Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/9/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112210840
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3112210840.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO 35831154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Bratislava, Kradžičova 8, P.O.Box 205 proti žalovanému F. B., štátnemu občanovi
Slovenskej republiky, bytom Q. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ, Skalica, Petrovská 10, IČO 42264154, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom,
advokátomsosídlomChorvátskyGrob,Nám.JosipaAndriča1ozaplatenie635,87Eurspríslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 635,87 Eur

- s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 200 Eur od 01.05.2010 do zaplatenia

- s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 200 Eur od 01.06.2010 do zaplatenia

- s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 200 Eur od 01.07.2010 do zaplatenia

- s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 35,87 Eur od 01.06.2010 do zaplatenia

a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 176,87 Eur, ako aj iné trovy konania v sume 38 Eur, a
to zaplatením advokátovi JUDr. Jánovi Šoltésovi, všetko v splátkach po 30 Eur mesačne pod stratou
výhody splátok.

V časti týkajúcej sa úrokov z dlžnej sumy od 01.11.2009 do 01.05.2010 s a žaloba z a m i e t a .

Vedľajšiemu účastníkovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca uviedol, že jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným zmluvu o bežnom účte a
poskytovaní ďalších produktov a služieb. Tvrdil, že na základe tejto zmluvy bolo žalovanému povolené
aj prečerpanie prostriedkov bežného účtu. Žalovaný však podľa žalobcu dňa 31.01.2008 prečerpal

svoj limit nad povolenú čiastku, a preto v dôsledku neplnenia zmluvných povinností došlo zo strany
právneho predchodcu žalobcu k odstúpeniu od zmluvy so žalovaným. Žalobca zároveň dôvodil tým,
že potom ako získal predmetnú pohľadávku od svojho predchodcu, žalovaný mu svoj dlh uznal čo do
základu a výšky a zaviazal sa ho splácať, ale splátky nedodržal. Preto žiadal, aby mu zaplatil dlh na
istine vo výške 635,87 Eur a zákonný úrok z omeškania z tejto čiastky.Žalovaný podal odpor proti pôvodne vydanému platobnému rozkazu, v ktorom nenamietol výšku istiny,
ale výšku požadovaného úroku a žiadal povolenie splátok.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvyopostúpenípohľadávky,zmluvy oúvere,oznámením

o postúpení pohľadávky a rozhodoval v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.),
podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Drobnými spormi sú podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku spory, v ktorých predmet
konania nepresiahne sumu 1.000 Eur.

Nakoľko predmetom konania bola suma nepresahujúca predtým uvedenú čiastku, nebolo vo veci
nariadenépojednávanie,aleverejnevyhlásenýrozsudokvzneníuvedenomvovýrokutohtorozhodnutia,

ku ktorému dospel súd na základe zisteného skutkového stavu a tohto jeho právneho posúdenia:

Žalovaný podpísal s Tatra bankou a.s. zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších
služieb. Na jej základe žalovaný získal finančné prostriedky formou prečerpania úverového rámca.
Tatra banka a.s., ktorá bola právnym predchodcom žalobcu, postúpila k 14.12.2009 svoju pohľadávku
žalobcovi, a to zmluvou o postúpení, ktoré žalovanému oznámila. Ku dňu postúpenia tejto pohľadávky

predstavovala dlžná suma istiny úveru 635,87 Eur .

Potom ako došlo k postúpeniu pohľadávky, podpísali žalobca a žalovaný zmluvu o uznaní záväzku a
jeho splatení. Stalo sa tak dňa 01.04.2010.V tejto zmluve sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi 1.034,84
Eur ako dlh, a to v splátkach 200 Eur mesačne s tým, že splátky by mali byť splatné vždy ku poslednému
dňu v mesiaci, a to až do úplného zaplatenia. Zároveň sa žalovaný zaviazal k zmluvnej pokute 10 %

z dlžnej sumy. Z tejto žalovaným uznanej sumy, uplatnil žalobca iba čiastku predstavujúcu istinu, a
to vo výške 635,87 Eur.

