Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. október 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/82/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209204655
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1209204655.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci

navrhovateľov: 1. P. F., bytom F..U..Š. Č.. XXX/X, Š., 2. U. O.Í., bytom F. Ú. Č.. XX, F. Ú., 3. Ľ. W.Á., bytom
Q. L. Č.. XXX, Q. L., všetci zastúpení JUDr. Silviou Jakubcovou, advokátkou, Štúrova č. 34, Modra,
proti odporcovi: Hydromeliorácie, š.p., so sídlom Vrakunská č. 29, Bratislava, zast. JUDr. Zdenkou
Benčíkovou, advokátkou, Palackého č. 12, Bratislava, o zaplatenie 2.751,44 € s príslušenstvom a o
vzájomnom návrhu odporcu o určenie vecného bremena takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne sumu 298,75
eur s úrokom z omeškania vo výške 6,50 % ročne od 02.12.2008 do zaplatenia a to všetko do troch dní

odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľov z a m i e t a .

Súd vzájomný návrh odporcu z a m i e t a .

O trovách konania súd r o z h o d n e po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. až 3. rade sa návrhom doručeným súdu dňa 11.08.2008, v spojení s jeho doplnením

zo dňa 13.05.2009, domáhala od odporcu zaplatenia istiny 2 751,44 eur (82 890,- Sk) s príslušenstvom
z titulu bezdôvodného obohatenia. V návrhu uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku
zapísaného na LV č. XXXX, k. ú.: Q. L., parc. č. XXXX o výmere 5 877 m?, označenom ako orná pôda -
pozemky registra "E", vo veľkosti podielu navrhovateľky v 1. rade v ?, navrhovateľa v 2. rade vo veľkosti
1/6 a navrhovateľa v 3. rade vo veľkosti 1/6.

Predmetný pozemok sa nachádza v banskom priestore Q. L., kde má odporca vybudovanú stavbu,

ktorá nie je majetkovoprávne vypriadaná, odporca má predmetnú stavbu v správe. Navrhovatelia vyzvali
odporcu na uzavretie nájomnej zmluvy, na čo odporca reagoval listom zo dňa 28.03.2008, kde uviedol,
že na uzavretí dohody s vlastníkmi nemá záujem.
Odporca užíva z predmetného pozemku výmeru 1 156 m?, zvyšná časť pozemku sa nachádza v
dobývacom priestore, bez možnosti prístupu vlastníkmi a bez možnosti jeho užívania vlastníkmi v
zmyslebanskýchpredpisov.Oveľkostivýmerypozemku,ktorúužívaodporcasanavrhovateliadozvedeli
ohliadkou v teréne na základe povolenia banskej spoločnosti. Odporca užívaním pozemku vo vlastníctve

navrhovateľov získava na úkor navrhovateľov neoprávnený majetkový prospech, preto navrhovatelia
požadujú plnenie za obdobie od 07-12/2005, za celý rok 2006, 2007 a za obdobie od 01-08/2008 z titulu
neoprávneného obohatenia.Navrhovatelia za účelom určenia všeobecnej hodnoty pozemku a výpočtu ceny nájmu si dali vypracovať
znalecký posudok č. 146/2008 zo dňa 19.07.2008 vypracovaný znalcom Ing. Milošom Encingerom.
Z uvedeného znaleckého posudku vyplynula výška nájmu za m? pozemku 0,94 eur (28,46 Sk), čo

predstavuje pri výmere 1 165 m? sumu ročného nájmu 1.100,57 eur (33 155,90 Sk) .

Navrhovatelia ďalej uviedli, že medzi nimi a odporcom nevznikol v zmysle § 22, písm. a) zákona č.
229/1991 Zb. nájomný vzťah, nakoľko predmetný zákon hovorí o poľnohospodárskych pozemkoch,
pričom však v danom prípade nejde o poľnohospodársky pozemok tak, ako to má na mysli ustanovenie

zákona č. 220/1998 Z.z.. Navyše v tomto období ešte medzi účastníkmi ani nemohol vzniknúť nájomný
vzťah, keďže odporca v tomto období nemal majetok v správe. Rovnako ani vyhláška ku katastrálnemu
zákonu nezaraďuje medzi poľnohospodárske pozemky, pozemky zastavané.
V prejednávanej veci je potrebné uplatniť nájomné stanovené podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z., ktorá
stanovuje všeobecnú hodnotu stavieb a zastavaných pozemkov. Navrhovatelia uvádzajú, že oceňovanie
pozemkov zastavaných stavbami nemôže byť oceňované ako poľnohospodárske a lesné pozemky,

pretože do týchto nepatrí, nakoľko takéto ocenenie je vyjadrené v pôdno-ekologických jednotkách, ktoré
vychádzajú z kvality a zloženia pôdy, preto sa nemôžu vzťahovať na zastavané pozemky.
Zároveň navrhovatelia poukázali, že predmetné pozemky dal odporca do podnikateľského nájmu, na
pozemkoch dochádza k čerpaniu vody, ktorá sa následne predávaná poľnohospodárskemu družstvu,
tedapozemkysavyužívajúnapodnikanie.Navyšepodľaúzemnéhoplánujecelátátolokalitaurčenáako

