Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. jún 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/198/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214218338
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214218338.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanej: B. Š., A.. X. U. XXXX, bytom C. XXX/XX, Š.
A. E., o 411,01 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 411,01 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 28. júna 2013 sa zamieta.

II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 23. septembra 2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm
uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a.s.,
uzavrela 30. mája 2008 so žalovanou zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorou jej poskytla peňažné prostriedky.

Slovenská sporiteľňa, a.s., na žalobcu zmluvou z 27. júna 2013 postúpila pohľadávku, ktorej výška k
danémudňupredstavovala463,99€,zktorýchsižalobcauplatňuječasť411,01€svymedzenýmúrokom
z omeškania.

2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk 8. marca 2015, nevyjadrila.

3. Pretože ide o drobný spor (nárok max. 1.000 €, § 200ea Občianskeho súdneho poriadku), súd mimo
pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinami, a to: návrh na uzatvorenie Zmluvy
o Kreditnej karte (č. l. 4 a 5) a zmluva o postúpení pohľadávok s prílohou (č. l. a v spojení s uznanými,
resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. b) Žalovaná (spolu s ďalšou osobou) ako dlžník podpísala 30. mája 2008 listina označenú ako „Návrh

na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karte“ (č. l. 4) na formulári Slovenskej sporiteľne, a.s., v ktorom
navrhla, aby „Slovenská sporiteľňa, a.s... so mnou uzavrela Zmluvu o kreditnej karte...“ s podmienkami
vymedzenými v ďalšom texte (výška úverového rámca 10.000 Sk, typ karty VISA Classic a spôsob
úhrady inkasom z účtu). Nad podpisom žalovanej bolo v tomto formulári obsiahnuté okrem iného toto
ustanovenie:„Tento návrh je neodvolateľným návrhom. Vyhlasujem, že ak mi do jedného mesiaca odo dňa doručenia
tohto návrhu Banke nebude zo strany Banky doručené jeho písomné prijatie alebo jeho písomné
odmietnutie, uplynutím posledného dňa uvedenej lehoty môj návrh zaniká.“

Pod podpisom žalovanej je pripojený predtlačený text „Spracovanie návrhu“ nasledovaný podpismi
dvoch zamestnancov Slovenskej sporiteľne, a.s.

b) Nebolo dokázané, či a kedy Slovenská sporiteľňa, a.s., žalovanej zaslala akékoľvek iné oznámenie,
resp. potvrdenie týkajúce sa uzavretej zmluvy o kreditnej karte. Rovnako nebolo zistené, či bola
žalovanej karta VISA Classic vydaná a kedy a koľko žalovaná prostredníctvom karty vyčerpala. Rovnako
nebolo zistené, koľko a kedy žalovaná splatila a či a ako bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžných súm.

c) Dňa 27. júna 2013 Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalobca podpísali zmluvu o postúpení pohľadávky (č.
l. 9 až 18). V jej prílohe je pohľadávka identifikovaná ako pohľadávka z účtu č. XXXXXXXXX, pričom ako
dátum poslednej úhrady je uvedený 16. máj 2011 a počet dní omeškania žalovanej ku dňu postúpenia
bol 634.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§

132 O. s. p.).

Skutkové zistenia v bode 4 písm. a) a c) sú v podstate len reprodukciou listín. Skutkové zistenie pod
bodom 4 písm. b) je dôsledkom skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere.
Žalobca totiž k žalobe predložil len už vyššie citovanú listinu a potom listiny týkajúce sa postúpenia
pohľadávky. Nepriložil však žiadnu inú listinu týkajúcu sa vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o kreditnej

karte, ani dôkaz o reálnom čerpaní a splácaní. V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že nebolo jeho
povinnosťou v tomto smere nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobcu výzvou na odstránenie nedostatkov
podania v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p. Nepredloženie uvedených listín totiž nie je vadou, ktorá by bránila
prejednaniu žaloby, ale má za následok nedokázanie hmotnoprávnych skutočností, o ktoré žalobca
opiera svoje uplatňované nároky (porov. v tomto zmysle uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 179/2012).

