Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/101/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113210483
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7113210483.1

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I, sudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou, v právnej veci žalobcu: L.. F. O., D..
XX.X.XXXX, A. X, R., zastúpeného JUDr. Petrom Harakalym, Kováčska 28, Košice, proti žalovanej:
Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, IČO: 310 690 904, zastúpenému advokátom
JUDr. Gabrielom Gulbišom, Němcovej 22, Košice, v konaní o zaplatenie 1.505 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.504,25 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9%

ročne zo sumy 1.504,25 Eur od 28.5.2012 do zaplatenia a nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcu
trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 380,06 Eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 90 Eur na účet súdu do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 29.4.2013 sa žalobca domáhal zaplatenia 1.505 Eur so 9 % úrokmi z omeškania od
28.5.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca s právnym predchodcom žalovaného uzavrel poistnú

zmluvu, ktorá je evidovaná ako UDP-K 5034000007 uzatvorenou dňa 4.6.1997, so začiatkom poistenia
27.5.1997 na dobu 15 rokov, t.j. do 27.5.2012 s tým, že doba platenia poistného bude trvať 10 rokov.
Poistiteľ (žalovaná) vydala poistenému (žalobcovi) dňa 4.6.1997 písomné potvrdenie poistnej zmluvy, t.
j. poistku. Výška poistného bola dojednaná vo výške 2.478 Sk. Poistná zmluva bola uzavretá na poistné
riziko (poistnú udalosť) smrti a dožitia s tým, že v prípade smrti poistná suma je 30.000 Sk a v prípade
dožitia poistná suma je 45.317 Sk. Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky pre

životné poistenie (ďalej VPP). Dojednaný obsah poistnej zmluvy bol zmluvnými stranami počas trvania
poistenia, až do roku 2008 plne akceptovaný. Žalobca nikdy podmienky poistnej zmluvy neporušil. Nikdy
neadresoval žalovanému úkon, ktorým by prejavil vôľu uzavretú poistnú zmluvu zmeniť, resp. zrušiť.
Nevykonal úkon, ktorý by mal za následok zánik poistno-právneho vzťahu. Napriek tomu žalovaný v roku
2008, ako následok vykonania kontroly Národnou bankou Slovenska, jednostranným a autoritatívnym
vynucovaním sa snažil zmeniť obsah predmetnej poistnej zmluvy. Takéto konanie žalovaného je jednak

konanímvrozporesust.§2ods.2,§493,§788,§816Občianskehozákonníka,akoisčlánkom6,čl.13,
16 VPP. Je aj konaním v rozpore s princípmi právneho štátu, kde platí zásada právnej istoty a dôvery v
právny poriadok a tým návrhy na retroaktivitu právnych predpisov nie sú vlastné právnemu štátu. Takéto
konanie je aj v rozpore s účelom a cieľom poistenia. Žalobca veľmi dôrazne tieto jednostranné návrhy
žalovaného odmietol. Nesúhlasil so zmenou obsahu poistnej zmluvy, ani so skončením právneho vzťahu
založeného poistnou zmluvou. Žalovaný napriek razantnému nesúhlasu žalobcu k jednostrannému

konaniu žalovaného, písomným oznámením zo dňa 23.6.2008 žalobcovi oznámil, že dňa 16.5.2008
došlo k zániku poistenia v zmysle čl. 11 ods. 2 VPP a poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne,nie sú už predmetnou poistnou zmluvou kryté. K zániku poistenia, v zmysle obsahu písomného podania
zo dňa 23.6.2008 podľa žalobcu nedošlo zákonným spôsobom, ktorý je upravený v ust. § 800 až §
803 Občianskeho zákonníka, v čl. 4, čl. 5, čl. 11 ods. 2 VPP. Takýto úkon žalovaného je nedovoleným

úkonom,ktorýnemáoporuvustanoveniachObčianskehozákonníka,anivoVPP.Žalovanýbolžalobcom
písomne vyzvaný na vyplatenie poistného plnenia vo výške 1505 Eur v zmysle poistnej zmluvy. Žalovaný
však predmetné poistné plnenie nevyplatil.

Žalovanývosvojompísomnomvyjadrenízodňa27.5.2013uviedol,žepovažujezanesporné,žežalobca

s ním uzavrel poistnú zmluvu typ UDP-K č. 5034000007 so začatím doby poistenia od 27.5.1997
pre prípad smrti a dožitia na dobu 15 rokov do 27.5.2012 s výškou ročného poistného 2.487 Sk.
Žalobca platil dohodnuté poistné po dobu 10 rokov. So žalobcom žalovaný dohodol výšku poistnej sumy
pre prípad smrti vo výške 30.000 Sk (995,82 Eur) a pre prípad dožitia vo výške 45.317 Sk (1.505
Eur). Žalovaný ďalej poznamenáva, že súčasťou uzavretej poistnej zmluvy boli aj VPP pre životné
poistenie odporcu ( pôvodný názov odporcu v čase uzavretia poistnej zmluvy bol Prvá česko-slovenská

poisťovňa, akciová spoločnosť Košice), ktoré boli schválené Ministerstvom financií SR ako dozorným
orgánom nad poisťovníctvom pre územie SR pod č. 52/1024/1995 s platnosťou pre poistné zmluvy
uzavreté od 1.6.1995. Žalovaný začal pôsobiť na trhu so životným poistením po založení spoločnosti
od roku 1995, a to po tom, čo ako poisťovňa so životným poistením získal príslušné povolenia od
štátneho orgánu dohľadu nad poisťovníctvom, ktorým bolo v danom čase Ministerstvo financií SR.

Označené skutočnosti sú podľa žalovaného veľmi podstatné pre vykreslenie postupu štátnych orgánov
voči žalovanému, ktorý jednak predchádzal zmluvnému vzťahu so žalobcom a jednak spolu so zmenou
právnej úpravy nezvratne zasiahol do konania žalovaného, ktoré tento pri uzatváraní poistnej zmluvy
nemohol predvídať. Žalovaný s návrhom žalobcu o zaplatenie sumy 1.505 Eur nesúhlasil nakoľko
počas trvania poistného vzťahu došlo k zániku poistenia dňom 16.5.2008 s poukazom na § 575

Občianskeho zákonníka, a teda ku zrušeniu zmluvy s navrhovateľom s ponúknutou výplatou odkupnej
hodnoty vo výške 18 012 Sk (597,89 Eur) podľa § 788 ods. 2 písm. f) Občianskeho zákonníka, a to
z dôvodu následnej nemožnosti plnenia z poistnej zmluvy nezavinenej ani nepredvídanej žalovaným v
spojení so špecifickými skutkovými okolnosťami. Žalovaný v priebehu trvania poistného vzťahu riadne
informoval žalobcu o tom, že v dôsledku kontroly Národnej banky Slovenska ako štátneho orgánu

dohľadu nad poisťovníctvom (orgánom dohľadu nad poisťovníctvom na území SR bolo do roku 2000
najprv Ministerstvo financií SR, potom Úrad pre dohľad nad finančným trhom a od roku 2004 sa ním
stala Národná banka Slovenska podľa zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom) u
žalovaného zo strany NBS tomuto uložené prijať v stanovenej krátkej lehote do 30.4.2008 a pod hrozbou
vysokých finančných pokút nápravné opatrenie na odstránenie zistených nesprávností v súvislosti so

zistením nesprávnych poistno-matematických metód a postupov pri určení výšky poistného a prepočtom
poistného produktu UDP-K, ktorý sa vzťahuje aj na poistný vzťah uzavretý so žalobcom. Zásahom
štátneho orgánu dohľadu nad poisťovníctvom počas kontroly NBS vykonávanej u žalovaného začiatkom
roku 2008 došlo bez zavinenia žalovaného a nepredvídateľne k tomu, že NBS protokolárne konštatovala
nedostatky v kalkulácii poistného produktu UDP-K, ktoré boli inak v priebehu predchádzajúcich kontrol

predchádzajúcich štátnych orgánov v roku 1999 (MF SR) a 2003 (ÚFT) odsúhlasené ako správne a
rezervotvorné. Tento záver bol prijatý teda i napriek tomu, že v roku 1995 tieto postupy pri určení
výšky poistného boli a museli byť vtedajším orgánom štátneho dohľadu - Ministerstvom financií SR
riadne schválené. Žalovaný považuje za potrebné vzhľadom na odstup času súdu objasniť, že v čase
uzavretia poistnej zmluvy účastníkmi patrili tieto poistné zmluvy do kategórie tzv. regulovaných zmlúv,

kde predmet zmluvy - poistný produkt UDP-K a jeho kalkuláciu - schvaľoval od žalovaného nezávislý -
tretí subjekt, a to príslušný štátny orgán, ktorý vykonával štátny dohľad nad poisťovníctvom. Zmluvné
strany poistného vzťahu sa od štátom predurčeného obsahu poistnej zmluvy a jej finančných parametrov
nemohli odchýliť. V dôsledku novej úpravy v právnych predpisoch v oblasti poisťovníctva, a to § 31 a
zákona č. 95/2002 v znení zákona č. 186/2004 Z.z. (účinný od 1.5.2004) a § 35 ods. 1 zákona č. 8/2008

