Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/456/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213213651
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2213213651.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:

JUDr.MartinaValentováaJUDr.DanielIlavský,vprávnejvecinavrhovateľa:DopravnýpodnikBratislava,
a.s., so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpeného advokátom: JUDr. Vladimír Kán,
so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 9-C, proti odporcovi: C. K., nar. XX.X.XXXX, bytom R. - N. U. H., H.
X,ubytovňazv.D.,t.č.naneznámommieste,vkonanízastúpenémusúdomustanovenouopatrovníčkou:
M. E., zamestnankyňa Okresného súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 50,50 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/323/2014-34 zo dňa
24.7.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh (ktorým sa navrhovateľ od odporcu domáhal
zaplatenia sumy 50,50 Eur spolu s náhradou trov konania 16,50 Eur na súdnom poplatku a 87,88 Eur na
trovách právneho zastúpenia z titulu neuhradenia odporcom cestovného a úhrady za nepreukázanie sa
platným cestovným lístkom) zamietol a zároveň odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie
prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 108, § 760, § 763 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 5b zák. č. 252/2007 Z.z. s poukazom na § 115a ods. 2 a § 200ea ods. 1 O.s.p. Súd vychádzal zo
skutkových zistení preukázaných vykonaným dokazovaním, že odporca dňa 19.4.2013 o 15.49 hod.

cestoval na linke MHD č. 58 bez cestovného lístka, preto mu bol uložený postih vo výške 50,- Eur,
ako aj povinnosť zaplatiť cestovné vo výške 0,50 Eur, pričom odporca bol bezvýsledne k ich úhrade
vyzvaný. Následne súd s poukazom na § 5b zák. č. 252/2007 Z.z. a § 108 Občianskeho zákonníka návrh
navrhovateľa ako premlčaný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom
úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže žiadne nežiadal a ani mu nevznikli.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie
navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom

rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania vyčíslenú sumou 16,50 Eur na súdnom poplatku a 29,57 Eur na trovách právneho zastúpenia.
Ako odvolací dôvod uviedol, že súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Ako prvé zdôraznil, že v danom prípade sa
nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, čo bolo potvrdené napríklad aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava
IIsp.zn.10C/29/2011,ktorýbolpotvrdenýKrajskýmsúdomvBratislavesp.zn.2Co/288/2011.Povinnosť
zaplatiť úhradu navrhovateľovi vznikla v zmysle § 9 písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 písm. d) vspojení s § 14 ods. 2 Zákona o cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom
nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka. Okrem toho v danej veci sa
nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, na premlčanie uplatnených práv preto bolo potrebné aplikovať § 101

Občianskeho zákonníka a všeobecnú premlčaciu lehotu, čo znamená, že uplatnená pohľadávka nebola
v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. V závere poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/67/2011 a 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v
skutkovo totožných veciach, pričom odvolaniu navrhovateľa vyhovel.

Odporca je resp. jeho opatrovníčka odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa

písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu
v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne

správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, s prihliadnutím
na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené podmienky
pre nepriznanie žalobou uplatneného nároku navrhovateľovi z dôvodu jeho premlčania.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec
i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne i

keď strohé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu
odvolateľovi.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 4.7.2013
domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu cestovné v sume 0,50 Eur a prirážku 50,- Eur a náhradu

trov konania v sume 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia 87,88 Eur za to, že odporca cestoval v
dopravnom prostriedku navrhovateľa bez preukázania sa platným cestovným lístkom. Z hlásenia o
porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 19.4.2011 vyplýva, že dňa 19.4.2011 bolo v čase o
15.49 hod. na linke č. 50 v úseku zastávok Páričkova a Trnavská zistené, že cestujúci - odporca cestoval
bez platného cestovného lístka za čo má zaplatiť postih 50,- Eur a cestovné 0,50 Eur za porušenie

Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a Tarify mestskej hromadnej dopravy
v Bratislave.

Ako prvé odvolateľ namietal, že v danej veci sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na vyššie
uvedené rozhodnutia súdov z roku 2011. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil.

V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej aleboinej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedenej definície spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutej v Občianskom zákonníku
je nesporné, že i zmluva o preprave osôb konkludentným spôsobom uzavretá medzi navrhovateľom
a odporcom je zmluvou spotrebiteľskou, keďže bola uzavretá medzi navrhovateľom, ktorý pri nej
vystupoval v pozícii dodávateľa, teda konal v rámci predmetu svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti
a odporcom ako spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá v rámci zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej

obchodnej či podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy bolo
potom nevyhnutným na vec aplikovať i § 5b zák. č. 250/2007, na ktorý poukázal prvostupňový súd.

V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novelizácii
zák. č. 103/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 108 Občianskeho zákonníka práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok, s výnimkou práv na
náhradu škody pri preprave osôb.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)

v § 760 až 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba
základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých
spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické
úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku
podrobnejšie. Preto § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy ustanovujú

osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu zákonníku).

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné

práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave
osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na
miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne.

Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci
zvolil, za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym
spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom
určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného
lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do

dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o
právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si
vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov.

Povinnosti cestujúcich v pravidelnej autobusovej doprave v rozhodnom období upravoval zákon č.
168/1996 Z.z. o cestnej doprave, ktorý bol účinný v období od 1.9.1996 do konca februára 2012. V

zmysle § 11 ods. 1 písm. d) tohto zákona cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodičaalebo i iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť
úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými
údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné

číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu, prípadne iného dokladu
totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie
úhrady podľa tarify za poškodenie alebo znečistenie autobusu.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Občianskeho zákonníka i zák. č.
168/1996 Z.z. o cestnej doprave. Zmluva o preprave v mestskej hromadnej doprave bola uzavretá

konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v nástupe do dopravného prostriedku.
Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v tom, že tým, že cestujúci nastúpi do
dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah poskytovanej služby, mlčky pristupuje
aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy upravené v zák. č. 168/1996 Z.z. o
cestnej doprave v znení neskorších predpisov a v Prepravnom poriadku mestskej hromadnej dopravy
v Bratislave, vydaného v zmysle zák. č. 164/1996 Z.z. Dopravným podnikom Bratislava, akciová

spoločnosť (navrhovateľom) a vzniká mu povinnosť t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie
ho predložiť ku kontrole. Takýmto je aj dojednanie, že pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné,
ktoré je cenou poskytovanej služby, akceptuje, že mu bude účtovaná úhrada. Použitie prostriedku
mestskej hromadnej dopravy je v dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za takto
stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Z vyššie

uvedeného vyplýva, že ako zaplatenie cestovného (tu 0,50 Eur), tak i zaplatenie úhrady pri nepreukázaní
sa platným cestovným lístkom (tu 50,- Eur) sú právami navrhovateľa z prepravy, ktoré z tejto prepravy
resp. zmluvy o preprave osôb bezprostredne a priamo vznikli. Na práva z prepravy potom neplatí
všeobecná trojročná premlčacia lehota v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, keďže na práva z
prepravy platí špeciálne ustanovenie o premlčaní zakotvené v § 108 Občianskeho zákonníka a uplatňuje

sa pri nich kratšia, jednoročná premlčacia lehota. Jednoročná premlčacia lehota v zmysle § 108
Občianskeho zákonníka platí pre všetky práva z prepravy ako osobnej, tak i nákladnej bez výnimky,
okrem práv na náhradu škody vzniknutej pri preprave osôb.

Navrhovateľ predmetným návrhom uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu v zmysle zák. č. 168/1996
Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej

dopravy v Bratislave, splatnej ku dňu porušenia povinnosti odporcu mať zakúpený lístok. Pre práva z
prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 Občianskeho zákonníka ktorej dĺžka je jeden rok. Nakoľko
návrh na začatie konania bol doručený súdu podľa prezenčnej pečiatky až dňa 4.7.2013 a povinnosť
zaplatiť žalovanú pohľadávku vznikla 19.4.2011, návrh bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej
ročnej premlčacej doby.

Vzhľadom na vyššie uvedené v danom prípade bol správny záver súdu prvého stupňa, ktorý na
premlčanie žalobou uplatneného práva aplikoval § 108 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že žalobou
uplatnený nárok je premlčaný, pričom vzhľadom na nevyhnutnosť prihliadania ex offo na premlčanie
uplatneného nároku, nemohol premlčaný nárok navrhovateľovi priznať a žalobu musel v celom rozsahu
zamietnuť.

Námietka odvolateľa, že na premlčanie je namieste použiť § 101 Občianskeho zákonníka a uplatniť
všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu, a preto pohľadávka nebola v čase podania návrhu premlčaná,
nie je podľa odvolacieho súdu dôvodná. Ako už bolo spomenuté vyššie, účtovanú úhradu pri
nepreukázaní sa platným cestovným lístkom nie je možné posudzovať samostatne. Nárok na zaplatenie
úhrady nemôže vzniknúť samostatne a oddelene od nároku na zaplatenie cestovného (aj keď môže

byť samostatne a oddelene uplatnený na súde), vzniká na základe zák. č. 514/2009 Z.z. a len spolu
s nárokom na cestovné a oba nároky vznikajú výlučne a bezprostredne zo zmluvy o preprave osôb
v mestskej hromadnej doprave, resp. z jej porušenia, a to súčasne, oba nároky majú rovnaký právny
základ - porušenie podmienok zmluvy o preprave, u oboch nárokov preto začína rovnako plynúť
aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Občianskeho zákonníka. Niet preto dôvodu nepovažovať

aj nárok na zaplatenie úhrady (postihu) za právo z prepravy, a nie je teda ani dôvod posudzovať
podmienky premlčania aj tohto nároku inak, než v zmysle ust. § 108 Občianskeho zákonníka. Pokiaľsa aj navrhovateľ odvolával vo svojom odvolaní na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, predmetné rozhodnutia nie sú pre rozhodovanie iných
odvolacích senátov právne záväzné.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania,
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §

142 ods. 1 O.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.