Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112241491
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112241491.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.

Petra Šama a JUDr. Milana Šebeňa, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.2.2015 č. k. 14C/428/2012-51, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 14C/428/2012-51 žalobu zamietol. Náhradu trov konania
účastníkom nepriznal. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení rozhodnutia súd
uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu - Okresného súdu Vranov nad Topľou, ktorý nerozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia v zákonnej lehote 15 dní. O návrhu nebolo rozhodnuté v primeranej lehote a bez zbytočných
prieťahov, pričom neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi, keď vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V konaní mu vznikla

majetková škoda 125,- eur, čo predstavuje účelne vynaložené náklady spojené so správou pohľadávky.
Ďalej požaduje nemajetkovú ujmu za prieťahy v súdnom konaní, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Za prieťah v súdnom konaní za každý mesiac
požaduje 55,- eur.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Žalobca v konaní nedoložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý
by preukazoval nárok žalobcu na náhradu škody. Nie je splnená ani zákonná podmienka podľa

zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pretože
žaloba bola podaná pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na prerokovanie návrhu na príslušnom orgáne.
Prvé žaloby boli na súd podávané 27.9.2012 pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na vybavenie návrhu
žalobcu ministerstvom. Predbežné prerokovanie je zákonnou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo
prebehnúť občianske súdne konanie. Žalovaná poukázala na nedostatok právnosti všeobecného súdu
preskúmavať efektívnosť a rýchlosť súdnych konaní v konaniach o náhrade škody podľa zákona č.
514. K takémuto preskúmaniu môže dôjsť len na Ústavnom súde SR na základe ústavnej sťažnosti,

kde by rozhodnutím Ústavného súdu boli konštatované prieťahy v súdnom konaní, resp. bolo vydané
právoplatné rozhodnutie o disciplinárnom konaní, čo by bol zákonný predpoklad na uplatnenie nároku,
ako to robí žalobca. Čo sa týka § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., tak tam uvádzaná 15-dňová lehota platí v prípadoch, keď je vyhovené návrhu na udelenie poverenia. V prípade nevyhovenia
návrhu neplatí 15-dňová lehota.

Čo sa týka výpočtu náhrady škody, táto je robená len hypoteticky, nejde zjavne o škodu skutočnú a
nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy.

Žalovaná v tejto veci poukazuje na aspekt dobrých mravov, keďže žalobca je známy verejnosti a je
vnímaný negatívne z hľadiska zneužívania neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských

zmluvách.

V konaní sú spojené veci týkajúce sa exekučného súdu Vranov nad Topľou, kde v exekučnom konaní sp.
zn. 7Er/36/2009 viedol exekúciu žalobcu ako oprávneného proti S. O.. Podkladom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu. Ďalšia vec sa týka exekúcie proti povinnej C. D. v exekučnom konaní sp. zn.
10Er/390/2009.Exekučnávecsp.zn.7Er/338/2009satýkapovinnéhoP.G..Vecsp.zn.3Er/392/2009sa

týka povinného I. G.. Vec sp. zn. 12Er/235/2009 sa týka povinnej C. T.. Exekučná vec sp. zn. 9Er/48/2010
sa týka povinného X. T.. Vec sp. zn. 11Er/833/2010 sa týka D. T.. Vec sp. zn. 3Er/387/2009 sa týka
povinnej T. T.. Vec sp. zn. 9Er/625/2010 sa týka povinného I. B.. Vec sp. zn. 7Er/4/2009 sa týka
povinného I. E. (E.). Vec sp. zn. 8Er/60/2009 sa týka povinného C. P.. Vec sp. zn. 3Er/111/2009 sa týka
povinnej C. G.. Vec sp. zn. 10Er/576/2009 sa týka povinnej C. C.. Vo všetkých uvedených sporoch sa

požaduje náhrada škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy v závislosti od počtu omeškania s vydaním
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V dvoch veciach povinných D. T. a
I. E. súd vydal poverenia v súlade s návrhom exekútora.

