Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Libor Kysucký
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 14Cb/16/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712215727
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Libor Kysucký
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2013:3712215727.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica samosudca Mgr. Libor Kysucký v právnej veci navrhovateľa Mgr. Ivana
Nosála, podnikateľa s miestom podnikania Námestie slobody 1402, 020 01 Púchov, IČO 119 375 64 proti
odporcovi Ladislavovi Jánošíkovi, podnikateľovi s miestom podnikania Okružná 1422/8, 020 01 Púchov,
IČO 334 879 28 o zaplatenie 14 916 € s prísl. takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 596,27 € do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť sumu 14 916 € a
trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 01.12.2010 požičal
odporcovi sumu 5 350 €, ktorú mal odporca vrátiť do 31.12.2010. V čl. III zmluvy si účastníci dohodli
pre prípad oneskorenej úhrady pôžičky sankčný postih z omeškania 33 €/1deň. Navrhovateľ uviedol,
že pôžička bola navrhovateľovi zaplatená dňa 27.03.2012 a že titulom zmluvnej pokuty odporca dlhuje
navrhovateľovi 14 916 €.
Navrhovateľ písomne uviedol, že odporca uzatvoril zmluvu bez nátlaku a s vedomím svojho konania a
že výšku sankčného postihu navrhol odporca dobrovoľne, bez nátlaku. Zmluvná pokuta bola dojednaná
skôr ako formalita, nakoľko s odporcom sa pozná viac ako 25 rokov a mal s ním dobré vzťahy. Vzhľadom
na to, že odporca požičanú sumu včas nevrátil, navrhovateľ musel výpadok finančnej hotovosti riešiť
odložením podnikateľského zámeru a dostal sa do sklzu pri úhradách do Sociálnej poisťovne, Zdravotnej
poisťovne a omeškania pri iných platbách, čo musel následne riešiť pôžičkou.
Odporca v odpore uviedol, že zmluvná pokuta je vysoká a že ide o úžeru a že zo Zmluvy o pôžičke nie
je jasné, či ide o úrok z omeškania alebo o zmluvnú pokutu.
Súd vypočul účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 01.12.2010 súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril s
odporcom ako s dlžníkom Zmluvu o pôžičke s tým, že veriteľ požičal dlžníkovi 5 350 € a dlžník sazaviazal túto peňažnú hotovosť vrátiť ku dňu 31.12.2010. V zmluve je uvedené, že peňažnú sumu vo
výške 5 350 € obdržal dlžník od veriteľa pred podpisom tejto zmluvy. Zo zmluvy je tiež zrejmé, že
pôžička bola dohodnutá ako bezúročná do splatenia horeuvedeného termínu, t.j. do 31.12.2010 a že pre
prípad oneskorenej úhrady pôžičky si účastníci dohodli sankčný postih z omeškania 33 € denne, ktorý
by pri nedodržaní splatnosti veriteľovi prináležal počnúc dňom 01.01.2011. Z čl. IV je zrejmé, že otázky
neriešené zmluvou sa majú spravovať Občianskym zákonníkom.
Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 15.04.2010 súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril s
odporcom ako s dlžníkom Zmluvu o pôžičke s tým, že veriteľ požičal dlžníkovi 5 500 € a dlžník sa
zaviazal túto peňažnú hotovosť vrátiť ku dňu 15.05.2010. V zmluve je uvedené, že peňažnú sumu vo
výške 5 500 € obdržal dlžník od veriteľa pred podpisom tejto zmluvy. Zo zmluvy je tiež zrejmé, že
pôžička bola dohodnutá ako bezúročná do splatenia horeuvedeného termínu, t.j. do 15.05.2010 a že pre
prípad oneskorenej úhrady pôžičky si účastníci dohodli sankčný postih z omeškania 33 € denne, ktorý
by pri nedodržaní splatnosti veriteľovi prináležal počnúc dňom 16.05.2010. Z čl. IV je zrejmé, že otázky
neriešené zmluvou sa majú spravovať Občianskym zákonníkom.
Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 15.06.2010 súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril s
odporcom ako s dlžníkom Zmluvu o pôžičke s tým, že veriteľ požičal dlžníkovi 5 250 € a dlžník sa
zaviazal túto peňažnú hotovosť vrátiť ku dňu 15.07.2010. V zmluve je uvedené, že peňažnú sumu vo
výške 5 250 € obdržal dlžník od veriteľa pred podpisom tejto zmluvy. Zo zmluvy je tiež zrejmé, že
pôžička bola dohodnutá ako bezúročná do splatenia horeuvedeného termínu, t.j. do 15.07.2010 a že pre
prípad oneskorenej úhrady pôžičky si účastníci dohodli sankčný postih z omeškania 33 € denne, ktorý
by pri nedodržaní splatnosti veriteľovi prináležal počnúc dňom 16.07.2010. Z čl. IV je zrejmé, že otázky
neriešené zmluvou sa majú spravovať Občianskym zákonníkom.
Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 31.08.2010 súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril s
odporcom ako s dlžníkom Zmluvu o pôžičke s tým, že veriteľ požičal dlžníkovi 5 350 € a dlžník sa
zaviazal túto peňažnú hotovosť vrátiť ku dňu 30.09.2010. V zmluve je uvedené, že peňažnú sumu vo
výške 5 350 € obdržal dlžník od veriteľa pred podpisom tejto zmluvy. Zo zmluvy je tiež zrejmé, že
pôžička bola dohodnutá ako bezúročná do splatenia horeuvedeného termínu, t.j. do 01.10.2010 a že pre
prípad oneskorenej úhrady pôžičky si účastníci dohodli sankčný postih z omeškania 33 € denne, ktorý
by pri nedodržaní splatnosti veriteľovi prináležal počnúc dňom 16.07.2010. Z čl. IV je zrejmé, že otázky
neriešené zmluvou sa majú spravovať Občianskym zákonníkom.
Zo Zmluvy o úvere č. 10538/11 súd zistil, že navrhovateľ si dňa 07.11.2011 zobral u Z. úver vo výške 10
000 €, pričom Z. mu tento úver poskytla za 7,9% ročne.
Z listu zo dňa 17.01.2011 súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu, aby mu vrátil sumu 5 350 €.
Z listu zo dňa 22.03.2013 súd zistil, že M. Ú. O. vyzval navrhovateľa na urýchlené uhradenie faktúry
č. 2012020.
Z faktúry č. 2012020 súd zistil, že M. O. vyfakturovalo odberateľovi „T. - U. A. O.“ sumu 903,30 € za
odber studenej vody.
Z výzvy zo dňa 08.02.2013 súd zistil, že spoločnosť W. A. upozornila navrhovateľa, že neeviduje úhradu
poistného v sume 52,34 €.
Z výzvy zo dňa 02.04.2013 súd zistil, že O. oznámila navrhovateľovi, že na Zmluve o úvere eviduje
nedoplatok vo výške 32,76 €.Z listu zo dňa 02.04.2013 súd zistil, že A. upozornila navrhovateľa, že tento neuhradil sumu 73,20 €.
Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 29.11.2012 súd zistil, že M.. Q. M. ako veriteľ uzatvorila s
navrhovateľom ako s dlžníkom Zmluvu o pôžičke s tým, že veriteľ požičal dlžníkovi 3 000 € a dlžník
sa zaviazal túto peňažnú hotovosť vrátiť ku dňu 30.03.2013. Zo zmluvy je tiež zrejmé, že pre prípad
oneskorenej úhrady pôžičky si účastníci dohodli sankčný postih z omeškania 1 € denne, ktorý by pri
nedodržaní splatnosti veriteľovi prináležal počnúc dňom 01.04.2013.
Z exekučného príkazu N. XX/XX súd zistil, že v prospech navrhovateľa bola vykonaná exekúcia na
základe platobného rozkazu č.k. XXRo/XX/XXXX, podľa ktorého mal odporca zaplatiť navrhovateľovi
10 700 €.
Zo zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti súd zistil, že súdna exekútorka z výťažku predaja
uspokojila navrhovateľa sumou 6 068,35 €.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 266 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej
osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V
prípadoch,keďprejavvôlenemožnovyložiťpodľaodseku1,vykladásaprejavvôlepodľavýznamu,ktorý
by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v
obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade
vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane
rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania
strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba
pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že účastníci dňa 01.12.2010 uzatvorili Zmluvu o pôžičke, pričom
si dohodli „sankčný postih z omeškania“ 33 € denne.