Podľa § 80 písm. b/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Žalobca uplatňoval svoj nárok na základe neplnenia podmienok právneho vzťahu zmluvy o úvere.

Podstatou takejto zmluvy je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy (limitu) v prospech
dlžníka a na jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá záväzok

dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Z jeho obsahu vyplýva, že uzavretím
úverovej zmluvy získava dlžník oprávnenie požiadať o poskytnutie peňažných prostriedkov do výšky
dohodnutého úveru a je oprávnený čerpať úver do dohodnutej výšky.

Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, na vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu
nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Na základe uvedeného mal súd za to, že medzi právnym predchodcom žalobcu (ako veriteľom)
a žalovaným (ako dlžníkom) vznikol dvojstranný záväzkovo-právny vzťah, podľa ktorého právnemu
predchodcovi žalobcu vznikla povinnosť poskytnúť žalovanému úver a žalovanému povinnosť vrátiť

ho podľa dohodnutých podmienok uvedených v úverovej zmluve. Žalovaný akceptoval jednotlivé
ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto má povinnosť vrátiť požičané finančné prostriedky.
Tento záväzok bol však sčasti zmenený dohodou o uzavretí splátkového kalendára medzi žalobcom a
žalovaným. Na základe uvedenej dohody zo dňa 01.04.2010 došlo k tzv. kumulatívnej novácii záväzku,
a to v zmysle § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci môžu dohodou zmeniť

vzájomnéprávaapovinnosti.Taktosiúčastnícidohodli,že žalovanýzaplatížalobcovidlhnaistineúveru,
a to v splátkach 200 Eur mesačne s účinnosťou od posledného dňa v mesiaci, kedy bola podpísaná
zmluva. Touto zmluvou teda došlo k zmene splatnosti záväzku tak, že prvá splátka mala byť vo výške
200 Eur uhradená (podľa zmluvy zo dňa 01.04.2010) najneskôr posledným dňom, v ktorom bola dohoda
podpísaná, teda 30.04.2010, ďalšia 31.05.2010, nasledujúca 30.06.2010 a posledná 31.07.2010.

Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že ku dňu uznania záväzku

predstavoval dlh žalovaného 1034,84 Eur, z ktorého žalobca uplatnil zaplatenie istiny do výšky 635,87
Eur. Táto skutočnosť vyplýva z písomného uznania dlhu, ale aj z toho, že žalovaný uvedenú výšku istiny
nenamietal ani v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, nebola teda v konaní sporná. V tejto časti
bola žaloba žalobcu plne dôvodná, a preto jej súd v tomto rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal k
povinnosti zaplatiť uvedenú dlžnú sumu.

Keďže sa žalovaný s plnením svojho dlhu dostal do omeškania, má žalobca nárok na úrok z
omeškania, pretože podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka vedľa plnenia aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť aj poplatok
z omeškania, výšku úrokov z omeškania určí vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úrokov z
omeškania (v zmysle posledného znenia vzhľadom na rozhodný čas pre omeškanie) o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania žalovaného, to znamená v dni
nasledujúcom po dátume splatnosti nanovo dohodnutého zostatku úveru, bola výška úrokov z

omeškania 9 %, pretože základná úroková sadzba bola v tom čase 1%.

V zmysle dohody o splátkach zo dňa 01.04.2010 sa však žalobca dohodol so žalovaným na splátkach
dlhu vo výške 200 Eur mesačne vždy k poslednému dňu mesiaca. Touto dohodou došlo k zmene
záväzku určeného (tak ako to bolo uvedené v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia), a preto sa
žalobca nemohol domáhať úroku z omeškania za obdobie pred tým ako si dohodol nanovo jeho

splatnosť. Žalovaný sa dostal teda do omeškania s každou dlžnou splátkou zvlášť, a to podľa dohody
zo dňa 01.04.2010 tak, že úrok mohol začať pri týchto splátkach plynúť najskôr dňom nasledujúceho
mesiaca, v ktorom bola jednotlivá splátka splatná, a to tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Preto vo výške presahujúcej čas od zmeny záväzku, musel súd v tejto časti žalobu zamietnuť.

