Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/699/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413212209
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6413212209.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci
navrhovateľky: O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX N. S., zastúpenej Advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti
odporcovi: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr.
Barborou Korecovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo,
v konaní o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19C 47/2013-44 zo dňa 11. 03. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len
OSP) tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný
súd uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť jej sumu 160,66 € spolu s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia.

Okresný súd vykonal dokazovanie a to výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa so Zmluvou o úvere
zo dňa 03. 03. 2008, s prehľadom splátok úveru, s vyjadrením odporcu, pričom zistil, že navrhovateľka
uzatvorila s odporcom dňa 03. 03. 2008 Zmluvu o úvere v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, na základe ktorej poskytol odporca navrhovateľke peňažné prostriedky vo výške 165,97 €,
ktoré sa navrhovateľka zaviazala odporcovi vrátiť spolu s poplatkom vo výške 160,66 € v 12 mesačných
splátkach po 27,21 € počnúc dňom 27. 03. 2008. Z predložených poštových poukazov okresný súd zistil,

že odporkyňa úver zaplatila v plnej výške splátkami dňa 23. 09. 2008, 20. 03. 2008 a dňa 28. 10.
2008. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 52 ods.
1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, na ust. § 53 ods. 5,6 Občianskeho zákonníka, na ust. § 261 ods. 3
písm. d) Obchodného zákonníka, na ust. 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, na ust. § 391 ods. 1 a na
ust. § 397 Obchodného zákonníka. Uviedol, že predmetný úverový vzťah je vzťahom spotrebiteľským,
nakoľko na jednej strane vystupuje osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti a na strane druhej osoba, ktorá koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

podnikateľskej činnosti a za týmto účelom poskytuje úvery. Okresný súd konštatoval, že predmetná
úverová zmluva bola pripravená vopred na predtlačenom formulári bez možnosti navrhovateľky ako
spotrebiteľa zasiahnuť do jej obsahu, to je do vzájomných práv a povinností účastníkov zmluvy. Z
uvedených dôvodov okresný súd aplikoval na daný zmluvný vzťah príslušné ustanovenia Občianskehozákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Dospel k záveru, že dojednanie o výške poplatku za poskytnutie
úveru v sume 160,66 € je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je zo zákona neplatná, preto pokiaľ
navrhovateľka odporcovi poplatok za poskytnutie úveru v uvedenej výške uhradila vznikol

na strane odporcu majetkový prospech. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
ďalej uviedol, že odporca vzniesol v konaní námietku premlčania, preto sa zaoberal jej dôvodnosťou,
pričom dospel k záveru, že navrhovateľke uplatnený nárok nemožno priznať, pretože nebol uplatnený v
premlčacej dobe. Okresný súd konštatoval, že daný záväzkový vzťah je založený na
podklade zmluvy o úvere uzatvorenej podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je tzv. absolútnym

obchodom. Aj na takto vzniknutý zmluvný vzťah je však podľa okresného súdu potrebné vzhľadom na
jeho spotrebiteľský charakter aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko právna
úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku predstavuje lex specialis vo vzťahu k právnej úprave
obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania však okresný súd
zároveň uviedol, že právna úprava premlčania obsiahnutá v Obchodnom zákonníku je komplexnou
právnou úpravou, preto je potrebné na posúdenie premlčania v danom prípade aplikovať príslušné

ustanovenia Obchodného zákonníka, čo znamená, že ak premlčacia doba začala v danom prípade
plynúť dňom nasledujúcim po zaplatení poslednej splátky úveru, čo bolo dňa 28. 10. 2008, tak márne
uplynula dňa 28. 10. 2012 a keďže navrhovateľka podala návrh na súd až dňa 20. 09.
2013, nemohol jej súd premlčané právo priznať a z uvedeného dôvodu návrh na začatie
konania zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa navrhovateľka odvolala a v odvolaní uviedla, že
podáva odvolanie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) OSP, nakoľko rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že pokiaľ okresný súd zamietol
návrh na začatie konania z toho dôvodu, že sa v danom prípade jedná o tzv. absolútny obchod -