Žalobca si pritom musel byť vedomý, že tieto skutočnosti musí dokázať, ak chce preukázať vznik zmluvy,
z ktorej odvodzuje svoj nárok, a vykonané čerpania na jej základe. Žalobca pritom ani v žalobe netvrdil,
kedy a ako malo k čerpaniu dôjsť, preto súd tieto skutočnosti nemohol považovať ani za nesporné v
zmysle § 153 ods. 1 O. s. p.

Vzhľadom na dôvod rozhodnutia súd nepovažoval z podstatné vykonávať dokazovanie listinami

týkajúcimi sa postúpenia pohľadávky na žalobcu. Žalobca sám v žalobe postúpenie tvrdil, žalovaná ho
nespochybnila, jeho existencia sama osebe však nič nemení na fakte, že nebol dokázaný jej vznik.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca svoje nároky voči žalovanej odvodzuje z tvrdenej zmluvy, ktorú žalovaná údaje uzavrela so
Slovenskou sporiteľňou, a.s., a ktorej návrh v konaní predložil. Z obsahu návrhu zmluvy obsiahnutého

v listine podpísanej 30. mája 2008 vyplýva, že jej obsahom bol záväzok banky vydať žalovanej kreditnú
kartu s určitým úverovým rámcom. To znamená, že žalovaná mohla prostredníctvom tejto karty vyberať
hotovosť a realizovať platby za tovar bez toho, aby vopred vložila do banky peňažné prostriedky na
tento účel. Banka sa teda týmto spôsobom zaviazala úverovať žalovanú, keďže sa jej na požiadanie
(formou použitia karty predpísaným spôsobom) zaviazala poskytnúť peňažné prostriedky do celkového

úverového rámca, ktoré žalovaná mala splácať. Keďže Slovenská sporiteľňa, a.s., konala v tejto
súvislosti v rámci svojej podnikateľskej činnosti a nebolo dokázané, že by žalovaná konala na účely
svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 3
ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 30. máju 2008. Zmluva
o vydaní kreditnej karty by tak bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) cit. zák. a

úver ňou poskytnutý by bol spotrebiteľským úverom vo forme otvoreného úverového rámca na čerpanie
prostredníctvom kreditnej karty.7. Ustanovenie § 4 ods. 1 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. vyžaduje, aby sa zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzavrela písomne, inak je neplatná. V zmysle § 46 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka to
znamená, že musí dôjsť k písomnému návrhu a jeho písomnému prijatiu (aj keď podpisy nemusia byť

na tej istej listine). Písomný návrh a písomné prijatie v zmysle § 40 ods. 3 Obč. zák. znamená úkon
vlastnoručne podpísaný konajúcou osobou. Citované ustanovenia je potrebné vykladať tak, že v prípade
právnych úkonov, u ktorých zákon predpisuje určité podstatné náležitosti a u ktorých súčasne predpisuje
určitú formu (písomnú), musí dôjsť tak k písomnému návrhu, ako aj k písomnému prijatia všetkých týchto
náležitostí, v opačnom prípade zmluva nevznikne, resp. je neplatná pre nedostatok formy.

8. Z obsahu listiny „Návrh na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karte“ vyplýva, že žalovaná podpísala v
nej obsiahnutý prejav. Podpísanie tejto listiny žalovanou bol písomným návrhom na uzavretie zmluvy
v zmysle § 43a ods. 1 Obč. zák., ktorý musel byť zo strany banky písomne prijatý. To bolo výslovne
vyjadrené aj v texte listiny, podľa ktorej k takémuto písomnému prijatiu muselo dôjsť do jedného mesiaca
od podpisu návrhu žalovanou. Žalobca však nepreukázal, že by k takému písomnému prijatiu došlo.
Nepreukázal totiž, či a kedy bolo žalovanej doručené písomné prijatie jej návrhu, a či jej došlo (§

45 ods. 1 Obč. zák.) do jedného mesiaca od predloženia návrhu Slovenskej sporiteľni, a.s., ako sa
to v jeho texte predpokladalo. Za prejav akceptácie nemožno podľa názoru súdu považovať podpis
dvoch zamestnankýň banky v kolónke „Spracovanie návrhu“. Zo „spracovania návrhu“ totiž nemožno
vyvodiť súhlas s návrhom zmluvy v zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navyše, samotný text
listiny s návrhom zmluvy predpokladá, že k prijatiu príde osobitným písomným prejavom, nie prejavom

(podpisom) priamo na listine obsahujúcej tento návrh.

