Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/247/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111229640
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111229640.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa Q., zastúpeného O. proti
odporkyni T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Z., zastúpeného Y., o zaplatenie
3.104,23 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 08. novembra 2013, č.k. 27C/40/2012-98, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov
odvolacieho konania v sume 155,05 Eur, do troch dní, k rukám Y.. H. T..

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporkyne
zaplatenia 3.104,23 Eur so 7 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.880,09 Eur od 11.03.2006
do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zmluvy o úvere zo dňa 12.05.2004, uzavretej
medzi právnym predchodcom navrhovateľa P. a odporkyňou, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý

úver. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia
463,90 Eur. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1 písm.
a), b), § 6 ods. 3, § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb., § 2 písm. p), r), u), § 7 ods.
1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z., § 52 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 25 ods. 1,
2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 2 písm. a), § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z., § 39, § 100, § 101,

§ 110 a § 558 Občianskeho zákonníka. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z
ktorého mal za preukázané, že dňa 12.05.2004 bola medzi bankou - P. (ďalej len „banka“) ako veriteľom
a odporkyňou ako dlžníčkou na základe žiadosti o flexi pôžičku zo dňa 10.05.2004 uzavretá zmluva
o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy banka poskytla odporkyni
úver podľa § 492 a nasl. Obchodného zákonníka vo výške 2.489,54 Eur/75.000,- Sk,
ktorú sumu sa odporkyňa zaviazala splatiť v 60-tich mesačných splátkach vo výške 63,08 Eur/1.900,43
Sk, počnúc dňom 12.06.2004. Posledná splátka bola stanovená na 12.05.2009. RPMN predstavovala

9,33 %, celkové náklady dlžníka sumu 3.889,52 Eur/117.175,80 Sk, z toho 2.489,54 Eur/75.000,- Sk
istina a 1.399,98 Eur/42.175,80 Sk úroky s poplatkami. Odstúpením od
zmluvy zo dňa 07.02.2005 banka odstúpila od zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX
zo dňa 12.05.2004 a požiadala odporkyňu o predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva v lehote
pätnástich dní odo dňa doručenia listu. Dlžná suma ku dňu 07.02.2005 predstavovala 2.693,50 Eur/81.144,59 Sk. Navrhovateľ k odstúpeniu od zmluvy nepripojil doručenku ani iný listinný dôkaz, z ktorého
byvyplývalodoručeniezásielkyodporkynialeboto,žeboladanájehoprávnympredchodcomnapoštovú
prepravu. Z výpisu z účtovných kníh P. zo dňa 08.12.2006 bolo zistené, že odporkyňa nehradila riadne a

včas splátky poskytnutého úveru, pričom k tomuto dňu predstavovala pohľadávka sumu spolu 3.104,24
Eur/ 93.518,36 Sk. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 bola
pohľadávka voči odporkyni postúpená postupcom - P., na postupníka - navrhovateľa. Ku dňu postúpenia
pohľadávky podľa výpisu z bankových kníh predstavoval dlh odporkyne sumu 3.104,24 Eur/93.518,36
Sk, z toho istina 1.880,09 Eur/56 639,66 Sk. Podľa špecifikácie, doručenej súdu navrhovateľom dňa

08.11.2013, predstavuje istina dlhu sumu 1.880,09 Eur. Odporkyni bol poskytnutý úver 2.489,54 Eur, z
ktorého uhradila spolu sumu 609,45 Eur a zostáva uhradiť 1.880,09 Eur. Úrok 1.206,99 Eur je vypočítaný
pri sadzbe 17,90 % ročne a úrok z omeškania 3,31 Eur je vypočítaný na dennom základe z výšky
neuhradenej splátky vo výške 5 % ročne nad rámec úrokovej sadzby. Poplatky vo výške 13,84 Eur
predstavujú poplatok za poskytnutie úveru, poplatky za vedenie úverového účtu, poplatok za poistenie,
poplatok za upomienku v celkovej výške 140,72 Eur, z ktorej sumy odporkyňa uhradila poplatky vo