Z.z. o poisťovníctve (účinnosťou od 1.8.2008) tieto ustanovenia zákonov zakazovali, aby poisťovne
poskytovali poistenie za podmienok, keď kalkulované poistné nezodpovedá poistným sumám. Takéto
poistenie by sa stalo objektívnym právom nedovolené. NBS podľa nových právnych predpisov tieto
predpisy aplikovala pri výkone dohľadu nad žalovaným ako subjektom poisťovníctva v roku 2008 a
vyvodila závery o nesprávnosti kalkulácií poistného produktu UDP-K (teda až po takmer dvanástich

rokoch od začatia činnosti odporcu na trhu poisťovníctva, pričom poistná zmluva so žalobcom patrila
medzi prvé poistné vzťahy s týmto produktom poistenia) v čase kontroly v roku 2007-2008, teda inak,
než boli kalkulácie schválené Ministerstvom financií SR v čase uzatvárania poistnej zmluvy žalovaného
so žalobcom v roku 1996. Závery štátnej kontroly z roku 2008 boli diametrálne odlišné od kontroly vroku 1999 a 2003, tieto boli pre žalovaného prekvapivé a nečakané, bol však nútený postupovať podľa
jej záverov a musel prijať pod hrozbou sankcií od NBS opatrenia. Právne postavenie žalovaného v
danej situácii bolo také, že musel zjednať nápravu stavu, ktorý vôbec nezavinil, a to v krátkom čase

a pod hrozbou vysokých sankcií. Žalovaný riešil stav tak, že informoval žalobcu o zmenách poistných
podmienok zásahom kontroly NBS v roku 2008 (v čase, keď žalobcovi do ukončenia poistného vzťahu
zostávali ešte štyri roky), ponúkol navrhovateľovi tri alternatívy zotrvania v poistnom vzťahu s možnosťou
výberu a v prípade neakceptácie ani jednej z nich mu oznámil použitie tretej alternatívy - ukončenia
poistného vzťahu s výplatou odkupnej hodnoty poistenia ku dňu 16.5.2008 z horeuvedených dôvodov.

NBS svoje stanovisko ku kontrolným záverom u žalovaného vykonanej v roku 2007 korigovala viacerými
stanoviskami, ktoré žalovaný predložil ako listinné dôkazy. Žalovaný oznámil žalobcovi skutočnosti
z kontrolných zistení NBS v roku 2007-2008, ktoré mali za následok zánik poistenia so žalobcom.
Žalobca nepristúpil na ponuku žalovaného, a tak v súlade s avizovaným postupom využil žalovaný tretiu
alternatívu a to ukončením poistného vzťahu s nárokom na odkupnú hodnotu poistenia vo výške 18
012 Sk (597,89 Eur), ktorú žalovaný poukázal žalobcovi po zániku poistenia avšak tento ju neprevzal.

Po podaní žaloby s jeho predchádzajúcou výzvou na zaplatenie sumy 1505 Eur poukázal žalovaný
žalobcovi sumu 597,89 Eur dňa 3.5.2013. Žalovaný v tejto výške nerozporuje toto plnenie voči žalobcovi.
Žalovaný po oboznámení sa so žalobným návrhom zotrváva na tom, že po vykonaní správneho prepočtu
poistného mal žalobca na dojednanú výšku poistného plnenia pre dožitie správne platiť nie 2.478 Sk
(82,25 Eur) ročne, ale poistné vo výške 3.744 Sk (124,27 Eur) ročne. Na poistnom preto žalobca dlhuje

žalovanému sumu 12.663 Sk, t. j. 420,33 Eur. Správne a spravodlivo si žalobca svojimi poistnými
platbamivovýške2.478Skročnepredplatilpoistnéplnenievovýške1.083,92Eur(odsumy1.504,25Eur
odrátajúc sumu dlžného poistného vo výške 420,33 Eur). Túto výšku celkového plnenia voči žalobcovi
žalovaný uznáva. Za spornú považuje žalovaný zostávajúcu časť plnenia, ktoré požaduje žalobca od
žalovaného, pretože takéto plnenie, i keď pôvodne bolo dojednané v poistnej zmluve, by bolo plnením

požadovaným bez právneho dôvodu a v rozpore s dobrými mravmi, keďže konečné poistné plnenie pri
dožití sa konca poistnej doby si žalovaný predplatil len v nižšej výške, než bolo pôvodne medzi oboma
účastníkmi dojednané. Nadobudnúť plnenie za neprimeranú cenu je pre nadobúdateľa plnenia, v tomto
prípade žalobcu, síce ekonomicky výhodné, poskytnutie súdnej ochrany takejto situácie by však bolo
v úplnom rozpore aj so štandardami spotrebiteľského práva. Ak by mala byť subjektívna ekonomická

výhodnosť z pohľadu spotrebiteľa tým kritériom, podľa ktorého by sa mali určovať podmienky platnosti a
záväznosti právnych úkonov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, „Existovalo by tu riziko, že by sa vzťah
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom opäť dostal do nerovnováhy a tentoraz výlučne
v prospech spotrebiteľa. Odstránil by sa tým síce rozdiel medzi zmluvnými právami a povinnosťami v
prospech predajcu alebo dodávateľa, čo by zodpovedalo cieľom smernice, ale nezabezpečila by sa tým

rovnováha sledovaná tvorcom smernice. Tvorca smernice sledoval vyrovnanie existujúcich nevýhod pre
spotrebiteľa. Nemožno ale vychádzať z toho, že chcel spotrebiteľovi dopomôcť k právnemu postaveniu,
ktoré by prevyšovalo postavenie, aké obyčajne majú v obchodnom styku dvaja rovnocenní zmluvní
partneri.“ (bod 65 návrhov generálnej advokátky k Rozsudku Súdneho dvora ES sp.zn. C-453/2010
z 15.3.2012). Skutkovo podobný prípad, aký je predmetom tohto konania, slovenský právny poriadok

výslovne nerieši, preto je na mieste eurokonformný prístup súdu. V prejednávanom prípade ide o
súbeh okolností, ktoré napĺňajú predpoklady, za akých súd môže podľa čl. 1:101 ods. 4 aplikovať čl.
6:105, čl. 6:106 ods. 2 alebo čl. 6:111 Princípov európskeho zmluvného práva. Žalobcom navrhované
usporiadanie pomerov nie je správne a ani spravodlivé. Trvanie na zmluvnom vzťahu a na plnení z neho,
pokiaľ už netrvá, v ktorom je inkorporovaná neprimeraná cena spôsobujúca výraznú nerovnováhu medzi

zmluvnými stranami, nemôže byť v súlade s dobrými mravmi a nemôže byť spravodlivé. Je faktom, že
podmienky, za akých zmluvné strany uzatvorili poistenie, sa pod vplyvom vonkajších okolností podstatne
zmenili. Za danej situácie je nutná korekcia nespravodlivosti vyplývajúcej zo zmluvnej nerovnováhy
spôsobenej následnými udalosťami, ktoré strany nemohli odôvodnene pri uzavieraní zmluvy predvídať,
a to spravodlivým usporiadaním zmluvného vzťahu, preto navrhol uzavretie súdneho zmieru.