úverovú zmluvu upravenú v Obchodnom zákonníku, a pre vznesenú námietku, ktorá je komplexne
upravená v Obchodnom zákonníku žalobu zamietol, tak s takýmto záverom okresného súdu nesúhlasí
a zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Navrhovateľka v odvolaní ďalej uviedla, že
okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo
neposúdil predmetnú zmluvu podľa osobitného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,

pričom zdôraznila, že ak aj okresný súd uvedený zákon neaplikoval v žiadnom prípade nemôže ísť
o obchodnoprávny vzťah, pretože v prejednávanom prípade je predmetná úverová zmluva napriek jej
označeniu zmluvou o pôžičke podľa ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. V uvedenej súvislosti
poukázala navrhovateľka na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z obsahu ktorého vyplýva, že
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Okrem uvedených skutočností navrhovateľka v odvolaní poukázala na ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, podľa znenia ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor bezdôvodne obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu

došlo. Zdôraznila, že v prejednávanom prípade ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie a teda k jeho
premlčaniu nedošlo. Poukázala na ust. § 4 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení platnom a účinnom od 01. 10. 2001, ktoré ukladalo povinnosť uvádzať v zmluve o
spotrebiteľskom úvere údaj o RPMN, v prípade absencie ktorého sa úver považoval za bezúročný a
bez poplatkov. Zdôraznila, že predmetná úverová zmluva bola uzatvorená 8 rokov po začatí podnikania

odporcu v oblasti poskytovania úverov kedy po celý čas platila fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru v prípade absencie údaju o RPMN v zmluve. Dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať
ročnú percentuálnu mieru nákladov je potrebné podľa navrhovateľky hodnotiť ako úmyselné konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Navrhovateľka v odvolaní
ďalej uviedla, že aj keď súd neaplikoval zákon č. 258/2001 Z. z., z ust. § 658 ods. 1 Občianskeho

zákonníka vyplýva, že aj keď výška úrokov nie je limitovaná, nemožno v zmluve dohodnúť akúkoľvek
výšku úrokov. Zdôraznila, že „odmena na úrovni 91,25 % ročne je v hrubom rozpore s dobrými
mravmi. Akýkoľvek výklad, podľa ktorého ak nebankový subjekt dlhodobo extrémne nadsadzuje úroky
ako odplatu vo formulárových zmluvách, (ktoré sám pripravuje),tak nekoná protizákonne, by podľa
navrhovateľky viedol k nelegitímnej ochrane silnejšej zmluvnej strany. Vychádzajúc z ustálenej praxe

súdov je podľa navrhovateľky potrebné považovať dohodu o výške odplaty v miere 91,25 % ročne z
poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.“ V závere
odvolania navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolaciehokonania vo výške 24,64 €. V prílohe podania, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu dňa 10. 06. 2015,
právny zástupca navrhovateľky pripojil podanie označené ako „Doplnenie odvolania žalobcu zo dňa 25.
04. 2014“ ; na jeho obsah však odvolací súd v zmysle ust. § 204 ods. 1 OSP neprihliadol, pretože právny

zástupca navrhovateľky doplnil odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

K obsahu odvolania navrhovateľky sa odporca písomne vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že sa v celom
rozsahu stotožňuje s rozsudkom okresného súdu. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu potvrdil.

KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolacíprejednalvecvrozsahudanomodvolanímnavrhovateľky
podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní veci v medziach daných odvolaním navrhovateľky odvolací súd dospel k záveru, že

okresný súd správne rozhodol, keď návrh zamietol, keďže navrhovateľka právne relevantným spôsobom
nepreukázala, že zo strany odporcu išlo v danom prípade o úmyselné obohatenie sa. Pojem úmysel
vymedzuje § 15 a 16 Trestného zákona. Uvedené pojmové vymedzenie zakotvené v Trestnom zákone
možno použiť na celý právny poriadok, vrátane občianskoprávnej úpravy zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie. Z ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia sa premlčí (v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia) za 10 rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. Dôkazné bremeno na preukázanie uvedenej skutočnosti je na tom, kto tvrdí,
že niekto iný sa na jeho úkor úmyselne bezdôvodne obohatil, teda v danom prípade je dôkazné
bremeno na navrhovateľke, ktorá musí preukázať, že v čase keď sa odporca na jej
úkor bezdôvodne obohatil existoval na strane odporcu úmysel bezdôvodne sa na jej úkor obohatiť.

Úmysel (priamy alebo nepriamy) súvisí so zavineným protiprávnym konaním zodpovedného subjektu.
Protiprávne konanie je také konanie, ktoré je v rozpore s právom. Navrhovateľka v návrhu na
začatie konania uviedla, že „ pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v uvedenej zmluve mal
odporca nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 5 000 Sk, teda 165,97 € bez
úrokov a bez poplatkov.“ Ďalej uviedla, že „uvedením do omylu zo strany odporcu (predložením

absolútne neplatnej zmluvy v časti úroku a poplatku) uhradila na účet odporcu sumu 326,63 €, tzn. o
160,66 € viac, ako mal odporca nárok“. V rozsahu sumy 160,66 € teda podľa navrhovateľky došlo k
bezdôvodnému obohateniu. Až na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 11.
03. 2014 navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu v ústnom prednese do Zápisnice
o pojednávaní uviedla, že pokiaľ odporca neuviedol v zmluve o úvere po 7 - mich rokoch, čo v tejto

oblasti podniká údaj o RPMN, tak zo strany odporcu ide o úmyselné konanie. Túto skutočnosť však
navrhovateľkavdanomkonkrétnomprípadeprávnerelevantnýmspôsobomnepreukázala.Zuvedeného
vyplýva, že navrhovateľka právne relevantným spôsobom nepreukázala, že sa na daný prípad
vzťahuje objektívna 10 - ročná premlčacia doba a keďže žiadne iné tvrdenia vo vzťahu k existencii
úmyslu na strane odporcu bezdôvodne sa na jej úkor obohatiť v konaní neprodukovala a tieto ani

následne nepreukázala, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým okresný
súd žalobu pre premlčanie uplatneného nároku zamietol, je vecne správne. Pre úplnosť odvolací súd
uvádza,žeprocesnéprávopodmieňujeúspechúčastníkavkonaníunesenímdvochprocesnýchbremien
- bremenom tvrdenia a dôkazným bremenom. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno je ust. § 120 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka
za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania, pričom dôsledkom toho,
že tvrdenie účastníka nebolo preukázané je nepriaznivé rozhodnutie pre toho účastníka konania, ktorý
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako
vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil konštatujúc, že odvolacia námietka navrhovateľky
o tom, že okresný súd pochybil keď predmetnú zmluvu neposúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere
podľa zák. č. 258/2001 Z. z. nemá vplyv na správnosť záverov okresného súdu, pretože
okresnýsúd(ajkeďzinýchdôvodov)ustálil,ženastraneodporcubezdôvodnéobohatenievzniklo,návrh

ale zamietol pre jeho premlčanie, pričom dokonca aplikoval dlhšiu premlčaciu dobu ako je upravená v
ust. § 101 Občianskeho zákonníka a to premlčaciu dobu štvorročnú v zmysle ust. § 397 Obchodného
zákonníka; k záveru, že došlo na strane odporcu k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu okresnýsúd správne z vyššie uvedených dôvodov nedospel, preto aplikovanie desaťročnej premlčacej doby
nemalo svoje opodstatnenie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešný odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (ust. 151 ods. 1 OSP).
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.