Podľa § 44 ods. 1 Obč. zák. je zmluva uzavretá okamihom, keď prijatie zmluvy nadobúda účinnosť.
Keďžežalobcanedokázal,žedošlokpísomnémuprijatiu(§46ods.2prvávetaObč.zák.)návrhuzmluvy
o kreditnej karte, nemohlo toto prijatie ani nadobudnúť účinnosť. Preto nemohla ani vzniknúť zmluva v
zmysle cit. ustanovenia.

9. Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. postihuje neplatnosťou zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ktorá nie je uzavretá písomne. Ochranný účel uvedeného ustanovenia, ktorého cieľom je viazať
vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere na riadne oboznámenie a vyjadrenie všetkých náležitostí podľa
§ 4 ods. 2 cit. zákona do listiny a tým umožniť dlžníkovi mať jasný prehľad o tom, čo a s akými
zmluvnými podmienkami uzatvára, podľa názoru súdu vylučuje aj čo i len analogické použitie § 275

ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý v určitých prípadoch umožňuje nahradiť výslovný prejav vôle
akceptanta jeho konkludentným úkonom - konaním v súlade s návrhom zmluvy a takémuto prejavu
priznáva charakter prijatia návrhu zmluvy. Z logiky veci totiž takýto konkludentný úkon nie je písomný,
čo ale odporuje už citovanému § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. normujúcemu písomnú formu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v spojení s § 46 ods. 2 prvou vetou Obč. zák., podľa ktorého je v takom prípade

nevyhnutné písomné prijatie návrhu zmluvy. Tento záver podporuje aj ustanovenie § 4 ods. 3 cit. zákona,
ktorý v určitých prípadoch (čerpanie úveru) konvaliduje nedostatok náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; z chýbajúceho odkazu v tomto ustanovení na „odsek 1“ však možno vyvodiť, že nemožno týmto
spôsobom konvalidovať nedostatok písomnej formy.

Podľa názoru súdu tak nedošlo k vzniku zmluvy o kreditnej karte (spotrebiteľskom úvere) v súlade s § 4

ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z., § 44 ods. 2 a § 46 ods. 2 prvou vetou Občianskeho zákonníka.

10. Ak potom Slovenská sporiteľňa, a.s., umožňovala žalovanej čerpať kreditnou kartou úverový rámec,
činila tak bez existencie platnej zmluvy s ňou. Plnenie poskytnuté žalovanej je tak plnením bez právneho
dôvodu, teda bezdôvodným obohatením v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná
tak podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. bola povinná vydať získané bezdôvodné obohatenie. Nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia sa okrem toho podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. V týchto prípadoch (plnenie bez právneho dôvodu) sa na úpravu premlčania nemôže použiť
ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže v danej veci nevznikla zmluva o úvere, ktorá by bola tzv.
absolútnym obchodom [§ 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. v znení účinnom k 30. máju 2008].Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že podľa údajov samotného žalobcu v zmluve o postúpení
pohľadávky bola žalovaná ku dňu postúpenia v omeškaní so splácaním svojich záväzkov 634 dní.
To znamená, že jej záväzky zo zmluvy museli byť splatné (27.6.2013 - 634 dní=) 1. októbra 2011. Z

toho zasa nevyhnutne vyplýva, že k čerpaniam úverového rámca prostredníctvom vydanej kreditnej
karty muselo nevyhnutne dochádzať pred týmto dňom. Najneskôr 1. októbra 2011 (v skutočnosti však
predtým) tak začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 1. októbra 2013. Zmena v osobe
veriteľa (postúpenie pohľadávky) nemá na plynutie premlčacej doby žiaden vplyv (§ 111 Občianskeho
zákonníka).

11. Žaloba podaná na súd 17. apríla 2014 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby všetkých splátok.
Keďže žalovaná je spotrebiteľom v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., musel súd v zmysle § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez - inak potrebnej
(§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovanej. Preto musela byť žaloba zamietnutá (výrok I).

14. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca si trovy uplatnil, no bol neúspešný,
preto súd o jeho návrhu na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O. s. p.) rozhodol tak, že mu ich nepriznal.

Žalovaná žiadne trovy nežiadala, takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať (už cit. § 151
ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.