výške 126,88 Eur. Odporkyňa po postúpení pohľadávky navrhovateľovi neuhradila žiadnu sumu. Z
dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.06.2009 vyplýva, že odporkyňa
uznala čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči navrhovateľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy s
pôvodným veriteľom- P., č. zmluvy XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý dlh pozostáva z istiny
1.880,09 Eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie. V čl. 3 dohody

odporkyňa prehlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Na základe uvedeného
mal za to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou vznikla zmluva o úvere podľa
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka - zmluva o poskytnutí flexipôžičky, ktorú vyhodnotil ako typovú
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Konštatoval, že zmluva o poskytnutí flexipôžičky bola vyhotovená

ako formulárová a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné
podmienky P. pre poskytovanie spotrebných úverov a poistných spotrebných úverov fyzickým osobám
- občanom, ktoré odporkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred, pre veľký počet
spotrebiteľov. Uviedol, že je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri
uzavieranízmluvyvystupovalvrámcivýkonusvojejpodnikateľskejčinnostiaodporkyňavčaseuzavretia

zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu
podpísala ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej
domácnosti. Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bol síce tzv.
absolútnym obchodom, čo však nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah
i ustanovenia spotrebiteľského práva, slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Konštatoval, že z materiálneho

hľadiska sa pritom pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho
zákonníka zákon č. 568/2007 Z. z. nelíšia od pozície spotrebiteľa uzavierajúceho zmluvu už v režime
spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku vedľajším účastníkom na strane
odporkyne sa súd prvého stupňa vyporiadaval v konaní najskôr s otázkou premlčania nároku. Na

spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy aplikoval ust. § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho
zákonníka, ktoré sú v danej veci pre odporkyňu ako spotrebiteľa nepochybne výhodnejšie. Konštatoval,
že podľa listu banky zo dňa 07.02.2005 a podľa listu banky zo dňa 07.02.2005 banka odstúpila
od zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2004 a požiadala odporkyňu
o predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia listu.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal, kedy bola predmetná listová zásielka doručená odporkyni, ani to,
kedy ju jeho právny predchodca dal na poštovú prepravu (čl. VIII. Ods. 1 Všeobecných
podmienok VÚB, a.s.), a preto súd vychádzal z predpokladu, že na poštovú prepravu ju mohol dať
najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. dňa 08.02.2005. Od tohto dňa v zmysle čl. VIII. Ods. 1
Všeobecných podmienok P. plynula odporkyni 15-dňová lehota na plnenie celého dlhu, ktorá uplynula

dňom 23.02.2005. Právny predchodca navrhovateľa mohol svoj nárok na súde uplatniť prvýkrát dňa
24.02.2005. Navrhovateľ však uplatnil tvrdené právo na súde až dňa 25.11.2011, teda takmer tri roky po
uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby (od 24.02.2005 do 24.02.2008). Súdu teda nezostávalo
iné, ako konštatovať, že právo navrhovateľa na zaplatenie žalovanej čiastky je premlčané a nemožno
ho - s prihliadnutím k námietke vedľajšieho účastníka - priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom na tieto závery súd rozhodol, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobný návrh ako
nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Uviedol že na uvedenom závere súdu nemohla nič zmeniť ani
listina - dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.06.2009,
predložená v konaní navrhovateľom. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť svojej pohľadávkypodpisom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.06.2009 súd vyhodnotil
akonekalúobchodnúpraktiku,pretožebolinaplnenézákonnéznakytohtoprávnehoinštitútu, a
to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa - dodávateľa i potenciálne riziko, že toto

správanie naruší správanie odporkyne - spotrebiteľa. Dohoda zo dňa 13.06.2009 predstavuje opäť
formulár, vopred vytvorený navrhovateľom, do ktorého sa len vpísali údaje o konkrétnej osobe dlžníka a
o konkrétnom záväzku, ktorého obsah odporkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť. Dôležitým faktom
pri posudzovaní dohody je skutočnosť, že dlh odporkyne bol premlčaný už dňa 25.02.2008, takmer rok a
pol, teda predo dňom podpisu dohody. Mal za to, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní

záväzku zo dňa 13.06.2009 je neplatným právnym úkonom z dôvodu jeho rozporu so zákonom
i dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Takýto nekalý postup navrhovateľa nemožno podporiť
súdnym rozhodnutím, zaväzujúcim dlžníka - odporkyňu platiť premlčaný dlh. Tento právny názor súdu
je pritom podporený i judikatúrou slovenských súdov, keď obdobne rozhodol i Okresný súd Svidník
rozsudkom, č.k. 2C 170/2011-51 zo dňa 23.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove,
č.k. 12Co 47/2012-97 zo dňa 14.06.2012 a Okresný súd Svidník rozsudkom, č.k. 2C/152/2011-50

zo dňa 12.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 11Co/37/2012-88 zo
dňa 07.06.2012. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnej odporkyni náhradu
trov nepriznal, nakoľko si náhradu neuplatnila a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal
náhradu trov konania, ktoré špecifikoval v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal nesprávne

právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav. Poukazoval na to, že dňa 13.06.2009
odporkyňa podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom
ktorej uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi, vzniknutý zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č.
XXXXXXXXXXXXXXX, uzavretej so U. vo výške 1.880,09 Eur s prísl. čo do dôvodu a výšky a zaviazal
sa splatiť svoj záväzok. Zastával názor, že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon

vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Dôvodil, že odporkyňa zároveň
potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Poukázal na článok 3 bod 3.1
dohody, v ktorej odporkyňa potvrdila svoju vedomosť o premlčaní dlhu. Vyslovil názor, že prístupom
súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a neprimeranej ochrany spotrebiteľa
vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu zo

záväzkového vzťahu vyplývajú. Vyslovil názor, že odporca si bol vedomý svojho záväzku, avšak ten
uhradený nebol, konanie odporcu nemožno považovať za morálne a čestné, a preto nemožno súhlasiť
s tým, resp. je absurdné, aby takému konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Vyslovil názor,
že odporca potom, čo sa oboznámil s obsahom Dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok
uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Uviedol, že takáto forma dohody medzi

veriteľom a dlžníkom nie je ničím neobvyklým a už vôbec nie je možné hodnotiť ju ako nekalú
obchodnú praktiku zo strany veriteľa. Mal za to, že z vykonaného dokazovania nie je vôbec zrejmé,
ako dospel súd k záveru, že dohoda o splátkach medzi veriteľom a dlžníkom v čase, keď pohľadávka
veriteľa nebola premlčaná, je nekalá obchodná praktika. Takýmto postupom súdu budú veritelia nútení
neposkytovať dlžníkom možnosť splácania dlhu v splátkach, ale okamžite pohľadávky uplatniť na súde.

Zároveň vyslovil nesúhlas s tým, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka. Mal za to, že vedľajší účastník - Združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty
svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.
Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky samotné združenie má v radoch
členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenie na ochranu spotrebiteľa má pritom možnosť

využívať aj určenú podporu ministerstva. Uviedol, že podľa dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z.
cieľom novelizácie O.s.p. bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských
zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby,
najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Navrhovateľ má za to, že úmyslom zákonodarcu
bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú

spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne, aj
personálne vybavené a odborne kompetentné. Poukázal na to, že združenie nemá žiadnu vedomosť o
prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec.
V súdenej veci nemožno považovať odmenu za úkony právnej služby, poskytnuté právnym zástupcom
vedľajšieho účastníka na strane odporcu, za účelne vynaložené. Nárok na náhradu trov právneho

zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových,
procesne významných skutočností. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniltak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie, alebo vec zruší a vráti súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý navrhol

potvrdenie napadnutého rozsudku. Zotrval na svojich dovtedajších stanoviskách a poukazoval na
rozsudky Krajského súdu Prešov, Košice, Nitra, Banská Bystrica, týkajúcich sa obdobných vecí.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného
súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Vo veci bolo rozhodnuté bez
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom

vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách prvostupňového konania vznesené a v plnom rozsahu sa
stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky sú totožné
s námietkami, ktoré uplatnil navrhovateľ pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu
napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli
mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody

napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu je dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku ako nekalá obchodná praktika neplatná, nárok navrhovateľa je premlčaný, a preto
bola dôvodne uplatnená námietka premlčania.