rekreačná zóna na výstavbu rekreačných chát a pozemok vo vlastníctve navrhovateľov slúži na vstup
do celej oblasti, preto si navrhovatelia majú záujem pozemky ponechať a chcú tieto pozemky užívať.
V písomnom podaní odporcu zo dňa 10.12.2008 tento namietol výmeru parcely č. XXXX/X zapísanej
na LV č. XXXX, nakoľko podľa identifikácie parciel zapísaných na LV č. XXXX je výmera predmetnej
parcely 1 056 m? a nie ako uvádzajú navrhovatelia 1 156 m?. Zároveň odporca namietol aj výšku

a spôsob vyčíslenia "neoprávneného majetkového prospechu" za užívanie tejto parcely na základe
vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Odporca má za to, že na predmetnú
nehnuteľnosťsavzťahujeustanovenie§22ods.2zákonač.229/1991Zb.oúpravevlastníckychvzťahov
k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a teda výška nájmu a spôsob jej stanovenia je upravený
v § 23 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku

a lesných pozemkov.
Zákonný nájomný vzťah tu vznikol ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o pôde, podľa
ktorého zaniklo v zmysle ust. § 22 písm. b) právo užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku
a medzi užívateľom pozemku a jeho vlastníkom vznikol zákonný nájomný vzťah. Zákon nadobudol
účinnosť dňa 24.06.1991. Zákon o pôde sa v zmysle § 1 písm. a) vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí

poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí. V čase vzniku zákonného nájmu platil zákon č.
53/1966 Zb. (účinnom do 01.07.1992), ktorý v § 1, ods. 2 uvádza, že súčasťou poľnohospodárskeho
pôdneho fondu sú aj pozemky, ktoré síce neslúžia bezprostredne poľnohospodárskej výrobe, avšak sú
pre ňu nepostrádateľné, pričom sem zákon zaraďuje aj pozemky so zariadením dôležitým pre poľné
závlahy. Vzhľadom na charakter stavby je jednoznačné, že uvedený právny predpis sa vzťahoval aj na

predmetný pozemok, na ktorom bolo povolené umiestnenie čerpacej stanice určenej na závlahové účely.
Pokiaľ ide o výšku nájmu, podľa odporcu je vzhľadom na uvedené skutočnosti, potrebné aplikovať §
23 a nasl. zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, v zmysle ktorého výška
nájomného nesmie byť nižšia ako 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného
predpisu. Odporca má v obdobných prípadoch uzavreté zmluvy s vlastníkmi nehnuteľnosti, kde je

nájom určený vo výške 1,5 % z hodnoty nehnuteľnosti za m?. Výška ceny nehnuteľností je určená
pre konkrétnu oblasť prílohou č. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Cena nájmu určená takto pre územie Veľký Grob
predstavuje potom 0,011 eur ročne za m?. Túto čiastku zaslal odporca navrhovateľovi v návrhu
nájomných zmlúv dňa 16.12.2008.

Písomným podaním zo dňa 02.11.2011 v spojení s jeho doplnením zo dňa 01.06.2012 odporca uviedol,
že sa domnieva, že k časti pozemku nachádzajúcom sa vo vlastníctve navrhovateľov, parc. č. XXXX,
výmera 5 877 m?, druh pozemku orná pôda zapísanom na LV č. XXXX, k.ú.: Q. L., na ktorom je zriadená
čerpaciastanicavovlastníctveštátu,vspráveodporcu,právovecnéhobremena.Vzhľadomnauvedené,

odporca žiada, aby súd rozhodol, že:
"Pozemok, parc. č. XXXX o výmere 5 877 m?, druh pozemku orná pôda, ako parcela registra "E"
evidovaná na mape určeného operátu, zapísaný na LV č. XXXX, Katastrálnym úradom S., Správou
katastra L., k.ú.: Q. L., obec: Q. L., okres: Q. L., je zaťažený vecným bremenom, ktorého obsahom jepovinnosť vlastníka, resp. spoluvlastníkov tohto pozemku strpieť vstup na tento pozemok v prospech
oprávneného, ktorým je vlastník, správca alebo užívateľ hydromelioračnej stavby podľa LV č. XXXX,
Katastrálny úrad S., Správa katastra L., k.ú.: Q.Ľ. L., obec: Q. L., okres: Q. L., a podľa Geometrického

plánu č. 1 - 5/2011, zo dňa 19.05.2011, úradne overeného Správou katastra Galanta podľa § 9
zákona č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii, dňa 16.06.2011, v rozsahu za účelom prevádzky,
rekonštrukcie, prekládky, údržby a opravy tejto hydromelioračnej stavby." Zároveň žiadal, aby súd
zaviazal navrhovateľov na náhradu trov konania.
V podaní uviedol, že čerpacia stanica bola vybudovaná na základe povolenia na zriadenie

