Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214222938
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214222938.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVA GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25,
911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: Š. H., J.. XX.Z. XXXX, G. Z. X. XXXX/X, XXX XX
O. N., o zaplatenie 1.669,14 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.541 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo
sumy 1.541 eur od 20.6.2013 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 181,54 eur na trovách právneho
zastúpenia a 95,22 eur spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, to všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným súdu dňa 17.decembra 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol
žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 1669,14 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel
so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 22.11.2012, pričom mu bol poskytnutý úver vo

výške 1541 eur. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 40 pravidelných mesačných splátkach
po 48,54 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bola v omeškaní, uplatnil si žalobca právo na okamžitú
splatnosť úveru listom z 28.5.2013 k splateniu celého zostatku úveru.

Žalobca súdny poplatok zaplatil ať 10.apríla 2015 v sume 112,50 eur (č.l. 37).

Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami podľa

§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanému s výzvou dňa 2.4.2015 (č.l. 31), aby
sa vyjadril v lehote do 10 dní od doručenia, pričom na výzvu súdu nijak nereagoval, ostal pasívny.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi,
najmä úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2012 (č.l. 19), úverovými zmluvnými
podmienkami (č.l. 20 - 24), výzvou k splateniu celého úveru z 28.5.2013 (č.l. 25), prehľadom čerpania,
splátok a úhrad (č.l. 27), prehľadom priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk vydaným

NBS (č.l. 40), a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z predloženej zmluvy o úvere (č.l. 19) vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 22.11.2012
spotrebiteľskú zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol peňažnú sumu vo výške 1541 eur na nákuptovaru, s mesačnými splátkami vo výške 48,54 eur, s počtom splátok 40, s ročnou úrokovou sadzbou
13,42%, RPMN 14,4%, priemernou hodnotou RPMN 20,9%, s dátumom prvej splátky 22.1.2013, so
splatnosťou nasledujúcich splátok vždy k 20.dňu kalendárneho mesiaca, s lehotou splatnosti 20.4.2016,

s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 1941,60 eur.

Z prehľadu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk vydaného Národnou bankou
Slovenska súd zistil, že za sledovaný mesiac, kedy bola zmluva o úvere uzatvorená (november 2012)
bola priemerná úroková sadzba pre spotrebiteľské úvery splatné do 5 rokov vo výške 14,90% a

priemerná ročná percentuálna miera nákladov za toto obdobie bola vo výške 16,42%.

Z výzvy k splateniu celého úveru (č.l. 25) vyplýva, že žalovaný bola žalobcom vyzvaný na zaplatenie
dlžnej sumy vo výške 1669,14 eur. Pričom nevyplýva z nej pre ktorú omeškanú splátku, samotné
omeškanie najstaršej splatnej splátky, tiež nevyplýva z uvedenej sumy koľko je z toho na istinu úveru,
koľko na úroku a na poplatkoch a nie je ani pripojené doručenie zosplatnenia žalovanej. Žalobca pripojil

len poštový podací hárok, čo však nepreukazuje jeho doručenie.

Z predloženého prehľadu čerpania, splátok a úhrad (č.l. 27) súd zistil, že žalobca vyplatil žalovanému
sumu vo výške 1541 eur, pričom žalovaná nezaplatila na splátkach nič.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný

aplikovaťnajmäObčianskyzákonník,zákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaazákonč.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občianskyzákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere
o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy,

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré (a) má spotrebiteľ plniť a
s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania, bola
vo výške 0,50%, úroky z meškania teda predstavujú 8,50 % ročne.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1).

Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť
dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z

dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným
bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy

vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej
súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,

na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Na dôvažok súd pripomína, že predmetná zmluva je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou
predchodcom žalobcu, v ktorej sú naformulované predchodcom žalobcu stanovené zmluvné podmienky

a tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť ich len prijať alebo neprijať.
V zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. c) a k) zákona
129/2010 Z. z. Nejestvuje určitá a zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho
písomného prijatia - akceptácie žalovaným) v písomnej forme obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy
o úvere, alebo prečerpaní účtu uvedenými konkrétnymi údajmi. Žalobca nepredložil súdu takýto dôkaz

(takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne dohodnuté náležitosti boli
zrejmé.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko žalobca nepredložil súdu žiadne ďalšie podklady, ani na výzvu
súdu nereagoval, ktorým by preukázal splnenie zmluvných podmienok v zmysle § 9 ods. 2 zák. č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na predloženú zmluvu sa hľadí ako na bezúročnú a bez
poplatkov. Na ostatné úroky, poplatky a sankcie žalobca nemá nárok ani preto, lebo ich dojednanie
vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu je absolútne neplatné. Ide o tzv. typovú zmluvu,
napísanú drobným až nečitateľným písmom, tda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok
boli vopred pripravené žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ

nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o
podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi
podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, absencia písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Zo žalobcom predloženej zmluvy o úvere a najmä z rozpisu platieb vyplýva, že žalobca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1541 eur, pričom žalovaný nezaplatil na splátkach nič. V
časti neuhradenej úverovej istiny 1541 eur je žaloba dôvodná, ako aj v časti nároku žalobcu na úrok z
omeškania vo výške 8,50% ročne od 20.6.2013 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko
sa na predloženú spotrebiteľskú zmluvu hľadí ako na bezúročnú a bez poplatkov.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods.
2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa zásady pomeru úspechu a
neúspechu. Úspech žalobcu v konaní predstavuje 92,32 %, neúspech žalobcu predstavuje 7,68 %.
Pomer miery úspechu a neúspechu žalobcu predstavuje 84,64 % a v takom pomere má žalobca právo
na náhradu trov konania. Žalobcovi teda súd priznal náhradu trov konania vo výške 181,54 eur (84,64

% zo sumy 214,49 eur: za 2 úkony právnej služby á 81,33 eur + 2 x režijný paušál á 8,04 eur + 20%
DPH) z titulu trov právneho zastúpenia a 95,22 eur (84,64 zo sumy 112,50 eur) pozostávajúcej zo
zaplateného súdneho poplatku, ktorá zodpovedá miere úspechu a neúspechu žalobcu.
.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).