Po právnej stránke súd mal za to, že zmluva uzavretá právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

(resp. následne so žalobcom a žalovaným) má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Preto ju posudzoval
aj podľa spotrebiteľského práva.

Charakteristickou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené (na
predtlačených formulároch) a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.
Predmetom spotrebiteľskej zmluvy je najmä dodanie tovaru (veci) alebo vykonanie služby, prípadnekombinácia dodania tovaru a vykonania služby. Účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy sú dodávateľ na
strane jednej a spotrebiteľ na strane druhej.

Pojem dodávateľ bol v čase uzatvárania zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žaloaným

vymedzený v zákone o ochrane spotrebiteľa. Vo všeobecnosti však treba mať za to, že to bol
podnikateľský subjekt, ktorý pri uzavieraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti, poskytuje tovary a služby hromadne za rovnakých podmienok. Niet pochýb, že
to môže byť jednak právnická a jednak fyzická osoba.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Zmluva uzavretá medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu o poskytnutí úveru a ďalších
služieb spĺňala všetky tieto znaky, a preto ju bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa, ktorý platil v čase uzatvárania tejto zmluvy.

Podľa § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. typovou zmluvou rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo
viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú
nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, b) podmienky, ktoré sú v rozpore
s dobrými mravmi.

Z uvedeného vyplýva, že jednou z charakteristických čŕt zmlúv, ktoré majú povahu spotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V konkrétnej veci treba mať za to, že všeobecné zmluvné podmienky (i Sadzobník, na ktorý odkazujú),
ktoré sú súčasťou zmluvy medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu obsahovali takúto
neprijateľnú podmienku, avšak žalobca sa domáhal iba zaplatenia istiny dlhu, ktorý bol žalovanému v
skutočnosti poskytnutý (resp. žalovaným prečerpaný). Nežiadal iné plnenia z obchodných podmienok.

V časti uplatneného nároku súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by mohli smerovať k vysloveniu
neprijateľnosti podmienok dohody, či neplatnosti zmluvy. Úrok z omeškania, ktorý žalobca v danej veci
uplatňoval je úrokom zákonným, určeným právnymi predpismi, teda úrokom dovoleným. Preto námietka
žalovaného o neprimeranosti jeho výšky nemohla obstáť.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov
konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

V predmetnom konaní bol úspešný žalobca a jeho neúspech bol iba v nepatrnej časti. Patrí mu preto plná
náhrada trov konania, ktoré boli účelne vynaložené na predmetné konanie. Tie predstavujú zaplatený
súdny poplatok vo výške 38 Eur a trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a tri úkony
režijného paušálu celkovej výške á 41,50 + 7,63 Eur (príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na
vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie k podanému odporu 3 x 41,50 Eur + 3 x 7,63 Eur + 20 %

DPH). Celkovo trovy právneho zastúpenia teda predstavujú 147,39 + DPH vo výške 29,48 Eur čo sarovná sume 176,87 Eur. Tie žalovaný má povinnosť zaplatiť v zmysle predtým citovaného ustanovenia
§ 149 O.s.p. advokátovi spolu so súdnym poplatkom vo výške 38 Eur.

Náhradu trov konania nepriznal súd ani vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko účastník, na strane ktorého

vystupoval v konaní, úspešný nebol.

Lehotu na splnenie povinnosti určil súd podľa § 160 O.s.p. a žalovanému povolil mesačné splátky dlhu
vo výške 30 Eur s tým, že ak nezaplatí jednu z určených splátok, stane sa splatným celý dlh naraz.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v
Trenčíne do 15 dní od jeho doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať

v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho

trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.