Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/103/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611200473
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2611200473.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a členov
senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová v právnej veci navrhovateľa: C. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom E., T. XXXX/XX, t.č. W., M. L. XXX, E., proti odporkyni: Y. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E., T. XXXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu:
R. D., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Senica, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 30. novembra
2011 č.k. 9C/4/2011-104, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej R. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté dňa
24.2.2007 pred Mestským úradom v Senici, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Senica vo
zväzku 17, ročník 2007, na strane 83, pod poradovým číslom 7, rozviedol. Maloletú R. na čas po rozvode
manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že odporkyňa je povinná
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú R. každý párny týždeň v čase od nedele od 17.00 hod.
predchádzajúceho nepárneho týždňa do nedele do 17.00 hod. každého párneho týždňa a navrhovateľ
je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú R. každý nepárny týždeň v čase od nedele
od 17.00 hod. predchádzajúceho párneho týždňa do nedele do 17.00 hod. každého nepárneho týždňa.
Odporkyni uložil povinnosť maloletú riadne a včas navrhovateľovi odovzdať a navrhovateľovi povinnosť
maloletú riadne a včas prevziať vždy v nedeľu každého párneho týždňa v mieste trvalého bydliska
odporkyne a následne povinnosť maloletú riadne a včas odporkyni odovzdať s tým, že odporkyňa je
povinná maloletú riadne a včas prevziať vždy v nedeľu každého nepárneho týždňa v mieste svojho
trvalého bydliska. Výživné na maloletú R. navrhovateľovi a odporkyni neurčil. Vyslovil, že obaja rodičia
sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. O trovách konania rozhodol, že účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s použitím ust. § 23
ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine v časti o rozvod manželstva a v časti úpravy práv a povinností výkonu
rodičovských práv k maloletej s použitím § 24 ods. 1, 2 a 4 Zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a 6
Zákona o rodine a vecne tým, že z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že vzťahy medzi účastníkmi
sú vážne narušené a trvale rozvrátené. Manželia spolu nežijú, spoločne nehospodária, nezabezpečujú
spoločne potreby maloletého dieťaťa pochádzajúceho z ich manželstva a nakoľko ani jeden z manželov
nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia a zachovania manželstva, mal súd za to, že v danom
prípade neexistuje predpoklad na obnovenie manželského spolužitia a manželstvo účastníkov rozviedol.

Konštatoval, že rozvod manželstva nebude na ujmu maloletej, nakoľko dieťa problémy rodičov dlhodobo
vníma a v dôsledku samotného rozvodu manželstva v živote dieťaťa nenastanú zásadné zmeny.

Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej R. na čas po rozvode súd zohľadnil, že obaja
rodičia žiadali dieťa zveriť dieťa do svojej starostlivosti s tým, že odporkyňa súhlasila aj so striedavou
starostlivosťou. Výsledkami znaleckého dokazovania bolo preukázané, že citová väzba maloletej R. k
obom rodičom je zhruba rovnocenná. Maloletá má rada matku aj otca, dlhšie odlúčenie od jedného či
druhého rodiča by jej spôsobovalo psychickú nepohodu. Čo sa týka vybavenosti a predpokladov rodičov
pre riadne plnenie rodičovskej úlohy, táto je porovnateľná u každého z rodičov. Maloletá má v rebríčku
hodnôt významné postavenie u každého z nich. Zároveň každý z rodičov má svoje rezervy, ktoré majú
za následok, že ideálne pripravený na svoju rodičovskú úlohy nie je ani jeden rodič. Matkina nestabilita
v partnerských vzťahoch nesporne vplýva i na maloleté deti žijúce s ňou v spoločnej domácnosti a
na druhej strane pokiaľ ide o R., táto je značne adaptabilná, prispôsobivá a to pokiaľ ide o zmeny či
už v najbližšom rodinnom prostredí, ako aj v širších sociálnych vzťahoch. Pokiaľ ide o navrhovateľa,
tento nedokáže úplne kontrolovať svoje správanie, predovšetkým pokiaľ ide o jeho značný negatívny
postoj k odporkyni, čo má nepochybne vplyv aj na maloletú, ktorá zjavne prispôsobuje svoje správanie
predpokladaným požiadavkám navrhovateľa. Keďže toto nevhodné správanie v istých smeroch sa
vyskytuje na strane oboch rodičov, nie je možné za účelom zabezpečenia riadnej výchovy maloletej
preferovať jednoznačne domácnosť jedného, či druhého rodiča. Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdenú
nedostatočnú starostlivosť odporkyne o deti, súd mal preukázaný opak a to jednak správou kolízneho
opatrovníka, ktorý v rámci prešetrenia pomerov nikdy nezistil žiadne zásadné nedostatky, ani pokiaľ
ide o domácnosť odporkyne, ani pokiaľ ide o jej maloleté deti. Obdobne starostlivosť odporkyne o deti
mal súd potvrdenú i z vyjadrenia školy, ktorú navštevuje starší syn odporkyne. Bolo preukázané, že
odporkyňa sa o deti stará riadne, deti chodia do školy upravené, pripravené, vybavené školskými
pomôckami a odporkyňa so školou riadne spolupracuje. Súd nepovažoval teda za potrebné v tomto
smere vykonávať ďalšie navrhovateľom požadované dôkazy. Správu zo školy, ktorú navštevuje maloletá
L., staršia dcéra odporkyne, súd považoval za nadbytočnú, keďže považoval za dostačujúce zistenie
riadnej starostlivosti a spoluprácu so školou ohľadom maloletého L.. Pokiaľ ide o navrhovaných svedkov,
títo dodali do spisu svoje písomné vyjadrenia, takže bolo zjavné akým smerom by sa uberali ich svedecké
výpovede. Vzhľadom k tomu, že ide o osoby, ktoré sú buď v príbuzenskom pomere k účastníkom konania
a v prípade svedka T., ide o bývalého priateľa odporkyne a vzhľadom aj k tomu, čo predchádzalo
pojednávaniu (nasťahovanie sa bývalého priateľa jednej z navrhovaných svedkýň k odporkyni), išlo by s
najväčšou pravdepodobnosťou o výpovede ovplyvnené emóciami, či už príbuzenským pomerom, ktoré
nemôžu mať väčšiu váhu ako vyjadrenia a zistenia kolízneho opatrovníka, či školy.

Ďalší navrhovaný dôkaz zabezpečením znaleckého posudku vypracovaného v konaní vedenom
na súde v Českej republike ohľadne maloletého Y., syna odporkyne, súd nepovažoval za potrebný.
Znalecký posudok vypracovaný v prejednávanej veci súd považoval je za vysoko profesionálny, dávajúci
jasnú a jednoznačnú odpoveď na položené otázky. Tiež navrhovateľom namietanú zaujatosť znalkyne
súd považoval za neodôvodnenú, vyplývajúcu výlučne z toho, že výsledky znaleckého dokazovania
neboli v súlade s očakávaniami navrhovateľa, a preto tento dôkaz ako nadbytočný nevykonal. Navyše
navrhovateľom žiadaný znalecký posudok , je posudkom vypracovaným v inom konaní týkajúcom sa
iných účastníkov konania a za iných okolností (ide o znalecký posudok, ktorý mal byť vykonaný v Českej
republike v konaní, v ktorom sa odporkyňa domáha zverenia do svojej výchovy maloletého dieťaťa,
pochádzajúceho zo vzťahu s iným mužom).

Na základe všetkých uvedených skutočností s prihliadnutím predovšetkým na záujmy maloletej, vrátane
zabezpečenia možností ďalšieho vývoja súrodeneckých väzieb, s prihliadnutím i na možnosti a výchovné
predpoklady na strane oboch rodičov súd rozhodol o zverení maloletej do striedavej starostlivosti rodičov,
a to predovšetkým vzhľadom na vek maloletej, v týždňových intervaloch. Zdôraznil, že obom rodičom
naďalej zostáva právo a zároveň i povinnosť maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Vzájomné odovzdávanie a predávanie dieťaťa súd upravil tak, ako pre prípad zverenia dieťaťa do
striedavej starostlivosti navrhli rodičia s prihliadnutím k dennému režimu účastníkov konania. Výživné zo
strany rodičov súd neurčil, nakoľko dieťa bude u každého z rodičov tráviť rovnako dlhý čas, pričom každý
z rodičov je v zmysle zákona povinný prispievať na výživu maloletej podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov, pričom maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Je zrejmé, že