vodohospodárskeho diela "Závlaha pozemkov F. J." podľa ust. § 8 a § 9 zákona č. 138/1973 Zb. o
vodách, pričom účelom závlah je vytvoriť optimálne vlahové pomery v pôde a tým priaznivo ovplyvniť rast
poľnohospodárskejprodukcienapríslušnýchJRD.Podmienkamiprevydržanieprávazodpovedajúcemu
vecnému bremenu sú existencia nehnuteľnosti, ku ktorej podľa práva môže vecné bremeno vzniknúť,
oprávnená držba práva zodpovedajúca vecnému bremenu a uplynutie 10-ročnej vydržacej lehoty.
Odporca sa domnieva, že v tomto prípade, ktorý je predmetom tohto konania, vystupuje ako osoba

oprávnená z vecného bremena a navrhovatelia ako osoba povinná z vecného bremena. Na základe
platných povolení na zradenie vodohospodárskeho diela a v zmysle zákona o vodách odporcovi k
pozemku navrhovateľov, na ktorom je umiestená čerpacia stanica, ako aj k okolitému pozemku, ktorého
využívanie je nevyhnutné na obhospodarovanie tejto vodnej stavby, vzniklo oprávnenie z vecného
bremena s obsahom užívania pozemku navrhovateľov za účelom užívania a zachovania funkčnosti

vodnej stavby na ňom umiestnenej.

Odporca ďalej uviedol, že nadobudol právo z vecného bremena vydržaním. Čerpacia stanica vznikla
na základe stavebného povolenia č.j. PLVH-4/420/1981 zo dňa 21.04.1981. Povolenie bolo vydané bez
časového obmedzenia, pričom v priebehu konania ani pri ústnom pojednávaní neboli podané žiadne

námietky voči udeleniu povolenia. Následne bolo vydané kolaudačné rozhodnutie č. PLVH-4/140/1986-2
z 01.09.1986, ktorým bolo povolené užívanie stavby. Vlastníkom uvedenej stavby bol od počiatku štát,
menil sa len jej správca, nie vlastník. Na základe vyššie uvedených povolení ako aj zákona o vodách
získal odporca oprávnenie predmetnú stavbu užívať a obhospodarovať. Vodná stavba sa využíva a je
plne funkčná dodnes od roku 1986, teda vyše 20 rokov. Počas celej doby bol odporca (resp. jeho právni

predchodcovia) dobromyseľný v tom, že mu takéto oprávnenie vzniklo samotným vydaním stavebného
povolenia a kolaudačného rozhodnutiam, proti ktorým neboli vznesené žiadne námietky. Teda odporca
od počiatku využíva predmetnú stavbu, pričom zo strany vlastníkov pozemkov neboli voči jej postaveniu
vznesené žiadne námietky. Po dobu vyše 20 rokov nenapadol žiadny subjekt, vrátane navrhovateľov,
práva odporcu. Odporcovi vzniklo z titulu vydržania oprávnenie na vstup na predmetný pozemok za

účelom využívania vodnej stavby nachádzajúcej sa v správe odporcu,.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených účastníkmi: identifikácia
parciel na LV, výpis z obchodného registra odporcu, LV č. XXXX, LV č. XXXX, fotokópie zo zbierky
listín týkajúce sa LV č. XXXX, k.ú.: Q. L. vedené Správou katastra L., súhrnný zisťovací a odovzdávajúci

protokol, povolenie na zriadenie vodohospodárskeho diela č.j.: PLVH-4/420/1981, povolenie na užívanie
vodohospodárskeho diela, znalecký posudok č. 15/2011, znalecký posudok č. 146/2008, znalecký
posudok č. 10/2012, správa obecného úradu Q. L., geometrický plán, nájomné zmluvy predložené
odporcom, fotodokumentácia, rozhodnutia predložené navrhovateľmi v obdobných právnych veciach,
návrh na uzavretie mimosúdnej dohody predložený odporcom a výsluchom navrhovateľov.

Na základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení vykonaných dôkazov, súd zistil nasledujúci
skutkový stav:

Navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku zapísaného na LV č. XXXX, k. ú.: Q. L., parc.

č. XXXX o výmere 5 877 m?, označenom ako orná pôda - pozemky registra "E", vo veľkosti podielu
navrhovateľky v 1. rade v ?, navrhovateľa v 2. rade vo veľkosti 1/6 a navrhovateľa v 3. rade vo veľkosti
1/6.

Odporca je štátny podnik založený na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov v zmysle zákona č.

111/1990 Zb. o štátnom podniku, ktorý vykonáva správu zariadenia - čerpacej stanice umiestnenej na
pozemku vo vlastníctve navrhovateľov.Zo znaleckého posudku č. 146/2008 zo dňa 19.07.2008 vypracovanom znalcom Ing. Milošom
Encingerom, znalcom z odboru stavebníctvo - odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby a
projektovanie v stavebníctve, ktorého zadaním bolo stanovenie hodnoty ročného nájmu za roky

2005-2007 na nehnuteľnosti - pozemky p.č. B. - XXXX, B. - XXXX, k. ú.: Q. L., vyplynul záver, že
všeobecná hodnota ročného nájmu parcely č. XXXX/X predstavuje ročne 28,46 Sk za m?.