Nekalou obchodnou praktikou je vždy konanie dodávateľa majúce vplyv na ekonomické

správanie a rozhodovanie spotrebiteľa a implikujúce rozpor s požiadavkou odbornej starostlivosti (a
dobrými mravmi). Pri posudzovaní otázky platnosti právneho úkonu v súvislosti v jeho existenčnom
súvise s použitím nekalých obchodných praktík a neprijateľných zmluvných podmienok
možno postupovať podľa všeobecných ustanovení o právnych úkonoch a v tomto kontexte dospieť
k záveru, že neplatný bude právny úkon aj vtedy, ak uzavretie spotrebiteľskej zmluvy bolo dosiahnuté

použitím nekalej obchodnej praktiky, ktorá mala dosah na vôľu spotrebiteľa zmluvu uzavrieť, a to bez
ohľadu na to, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V posudzovanej veci
bolo nepochybne dokazovaním, vykonaným pred prvostupňovým súdom, preukázané, že uznávacie
prehlásenie odporcu a vyhlásenie o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch bolo navrhovateľom
vynútené okolnosťami, za ktorých bola dohoda uzavretá.

Pokiaľ ide o dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, rozhodovacia prax súdov
Slovenskej republiky sa už ustálila v názore, že ide o formulárový (navrhovateľom vopred pripravený)
dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok odporcovi vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého
skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a pristúpenie k záväzku, a tým predĺženie premlčacej
lehoty na uplatnenie žalobného nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z textu

Dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa (sú v ňom vopred predformulované jeho
údaje) vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov (údaje o dlžníkoch a jednotlivých záväzkoch sú
následne dopisované do formulára rukou). Uznanie záväzku je tak cieľ sledovaný navrhovateľom a nie
žalovaným spotrebiteľom, keďže ide o predformulované tlačivo a dlžník pri uzatváraní takejto dohody
nemôže jeho obsah ovplyvniť.

Pokiaľ ide o argument navrhovateľa v podanom odvolaní ohľadne účinkov uznania dlhu v zmysle §
558 Občianskeho zákonníka a účinkoch uznania práva v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
s týmito právnymi názormi sa odvolací súd stotožňuje, nemajú však za následok nesprávne právne
posúdenie žalobného nároku. V zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka uznaný môže byť aj dlh
premlčaný. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy,

ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl
skutkový alebo pre omyl právny (napríklad, že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanieuvedené právne účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa tu
môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Nemôže sa však brániť
námietkou premlčania. Od účinkov uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka treba odlišovať

účinky takéhoto uznania na beh premlčacej doby. Písomné uznanie dlhu čo do dôvodu
i výšky má podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka za následok, že plynutie pôvodnej premlčacej
doby sa preruší a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba (Jaromír Svoboda a kolektív, Občiansky
zákonník.komentár a súvisiace predpisy. V. vydanie Eurounion, 2005, 509 s.)

Odvolanie navrhovateľa smerovalo aj proti výroku o trovách prvostupňového konania. Okresný súd o

trovách rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
416,25 Eur.

V danej veci súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, preto súd správne na
rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. K odvolaniu navrhovateľa, ktorý sa nestotožnil s

jeho povinnosťou zaplatiť trovy konania vedľajšieho účastníka, odvolací súd uvádza, že súd dôvodne
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, priznal náhradu trov konania. Odporca mal v konaní plný
úspech, a pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka na strane odporcu, jednalo sa o konanie, do ktorého vstúpil
v záujme ochrany spotrebiteľa (odporcu), a preto vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek fyzická alebo
právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací

súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia v danom konaní považuje za
účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník dá v konaní zastúpiť, je na voľbe
samotného vedľajšieho účastníka a toto jeho právo je dané aj Ústavou Slovenskej republiky, článok 47
ods. 2.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odporkyne bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešnej odporkyni náhrada trov odvolacieho konania
priznaná nebola, nakoľko táto si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu jej ani
trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

O náhrade trov odvolacieho konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne bolo rozhodnuté podľa

§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne, ktorý bol tiež v odvolacom konaní úspešný, bola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v
uplatnenej sume 155,05 Eur, a to za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu
121,17 Eur a 1 x režijný paušál 8,04 Eur + 20 % DPH vo výške 25,84 Eur.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .