Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/300/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200646
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814200646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobcu: vendue a.s., so sídlom
Neklanova 152/44, 128 00 Praha 2 - Vyšehrad, Česká republika, IČO: 28062256, právne zastúpeného
JUDr. Zuzana Stavrovská, advokátka, Lamačská cesta 3, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: B. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX W. V., o zaplatenie 2.270,06 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 13C/122/2014-36 zo dňa 15.07.2014, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa čl. 28 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, čl. 3 bod 1., čl. 4 bod 1. a 2. Dohovoru o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky z 19.06.1980, § 708, § 261 ods. 3 písm. d), § 262 ods. 4, § 387 ods. 1, § 388 ods.
1 Obchodního zákoníka, § 52 ods. 1, § 55 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 100, § 101 Občanského zákoníka,
§ 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca (správne malo byť uvedené právny predchodca žalobcu) a žalovaný
dňa 07.08.2009 uzavreli zmluvu o sporožírovom účte Osobný účet Českej sporiteľne a.s. o poskytovaní

súvisiacich produktov a služieb (ďalej len zmluva), podľa ktorej sa Česká sporiteľňa a.s. ako banka
zaviazala zriadiť odo dňa 07.08.2009 žalovanému ako majiteľovi účtu osobný účet vedený v českých
korunách, prijímať na uvedený účet vklady a platby a uskutočňovať z neho výplaty a platby a poskytovať
súvisiace produkty a služby podľa Oznámenia klientom Českej sporiteľne a.s..

Výzvou zo dňa 04.02.2010 pôvodný veriteľ žalovanému oznámil, že nakoľko žalovaného márne
opätovne upomínal na vyrovnanie nepovoleného debetného zostatku na sporožírovom účte, pôvodný
veriteľ previedol dňa 04.02.2010 svoju pohľadávku na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených
debetných zostatkov, pričom dlžná čiastka vo výške 1.774,15 Kč pozostáva z čiastky nepovoleného

debetného zostatku vo výške 1.696,54 Kč a sankčných úrokov vo výške 77,64 Kč, a zároveň ho vyzval
na zaplatenie dlžnej čiastky.Z výpisu zo sporožírového účtu žalovaného zo dňa 04.04.2011 vyplýval účtovný prevod pohľadávky
žalovaného vo výške 1.696,54 Kč.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.03.2011 Česká sporiteľňa a.s. ako postupca postúpil

pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.

Oznámením o postúpení pohľadávok pôvodný veriteľ oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vo
výške 2.270,06 Kč žalobcovi ako postupníkovi. Zároveň požiadal o úhradu pohľadávky v lehote 14 dní
od doručenia výzvy.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že je daná jeho právomoc na prejednanie veci v zmysle čl. 15 bod

1. písm. b) v spojení s č. 16 bod 1. a 2.Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný má
bydlisko na území SR.

Súd prvého stupňa v otázke rozhodného práva vychádzal z čl. 3 bod 1. v spojení s čl. 4 bod 1. a 2.
Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.06.1980. Mal za to, že z dôvodu obvyklého

pobytužalovanéhonaúzemíČRjerozhodnýmprávom,ktorýmsaspravujepredmetnýzmluvnýzáväzok,
právo Českej republiky.

Zmluvu o bežnom účte uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyhodnotil ako
spotrebiteľskú, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou a ustanoveniami Občanského zákoníka.

V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať

právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Základ vnútroštátnej právnej
úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej republike predstavuje ust. § 52 a nasledujúce. Prípadné použitie
nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku
premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

Začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby bolo v danej veci potrebné skúmať podľa § 101

Občanského zákoníka. Žalobca sa prvýkrát mohol domáhať od žalovaného plnenia dňom nasledujúcim
po dni zosplatnenia pohľadávky t. j. dňom 05.02.2010. Všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula
preto dňom 05.02.2013. Keďže žaloba bola doručená súdu až dňa 29.01.2014, pričom žalovaný vzniesol
námietku premlčania, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešnému žalovanému žiadne

preukázateľné trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli, náhradu trov konania mu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právny predchodca žalobcu Česká sporiteľňa, a.s. uzavrela so žalovaným dňa 07.08.2009 Zmluvu

o sporožírovom účte - Osobný účet Českej sporiteľne, a.s. o poskytovaní súvisiacich produktov a
služieb. Jednalo sa o právny vzťah podliehajúci Obchodnému zákonníku, ustanoveniam o bežnom účte.
V zmysle zmluvných dojednaní a všeobecných obchodných podmienok sa vzťah medzi žalobcom ažalovaným riadi českým právnym poriadkom, je teda nutné aplikovať české právne predpisy a českú
judikatúru. Poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 24.07.2012, sp. zn. 32 Cdo 3337/2010
a uznesenie Krajského soudu v Českých Budějovicích zo dňa 17.09.2010, v zmysle ktorých aj keď