V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že veriteľovi skutočne môže vzniknúť popri nároku
na vrátenie istiny aj iný nárok - a to buď nárok na úroky (§ 658 OZ ), nárok na úroky z omeškania (§
369 ObZ) alebo nárok na zmluvnú pokutu.
V konaní bolo preto potrebné vyložiť, či dohoda o „sankčnom postihu z omeškania“ je dohodou o úroku
alebo dohodou o úroku z omeškania alebo dohodou o zmluvnej pokute.
Pri výklade tohto prejavu vôle súd pritom postupoval v zmysle § 266 Obchodného zákonníka - obe strany
Zmluvy o pôžičke sú totiž podnikatelia a v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka sa na predmetnú
zmluvu vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka.
Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že text zmluvy pripravil navrhovateľ. Pretože však navrhovateľ
ani na výzvu súdu neuviedol, či použitím slovného spojenia „sankčný postih z omeškania“ myslel úroky
z omeškania alebo zmluvnú pokutu, tento prejav vôle nie je možné vyložiť podľa § 266 ods. 1 ObZ.Zmysel slovného spojenia „sankčný postih z omeškania“ je preto potrebné vyložiť podľa § 266 ods. 2
ObZ. Vzhľadom na použitie slov „sankčný postih“ súd dospel k záveru, že v danom prípade nejde o
úroky - úroky sú totiž odplatou za užívanie peňažnej istiny a nie sankciou. „Sankčný postih z omeškania“
teda môže znamenať buď úroky z omeškania alebo zmluvnú pokutu. Oba tieto inštitúty majú pritom
prakticky totožné funkcie:
1. majú odradiť dlžníka od neplnenia záväzkov
2. majú nahradiť veriteľovi ujmu.
Pokiaľ teda existujú dva rôzne právne inštitúty s prakticky rovnakými funkciami, je zrejmé, že rozdiel v
týchto inštitútoch spočíva v tom, že úroky z omeškania sú inštitútom určeným výlučne na sankcionovanie
nesplnenia povinnosti spočívajúcej v poskytnutí peňažného plnenia, kým zmluvná pokuta má slúžiť na
sankcionovanie nesplnenia povinnosti spočívajúcej v poskytnutí niečoho iného ako peňazí.
Keďže v danom prípade „sankčný postih z omeškania“ sankcionoval nesplnenie povinnosti vrátiť
peňažnú sumu, súd toto slovné spojenie vyložil tak, že ide o dohodnuté úroky z omeškania.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že úroky z omeškania boli dohodnuté na 33 € denne, čo je 12
045 € ročne (365 dní x 33 €); inak povedané, dohodnutý úrok z omeškania predstavuje 225,14 % ročne.
Dohodnutie úrokov z omeškania vo výške 225,14 % ročne je však podľa názoru súdu v rozpore zo
zásadami poctivého obchodného styku a výkon takéhoto práva preto nepožíva právnu ochranu (§ 265
Obchodného zákonníka). Do úvahy by teda prichádzalo zamietnutie návrhu v celom rozsahu.
Keďže však súd nie je viazaný tým, ako svoj nárok právne posúdil navrhovateľ (v danom prípade teda
ako nárok na zmluvnú pokutu), súd vec právne posúdil tak, že navrhovateľ má nárok na zákonné úroky
z omeškania vo výške 9 % ročne, čo za obdobie od 01.1.2011 do 27.03.2012 (t.j. 452 dní) predstavuje
596,27 €; vo zvyšku súd návrh zamietol.
Súd pritom vychádzal z toho, že nakoľko k omeškaniu došlo 01.01.2011, navrhovateľovi patrí 8 %-ný
úrok z omeškania zvýšený o základnú úrokovú sadzbu ECB uplatňovanú k 01.01.2011 - t.j. o 1 %.
Pretože navrhovateľ mal vo veci iba čiastočný úspech, súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142
ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo
tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.