Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113226267
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Protznerová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113226267.8

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobcu:
GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom: Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35838825, v zastúpení:
HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35885459, proti
žalovanému: Š. M., nar.: XX.XX.XXXX, naposledy bytom: I. XX, XXX XX C., v zastúpení opatrovníkom:
O. V. V., J. Okresného A. C. T., o zaplatenie sumy 26,75 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.9.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 2.049,40 € s úrokom vo výške 17,30 % ročne z istiny 1.705,85 € od 22.12.2010 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 1.705,85 € od 22.12.2010 do zaplatenia, ako aj k

náhrade trov konania.

Svoj nárok odôvodnil tým, že predmetná pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 21.12.2010 postúpená spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu. Postúpenie pohľadávky
bolo žalovanému oznámené listom Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010. Právny
predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 26.9.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0576552254,
na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 995,82 € pri úrokovej

sadzbe 17,30 % ročne. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vždy k 20.
dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na termín
20.10.2005 a konečná splatnosť úveru na termín 20.9.2010. Žalovaný svoj záväzok vyplývajúci zo
Zmluvy o úvere neplnil a poskytnutý úver nesplatil ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti, do
20.9.2010. Podľa vyčíslenia pohľadávky poskytnutej právnym predchodcom žalobcu ku dňu 31.12.2010
bol celkový zostatok v sume 2.049,40 € pozostávajúcich z istiny 1.705,84 €, riadneho úroku v zmysle

zmluvy v sume 75,42 € a úrokov z omeškania v sume 268,13 €.

Žalovaný sa v mieste bydliska nezdržiaval, jeho pobyt súd nezistil, preto mu ustanovil podľa § 29 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku opatrovníka na zastupovanie v konaní - pani V. V., J.
Okresného A. C. T..Písomným podaním zo dňa 3.1.2014 oznámilo občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom,
so sídlom v Košiciach, Sofijská 13 vstup do konania na podporu žalovaného. Na zastupovanie v konaní
splnomocnil vedľajší účastník právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša.

Vedľajší účastník sa vyjadril k návrhu podaním doručeným súdu elektronicky dňa 20.1.2014, kedy
uviedol, že v úverovej zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov, t.j. RPMN v neprospech
spotrebiteľa, pričom do výpočtu RPMN nebol zahrnutý poplatok za správu úverového účtu a poplatok
za poskytnutie úveru. Spotrebiteľská zmluva sa tak považuje za bezúročnú a bez poplatku v zmysle §
11 zákona č.: 129/2010 Z.z.. Z teleologického výkladu vyplýva, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch,

ktoré boli uzatvorené za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré síce obsahujú RPMN, ale v nesprávnej
výške, v neprospech spotrebiteľa, sa považujú za uzatvorené bez poplatkov a bez úrokov. Bolo by totiž
popretím zmyslu použitia RPMN v spotrebiteľských úveroch, ak by sa povinnosť dodávateľa poskytnúť
pri uzatvorení zmluvy spotrebiteľom celkovú výšku nákladov úveru považovala za formálne splnenú už
len tým, ak by dodávateľ v rozpore so skutočnosťou uviedol, že výška RPMN v neprospech spotrebiteľa.
Vyššie uvedené konanie nie je možné hodnotiť inak ako hrubé, nečestné, odporujúce pravidlám

dobrých mravov a obchádzajúce zákon o ochrane spotrebiteľa, vo svojom dôsledku popierajúce právo
spotrebiteľa na pravdivé informácie v tak závažnej otázke ako je cena úveru. Vedľajší účastník zároveň
vzniesol námietku premlčania, pretože žalobný návrh bol podaný až dňa 20.9.2013, uplatnil si náhradu
trov konania.

Žalobca podaním zo dňa 14.3.2014 vzniesol námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do

konania, o ktorej súd rozhodol 5.12.2014, č.k.: 35C/25/2014-92, ktorým návrh žalobcu na nepripustenie
vstupu spotrebiteľského združenia OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom: Sofijská 13, 040 13
Košice, IČO: 42247268, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zamietol.

Na základe dispozičného úkonu žalobcu zo dňa 31.3.2014, ktorým zobral žalobca návrh čiastočne späť
súd uznesením zo dňa 26.6.2014 č.k.: 35C/25/2014-86 konanie v časti, ktorá prevyšuje zaplatenie istiny

26,75 € s úrokom vo výške 17,30 % ročne zo sumy 26,75 € od 21.9.2010 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 26,75 € od 21.9.2010 do zaplatenia zastavil. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 5.8.2014.

Tunajší súd prípisom zo dňa 24.2.2015 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní doručil súdu dôkaz o účinnom
postúpení pohľadávky voči žalovanému od právneho predchodcu Slovenskej sporiteľne v zmysle článku

V. a XIII. Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE. Žalobca na uvedenú výzvu súdu nereagoval.

Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu
1.000 €, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci

rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v
drobných sporoch.

Súd vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a v zmysle vyššie citovaných

uznesení vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe nasledovného skutkového stavu
veci:

Dňa 21.12.2010 uzavrel právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., ako postupca a žalobca,
ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca postúpil postupníkovi dňomúčinnosti tejto zmluvy pohľadávky, vrátane ich príslušenstva, všetkých súvisiacich práv a nárokov, ktoré
sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok. V zmysle článku XIII.
bod 13.2 zmluva mala nadobudnúť účinnosť ku dňu pripísania odplaty v celkovej výške a v lehote podľa

článku V. zmluvy na bankový účet postupcu.

Podľa § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj

iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 125 Občianskeho súdneho poriadku, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb
a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu
predpísaný, určí ho súd.

Základnýmpredpokladomprevyhovenienárokužalobcuvakomkoľvekkonaníjepreukázanietzv.vecnej
legitimácie. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o
tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa
rozlišuje vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok
vecnejlegitimácieaktívnejznamená,ženiektoniejenositeľomhmotnoprávnehooprávneniaresp.práva,

na základe ktorého môže žiadať od povinného určité nepeňažné či peňažné plnenie alebo iný nárok.
Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej
povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný.

Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, to znamená, že účastníka v konaní zaťažuje povinnosť

tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo aspoň označiť dôkazy osvedčujúce
ich pravdivosť. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd nahromadením
dostatočných podkladov vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Ak účastník nesplní
svoju povinnosť predloženia dôkazov spôsobilých preukázať pravdivosť svojich tvrdení, dostáva sa do
procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena, a súdu neostáva nič iné len na okolnosti a

skutočnosti, ktoré neboli riadne preukázané, neprihliadať. Dôkaznými prostriedkami v súdnom konaní
sú v zmysle § 125 O.s.p. všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov konania. To znamená, že ako dôkazný prostriedok nemôže súd použiť
dohady, predpoklady, indície a podobne.

V konaní súd v prvom rade skúmal, či žalobca je naozaj oprávnený vymáhať žalovanú pohľadávku od
žalovaného, t.j. či je vlastníkom uvedenej pohľadávku s príslušenstvom. Svoje vlastnícke právo, ktoré
zahŕňa právo akokoľvek nakladať s uvedenou pohľadávkou, t.j. aj vymáhať ju súdnou cestou, žalobca
odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2010 uzavretej medzi spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a ním ako postupníkom. V zmysle článku V. predmetnej

zmluvymalpostupcapostúpiťpostupníkovidňomúčinnostizmluvypohľadávkyvrátaneichpríslušenstva
a všetkých súvisiacich práv a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich zo
zabezpečenia pohľadávok, medzi nimi aj pohľadávku žalovaného, pričom prechod vlastníckeho práva
mal byť ku dňu pripísania odplaty v celkovej výške dohodnutej v článku VI. (ktorá časť zmluvy bola
žalobcom vybielená). Žalobca však ani napriek výzve súdu dôkaz o účinnom postúpení pohľadávky,

t.j. dôkaz o úhrade celkovej odplaty za postúpenie pohľadávok nepredložil. Z uvedeného dôvodu
súd potom nemohol uzavrieť, že riadnym vlastníkom pohľadávky je práve žalobca, nakoľko to iba
z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo jasne a nezameniteľne preukázané, že práve
vlastníctvo pohľadávky žalovanej v tomto konaní voči žalovanému prešlo na žalobcu. Žalobca tedanepredložil súdu jednoznačný dôkaz o nadobudnutí vlastníckeho práva k žalovanej pohľadávke a preto
súd musel konštatovať, že tento neuniesol dôkazné bremeno ohľadom jeho aktívnej legitimácie.

Na základe vyššie uvedených skutkových zistení s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd

dospel k záveru, že nároku žalobcu voči žalovanému nemožno vyhovieť, nakoľko žalobca dostatočne
nepreukázal, že je v konaní aktívne legitimovaný, t.j., že je riadnym vlastníkom žalovanej pohľadávky
a preto žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyslovil, že žalobca nemá
právo na náhradu trov konania, pretože nebol v konaní úspešný. Zároveň súd nepriznal vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania, i keď tento vystupoval na strane žalovaného, ktorý bol v konaní

úspešný, avšak jeho obrana v konaní neobsahovala argumentáciu, ktorú použil súd vo vyššie citovanom
odôvodnení a preto zastúpenie vedľajšieho účastníka v danej veci považuje súd za neúčelné bránenie
práv žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

na tunajší súd, v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku

alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.