bol úver poskytnutý spotrebiteľovi, jedná sa o zmluvu podľa obchodného zákonníka, a teda na tento
právny vzťah sa vzťahuje 4 ročná premlčacia lehota. Žalobca má za to, že žaloba bola podaná v lehote
plynutia 4 ročnej premlčacej lehoty, a preto nebol dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu premlčania. V
konečnomdôsledkuktomu,žeprávnyvzťahmedzinavrhovateľomaodporcomsariadičeskýmprávnym
poriadkom dospel správne aj prvostupňový súd, avšak nesprávne právne vyhodnotil ďalší záver tým, že

zhľadiskauplatneniapremlčacejlehotyuplatnil3ročnúpremlčaciulehotupodľaObčianskehozákonníka
s prihliadnutím na práva spotrebiteľa.

Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 24,64 Eur.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia

§ 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie
pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p a zistil, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že vzťah medzi ním a žalovaným sa riadi českým právnym poriadkom,

k tomuto odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvého
stupňa posudzoval predmetný právny vzťah podľa hmotnoprávnych zákonných ustanovení českého
právnehoporiadku,pričomtentopostupnáležitezdôvodnil.Tvrdeniežalobcuopovinnostisúduaplikovať
na danú vec judikatúru súdov Českej republiky nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení českého
ako ani slovenského právneho poriadku. Odvolací súd dáva žalobcovi do pozornosti, že rozhodnutia

súdov nie sú formálnym prameňom práva, pretože tieto pôsobia iba vo vzťahu k účastníkom v
konkrétnom konaní. Rozhodnutia súdov môžu byť a sú tým prvkom, ktorý výraznou mierou prispieva k
jednotnému výkladu práva a predovšetkým k stabilite judikatúry, ako také však nie sú pre súd záväzné.
Právne závery súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Českej republiky
ani Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných

veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní správne použil
záväzné právne pravidlá vydané v štátom predpísanej a uznanej forme (pramene vo formálnom zmysle),
jeho rozhodnutie zodpovedá príslušným ustanoveniam hmotného práva, neboli ním porušené procesné
predpisy.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občanského zákoníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými

zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej
strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy
konaá v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníka, zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu

odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa predovšetkým nemôže vzdať práv, ktoré
mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Odvolacísúdrovnakoakosúdprvéhostupňanijakonepopiera,žebyzmluvaosporožírovomúčtenebola
absolútnym obchodom a ani dôvodnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd len
pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej

právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 a nasl. Občanského zákoníka.O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu by nemali byť žiadne pochybnosti. Zmluva o sporožírovom účte
bola uzavretá 07.08.2009. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Naopak žalovaný nekonal

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovanému je preto dôvodné
priznať postavenie spotrebiteľa. Ide o typický občianskoprávny vzťah.

V prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné a plne v súlade
s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať občianskoprávnu úpravu a nie úpravu obchodnoprávnu.

Občanský zákoník ako kódex občianskeho súkromného práva obsahuje úpravu premlčania, ktorá je pre
nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011

sp. zn. 5MCdo 20/2009).

Odvolací súd nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenia o premlčacej dobe
trojročnej podľa Občanského zákoníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodního
zákoníka, a to s poukazom na ustanovenie § 55 ods. 1 Občanského zákoníka.

Odvolací súd pripomína judikatúru súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v

nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície ako aj z dôvodu informovanosti
(C-240/98 až C-244/98 Océano grupo editoriale, C.Mostaza Claro,C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné). Niet
dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo a
prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, resp. postupníka jeho pohľadávky a odsúval
uplatnenie práva na súde.

Z obsahu spisu je zrejmé, že k zosplatneniu dlhu právnym predchodcom žalobcu, a teda k povinnosti
žalovaného splatiť celý dlh došlo dňa 04.02.2010. Trojročná premlčacia doba (§ 101 Občanského
zákoníka) uplynula dňom 05.02.2013. Žaloba bola podaná dňa 29.01.2014, t.j. po uplynutí premlčacej
doby. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania pred súdom sa stala pohľadávka z dôvodu
premlčania nevymáhateľnou. Správne teda postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ prihliadol na námietku

premlčania vznesenú žalovaným a žalobu zamietol.

So zreteľom na vyššie uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspešný

nebol a žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil, žiadne trovy odvolacieho konania mu ani
nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.