Žalobca v konaní vytýka nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že okresný súd nerozhodol

v 15-dňovej lehote o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia. Ak exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok, je potrebné preskúmavať z úradnej moci rozhodcovský rozsudok aj
rozhodcovské konanie podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku č. 233/1995 Z.z. zvýrazňuje zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia s tým, že
15-dňová lehota na vydanie poverenia je krátka na to, aby exekučný súd zodpovedne preskúmaval

predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Samotné
nedodržanie lehoty automaticky neznamená porušenie zákonného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy,
pretože aj v týchto prípadoch sú vždy rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci
(viď rozhodnutie Ústavného súdu IV. ÚS 471/2012 zo dňa 7.5.2013). Súdu sú známe všeobecné
obchodné praktiky žalobcu, ktorý poškodzuje spotrebiteľa v ich právach, čo je konštatované súdmi

vo viacerých rozhodnutiach. Boli uzatvárané rozhodcovské doložky, ktoré sú exekučným súdom
hodnotené ako neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa. Žalobca vytvoril enormný
počet rozhodcovských rozsudkov, na ktoré vyžaduje vydať poverenie. Ak žalobca porušuje zákon
a poškodzuje práva spotrebiteľov neprimeranými úrokovými sadzbami, neprimeranými sankciami,
nanucovaním rozhodcovskej doložky, potom sa aj súd musí vyporiadať s konkrétnymi okolnosťami, keď

žalobca sám porušuje zákon a poškodzuje práva spotrebiteľov, tak s tým sa musí vyporiadať aj súd, či
nie je to v rozpore so zásadami dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.).

Keď žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, tak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
konkrétnej výšky škody. Obdobne je to aj pri uplatnení nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

Ak je uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu z dôvodov možného zániku povinného, insolventnosti
povinného či riadiacich pocitov orgánov spoločnosti, tak tieto okolnosti sú bezvýznamné, keďže
žalobca je právnickou osobou. Žalobca nepreukázal zánik svojich podnikateľských aktivít. Podmienkou
uplatnenia nároku je predbežné prerokovanie. Len keď príslušný orgán neuspokojí nárok, možno v

lehote 6 mesiacov od prijatia žiadosti na príslušný orgán uplatniť právo na súde. Preto nárok žalobcu
by bol predčasný. Preto súd žalobu zamietol.

Žalobca požiadal o prerušenie konania na okresnom súde z dôvodov položenia prejudiciálnej otázky
Súdnemu dvoru EÚ. Posúdenie dôvodov na prerušenie konania s poukazom na § 109 ods. 2 písm. c/

O.s.p., keďže prerušenie konania je na úvahe súdu, kde súd má zvážiť okolnosti potrebné na prípadné
rozhodnutie o prerušení konania, a je tu rozhodujúce hľadisko hospodárnosti konania, tak prerušenie
konania malo by byť výnimkou spravidla. Keďže prejudiciálna otázka nemá význam pre rozhodnutie
v tejto veci, nie je dôvod ani na prerušenie konania pre položenie prejudiciálnej otázky. Zamietnutímnávrhu na prerušenie konania sú chránené všetky záujmy účastníkov, aby konanie bolo rýchle a účelné.
Keďže nie sú podmienky na prerušenie konania, preto súd zamietol návrh.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalobca nemá právo na
náhradu trov konania. Úspešná žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, preto žalovanej nebola
priznaná náhrada trov prvostupňového konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie

novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnych skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnych skutočností a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd vôbec
nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje
vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie

trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo
zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súd má aplikovať platné právo a
akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť
meritórne rozhodnutie. Štrasburský súd opakovane uviedol, že prieťahy v súdnom konaní vznikajú

vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžka konania je ovplyvnená mimosúdnymi faktormi, napr. nárastom
ekonomickej trestnej činnosti, rozsahom nevybavenej súdnej agendy a pod.. Dohovor ale zaväzuje
zmluvné strany, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám čl.
6 ods. 1 zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote.