Žalobca podal dňa 20.6.2013 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.5.2013 stanovisko, podľa ktorého
vyjadrenie žalovaného nemá oporu v ust. OZ, ani vo VPP pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou
poistnej zmluvy. Rovnaké postavenie účastníkov občianskoprávnych vzťahov je bez ohľadu na to, či ide
o fyzické alebo právnické osoby, prípadne štát. Znamená to, že právne nie sú vzájomne jeden druhému

nadriadení ani podriadení. Preto zásadne žiaden z nich nemôže jednostranne druhému vnucovať
svoju vôľu. Predovšetkým platí to, čo si subjekty dohodli. Ak by sa odchýlili od zákonných ustanovení,
ktoré majú kogentnú povahu, boli by ich prejavy neplatné. Z ust. § 493 OZ vyplýva, že záväzkový
vzťah nemožno zmeniť bez súhlasu jeho strán (na to poukazovala aj NBS v listoch adresovanýchžalovanému) a zmluvou spotrebiteľskou. Poistenie je upravené v XV. hl. OZ, ide o osobitnú úpravu,
ktorá má vo vzťahu k všeobecnej prednosť. Poistná zmluva predstavuje typický príklad dvojstranného
odplatnéhonominátnehoprávnehoúkonuzakladajúcehozáväzkovoprávnyvzťah.Platnáprávnaúprava

neumožňuje účastníkom poistno-právneho vzťahu, aby sa v zmluvných dojednaniach odchýlili od znenia
kogentných ustanovení OZ. Kogentným ustanovením v danom prípade je § 788 ods. 2,3,4, § 793, §
800 (okrem ods. 2) a pod. Akákoľvek odchýlka od znenia kogentných ustanovení OZ je sankcionovaná
ich absolútnou neplatnosťou (§ 39, § 41 OZ). Tvrdenie žalovaného, že počas trvania poistného vzťahu
došlo k zániku poistenia dňom 16.5.2008 podľa ustanovenia § 575 OZ, a teda došlo ku zrušeniu zmluvy

s ponúknutou výplatou odkupnej hodnoty vo výške 18012 Sk (597,89 Eur) je zavádzajúce. Takéto
tvrdenie nemá oporu v ustanoveniach OZ. K zániku poistno-právneho vzťahu nemohlo a nemôže dôjsť
v zmysle ustanovenia § 575 OZ. Z ustanovenia § 575 ods. 1 OZ vyplýva, že ak sa plnenie stane
nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Poistenie môže zaniknúť len zo zákonných dôvodov v
zmysleustanovení§800,§802,§803ods.3OZ,resp.uplynutímdoby,naktorúbolodojednané.Poistiteľ
však ani nemôže podľa ustanovenia § 800 ods. 1 OZ vypovedať poistenie osôb, s výnimkou poistenia

pre prípad úrazu. K zrušeniu poistenia v danom prípade nemohlo dôjsť ani v zmysle článku 11 VPP pre
životné poistenie. K zrušeniu poistenia s výplatou odbavného môže dôjsť jedine vtedy, keď o to požiada
poistený z vlastnej vôle. Poistený (žalobca) však o zrušenie poistenia s výplatou odbavného nepožiadal,
a žalovanému takýto úkon neprislúcha. Z kogentného ust. § 788 ods. 2 písm. a) OZ vyplýva, že poistná
zmluva obsahuje najmä výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy.

Zákonodarca týmto ustanovením chcel zohľadniť prax poisťovní, ktoré v prípadoch životného poistenia
garantujú výplatu určitého plnenia. Aj z ust. § 816 OZ jednoznačne vyplýva, že z poistenia osôb má
poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok
alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane
poistná udalosť. To, že poistenému (žalobcovi) z poistenia pre prípad smrti alebo dožitia je poisťovňa

povinná vyplatiť dojednanú poistnú sumu, ak poistený zomrie v dobe trvania poistenia alebo ak sa
dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve, jednoznačne vyplýva aj z článku 16 ods. 1 VPP pre životné
poistenie. Jednostranná korekcia poistného plnenia vnucujúca žalovaným vo výške 1.083,92 Eur je
absolútne neplatná (viď § 2 OZ). Takéto konanie žalovaného v predmetnej právnej veci je v rozpore s
ustanoveniami OZ, v rozpore z VPP pre životné poistenie, v rozpore s poistnou zmluvou, v rozpore s ust.

§ 53 ods. 3 písmena h), i) OZ. Kogentné ust. § 788 v ods. 2 písmena b) OZ ukladá, že poistná zmluva má
obsahovať aj výšku poistného, čo je logickým dôsledkom splnenia náležitosti určitosti právneho úkonu.
Splnenie povinností poisteným, ktoré mu vyplývajú z § 793 OZ majú veľký význam aj na určenie výšky
poistného, ktorú stanovuje poistiteľ, čo je zrejmé z čl. 7 VPP pre životné poistenie. Z korekcie poistného
plnenia, žalovaný odpočítal poistné určené ním dodatočne a jednostranne. Odpočítal poistné určené

jednakspätne,bezsúhlasupoisteného,svojvoľne.Takétojednostrannékonaniežalovanéhojevrozpore
s citovanými ustanoveniami OZ. Žalobca v tomto prípade, k dodatočne určenému a požadovanému
poistnému zo strany žalovaného, poukazujúc na ust. § 100 OZ, vznáša námietku premlčania.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní ešte uviedol, že z ústavnej judikatúry vyplýva, že poistná

zmluva je špecifický typ zmluvy, predstavuje určitý medzistupeň medzi právom verejným a súkromným,
kde ako bolo preukázané verejná moc určitým spôsobom zasahuje, čiže v danom prípade je tu možné
prelomiť zásadu pacta sunt servanda. Má za to, že správna suma poistného plnenia je 1.083,22 Eur-

Právny zástupca žalobcu uviedol, že poistný vzťah je výslovne upravený Občianskym zákonníkom v XV.

hlave a akýkoľvek iný vzťah tretej osoby, či už v oblasti verejného práva nemá vplyv na úpravu tohto
vzťahu, ktorý je upravený normami súkromného práva a tieto majú prednosť pred akýmikoľvek inými
ustanoveniami.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi účastníkov a oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov - poistka UDPK č. 5034000007 zo 4.6.1997, všeobecné poistné podmienky pre životné

poistenie platné pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995, oznámenie žalovaného o zániku poistenia
z 23.6.2008 adresované žalobcovi, emailová komunikácia žalobcu adresovaná [email protected]
zo 14.8.2008 a z 11.7.2008, z 9.6.2008, 6.5.2008, 29.4.2008, list žalovaného
adresovaný žalobcovi z 23.6.2008 označený ako oznámenie o zániku poistenia s výplatou kúpnej
hodnoty, taktiež list z 15.5.2008 žalovaného adresovaný žalobcovi označený ako prepočet a zvýšenie

poistného produktu UDPK - odpoveď, list z 25.4.2008 s prílohou formulár nazvaný stanovisko k zvýšeniu
poistného k poistnej zmluve, výzva právneho zástupcu žalobcu adresovaná žalobcovi z 11.4.2013
na poistné plnenie z poistnej zmluvy č. UDPK č. 5034000007, návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy
č. 5034000007 doručený žalovanému 29.5.1997 vrátane dotazníka o zdravotnom stave poisťovanejosoby, t. j. žalobcu z 29.5.1997, odpoveď žalovaného adresovaná právnemu zástupcovi žalobcu z
3.5.2013, list Národnej banky Slovenska č. ODT-1355/2012 adresovaný Krajskému súdu v Bratislave z
8.2.2012, list Národnej banky Slovenska adresovaný žalovanému z 29.10.2007 č. ODT-12990/2007-1

označený ako protokol z dohľadu vykonávaného v Prvej československej poisťovni Rapid, a. s., list
Národnej banky Slovenska adresovaný žalovanému z 15.2.2008 označený ako skončenie dohľadu na
mieste, list Národnej banky Slovenska adresovaný žalovanému z 18.3.2008 označený ako žiadosť o
predĺženie termínu - odpoveď, protokol Úradu pre finančný trh o vykonanom dohľade žalovaného, ktorý
bol doručený žalovanému 5.6.2009, ide o protokol z 28.5.2003, časti protokolov z rokov 1999, ktoré

mali byť vyhotovené Ministerstvom financií SR, list Národnej banky Slovenska adresovaný Okresnému
súdu Bratislava IV. 25.4.2012 č. ODT-4291/2012 a UDF-4288/2012, list Národnej banky Slovenska
adresovaný z 30.7.2012 označený ako žiadosť o informáciu a odpoveď pod č. ODT-7467/2012 a zistil
tento skutkový stav:

Žalobca ako poistenec uzatvoril dňa 26.5.1997 so žalovaným ako poisťovateľom poistnú zmluvu typu

UDP-K číslo 5034000007, so začiatkom poistenia 27.5.1997, na dobu 15 rokov, ktorej predmetom bolo
životné poistenie pre prípad smrti a pre prípad dožitia. Bola dojednaná výška poistného 2478 Sk, doba
platenia poistného 10 rokov a výška poistných súm 30.000,- Sk pre prípad smrti a 45317,-Sk pre prípad
dožitia.

