kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na meno
odporcu nezakladá výlučné vlastníctvo v zmysle občianskoprávnom (rozsudok NS sp. zn. 22 Cdo
1174/2001). Vlastníkom vytvorenej stavby je jej stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda osoba,
ktorá mala v úmysle stavbu nadobudnúť do svojho vlastníctva. Stavebník v tomto zmysle nemusí byť
totožný so stavebníkom v zmysle správneho práva, resp. s účastníkom stavebného konania /R 36/74).
Ich vzájomnú dohodu potvrdzuje aj písomne spísaná dohoda o prevode vlastníctva, v ktorej obaja

účastníci potvrdili spoločný úmysel založiť podielové spoluvlastníctvo, k čomu v písomne forme nedošlo
len z dôvodu, že úver, ktorý potrebovali na financovanie stavby rodinného domu, si nemohli zobrať obaja
účastníci, ale len odporca, ktorý v tom roku spĺňal podmienky na jeho poskytnutie. Z toho dôvodu došlo
aj k zmene v stavebnom povolení, ktoré bolo vydané na meno odporcu. V konaní bolo preukázané, že
odporca nemal finančné prostriedky na stavbu rodinného domu okrem poskytnutého úveru 600.000,-Sk

a finančnej čiastky, ktorú mu poskytla matka a to v nezistenej výške. Odporca v konaní nepreukázal,
aké iné finančné prostriedky mal na výstavbu. Splácanie tohto úveru zabezpečovala navrhovateľka
na základe splnomocnenia odporcu. Okrem toho navrhovateľka od počiatku zabezpečovala všetky
potrebné a nevyhnutné veci týkajúce sa stavby rodinného domu. Zabezpečila pozemok na výstavbu,
podieľala sa na financovaní stavby a to vo väčšej miere ako odporca, čo konkrétne potvrdil v priebehu

výstavbu domu sám odporca v uzavretej dohode o budúcom prevode nehnuteľností. Vyplýva to aj z
doložených zmlúv, ktoré navrhovateľka uzavrela s J. a. s. a zo zmlúv o predaji bytu, pozemku a garáže.
Taktiež túto
7C 136/2010
- 12 -

skutočnosť potvrdili svedkovia najmä F. V danom prípade je irelevantná skutočnosť, ako účastníci
dokladovali poskytnuté úvery či už zo ŠFRB resp. úver poskytnutý navrhovateľke z J. a. s. Väčšina
písomných dokladov o technických podmienkach výstavby a napojenia rodinného domu na inžinierske
siete bola vystavená na meno navrhovateľky a svedčí o jej činnosti a podiele na výstavbe rodinného
domu (projektová dokumentácia, plyn, voda, prístrešok, žumpa, žiadosti a pod.) Možno konštatovať, že

predmetná stavba rodinného domu vznikla spoločnou činnosťou oboch účastníkov. Dôkazom existujúcej
dohody medzi účastníkmi bola aj skutočnosť, že obaja účastníci sa po kolaudácii do rodinného domu
spoločne nasťahovali a v tomto rodinnom dome pokračovali vo vedení spoločnej domácnosti. Za
tohto stavu potom nebolo na navrhovateľke, aby preukázala existenciu dohody o vzniku podielového
spoluvlastníctva, ale bolo vecou odporcu, ktorý ju popieral, aby tvrdil a preukázal existenciu dohody

o jeho výlučnom vlastníctve k domu. V konaní však nebolo preukázané, že by odporca vystupoval v
stavebnom konaní ako stavebník preto, že by mal stavbu nadobudnúť do výlučného vlastníctva a z
vykonaného dokazovanie nevyplýva, že by sa účastníci dohodli tak, že navrhovateľka len pomôže
odporcovi so stavbou a na oplátku bude môcť stavbu používať.
Na základe uvedeného súd návrhu navrhovateľky vyhovel a rozhodol, že navrhovateľka je podielovou

spoluvlastníčkou v podiele jednej polovice rodinného domu a garáže, ktorý postavila spoločne s
odporcom, keďže na takomto určení navrhovateľka preukázala naliehavá právny záujem. Zároveň určil,
že je podielovou spoluvlastníčkou aj drobných stavieb, ktoré boli postavené v súvislosti s výstavbou
rodinného domu, ako prístrešku, strojovne k bazénu, oplotenia parc.č. XXXX/XX, studne a vonkajších
úprav, tak ako sú uvedené a ohodnotené v znaleckom posudku A. č. X/XXXX, keďže toto príslušenstvo

sa nezaznamenáva do katastra nehnuteľností a bez určenia spoluvlastníckeho vzťahu aj k týmto
veciam by bolo postavenie navrhovateľky neisté najmä v budúcnosti možného zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva účastníkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p. , kedy v zložitých prípa-doch, najmä z dôvodu
väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže
rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na tunajší súd, písomne, dvojmo. V odvolaní, z ktorého má byť zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, a čo sleduje a ktoré
musí byť podpísané a datované, sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu sme-
ruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (205 O. s.p). Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho
trovy.