Na predmetnom pozemku je umiestnená nehnuteľnosť vybudovaná na základe povolenia na zriadenie
vodohospodárskeho diela označeného ako "Závlaha pozemkov PJ. J." podľa § 9 a povolenia na

nakladanie s vodami podľa § 8 zákona č. 138/1978 Zb. o vodách, v zmysle rozhodnutia č.j.
PLVH-4/420/1983 z 21.04.1981, ktorým bola povolené zriadenie vodohospodárskeho diela závlahovej
čerpacej stanice F. J., ev. č. XXXX XXX XXX, ktorý je majetkom štátu a je spravovaný odporcom.
Predmetná nehnuteľnosť - čerpacia stanica - súp. č. XXX a trafostanica - súp. č. XXX sú zapísané na
LV č. XXXX, Katastrálny úrad S., Správa katastra L., k.ú.: Q.Ľ. L., obec: Q. L., okres: Q. L..
Na základe rozhodnutia č. PLVH-4/1401986-2 zo dňa 01.09.1986 bolo rozhodnuté , že sa Štátnej

melioračnej správe v Bratislave povoľuje užívanie vodohospodárskeho diela "Závlaha pozemkov F. J.,
I. stavba".

Odporca sa podľa Súhrnného zisťovacieho a odovzdávacieho protokolu o delimitácii majetku, práv,
záväzkov, vrátane pracovnoprávnych vzťahov, spísanom dňa 15.08.2003 medzi odovzdávajúcim

Slovenským vodohospodárskym podnikom š.p. a odporcom ako preberajúcim stal na základe
Rozhodnutia ministerstva pôdohospodárstva SR č. 2018/03-420/116 z 11.03.2003, správcom majetku
závlahových a odvodňovacích systémov ako aj ostatného majetku odštepného závodu Hydromeliorácie
Bratislava.

Zo Znaleckého posudku č. 15/2011 vypracovanom v máji 2011 Ing. Štefanom Špačekom, znalcom z
odboru geodézie a kartografie, súd zistil, že odporca využíva z predmetného pozemku celkovo 3 621
m?, pričom 2 030 m? predstavuje vodná plocha - diel A, 881 m? zaberá čerpacia stanica - diel D, 314 m?
predstavuje územie s medzi prístupovými cestami - diel C, na ktorom sú stĺpy elektrického vedenia a 396
m? predstavujú prístupové cesty - diel E. Na pojednávaní znalec doplnil, že výlučne odporca využíva

len diel D a diel E (čerpacia stanica a prístupové cesty).

Zo znaleckého posudku č. 10/2012, predloženého odporcom, vypracovaného znalcom Ing. Oliverom
Majdúchom, znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností,
zo dňa 11.09.2012, že znalec vyčíslil hodnotu vecného bremena na sumu 1 793,43 eur.

Z návrhu na uzavretie mimosúdnej dohody zo dňa 12.09.2012 súd zistil, že odporca navrhol
navrhovateľom uzavretie dohody, pričom v tejto navrhol vychádzajúc zo znaleckého posudku všeobecnú
hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena vo výške sumu 0,10 eur /m?/rok.

Z dopytu vykonanom súdom na Obecný úrad Q. L. súd zistil, že v danej lokalite sa prenajíma
poľnohospodárska pôda v rokoch 2005-2007 za 1200,- Sk za hektár za rok a od roku 2007 je to 33,39
eur za jeden hektár ročne.

Z odporcom predložených nižšie uvedených nájomných zmlúv súd zistil, že ročné nájomné za

m? pozemkov, na ktorých sú umiestnené obdobné stavby (závlahový záhon, závlahové zariadenia)
predstavuje sumu 0,013-0,015 eur.

Z nájomnej zmluvy č. XXXX/EU/XXXX súd zistil, že si zmluvné strany si s účinnosťou od 01.01.2003
dohodli ročné nájomné vo výške 39,- Sk za nájom pozemku vo výmere 299,50 m?, na ktorom je

umiestnené závlahové zariadenie, pričom v dodatku č. 2 podpísanom dňa 25.11.2005 si zmluvné strany
dohodli nájomné vo výške 4,85 eur ročne za predmetný pozemok (pri cene 0,013 eur za m?).

Znájomnejzmluvyč.XXXX/EU/XXXXsúdzistil,žesizmluvnéstranysúčinnosťouod01.01.2003dohodli
ročné nájomné vo výške 17,- Sk za nájom pozemku vo výmere 142,60 m?.

Z nájomnej zmluvy č. M.-XXXX/XXX súd zistil, že si dňa 27.07.2010 zmluvné strany dohodli ročné
nájomné vo výške 4,22 eur (0,015 eur/m?) za nájom pozemku vo výmere 281,25 m? na ktorom je
umiestnená vodná stavba (závlahová záhon) v správe odporcu.Z nájomnej zmluvy č. M.-XXXX/XXX súd zistil, že si dňa 29.02.2012 zmluvné strany dohodli ročné
nájomné vo výške 28,71 eur (0,0696eur/m?) za nájom pozemku vo výmere 412,5 m? na ktorom je

umiestnený areál čerpacej stanice v správe odporcu.

Po právnej stránke súd vec posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba

v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu (pre úplnosť
možno v tejto súvislosti dodať, že obdobná úprava je obsiahnutá aj v čl. 11 ods. 4 Listiny základných
práv a slobôd) .

Podľa§139ods.1Občianskehozákonníkazprávnychúkonovtýkajúcichsaspoločnejvecisúoprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§37ods.1,2,3a4zákonač.138/1973Zb.ovodách(zrušenýzákonomč.184/2002Z.z.účinného
od 01.06.2002):

1. Správcovia (vlastníci, užívatelia) nehnuteľností sú povinní bez náhrady:
a) umožniť osobám, ktoré sa preukážu príslušným preukazom na vodohospodársky dozor, vstupovať
za účelom jeho výkonu na nehnuteľnosti a do objektov, pokiaľ na to nie je potrebné povolenie podľa
osobitných predpisov,
b) trpieť na svojich nehnuteľnostiach za podmienok určených vodohospodárskym orgánom

umiestňovanie a udržiavanie vodočtov, vodomerov, vodných značiek (ciach), označujúcich najvyššie,
prípadne najnižšie povolené vzdutie vody, a iných zariadení potrebných na účely vodného hospodárstva.
Ustanovenie § 36 ods. 3 platí obdobne.
2. Pokiaľ je to potrebné na výkon oprávnenia plynúceho z rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu,
najmä na vybudovanie alebo prevádzku vodohospodárskych diel, ďalej na prieskumné a iné odborné

práce nevyhnutne potrebné na účely vodného hospodárstva, na výkon správy vodných tokov, na
vyhľadávanie a zabezpečovanie zásob podzemných vôd, ako aj na umožnenie prístupu k vodám za
účelom ich všeobecného používania a na zriadenie vodovodných alebo kanalizačných prípojok, možno
potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť, ak ich nemožno získať dohodou.
3. O vyvlastnení, o vstupe na vyvlastňovanú nehnuteľnosť a o jej užívaní pred začatím vyvlastňovacieho

konania platia osobitné predpisy.
4. Práva a povinnosti založené podľa odseku 2 dohodou alebo rozhodnutím príslušného orgánu
prechádzajú na právnych nástupcov strán.

V konaní bolo preukázané, že na pozemku vo vlastníctve navrhovateľov je umiestnená nehnuteľnosť

vybudovaná na základe povolenia na zriadenie vodohospodárskeho diela podľa § 9 zákona č. 138/1978
Zb. o vodách označená ako "Závlaha pozemkov F. J." a povolenia na nakladanie s vodami podľa
§ 8 zákona č. 138/1978 Zb. o vodách (v zmysle rozhodnutia č.j. PLVH-4/420/1983 z 21.04.1981,
ktorým bola povolené zriadenie vodohospodárskeho diela závlahovej čerpacej stanice F. J., ev. č. XXXX
XXX XXX), ktoré je majetkom štátu a je spravované odporcom. Následne na základe rozhodnutia č.

PLVH-4/1401986-2 zo dňa 01.09.1986 sa Štátnej melioračnej správe v Bratislave povolilo užívanie
vodohospodárskeho diela "Závlaha pozemkov F. J., I. stavba". V súčasnosti naďalej predmetnú stavbu
využíva štát a spravuje ju odporca (ktorý ako sa sám vyjadril, ju prenajíma tretiemu subjektu, ktorý má
oprávnenie na nakladanie s takýmito stavbami). Teda v danom prípade v súčasnosti ešte nedošlo k
ukončeniu užívania predmetného zariadenia (vodnej stavby).

Podľa § 37 zákona o vodách č. 138/1973 Zb. platného v čase vydania povolenia na vybudovanie
predmetnej stavby a vydania povolenia na jej užívanie boli vlastníci pozemkov, na ktorých bolo
umiestnené zariadenie potrebné na účely vodného hospodárstva (medzi ktoré sa zaraďuje aj predmetnávodohospodárska stavba) povinní na svojej nehnuteľnosti, za podmienok určených vodohospodárskym
orgánom, strpieť umiestňovanie a udržiavanie zariadení potrebných na účely vodného hospodárstva
bez náhrady. Len v prípade, ak to bolo nevyhnutné, bolo možné potrebné nehnuteľnosti alebo práva k

nim vyvlastniť, ak ich nemožno získať dohodou.

V konaní nebolo preukázané, že by došlo k vyvlastneniu predmetného pozemku alebo k uzavretiu
dohody, na základe ktorej by právny predchodca odporcu resp. štát získal tieto pozemky do vlastníctva
alebo užívania za náhradu.

V súčasnosti platný zákon o vodách č. 364/2004 Z.z. neobsahuje ustanovenia upravujúce povinnosť
vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádzajú vodné stavby strpieť bez náhrady ich umiestnenie na
svojom pozemku.

Vzhľadom na to, že predmetná stavba umiestnená na pozemku navrhovateľov ich podstatným

spôsobom obmedzuje v užívaní ich vlastníckeho práva, patrí navrhovateľom za takéto obmedzenie ich
vlastníckeho práva náhrada.

Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, možno vo verejnom záujme vec vyvlastniť alebo vlastnícke
právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za

náhradu.

Je pravdou, že vyššie citované ustanovenia Ústavy SR a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakladajú
právo na náhradu vlastníkovi veci iba v prípade núteného vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho
práva vo verejnom záujme. Vychádzajúc však zo zásady nedotknuteľnosti vlastníctva, ktorá je jednou

z najvýznamnejších základných zásad v našom právnom poriadku, však toto právo z ustanovení
Občianskeho zákonníka a tiež Ústavy SR vyplýva aj v prípade, ak po skutkovej stránke ide prakticky o
totožnú situáciu. O takúto situáciu môže ísť teda aj v prípade, ak je vlastník nehnuteľnosti proti svojej
vôli obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva a vzhľadom na okolnosti iné riešenie ochrany práv
tohto vlastníka prakticky nie je možné. V takomto prípade je poskytnutie náhrady za nútené obmedzenie

vlastníctvajedinýmmožnýmspôsobom,akoposkytnúťochranuprávamtohtovlastníka.Otakútosituáciu
pritom ide aj v prípade navrhovateľov.

Ako už bolo uvedené, každému vlastníkovi, ktorý bol nútene obmedzený vo výkone jeho vlastníckych
práv (bez zreteľa na mieru tohto obmedzenia), musí byť poskytnutá za toto obmedzenie primeraná

náhrada.

V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovatelia sú vlastníkmi predmetného pozemku, na ktorom
je postavená "vodná stavba". Ich vlastnícke právo (resp. vlastnícke právo ich predchodcov) bolo
obmedzené bez ich súhlasu, a to na základe zákona. Keďže pozemok navrhovateľov nebol vyvlastnený,

sú navrhovatelia ako vlastníci pozemku síce povinní strpieť, že sú vo výkone svojich vlastníckych práv
značne obmedzení, ale len za náhradu. Súd poukazuje aj na to, že miera (rozsah) obmedzenia ich
vlastníckeho práva je tu značná. Z vykonaných dôkazov totiž vyplynulo (a nebolo ani medzi účastníkmi
sporné), že na pozemku v ich vlastníctve je vystavaná cestná komunikácia, budova vodnej stavby
- hydromelioračného zariadenia a oplotenie, ktoré tieto nepochybne neumožňujú navrhovateľom vo

vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam vykonávať vlastnícke práva v plnom rozsahu.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že bez zreteľa na to, či po právnej stránke je uplatnený
nárok kvalifikovaný ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo určitý typ náhrady za
obmedzenie vlastníckych práv navrhovateľov, výsledok by mal byť totožný - vlastníkovi sa poskytne

primeraná finančná kompenzácia za zásah do jeho práv. Pričom v prejednávane veci podľa názoru
súdu okolnostiam danej veci najlepšie zodpovedá právna kvalifikácia uplatnených nárokov ako nárokov
vlastníka na zaplatenie náhrady za nútené obmedzenie jeho vlastníckeho práva.

Z ustanovení § 128 ods. 2 OZ (a tiež čl. 20 ods. 4 Ústavy SR) možno vyvodiť, že nikto nemôže byť proti

svojej vôli obmedzený vo výkone svojich práv vyplývajúcich z vlastníctva nehnuteľnosti bez primeranej
náhrady. Na spôsob poskytnutia primeranej náhrady právne predpisy v Slovenskej republike však už
výslovne nepamätajú (samozrejme s výnimkou právnej úpravy vyvlastnenia). To však neznamená, že k
nútenému obmedzeniu vlastníctva môže dôjsť bez poskytnutia primeranej náhrady.Pri absencii zákonnej právnej úpravy potom treba pre splnenie predpokladov samotného vzniku práva
na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vychádzať z ustanovenia § 128 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, no tiež z čl. 20 Ústavy SR, ktoré takúto náhradu pre vlastníka zabezpečujú. Čo sa týka voľby

samotnej právnej normy, ktorú je na mieste v danom prípade použiť, najvhodnejšou právnou normou,
resp. právnymi normami, sú podľa názoru súdu ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení v zmysle § 451 a nasl. , ktoré však tiež možno použiť len primerane.
Z tohto názoru vychádza aj ustálená judikatúra (rozsudok NS ČR z 28.11.2007 sp. zn.: 33Odo
412/2005,33Odo668/2002,33Odo335/2004).Otázkaoceneniaprospechuzískanéhoužívanímcudzej

nehnuteľnosti bez právneho dôvodu bola opakovane riešená, pričom súdy dospeli k záveru, že výšku
bezdôvodného obohatenia spočívajúcu v užívaní veci bez právneho dôvodu je možné určiť peňažnou
čiastkou vynakladanou v danom mieste a čase na užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla formou
nájmu. Bezdôvodné obohatenie je pritom možné požadovať len v takej výške, na ktorú by ten, na úkor
koho sa bezdôvodné obohatenie získalo, mal nárok v prípade uzavretia nájomnej zmluvy. Navrhovatelia
sa tak môžu dovolávať vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie svojho pozemku len do sumy

zodpovedajúcej čiastke vynakladanej obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobných vecí,
spravidla formou nájmu. Ak bolo nájomné v posudzovanom období regulované právnym predpisom,
nemôže výška bezdôvodného obohatenia presiahnuť čiastku obmedzenú cenovým predpisom. Ak ide
o pozemky patriace do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, je namieste vychádzať pri určení výšky
bezdôvodného obohatenia z tzv. regulovaného nájomného (§ 22 ods. 9 zákona o pôde) a nie z trhového

nájomného (ako sa ho domáhajú navrhovatelia), a to aj napriek tomu, že pozemky nie sú v skutočnosti
priamo využívané na poľnohospodárske účely (NS ČR 33 Odo 1014/2006).

Navrhovatelia žiadali priznať peňažnú sumu zodpovedajúcu ročnému nájmu za roky 2005, 2006 a 2007
určenú podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z., pričom vychádzali z nájmu za m? určeného v znaleckom

posudku č.146/2008 v sume 0,94 eur (28,46 Sk)/m?.

Súd starostlivo vyhodnotil opodstatnenosť tvrdení navrhovateľov a nimi uplatnenú výšku bezdôvodného
obohatenia, pričom dospel k záveru, že navrhovateľmi uplatnená celková náhrada by za daných
okolností bola neprimeraná.

Výšku náhrady súd určil nasledovne:
Vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 15/2011 vypracovanom v máji 2011 Ing. Štefanom Špačekom,
znalcomzodborugeodézieakartografie,súdzistil,žeodporcavyužívazpredmetnéhopozemkucelkovo
3 621 m?, pričom 2 030 m? predstavuje vodná plocha - diel A, 881 m? zaberá čerpacia stanica - diel
D, 314 m? predstavuje územie s medzi prístupovými cestami - diel C, na ktorom sú stĺpy elektrického

vedenia a 396 m? predstavujú prístupové cesty - diel E. Na pojednávaní znalec doplnil, že výlučne
odporca využíva len diel D - 881 m? a diel E - 314 m? (čerpacia stanica a prístupové cesty).
Teda v zmysle záverov vyššie uvedeného znaleckého dokazovania súd má za to, že odporca sám
výlučne využíva spolu 1 195 m? predmetného pozemku.

Samotní navrhovatelia v návrhu uviedli, že odporca užíva z predmetného pozemku výmeru 1 156 m?,
zvyšná časť pozemku sa nachádza v dobývacom priestore, bez možnosti prístupu vlastníkmi a bez
možnosti jeho užívania vlastníkmi v zmysle banských predpisov. Keďže odporca nie je spoločnosťou,
ktorá využíva predmetný dobývací priestor a nie je oprávnený na výkon banskej činnosti, nemohol súd
priznať navrhovateľom náhradu za obmedzenie výkonu ich vlastníckeho práva voči odporcovi k celému

pozemku, ale priznal túto náhradu len za tú časť pozemku, ktorú užíva výlučne odporca.

Z predložených nájomných zmlúv ako aj z oznámenia Obecného úradu Q. L. súd zistil, že nájomné za
meter štvorcový v rozhodnom období predstavovalo sumu 0,013-0,015 eur/m?/rok.
Avšak vzhľadom na to, že odporca v poslednom návrhu na uzavretie mimosúdnej dohody zo dňa

12.09.2012 navrhol sumu 0,10 eur /m?/rok, ktorú označil ako "všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za
zriadenie vecného bremena" súd mal za to, že takto určená výška náhrady je primeranou náhradou pre
navrhovateľov za obmedzenie ich vlastníckeho práva.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd potom za výmeru pozemku užívanú odporcom 1 195 m?

(určenúznalcom)pricene0,10eurzam?,určilročnúvýškunáhrady119,50eur,čomesačnepredstavuje
9,958 eur. Navrhovatelia si uplatnili vo svojom návrhu náhradu za obdobie 07/2005 až 12/2007, teda za
obdobie 30 mesiacov, čo spolu za toto obdobie predstavuje sumu 298,75 eur.Pokiaľ ide o úroky z omeškania, navrhovatelia si uplatnili svoj nárok za jednotlivé mesiace. Keďže
však súdu nepreukázali, že by odporcu písomne vyzývali na zaplatenie jednotlivých súm, tak ako si ich
uplatňujú vo svojom návrhu, súd priznal navrhovateľom úrok z omeškania deň nasledujúci po dni, kedy

bol odporcovi doručený návrh súdom, t.j. odo dňa 02.12.2008 (návrh bol doručený spolu s platobným
rozkazom dňa 01.12.2008), lebo až týmto dňom doručenia návrhu sa preukázateľne odporca mohol
dozvedieť o nároku navrhovateľov.

Čosatýkavýškyúrokovzomeškania,vzhľadomnato,ževdanomprípadeideoobčianskoprávnyvzťah,

súd ohľadom výšky úroku z omeškania vychádzal z § 517 ods. 3 Občianskeho zákonníka a Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., pričom výška úroku z omeškania zodpovedá dvojnásobku diskontnej sadzby
NBS platnej v rozhodnom období.

Pretosúdodporcuzaviazalnazaplatenietejtopeňažnejsumyavozvyškunávrhnavrhovateľovzamietol.

Následne sa súd musel zaoberať aj vzájomným návrhom odporcu, pričom právo zodpovedajúceho
vecnému bremenu súd po právnej stránke posúdil nasledovne:

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.
Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo

kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo
opätovný výkon.
Podľa § 128 ods. 21 Občianskeho zákonníka vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v
naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhrad Odo u použitá

jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.

Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke
právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za
náhradu.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu
nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom
zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však
nenahrádzajú.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Vecné bremeno obmedzuje vlastnícke právo vlastníka k veci v prospech iného subjektu. Vymedzenie

obsahu práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu vecného bremena je určené aktom, na
základe ktorého vecné právo vzniklo. Oprávnenia vyplývajúce z vecného bremena sa musia vykonávať
tak, aby povinného zaťažovalo vecné bremeno čo najmenej a nespôsobovalo mu škodu.Základnou podmienkou pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená držba
tohto práva. K vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí len faktický výkon tohto
práva (teda nie je postačujúce také správanie sa, ktoré by mohlo byť obsahom takéhoto práva - napríklad

vstup na scudzí pozemok), ale oprávnený držiteľ - navrhovateľ musí toto správanie sa vykonávať ako
právo, musí ho vykonávať pre seba a byť dobromyseľný v tom, že mu toto právo k veci patrí. Skutočnosť,
že niekto sa správa spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
(napríklad vstup na cudzí pozemok), ešte neznamená, že je držiteľom vecného bremena (por. NS CR
sp. zn. 22 Cdo 595/2001).

Toto však navrhovateľ v konaní nepreukázal, keďže nepreukázal na základe čoho sa domnieval, že
mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Navrhovateľ mal vedomosť, že nie je vlastníkom
pozemkov, ku ktorým by mu malo patriť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého sa v konaní
domáha. Skutočnosť, že vlastník strpí vstup na svoj pozemok a dovolí na tomto pozemku tretej osobe
vykonávať niektoré úkony nevyhnutné k zabezpečeniu starostlivosti o jeho stavbu, nemôže byť využitá
k nadobudnutiu držby a už vôbec nie vydržania.

Navyše v danom prípade, v súlade s ustálenou judikatúrou, súd uvádza, že nadobudnutie práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním) nejde vtedy, keď tento pozemok
a cesta na tomto pozemku slúži k vstupu, chôdzi a prejazdu tiež iným fyzickým osobám, pričom táto
skutočnosť vyplynula z dokazovania, najmä zo znaleckého posudku a samotnej výpovede znalca na
pojednávaní.

Súd má za to, že v danom prípade však, vzhľadom na to, že stavba na pozemku - čerpacia stanica
bola vybudovaná na základe povolenia na zriadenie vodohospodárskeho diela "Závlaha pozemkov F.
J." podľa ust. § 8 a § 9 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách, má charakter vodnej stavby v zmysle § 38
ods. 1 písm. e) uvádzaného zákona o vodách, vzniklo v súlade s § 37 ods. 1 zákonné obmedzenie

vlastníckeho práva navrhovateľov (resp. ich právnych predchodcov).
Následne v zákone č. 184/2002 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov (zrušený zákonom č.
364/2004 Z.z. o vodách) v § 48 ods. 1 písm. f) ako vodné stavby definoval stavby, ktoré umožňujú
osobitné užívanie vôd, pričom medzi ne zaraďoval aj stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov.
Rovnako aj platný zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách zaraďuje medzi vodné stavby v § 52, ods. 1 písm.

f) hydormelioračné stavby na zavlažovanie pozemkov a odvodňovanie pozemkov, pričom tento zákon
v § 53a, písm. a) a b) uvádza, že vlastník pozemku, na ktorom je hydromelioračná stavba umiestnená
je povinný strpieť hydromeliorizačnú stavbu alebo jej časť na pozemku a strpieť, aby vlastník, správca
tejto stavby alebo jej časti v nevyhnutnej miere vstupoval na pozemky v súvislosti s jej prevádzkou,
rekonštrukciou, prekládkou, údržbou alebo opravou. Vzhľadom na to, že aj v súčasnosti platný zákon

o vodách v zmysle § 53a deklaruje tieto práva odporcu v rozsahu v akom sa ho odporca v konaní
domáha, má súd za to, že nie je potrebné rozhodnutie súdu, navyše za situácie, keď toto právo odporcu
nikto nespochybňuje, navrhovatelia mu vo vstupe na ich pozemok nebránia a nijako ho v realizácii tohto
zákonného práva neobmedzujú.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona o vodách vyplýva, že k obmedzeniu vlastníckych práv
navrhovateľov dochádza priamo zo zákona. Túto skutočnosť napokon nespochybňujú ani samotní
navrhovatelia. Možnosť vzniku vecného bremena v dôsledku vydržania by teda podľa názoru súdu
prichádzala do úvahy len v prípade absencie zákonného vecného bremena

Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti súd rozhodol tak, že vzájomný návrh odporcu
zamietol.

O náhrade trov konania súd v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia súdu vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.