Kalkulácia poistného, bola schválená pred uzavretím poistnej zmluvy, a odsúhlasená dozorujúcim
orgánom pre poisťovne dňa 30.5.1995, v tom čase Ministerstvom financií SR. Dňa 18.2.2003 bol
vykonaný dohľad nad činnosťou poisťovne, ktorý bol zavŕšený protokolom Úradu pre finančný trh,
ktorý nezistil žiadne pochybenia v kalkulácii poistnej sadzby UDP-K, ani iných produktov. Na základe
dohľadu vykonávaného NBS v období od 30.4.2007 do 21.2.2008 táto však konštatovala nedostatky

v kalkulačných vzorcoch NBS listom č. ODO 3162/2008 zo dňa 15.2.2008 a určila lehoty, v ktorých je
žalovaná povinná prijať a splniť opatrenia na odstránení a nápravu zistených nedostatkov najneskôr
do 30.4.2008. V protokole NBS bolo konštatované, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-
matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých
produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný. zaväzuje plniť v prípade

nastania poistnej udalosti. Listom NBS z 15.2.2008 boli určené a oznámené lehoty žalovanej na prijatie
a splnenie opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade a na predloženie
písomných správ o tom, a to do 10 pracovných dní od doručenia tohto listu, prijať opatrenia na
odstránenie a nápravu nedostatkov uvedených v protokole z dohľadu vykonaného v PČSP Rapid a.s.,
predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti nedostatočnosti technických rezerv, a to do 31.3.2008

prijaťopatreniananápravunedostatkov,do10.4.2008predložiťNBSsprávuosplnení prijatýchopatrení.
Uvedené lehoty boli predlžené listom z 18.3.2008 a to nasledovne do 10.4.2008, 30.4.2008 a 12.5.2008.

Listom zo dňa 25.4.2008 žalovaná oznámila žalobcovi, že v roku 1995 bol Ministerstvom financií SR
schválený prepočet produktu UDP-K pre žalovaného, ktorý bol neskôr opätovne úradne schválený a

z poistno-technického hľadiska označený ako správny. Žalovaná obdržala vo februári 2008 od NBS,
právneho nástupcu Ministerstva financií v oblasti dohľadu nad finančným trhom list, ktorým uložila
žalovanej prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno-
matematicky zachovať poistné sumy. Prepočítanie poistného sa má bezvýnimočne vzťahovať aj na
poistné zmluvy s už ukončenou dobou platenia poistného. Následne mal žalobca zaujať stanovisko, a to

a) či žiada o zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného bez zvyšovania z dôvodu spätného prepočtu
s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným a prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným
sa môže vysporiadať metódou a postupom určeným poisťovňou, b) či súhlasí s dopočítaním poistného
a jeho ďalším zvýšením podľa metodiky stanovenej NBS, c) že nesúhlasí s dopočítaním poistného ani s
postupom podľa písm. a) a po ukončení poistenia žiada zaslať odkupnú hodnotu stanovenú a vypočítanú

poisťovňou l 15.5.2008 po odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky NBS.

Na uvedené žalobca reagoval tak, že emailom zo dňa 29.4.2008 žalovanému oznámil, že z poistením
tak, ako je, je spokojný. Emailom zo dňa 6.5.2008 žalobca žalovanému oznámil, že nakoľko jej
oznámenie neobsahuje žiaden relevantný dôvod ukončenia poistnej zmluvy predpokladaný poistnými

podmienkami alebo Občianskym zákonníkom, považuje poistnú zmluvu za naďalej platnú a emailom
zo dňa 9.6.2008 že nesúhlasí s alternatívou b) a c) a žiadal o vysvetlenie alternatívy a) taktiež podľa
neho absentuje alternatíva d) zachovanie pôvodných zmlúv vrátane pôvodných Všeobecných poistných
podmienok pre životné poistenia.Žalovaný listami zo dňa 23.6.2008 oznámil žalobcovi zánik poistenia k 16.5.2008 s výplatou odkupnej
hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f) Obč. zák. z dôvodu, že žalobca si nezvolil žiadnu u ponúkaných

alternatív a že zotrvanie v poistnom vzťahu za tejto situácie by znamenalo nárok poistníka vo výške,
ktorá poistno-matematicky nezodpovedá jeho príspevku do poistenia, okolnosti, ktoré boli pri vzniku
poisteniasabezvinyzmluvnýchstránnatoľkozmenili,ževprávnomvzťahuohľadombudúcichzáväzkov
v naprojektovanej výške nemožno spravodlivo zotrvať.

Žalobca emailom zo dňa 11.7.2008 žalovanému oznámil, že jeho list z 23.6.2008 považuje za
bezpredmetný a poukázal na neserióznosť jeho jednania. Emailom zo 14.8.2008 už žalovanému poslal
dva doporučené listy, z ktorých je jasné, že nesúhlasí s variantom B ani C a že varianta A mu doposiaľ
nebola vysvetlená. Šeková poukážka žalovaného 6561124 je z jeho pohľadu nesprávnou a nezákonnou
a preto ju neberie do úvahy. Listom z 11.4.2013 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že
dňa 27.5.2012 vznikla poistná uzdalosť, preto žiada vyplatiť 1.505 Eur.

Žalovaný listom z 3.5.2013 právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že vyplatenie dožitia nie je možné
vykonať, pretože poistná zmluva zanikla k 15.6.2008 a bola žalobcovi zaslaná odkupná hodnota
poštovou poukážkou, ktorá nebola prevzatá, opätovne ju teda zasiela.

Žalobca však ani túto neprevzal.

Podľa čl. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, schválené Ministerstvom financií
SR pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 (ďalej len “VPP”), poistné plnenie je dohodnutá suma alebo
dôchodok, ktoré sú podľa poistnej zmluvy poskytnuté poistiteľom v prípade poistnej udalosti.

Podľa čl. 3 bodu 2 VPP, poistná zmluva je uzavretá podpísaním zmluvnými stranami. U zmlúv, u ktorých
sa nevyžaduje písomná forma, je poistná zmluva uzavretá zaplatením poistného.

Podľa čl. 5 bodu 1 VPP, ak poisťovňa v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka odmietne plniť

pre vedomé porušenie povinnosti pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy poisťovne, poistenie
zanikne dňom odmietnutia plnenia. Zaplatené bežné poistné poisťovňa nevracia, z jednorazového vráti
iba zostávajúcu nespotrebovanú časť.

Podľa čl. 5 bodu 2 VPP, ak odstúpi poisťovňa od poistnej zmluvy z dôvodu vedome nepravdivého a

neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich pravdivom zodpovedaní by zmluvu neuzavrela, vráti
poistníkov zaplatené poistné znížené o náklady, ktoré jej vznikli s uzavretím poistnej zmluvy. Poistník je
povinný vrátiť poisťovni to, čo z poistenia plnila.

Podľa čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid a.s. poistenie

je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdržala. Ak poistník uvedie v žiadosti
neskorší dátum, ku ktorému má byť poistenie s výplatou odbavného zrušené, zruší sa poistenie k tomuto
dátumu.

Podľa čl. 13 bodu 1 VPP, poistnou udalosťou v životných poisteniach môže byť: smrť poistného, dožitie

poistenéhodňadojednanéhovpoistenejzmluve,plnáinvaliditapoisteného,kuktorejdôjdepočastrvania
poistenia.

Podľa čl. 16 bod 1 VPP, z poistenia pre prípad smrti alebo dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť dojednanú
poistnú sumu ak poistený zomrie v dobe trvania poistenia, alebo ak sa poistný dožije dňa dojednaného

v poistnej zmluve.

V odpovedi sp.zn. ODT-7467/2012 z 30.7.2012 na žiadosť o informáciu NBS uviedla, že pri výkone
dohľadu nad poskytovateľmi poistenia prepočítava prostredníctvom svojich pracovníkov správnosť
kalkulácií jednotlivých poistení s využitím metód a princípov poistnej matematiky a štatistiky, čím

je možné zistiť, čije poistenie ekonomicky reálne. Významným ukazovateľom ekonomickej reálnosti
niektorých typov poistení sú tzv. technické rezervy, ktoré poisťovne vytvárajú taktiež podľa špecifických
poistno-matematických vzorcov. Orgán štátneho dozoru nad poisťovníctvom kalkulácie a sadzby
poistného po zistení, že sú poistno-matematicky správne, schválil, čím sa stali pre poskytovateľapoistného záväznými a boli tak zárukou bezpečného fungovania poisťovne. Dodržiavanie schválených
kalkulácií a sadzieb poistného bolo predmetom pravidelnej kontroly orgánu štátneho dozoru nad
poisťovníctvom. Postupnou harmonizáciou právnych predpisov Slovenskej republiky s komunitárnym

právom bol slovenský poistný trh plne liberalizovaný (najmä zásadnou rekodifikáciou práva poistného
trhu vykonanú zákonom č. 95/2000 Z.z.) a orgán dohľadu už nemá právomoc schvaľovať sadzby
poistného, či všeobecné poistné podmienky. Sadzby poistného sú tak v súčasnosti predmetom voľnej
hospodárskej súťaže. Cieľom dohľadu nad finančným trhom, ktorý vykonáva NBS je prispievať k stabilite
finančného trhu (aj poistného trhu ako jeho súčasti) a k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného

trhu v záujme udržiavania jeho dôveryhodnosti, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej
súťaže.

Podľa odpovede NBS sp. zn. ODT-1355/2012 zo dňa 8.2.2012 na žiadosť Krajského súdu v Bratislave
nesprávnym poistno-matematickým postupom poisťovne Rapid v produktoch UDP-K a Kapitál sa
poisťovňa vystavovala riziku, že v prípade dožitia sa poisteného konca poistnej doby nebude mať

dostatok finančných prostriedkov na výplatu dojednanej poistnej sumy na dožitie, preto bolo potrebné
revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať a podľa prepočtu prijať opatrenia, ktoré by odvrátili riziko
nesprávnejtvorbytechnickejrezervynaživotnépoistenie.NBSnikdyexplicitneneuložilapoisťovniRapid
povinnosť prepočítať výšku poistného pri všetkých existujúcich poistných zmluvách, nešpecifikovala
postup, akým možno nedostatky odstrániť. Poisťovňa Rapid sa so zisteným nedostatkom mohla

vyporiadaťnapr.zmenouzmluvnýchzáväzkov-sosúhlasomobochzmluvnýchstrán,ďalšoumožnosťou
bol prevod dotknutých zmlúv na inú poisťovňu alebo prefinancovanie nesprávne nakalkulovaných
produktov z vlastných zdrojov za cenu straty. Obdobne sa NBS vyjadrila na žiadosť Okresného súdu
Bratislava IV v odpovedi sp.zn. ODT-42912012 zo dňa 25.4.2012.

Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania
(žalobou) možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, ak
je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ

zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie
označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť
poistné.

Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy,

v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o
jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade
poisteniaosôbsabudeoprávnenáosobapodieľaťnavýnosochpoisťovateľaaakýmspôsobom,e)práva
a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzatvára poistnú zmluvu, f) výšku
odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky
poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej

telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb).

Podľa § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne
výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.

Podľa § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka, možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý
z účastníkov do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej
uplynutím poistenie zanikne.

Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie
alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné
obdobienebolozaplatenédojednéhomesiacaododňadoručeniavýzvypoisťovateľanajehozaplatenie,
ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že

poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vedomom porušení povinností uvedených v
ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní
otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď

takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

Podľa § 804 Občianskeho zákonníka, poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch
je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie
poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 497 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,
nemôže už od zmluvy odstúpiť ani keď poskytne odstupné.

Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa
nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa. § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí

sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne.

Podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo
jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný
záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Podľa § 572 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak
sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho
práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí byť uzavretá písomne.

Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne.

Podľa § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj
za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní,
ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci

pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa
zmluva uzavrela.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 4/1991 Zb. o poisťovníctve, na vznik poisťovne a podnikanie v poisťovníctve,

ako aj na zmenu predmetu činnosti poisťovne a jej zlúčenie alebo splynutie s inou právnickou osobou
je potrebné povolenie, ktoré udeľuje na základe žiadosti dozorný orgán. O žiadosti rozhodne dozorný
orgán najneskôr do troch mesiacov po jej predložení. Poisťovňa sa zapisuje do obchodného registra.

Podľa § 12 ods. 1 až 3 cit. zák. všeobecné poistné podmienky obsahujú najmä vymedzenie udalosti,

z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť plnenie (poistná udalosť) a kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah
a splatnosť poistného plnenia, ustanovenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku, ako aj poistné
obdobie, čas platnosti poistnej zmluvy a princípy, podľa ktorých sa poistení budú podieľať na prebytkoch
poistného. Osobitné poistné podmienky sú poistné podmienky, ktoré sa odchyľujú od všeobecných
poistných podmienok alebo ich dopĺňajú a ktoré sa majú používať pre určité skupiny poistných zmlúv.

Poisťovňa predkladá poistné podmienky podľa odsekov 1 a 2 a ich zmeny na schválenie dozornému
orgánu. O žiadosti dozorný orgán rozhodne najneskôr do troch mesiacov po jej predložení.

Podľa § 14a ods. 1 a 2 cit. zákona platobnou schopnosťou poisťovne sa na účely tohto zákona rozumie
jej schopnosť uhradiť v príslušnom objeme a čase záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv.

Poisťovňa je povinná preukazovať platobnú schopnosť dozornému orgánu ročne, najneskôr do 31.
marca nasledujúceho roka.

Podľa § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), poisťovňa a pobočka
zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód

tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

Podľa § 67 zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), ustanoveniami tohto zákona
saspravujúajprávnevzťahyvzniknutéprednadobudnutímúčinnostitohtozákona;vzniktýchtoprávnych

vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú
podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 70a zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (v znení do 30.3.2008), poisťovne a pobočky
zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné
zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2005 s výnimkou

ustanovenia § 4 ods. 12 a § 31 ods. 8, s ktorými sú povinné tieto subjekty zosúladiť svoje právne pomery
najneskôr do 20. marca 2007.

Žalobca sa žalobou domáhal vyplatenia poistnej sumy pre prípad dožitia dojednanej v poistnej zmluve
typu UDP-K č. 5034000007 vo výške 1.505 eur. Na základe uvedenej poistnej zmluvy vznikol medzi

účastníkmi občianskoprávny vzťah.

V zmysle stanoviska obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo 16.12.2005 sp.zn. 1 Obpj 1/2005
charakteraúčelpoistnéhovzťahuvyjadrujepredovšetkým§788ods.1Občianskehozákonníka.Poistná
zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý uzatvára na jednej strane právnická osoba - poisťovateľ
a na druhej strane fyzická alebo právnická osoba - poistník. Žalobkyňa ako poistník so žalovaným

ako poisťovateľom dňa 26.5.1997 uzavreli poistnú zmluvu UDP-K 5034000007, ktorej predmetom je
poistenie osoby pre prípad smrti alebo dožitia. Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v
budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou
zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej
udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa tieto dva subjekty zmluvne dohodli. Z obsahu posudzovaného

právneho vzťahu medzi poisťovňou, právnickou osobou a poisteným, fyzickou osobou súd zistil, že
obsahom daného právneho vzťahu je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom
poistení v zmysle § 788 Občianskeho zákonníka, pri tvorbe obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez
akejkoľvek regulácie verejným právom, a uzavrel, že ide o výlučne súkromno-právny vzťah.

Právna úprava spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa týka najmä zmlúv,
ktoré majú charakter adhéznej (typovej) zmluvy, ktoré sa v praxi o určitom rovnakom predmete plnenia
štandardne a opakovane uzavierajú s veľkým počtom spotrebiteľov a ktorých podstata, spočíva v tom, že
navrhovateľ zmluvy vo svojom návrhu stanovuje ich obsah vopred (najčastejšie na vopred vytlačených
formulároch) s tým, že ten z adresátov, ktorý má o uzavretie týchto zmlúv záujem, môže návrh zmluvy

buď prijať an bloc, alebo ho neprijať a zmluvu tak neuzavrieť. Adresát návrhu nemá teda možnosť zmeniť
obsah predloženého návrhu zmluvy. Do adhéznej zmluvy sa môžu doplniť len niektoré nevyhnutné
údaje, ktoré z povahy veci nemožno vopred vyplniť (napr. označenie zmluvných strán, dátum uzavretia
zmluvy, množstvo, doba plnenia a pod.). Z hľadiska typu poistnú zmluvu medzi účastníkmi súd posúdil
ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, vzhľadom na to, že obsah, výšku poistného plnenia a ani výšku

poistného nemohol žalobca v žalovaným vopred pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy individuálne
ovplyvniť, mohol sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto navrhovanej podobe uzavrie,
alebo nie.

V konaní bolo tiež nesporne preukázané, že postavenie a činnosť žalovaného pri výkone poisťovníctva

sú zo strany štátnych orgánov regulované normami verejného práva, predovšetkým zákonom č. 8/2008
Z.z. o poisťovníctve, zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákonom č. 747/2004
Z.z. o dohľade nad finančným trhom a na základe toho boli preukázané zásahy štátu do podnikateľskej
činnosti žalovaného od počiatku podnikania schválením matematického vzorca v rámci obchodného
plánu poisťovacej činnosti poisťovne MF SR (č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995), previerkou činnosti

žalovaného orgánom dozoru MF SR (dňa 31.7.1999) pričom neboli zistené žiadne závažné nedostatky,
kontrolou Úradu pre finančný trh Slovenskej republiky (od 18.2.2003) ako nastupujúcim orgánom po
MF SR, kedy boli zistené nedostatky v oblasti účtovníctva či formálneho výkazníctva, ďalej dohľadom
vykonanýmNBS,akonastupujúcimorgánomdohľadunadkapitálovýmtrhomapoisťovníctvompoÚrade
prefinančnýtrhSlovenskejrepubliky(vobdobíod30.4.2007do21.2.2008,Protokolč.ODO-12990/2007

z 29.10.2007), kedy bolo zistené, že „kalkulačné vzorce uvedené v Poistno-matematických modeloch
produktov životného poistenia nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného
a technických rezerv a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa PČSP (žalovaný) zaväzuje
plniť v prípade vzniku poistnej udalosti, pričom najkritickejšie produkty boli UDP-K a Kapitál, nakoľko
problémom bolo nízke, kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť

namiesto z poistnej sumy na dožitie a v neposlednom rade aj oznámenie o určení lehôt na odstránenie
nedostatkov.
Žalovaný nepreukázal, že správnym rozhodnutím mu mala byť uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť
už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy. Rozhodnutím dohliadacieho orgánu bolo uložené prijať patričnéopatrenia, ktorým napr. mohlo byť vytvorenie dodatočných technických, či iných finančných rezerv pre
krytie rizík z týchto produktov. Účel právnych predpisov, ktorými sa určujú povinné technické, kapitálové
a iné rezervy povinne vytvárané poisťovňou je zabezpečenie fungovania poistného systému a nie zákaz

uzatvárania poistných zmlúv s určitým obsahom.

Zásada odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej úrovne je napríklad upravená v § 3 ods. 1
Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe
zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie aj v § 27 zákona č. 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa (platného v čase uzavretia zmluvy), podľa ktorého povinnosti predávajúcich,
výrobcov, dovozcov alebo dodávateľov majú aj osoby, ktoré prevádzkujú činnosti uvedené v § 2 ods.
1 písm. b) až e) bez príslušného oprávnenia. Žalovaný presviedča, že ak súkromnoprávny vzťah
pozostáva z elementov závislých na tretej autorite, potom je nepriamo na nej závislý. Avšak nie
všetky súčasti takého súkromnoprávneho vzťahu sú určované verejným právom (napr. už samotné
rozhodnutie vstúpiť doň je absolútne nezávislé na verejnoprávnej ingerencii). V zmysle rozhodnutia

Ústavného súdu SR žiaden zmluvný účastník nemôže od súkromnoprávnej zmluvy odstúpiť vereno-
právnym aktom - na základe zákona, čo platí aj pre zrušenie zmluvy. Z uvedeného vyplýva záver, že
žalovaný bol povinný zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v Poistno-matematických
modeloch produktov životného poistenia v zmysle novej zákonnej úpravy zákona o poisťovníctve a v
zmysle konkrétnych záverov a v lehotách určených dohliadajúcim štátnym orgánom NBS a pod hrozbou

vysokých pokút, avšak nepreukázal, že táto náprava sa mala dotknúť už uzavretých poistných zmlúv,
takýto - žalovaným uvádzaný výklad ani nevyplýva z protokolu samotného dohliadajúceho orgánu (podľa
vyjadrení NBS v rovnakom prípade, žalovanému neuložila povinnosť zmeniť už existujúce zmluvy v
neprospech klientov), ide o účelový výklad žalovaného na daný prípad. Na základe takto zisteného
skutkového stavu nemožno konštatovať zásahy verejno-právnej regulácie štátneho kontrolného orgánu

do súkromno-právneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta, čo nemôže viesť k prenosu
alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia štátnych orgánov alebo za prípadne
nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromno-právnom vzťahu, a ani k
modifikácii obsahu súkromno-právnej zmluvy, či k možnosti jednostranne zmeniť alebo zrušiť súkromno-
právny vzťah. Žalobca, ktorý nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu z NBS, nemôže znášať následky sporov

medzi žalovaným a dohliadajúcimi orgánmi, ani si uplatniť žiaden nárok voči NBS. Prípadnú škodu takto
vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov. Nesplnenie si povinností pri výpočte technických rezerv
alebo iná chyba pri výpočte, či nenaplnenie miery solventnosti môže byť iba porušením verejnoprávnych
noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť a obsah súkromnoprávnych - poistných zmlúv.
Súd podotýka, že predmetom sporu nie je otázka legálnosti aktivít dohliadajúcich orgánov, ale otázka

existencie právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným.

Žalovaný sa v konaní snažil vzbudiť dojem, že cena poistenia (poistné) bola určená tretím subjektom
- Ministerstvom financií SR v roku 1995. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb.
na podnikanie poisťovne udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom na

základe žiadosti. Ustanovenie § 11 predmetného zákona ďalej uvádza náležitosti žiadosti. Podľa §
11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. zákona o poisťovníctve platného a účinného v rozhodnom čase,
súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti
alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky
pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby. Z vyššie uvedeného je

zrejmé,žejedinýmsubjektom,ktorýnavrholcenupoistnéhoatedacenupoistenia,ktorýjuzapracovaldo
svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácií s tým spojenými a určením pravdepodobnosti, bol
žalovaný, a nie tretí subjekt. Ministerstvo financií bolo len subjektom, ktorý na podklade úplnej žiadosti
žalovaného, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti vrátane ceny poistenia, vydal povolenie na
podnikanie v oblasti poisťovníctva pre žalovaného. Na podklade takéhoto konania dozorného orgánu,

ale nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola cenou určenou treťou osobou.

Žalovaný listom zo dňa 20.6.2008 oznámil žalobcovi, že žalovaný nemôže pokračovať v poistení, ktoré
bolo nesprávne kalkulované, a že dňa 16.5.2008 o 0,00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle článku 11
ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. (právny predchodca

žalovaného). Zároveň mu oznámil, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už touto
poistnou zmluvou kryté. Súčasne žalobcovi oznámil, že suma 18.012 Sk (odkupná hodnota) mu bude
následne vyplatená šekovou poukážkou.Ustanoveniečl.11ods.2VPPupravujepodmienkyačaszánikupoistnejzmluvysvyplatenímodbavného
tak, že takúto zmluvu možno ukončiť iba na žiadosť poistníka. Žalobca žalovaného nikdy nepožiadal o
zrušenie poistenia, preto nemožno aplikovať ustanovenie článku 11 ods. 2 citovaných VPP pre zánik

poistenia zo strany žalovaného. Žalobca nikdy neadresoval žalovanému úkon, ktorým by akýmkoľvek
spôsobom prejavil svoju vôľu uzavretú poistnú zmluvu zrušiť, práve naopak, vo svojej korešpondencii
prejavil svoju vôľu zotrvať v poistnom vzťahu so žalovaným za nezmenených zmluvných podmienok.
Jednostranný úkon žalovaného - Oznámenie o zániku poistenia nemá oporu ani v ustanoveniach
Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je to nedovolený právny úkon a nemá oporu ani vo VPP-ŽP,

ktoré boli súčasťou uzavretej poistnej zmluvy. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia VPP, na ktoré sa
žalovaný v oznámení odvolával, žalovaný nemal právo podať žiadosť o zrušenie poistenia s vyplatením
odbavného, pretože nositeľom tohto práva je iba poistník, teda žalobca. Žalobca jednoznačne prejavil
svoj záujem zotrvať v právnom záväzku so žalovaným v takom rozsahu a za takých podmienok, ako bol
medzi nimi riadne uzavretý, čomu bez pochybnosti porozumel aj žalovaný, preto sa snažil ich právny
vzťah založený poistnou zmluvou skončiť.

Osobitné dôvody zániku poistenia upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach upravujúcich poistnú
zmluvu - § 788 a nasl. Ako to vyplýva z ust. § 800, § 801 a § 802 Občianskeho zákonníka, poistenie
môže zaniknúť výpoveďou, nezaplatením poistného, odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy alebo
odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa. Tieto ustanovenia upravujú zánik poistenia tak, že ich nemožno

rozširovať spôsobom ako to tvrdí žalovaný. Slovné spojenie použité v § 801 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, že poistenie zanikne aj tak, je potrebné vykladať len v súvislosti s textom predchádzajúceho
ustanovenia § 800 Občianskeho zákonníka, ktoré rieši zánik postenia výpoveďou. § 801 nadväzujúci na
§ 800 ako ďalší spôsob (okrem výpovede) zániku poistenia zakotvil nezaplatenie poistného v tam presne
určených prípadoch a lehotách. Predmetom poistenia medzi žalobkyňou a žalovaným je poistenie osôb

v zmysle § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka. Zákon jednoznačne zakotvuje nemožnosť vypovedať
poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. Z § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva
právo každého z účastníkov poistnej zmluvy poistenie vypovedať do dvoch mesiacov po uzavretí
poistnej zmluvy. Tento prípad zániku poistenia predpokladá aj samotná poistná zmluva, uzavretá medzi
účastníkmi konania. V danom prípade k zániku poistnej zmluvy z dôvodu výpovede nedošlo, čo medzi

účastníkmi konania ani nebolo spochybňované. K zániku poistenia nedošlo ani z dôvodu nezaplatenia
poistného v zmysle ustanovenia § 801 Občianskeho zákonníka, čo nakoniec účastníkmi konania ani
nebolo tvrdené. K zániku poistenia nedošlo ani v zmysle § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
ako poistiteľ od poistnej zmluvy neodstúpil z dôvodu vedomého porušenia povinností uvedených v §
793 (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce

sa dojednávaného poistenia). Taktiež nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia zo strany
žalovaného v zmysle § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že nedošlo k zániku
poistného vzťahu, resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania ani na základe ďalších
zákonom predpokladaných dôvodov. Nedošlo k zrušeniu poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy
v zmysle § 497 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje túto možnosť zrušenia zmluvy v prípade, ak

je to zmluvnými stranami dohodnuté. V danom prípade, z článku 3 bodu 8 VPP vyplýva, že účastníci
konania sa dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy, ale len do prvých dvoch mesiacov od uzavretia
zmluvy, čo sa nestalo. V konaní taktiež nebolo preukázané, žeby medzi účastníkmi konania v zmysle
§ 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k dohode o tom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým
záväzkom, pretože žalobca neprijal žiadnu zo žalovaným ponúkaných zmien poistných podmienok. Súd

ďalej konštatuje, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na základe
vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy, tak ako je to ustanovené v § 572 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného o zániku poistenia v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti

plnenia v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka, k tomu súd uvádza nasledovné. Za právny dôvod
zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu možno považovať
iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po vzniku záväzku. Ide tu
o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie je všeobecne nemožné.
Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre dlžníka (napríklad jeho platobná neschopnosť)

záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť, inak je postihnutý následkami zavineného nesplnenia
záväzku. Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné i pre kohokoľvek iného (nielen pre osobu
dlžníka), záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou
prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne okolnosti, či pre fyzickúnemožnosť predmetu plnenia (napríklad prírodné okolnosti). So subjektívnou nemožnosťou úzko súvisí
tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je síce plnenie objektívne možné, ale z hospodárskeho
hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od dlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i

právne splniteľný, samotná hospodárska nemožnosť nemá za následok zánik záväzku. Okrem faktickej
(fyzickej) nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že záväzok je objektívne neuskutočniteľný, môže
nastať prekážka právna, kedy plnenie, na ktoré je dlžník zaviazaný, je zakázané právnym predpisom
vydaným po vzniku záväzku. V podstate ide o nedovolenosť plnenia. Posúdenie, či je plnenie nemožné,
závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia. Zásadne je potrebné vychádzať z toho,

že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť takého charakteru, ktorá je objektívna a
trvalá. Rozlišovacie kritérium plnenia nemožného a plnenia obtiažneho je uvedené v ustanovení § 575
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré výslovne stanovuje, že plnenie nie je nemožné, ak je ho možné
uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

V danom prípade mal súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že

žalovaný sa uzavretou poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie),
a teda nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej
úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy,
plnenie z predmetnej poistnej zmluvy teda je v zmysle zákona možné. Skutočnosť, že žalovaný až
dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v

rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva je svojim
charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je
nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu
zo strany poisťovne predložené. V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky
právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny.

Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je
zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovaného by to neznamenalo zánik
nároku zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik jeho nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po
splnení jeho záväzkoch voči poistníkovi), resp. ušlého zisku, čo však nebolo predmetom tohto konania.

Súd má jednoznačne za to, že žalovaný bol povinný aj napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a
tvrdenej nemožnosti plnenia zotrvať v poistnom vzťahu so žalobcom za podmienok, aké boli dohodnuté,
čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda).
Ak aj bolo žalovanému uložené orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov
produktu UDP-K v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných

sankcií, toto sa nemalo dotknúť uzavretých poistných zmlúv. Nevyplýva to z textu Protokolu NBS, ide len
o účelový výklad žalovaného. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik
záväzku v dôsledku § 575 Občianskeho zákonníka pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.

Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený medzi

účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 26.5.1997, teda v čase kedy ust. § 31a zák.
č. 95/2002 Z.z. ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp)
právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného
pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej
právnej normy do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do

minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, to znamená
princíparetroaktivityovládaoblasťverejnéhoajsúkromnéhopráva.Uvedenýprincípvychádza zo
zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. Princíp aretroaktivity
sa dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho
zákona. Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí rešpektovať neskorší zákon. Aj v danom

prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah
starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby
sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva.
S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel súd k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy
o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom,

nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi
účastníkmi konania. Keďže žalobca žalovaným navrhnuté alternatívne riešenia zmeny obsahu poistnej
zmluvy neakceptoval, t.j. jeho návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijal, účastníci konania sú
viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 26.5.1997.Pre úplnosť súd dodáva, že hrozbu finančnej podnikateľskej straty v prípade zotrvania žalovaným v
poistných zmluvách s poistenými za podmienok, ako boli dohodnuté pred novelou zákona č. 95/2002

Z.z. o poisťovníctve (§ 31a vložený zákonom č. 186/2004 Z.z. do zákona č. 95/2002 Z.z. s účinnosťou od
15.4.2004) u žalovaného nie je možné považovať za záujem chránený zákonom, ktorý by odôvodňoval
jeho protiprávne konanie spočívajúce v jednostrannom ukončení zmluvného vzťahu a ktoré by ho bolo
možné charakterizovať ako konanie v krajnej núdzi, a teda toto konanie nemôže požívať zákonnú
ochranu v zmysle § 418 ods.1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade nemožno konštatovať ani to,

že by uzavretie predmetnej poistnej zmluvy bolo neplatné pre chyby v počítaní, nakoľko význam týchto
úkonov bol pre obe strany nepochybný. Dojednaná výška poistných súm bola jasne žalovaným uvedená
a daná a nepochybne bola i jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobkyňu viedli k uzavretiu tejto zmluvy
so žalovaným. Nie sú teda splnené ani podmienky omylu v zmysle ust. § 49a Občianskeho zákonníka,
keďže o prípadnom omyle žalobca nevedel, vedieť nemohol, ani ho nevyvolal. V neposlednom rade súd
uvádza, že na daný prípad nemožno ani analogicky použiť výklad ustanovenia § 50a ods. 3 Občianskeho

zákonníka (obsahujúce mechanizmus clausula rebus sic stantibus - za stavu nezmenených pomerov),
ktorý sa týka výlučne záväzku uzavrieť budúcu zmluvu. Žalovaný sa snažil vytvoriť dojem, že možnosť
ukončiť zmluvu v dôsledku podstatnej zmeny pomerov je všeobecnou zásadou zmluvného práva. Opak
je však pravdou. Zmena zmluvy je prípustná iba za podmienok ustanovených v hypotéze tej ktorej
právnej normy a nie všeobecne hmlistým spôsobom v skutkovo výnimočných prípadoch. V slovenskom

súkromnom práve je zásadný rozdiel medzi stupňom záväznosti zmluvy na jednej strane a zmluvy o
budúcej zmluve na strane druhej. Pokiaľ záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve na uzatvorenie zmluvy
je skutočne viazaný na existenciu určitých pomerov, z ktorých strany pri dojednávaní zmluvy o budúcej
zmluvy vychádzali a v prípade ich podstatnej zmeny tento záväzok zaniká, tak záväzok na plnenie zo
zmluvy práve v dôsledku podstatnej zmeny pomerov nezaniká a ani sa nemodifikuje.

V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR zo 7.5.2009 sp. zn. I. ÚS 523/07 súlad obsahu právneho
úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol výsledkom slobodného
dojednania medzi účastníkmi zmluvy. Tvrdenie žalovaného, že plnenie pôvodne dohodnutého poistného
pre žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ho zaväzuje k povinnosti, ktorá oproti jeho právam

nezaslúžená, neadekvátna a nevyvážená je nedôvodné. Práve naopak, s ohľadom na základný princíp
zmluvného práva „pacta sunt servanda - zmluvy sa musia dodržiavať“ vyplývajúci z čl. 2 ods. 3 Listiny
základných práv a slobôd, na princíp rovnosti strán záväzkového právneho vzťahu, na platné zásady
právneho štátu (zákaz retroaktivity, právnu istotu v zmluvných vzťahoch), na zásadu odlišnosti verejno-
právnej a súkromno-právnej regulácie právnych vzťahov ako aj na základe predchádzajúcich právnych

záverov súdu súd dospel k záveru, že plnenie z predmetnej poistnej zmluvy tak, ako bolo dohodnuté,
neodporuje dobrým mravom zakotveným v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naopak, práve
žalovaný používal v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky,
ak uvádzal vecne nesprávne informácie (ohľadne nemožnosti pokračovania v poistení a možnosti
jednostranného ukončenia poistného vzťahu z jeho strany, v dôsledku čoho bol spôsobilý uviesť žalobcu

do omylu a spôsobiť, že prijme rozhodnutie, ktoré by ináč nikdy neprijala) a používal praktiky v
rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti (zanedbaním, resp. nesplnením si povinností pri výpočte
technických rezerv, chybou pri výpočte, prípadne nenaplnením miery solventnosti). Súd dodáva, že
podľa § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, platného v čase uzavretia predmetnej
poistnej zmluvy, nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné,

nepresné,nejasné,dvojzmyselnéaleboprehnanéúdajealebozamlčaťúdajeoskutočnýchvlastnostiach
výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok. Tu súd považuje za potrebné poznamenať,
že žalovaného nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách, či podnikateľských
stratégiách navrhol, a ktoré boli nepochybne jedným z rozhodujúcich faktorov vedúcich spotrebiteľov k
uzavretiu zmluvy so žalovaným. Naopak, žalovaný podcenil tvorbu dodatočných technických či iných

finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmieta niesť podnikateľské riziko. Plnenie
si zmluvných povinností voči spotrebiteľom zo strany podnikateľa nemožno považovať za odporujúce
dobrým mravom.

V konaní nebol zistený ani žiaden dôvod absolútnej neplatnosti tejto zmluvy vrátane dodatkov, nakoľko

táto nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho zákonníka ani v rozpore s iným zákonom
platným v čase jej uzavretia, súd nezistil, ani že by táto zmluva svojim účelom zákon obchádzala
a z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, že by tu boli iné dôvody neplatnosti zmluvy podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.Pokiaľ ide o možnosť posúdenia vzťahu účastníkov v zmysle ustanovení Princípov európskeho
zmluvného práva, na ktoré žalovaný poukazoval, k tomu súd uvádza, že samotný Článok 1:101 ods.

3 Princípov vymenúva spôsoby resp. možnosti aplikácie Princípov a to v prípade ak si zmluvné
strany dojednali pre spravovanie ich zmluvy všeobecné právne zásady alebo obdobné pravidlá, alebo
si nezvolili žiadny právny poriadok pre spravovanie ich zmluvy. Zo znenia samotnej poistnej zmluvy
uzatvorenej medzi účastníkmi je zrejmé, že zmluvné strany tejto poistnej zmluvy si jasne zvolili
právny poriadok aj právne normy, ktoré spravujú túto poistnú zmluvu, strany sa nedohodli na použití

všeobecných právnych zásad ani iných obdobných pravidiel a rovnako ani na začlenení týchto Princípov
resp. na spravovaní zmluvy týmito Princípmi. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v súlade so samotnými
Princípmi európskeho zmluvného práva je ich aplikácia na poistnú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi
vylúčená. Predmetné Princípy zatiaľ neboli prijaté ako všeobecne záväzný právny akt EÚ, preto nie je
dôvod posudzovať vzťah účastníkov podľa ich ustanovení.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu
založenéhopoistnouzmluvoumedziúčastníkmikonaniavdanomprípadenedošložiadnymzospôsobov
predpokladaných zákonom a VPP, poistný vzťah teda trval do konca poistného vzťahu, ktorý bol
dojednaný ku dňu 27.5.2012 a teda žalovaný bol povinný žalobcovi vyplatiť k uvedenému dňu poistné
plnenie pre prípad dožitia v dojednanej výške 45.317 Sk, po prepočte 1.504,25 Eur.

Nakoľko žalovaný riadne a včas neuhradil svoj peňažný záväzok, vznikol žalobcovi nárok aj na úroky
z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Do omeškania sa žalovaný
dostal dňom 28.5.2012. Základná úroková sadzba určená ECB bola vo výške 1 %. Preto súd zaviazal

žalovaného k zaplateniu 1.504,25 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.504,25 Eur
od 28.5.2012 do zaplatenia a v zvyšnej časti žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. 142 ods. 3 O.s.p. Súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi,
ktorýmalvovecineúspechlenvpomernenepatrnejčasti,trovykonaniapotrebnénaúčelnéuplatňovanie

práva v plnej výške. Tie pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom v zmysle § 10 ods. 1, § 14
ods.1písm.a)ad)a§16ods.3vyhl.MSSR655/2004Z.z.za4úkonov(prevzatieaprípravazastúpenia,
žaloba, písomné vyjadrenie zo dňa 19.6.2013 a účasť na pojednávaní 10.9.2013) po 71,37 Eur + režijný
paušál 4 x 7,81 Eur + 20% DPH, spolu vo výške 380,06 Eur. Trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu žalobcu v súlade s ust. § 149 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval

účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto
trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Účet právneho zástupcu žalobcu je vedený vo VÚB-Košice č.ú.
304343512/0200.

Podľa položky 1 písm. a) prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení platnom v čase
začatia konania, v občianskom súdnom konaní sa vyberá súdny poplatok z návrhu na začatie
konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba z ceny predmetu (z úhrady) konania vo
výške 6%, najmenej 16,50 eura, najviac 16.596,50 eura.

Podľa § 4 ods. 2 písm. za) cit. zákona od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany
svojho práva podľa osobitného predpisu.

Tým predpisom je zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. a) sa na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo

používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Podľa písm. i)
sa službou rozumie akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo
bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi (napr. činností daňových poradcov,
notárov, advokátov, patentových zástupcovia, znalcov), nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory
alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19. Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona orgánmi

verejnejsprávyvoveciachochranyspotrebiteľasú:a)ministerstvo,b)príslušnéorgánypodľaosobitných
predpisov, c) orgány dozoru, d) obce.Podľa ust. § 2 ods. 2 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený
a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca,
ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Žalobca bol podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) cit. zákona oslobodený od súdnych poplatkov a v konaní bol
úspešný, preto prešla poplatková povinnosť na žalovaného, ktorý nie je od poplatku oslobodený.

Súdny poplatok z návrhu činí 90 Eur a možno ho zaplatiť: v kolkoch na tomto rozhodnutí, pripojenou

poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet súdu, č. účtu: 7000131862/8180 vedený v
Štátnej pokladnici Bratislava s pripojeným avízom súdny poplatok za návrh na začatie konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15
dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).