Odvolateľvytýkasúdu,ženevykonaldokazovanieobsahomZnaleckéhoposudkuč.1/2014vypracovaný
Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorým žalobca dokladuje výšku škody a
nemajetkovej ujmy.

Žalobca poukazuje na to, že súd neprerušil konanie, aj keď bola položená prejudiciálna otázka a podaná

ústavná sťažnosť na Ústavný súd. Žiada zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., súd skúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo
exekučnéhotitulusozákonom,žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietne.Exekučný
súd z úradnej moci podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku má právo skúmať žiadosti o udelenie
poverenia, čo je limitované 15-dňovou lehotou na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale pri

bezchybnom návrhu. Ak exekučný súd z úradnej moci je oprávnený preskúmavať žiadosti o udelenie
poverenia, tak lehota 15 dní vždy platí len pre prípady vyhovenia návrhu o udelenie poverenia. Exekučný
poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia.
Pätnásťdňová lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti v zákone nie je ustanovená, potom
nedodržanie 15-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o nevyhovení návrhu súdnemu exekútorovi na

udelenie poverenia nie je porušením práva oprávneného. Pre prípad neudelenia poverenia na vykonanie
exekúcie nie je zákonom (Exekučným poriadkom) stanovená lehota, aj keď sa žalobca domnieva, že
aj v takomto prípade by mala platiť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na
udelenie poverenia.

Lehota na zamietnutie žiadosti na udelenie poverenia z Exekučného poriadku nevyplýva. Nemôže dôjsť
k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia - urobenie úkonu v zákonom stanovenej lehote. Nie
je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Ustanovenie
§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. udelilo právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradnýmpostupom tomu, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Keďže táto podmienka nároku na
náhradu škody nie je osvedčená žalobcom a nedá sa konštatovať nesprávny úradný postup, potom
rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ žalobu zamietol.

Odvolací súd prisvedčuje názoru žalovanej, že nie sú splnené podmienky na vyvodenie zodpovednosti
za nesprávny úradný postup zadefinovaný v § 9 ods. 1 zákona č. 514, ak nebolo konštatované porušenie
práva žalobcu v dôsledku prieťahov v súdnom konaní, o čom je oprávnený rozhodnúť Ústavný súd SR.
Všeobecným súdom neprislúcha v súdnom konaní posudzovať prieťahy v súdnom konaní iným súdom.

Ak neexistuje rozhodnutie Ústavného súdu či konštatovanie prieťahov v súdnom konaní pred súdom
prvéhostupňa,aaktýmitokompetentnýmiorgánminebolzistenýnesprávnyúradnýpostup,niejemožné
vyvodiť zodpovednosť z nesprávneho úradného postupu vo forme náhrady škody.

Žalobca uplatnil právo na náhradu škody, kde škoda predstavuje náklady v súvislosti s evidenciou
pohľadávky. Ide o administratívne náklady 125,- eur súvisiace so správou pohľadávky, kde 70,- eur

je na pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému, 40,- eur je na udržiavanie a
správu informačného systému či 15,- eur za administratívne spracovanie textov a urgencií adresovaných
exekučnémusúdu.Tietoadministratívnenákladytakčitaknemôžubyťpredmetomexekučnéhokonania,
pretože predmetom súdneho rozhodnutia je vždy pohľadávka prisúdená, nie dodatočné náklady žalobcu
so správou tejto pohľadávky. Žalobca uplatňuje nemajetkovú ujmu, pričom nepreukázal, že žalobcovi

v dôsledku nesprávneho úradného postupu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní k ohrozeniu jeho
podnikateľských aktivít či straty a dôvery v súdnictvo. Ide len o hypotetické uvažovanie žalobcu bez
preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Odvolací súd nevidí dôvod na priznanie náhrady
škody či nemajetkovej ujmy, keď v exekučných konaniach boli už konštatované neprijateľné zmluvné
podmienky, resp. že žalobca ako oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie proti povinnému v dôsledku

nedostatku právomoci rozhodovať rozhodcom spor bez platnej rozhodcovskej zmluvy.