vzhľadom k príjmom a výdavkom s prihliadnutím k počtu vyživovacích povinností a zdravotnému stavu
každého z rodičov, navrhovateľ bude na výživu maloletej prispievať vyššou sumou ako odporkyňa.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 prvá veta O.s.p., nakoľko nezistil odôvodnené okolnosti
prípadu alebo pomery účastníkov, pre ktoré by mal niektorému z účastníkov právo na náhradu trov
konania priznať.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, v ktorom poukázal na to, že vo veci chceli predvolať
svedkov, čo konajúca sudkyňa odmietla. Obdobne žiadal, aby si súd zadovážil k nahliadnutiu znalecký
posudok vo veci starostlivosti Y. U. R., ktorý spor vedie odporkyňa na súde v Českej republike.
Sudkyňa však na tieto jeho návrhy reagovala tak, že ich odmietla. Obdobne vyslovil v odvolaní
námietky proti návrhom kolízneho opatrovníka, ktorý zo začiatku nedoporučoval zveriť maloletú do
striedavej starostlivosti, pričom svoju povinnosť riadne prešetriť pomery u matky si nesplnil a vo veci
nepodal pravdivé oznámenie. Toto podanie potom navrhovateľ na výzvu súdu doplnil podaním, v
ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností zmenil a rozhodol, že súd maloletú R. zveruje do jeho osobnej
starostlivosti s tým, že je povinný ju zastupovať a spravovať jej majetok. Navrhol, aby súd uložil odporkyni
povinnosť prispievať na výživu maloletej R. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Tiež žiadal, aby
súd upravil styk odporkyne s maloletou R. tak, že táto je oprávnená sa s maloletou stretávať každý párny
víkend od piatka 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., pričom navrhovateľ je povinný maloletú na styk riadne
pripraviť v mieste bydliska maloletej, v určenom čase riadne odovzdať odporkyni a odporkyňa je povinná
v určenom čase maloletú odovzdať na tom istom mieste navrhovateľovi. Zároveň uviedol, že od februára
2012 bude s maloletou R. žiť a bývať v W., kde maloletá R. bude chodiť aj do škôlky.

Odporkyňa a kolízny opatrovník odvolanie nepodali

K podanému odvolaniu odporkyňa podala písomné vyjadrenie. Vyjadrila v ňom názor, že navrhovateľ
sa odvoláva a namieta závery znaleckého posudku, pretože toto dopadlo v jeho neprospech.
Poukázala na to, že navrhovateľ pravdepodobne nikde nepracuje, počas ich manželstva často striedal
zamestnávateľov. Čo sa týka maloletej, pokiaľ príde k nej, vždy jej niečo kúpi a keď u nej nie je, tak
aj tak jej kúpi a potom jej to neskôr dá. Do škôlky maloletá nechodí a otec je finančne na tom dobre,
pretože ho živí jeho priateľka, tak ako pri ich spolužití, kedy väčšinou platila za všetko iba ona a žili
hlavne z materských dávok a pôžičiek. O maloletú R. má záujem a to, že súhlasila, aby si navrhovateľ
maloletú R. zobral bolo len v súvislosti s jej ťažkým ochorením. Navrhovateľ jej maloletú zo začiatku
nosil, ale potom si nachádzal výhovorky, prečo ju nosiť už nemôže. Rozsudok považuje v celom rozsahu
za správny. Situácia je medzi aj v súčasnosti taká, že navrhovateľ jej maloletú vždy prinesie a aj si pre
ňu príde a ich komunikácia je v podstate na dobrej úrovni. O maloletú sa vie postarať, vie sa starať aj o
domácnosť a o celú rodinu. Uznáva, že má svoje chyby, ale jej deti sú vždy čisté, oblečené a vždy majú
čo jesť, ako pre matku sú pre ňu deti dôležité. Úprava rodičovských práv tak, ako rozhodol súd prvého
stupňa je vyhovujúca, pretože maloletá neprichádza ani o jedného z rodičov. Podľa obsahu vyjadrenia
odporkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností potvrdil.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že predovšetkým zo
znaleckého posudku PhDr. J. G. dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletej
R.. Poukázala na záver znalkyne, že citová väzba maloletej k obom rodičom je zhruba rovnocenná.
Zároveň má dieťa k obom rodičom pocity strachu a neistoty. Obaja rodičia majú svoje rezervy, teda ani
jeden z nich nie je ideálne vybavenou osobnosťou pre výkon rodičovskej role. Nielen z týchto dôvodov,
ale aj na základe zistených skutočností, by nebolo v záujme maloletej, aby bola zverená do výhradnej
starostlivosti jednému z rodičov. Čo sa týka argumentov navrhovateľa na adresu kolízneho opatrovník,
tieto vychádzajú z jeho subjektívneho pohľadu na vec a nepodložených faktov. V konaní bolo vykonané
dostatočné opatrenie na zistenie skutočného stavu veci a konalo sa v najlepšom záujme maloletej
R.. Všetky skutočnosti, ktoré boli uvedené ako dôvody pre rozhodnutie zverenia do striedavej osobnej
starostlivosti sú založené na dôkladnom posúdení zistených faktov (zhodnotenie starostlivosti matky o