Žalobca v konaní poukázal na Znalecký posudok č. 1/2014, ktorý nie je možné považovať za znalecký
posudok, len ako ďalší dôkaz predkladaný žalobcom v konaní. Údaje zo znaleckého posudku nie sú
verifikovateľné, keďže znalec vychádzal výlučne z údajov poskytnutých žalobcom. Znalecký posudok

môžebyťajbezvýznamuvzhľadomnato,žesámžalobcasizapríčinilneúspechvexekučnomkonaní,ak
viedol exekúciu na základe nevykonateľného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom
bez rozhodcovskej doložky. Náhrada škody vyjadruje len paušálne náklady, aj keď podložené tzv.
znaleckým posudkom, pričom sa vykazujú náklady akejkoľvek administratívnej činnosti, nie priamo
ku konkrétnemu nároku zo sporu. Nároky na náhradu škody sú skôr hypotetické, pretože vymedzujú

všeobecné náklady správy pohľadávky žalobcu bez konkrétneho určenia, pričom výška škody v
súvislosti s jednotlivými prípadmi porušenia povinnosti exekučným súdom má predstavovať konkrétnu
náhradu materiálnej ujmy u žalobcu. Žalobca ale nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom, zatiaľ neosvedčeným a vznikom konkrétnej škody.

Žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením práva, že samotné konštatovanie
porušenia práva nebude dostatočným zadosťučinením. Výška nemajetkovej ujmy v konkrétnom prípade
nie je nárokom uplatneným v tomto konaní preukázaná, najmä tvrdenia postihu žalobcu nesprávnym
úradným postupom, čo sa malo prejaviť aj v strate dôvery žalobcu v spravodlivosť. Z hľadiska morálneho
aspektu sám žalobca vymáha pohľadávku, ktorá je pochybná. Preto nárok na náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch je pochybný. Odvolací súd preto potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne.

Ak žalobca poukazuje na retroaktivitu pri použití § 9 ods. 2 zákona č. 514, tak odvolací súd konštatuje, že
ide o nepriamu retroaktivitu, pretože v ods. 1 je vymedzený nesprávny úradný postup a ods. 2, ktorý je

účinný od 1.1.2013, len bližšie definuje posudzovanie nesprávneho úradného postupu súdom, ktorého
dôsledkom sú sťažnosti na prieťahy, prípadne na disciplinárne konanie, ktoré konštatoval Ústavný súd.
Keďže neexistuje žiadne rozhodnutie týkajúce sa sťažnosti na prieťahy v sporových veciach, ktoré sú
predmetom nároku žalobcu, nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup, ktorý je podmienkou na
uplatnenie nároku na náhradu škody či nemajetkovej ujmy. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003

Z.z. len bližšie rieši otázku posúdenia nesprávneho úradného postupu, ale definovanie nesprávneho
úradného postupu je stále uvedené v ods. 1 § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného aj pred 1.1.2013.
Aj táto námietka žalobcu v odvolaní nie je dôvodná. Preto odvolací súd nevidí dôvod na zrušenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa.Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, pretože
o nich bolo rozhodnuté správne s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., kde úspešná žalovaná má právo

na náhradu trov konania proti žalobcovi. Keďže žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, preto
úspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si náhradu trov konania

nežiadala, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Žalobca v konaní vytýka neprerušenie konania pre položenie prejudiciálnej otázky, resp. podanú ústavnú
sťažnosťnaústavnomsúde.Vspisesanenachádzanávrhnaprerušeniekonania,pretooneexistujúcom
návrhu žalobcu nemohol rozhodovať ani okresný súd. Odvolací súd preto nevidí dôvod na porušenie
práva žalobcu v tom, že okresný súd neprerušil konanie do doby rozhodnutia o prejudiciálnej otázke.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.