deti a to aj na základe zisťovania údajov na špeciálnej škole) správania sa rodičov v priebehu konania
znaleckého posudku, veku a vývinových potrieb dieťaťa. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že obe odvolania boli podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení v § 81 ods.
1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru,
že nie sú splnené podmienky na zrušenie rozsudku, ani na navrhovanú zmenu rozsudku v napadnutej
časti, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach pre jeho vecnú
správnosť potvrdiť.

Pretože v častiach napadnutých odvolaním, odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový
stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie úpravy rodičovských práv k maloletej R.
a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver v tejto časti rozhodnutia, s poukazom na ust. §
219 ods. 2 O.s.p., odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku v
celom napadnutom rozsahu. Odvolací súd nenachádza dôvod pre ktorý by sa mal od právnych záverov
prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Rozsudok v časti rozvodu manželstva, odvolaním nebol napadnutý, rozsudok v tejto časti nadobudol
právoplatnosť a nestal sa predmetom prieskumu odvolacím súdom.

Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia v napadnutých častiach sa potom žiada dodať nasledovné:

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podstatou odvolania navrhovateľa je, že nesúhlasí so zverením maloletej R. do striedavej osobnej
starostlivosti obom rodičom a s tým súvisiacou ďalšou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností.

Novela Zákona o rodine č. 217/2010 Z.z. zaviedla s účinnosťou od 1.7.2010 do slovenského rodinného
práva novum v podobe tzv. striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa. V zmysle dôvodovej
správy k uvedenej novele Zákona o rodine je cieľom novelizácie zaviesť do praxe slovenských súdov
a porozvodovej starostlivosti osvedčený systém striedavej starostlivosti o deti po rozvode rodičov.
Striedavá starostlivosť má zabezpečovať dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukovať
porozvodovú traumatizáciu dieťaťa, prispievať k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju
maloletého.

Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je
možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady,

Zákonné podmienky pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
sú, že zverenie maloletého dieťaťa do takejto osobnej starostlivosti oboch rodičov je v záujme maloletého
dieťaťa a touto úpravou budú lepšie zabezpečené potreby maloletého dieťaťa a že obaja rodičia sú
spôsobilí maloleté dieťa riadne vychovávať.

V danom prípade obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať a obaja aj majú záujem o osobnú
starostlivosť maloletej.

Ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré na vec aplikoval i prvostupňový súd v preskúmavanom
rozsudku, ukladá v takomto prípade ex offo prihliadať na schopnosti, možnosti pomery oboch rodičov
a posúdiť záujem maloletého na takejto starostlivosti. Súdu teda vyplýva povinnosť skúmania, či
striedavou starostlivosťou by mohli byť lepšie zaistené potreby dieťaťa, tzn. či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa.

Súd prvého stupňa túto svoju povinnosť splnil vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie rozhodných
okolností na posúdenie, čo striedavá starostlivosť je v záujme maloletej R. a to vrátane vykonaného
znaleckého dokazovania, výsledky dokazovania riadne a v súlade s § 132 O.s.p. vo vzájomných
súvislostiach vyhodnotil a rozhodnutie v napadnutej časti tiež riadne a súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
i odôvodnil.

Odvolanie otca (jeho prvé pôvodné podanie) obsahuje zopakovanie všetkých námietok a tvrdení, s
ktorými sa súdu prvého stupňa v odôvodnení rozsudku dostatočne vyporiadal. Šetrenie pomerov u matky
bolo vykonané kolíznym opatrovníkom, dotazom na školu, pričom výsledky toho šetrenia v spojení s
výsledkami znaleckého dokazovania dávajú dostatočnú a jednoznačnú odpoveď na základnú otázku,
že v súčasnosti striedavá starostlivosť u maloletej R. je vhodným riešením výkonu rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode a je v prospech maloletej R.. Čo sa týka navrhovateľa, tento svoju
schopnosť a vhodné podmienky pre výchovu maloletej R. vlastne preukázal, keď o maloletú sa v
uplynulom období, keď opustil spoločnú domácnosť a od matky odišiel i s maloletou R.. Táto situácia bola
v čase, keď matka mala vážne zdravotné problémy a navrhovateľ sa o maloletú staral a zabezpečoval
jej všetky potreby. Matka má komplikovanejšie podmienky, keď okrem maloletej R. má vo výchove i
maloletú L. a maloletého L., ktorý má i zdravotné problémy a sama prekonala onkologické ochorenie
a v súčasnosti je invalidnou osobou. Tieto problémy sa však výrazne na vzťahu matky a maloletej R.
neodrazili, naďalej medzi nimi pretrváva silný citový vzťah, odporkyňa sa chce podieľať na výchove
maloletej, k čomu má vytvorené v rámci jej možností i podmienky. Maloletá je u odporkyni spokojná,
citovo sa viaže nielen na ňu , ale i na svojich nevlastných súrodencov.

Pokiaľ navrhovateľ namieta znalkyňu, ide o oneskorené námietky, pretože takéto námietky týkajúce sa
konkrétne osoby znalkyne mohol súdu oznámiť po jej ustanovení za znalca uznesením zo dňa 6.7.2011,
č.k. 9C/4/2011-53, ktoré mu bolo riadne doručené aj s poučením o tejto možnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje i s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého nepovažoval za účelné a
potrebné vykonať dokazovanie vypočutím ďalších svedkov, ktorých navrhol navrhovateľ vzhľadom na
ich zainteresovať na veci a z toho plynúcu spochybnenú objektívnosť (navrhnutými svedkami sú bývalý
druh odporkyne a sestra odporkyne, ktorá bola partnerkou muža, ktorý po rozchode s ňou sa nasťahoval
k matke maloletej).

Odvolací súd obdobne nezistil ani žiadne procesné pochybenie tzn. nesprávny postup súdu a námietky
navrhovateľa vo vzťahu k postupu konajúcej sudkyni sa javia byť ako jeho subjektívne vnímanie v
spojení s výsledkom, s ktorým navrhovateľ nie je spokojný.

Záverom odvolací súd poznamenáva, že ak by sa realizácia úpravy výkonu rodičovských práv na čas
po rozvode k maloletej R. v dôsledku zmeny pomerov ukázala v budúcnosti ako problematická a hlavne
neprospešná z hľadiska záujmov maloletej, nič nebráni, aby ktorýkoľvek z rodičov podal návrh na zmenu
tejto úpravy.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v spojení s 224 ods.
1 O.s.p., nakoľko predmetom odvolacieho konania bola len úprava rodičovských práv a povinností na
čas po rozvode účastníkov.

Odvolací súd toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.