Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Michal Novotný

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/163/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214220115
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214220115.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: TELERVIS
PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Alan Strelák,
advokát, Bratislava, proti žalovanému: K. K., O.. X. L. XXXX, bytom X. XX, Č. E., o 752,25 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 752,25 € s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 2. septembra
2013, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V časti o zaplatenie 72,60 € z titulu zmluvnej pokuty sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 158,03 € (v tom 117,65 € trovy právneho
zastúpenia a 40,38 € iné trovy konania) do troch dní od právoplatnosti do rúk JUDr. Alana Streláka,
advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 29. októbra 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm
uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 21. marca 2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o
spotrebiteľskom úvere na sumu 550 € za odplatu 209 €, ktorú mal žalovaný splatiť v 3 pravidelných
splátkach po 2,75 € a desiatich splátkach po 75,08 €, t. j. spolu 759 €. Celkovo však splatil len 6,75 €.
Vzhľadom na to žalobca žiadal predčasné splatenie zvyšku úveru k 1. septembru 2013 a od tohto dňa
si nárokuje úrok z omeškania. Okrem toho si nárokoval aj zmluvnú pokutu v sume 3,3 % istiny úveru za
každý mesiac omeškania, teda 4 mesiace po 18,15 €.

2. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená do vlastných rúk 25. februára 2015, sa k nej nevyjadril.

3. Pretože ide o drobný spor (nárok pod 100 €, porov. § 200ea ods. 1 O. s. p.), súd mimo pojednávania
(§ 115a ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o úvere 21. marca 2013 (č. l. 4),
obchodné podmienky (č. l. 4/rub), predžalobná upomienka s podacím hárkom (č. l. 5 a 6), oznámenie o
zosplatnení záväzku (č. l. 7) a podací hárok k nemu (č. l. 8) a v spojení so všeobecne známymi, resp.
nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) súd zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov. Žalovaný nekonal v prerokúvanej veci v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo
profesie.

b) Žalobca (zastúpený finančným agentom) a žalovaný 21. marca 2013 podpísali zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (č. l. 4) na formulári žalobcu. V jej čl. I sa deklaruje, že veriteľ
(žalobca) poskytol dlžníkovi (žalovanému) bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume 550 € (do
formulára je dopísaná rukou), a to za celkový úrok 20 % istiny a za odmenu 18 % istiny. Dlžník podpisom
zmluvy potvrdil prevzatie istiny v hotovosti. Dlžník sa tak na úroku a odmene (spolu označované ako
„odplata“) zaviazal zaplatiť celkovo 209 € (t. j. 38 % z 550 €), teda spolu s istinou sumu 759 €, čo bolo
zreteľne vyplnené v čl. II tejto zmluvy. V ďalšom odseku čl. II bolo dohodnuté a rukou vyplnené, že táto
suma je splatná v 13 splátkach, a to v troch po 2,75 € a desiatich po 75,08 € v určených termínoch
splatnosti. Zmluva okrem iného obsahovala ustanovenie, podľa ktorého sú jej súčasťou obchodné
podmienky v prílohe zmluvy.

Priložené (predtlačené) obchodné podmienky (č. l. 4/rub), ktoré boli tiež podpísané žalovaným, v bode
1 ustanovovali okrem iného toto:

„1. Veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. ...“

Bod 1 obchodných podmienok obsahoval okrem iného určenie RPMN, v bode 2 bola určená konečná
splatnosť. Bod 3 obchodných podmienok znel takto:

„3. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník... nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je
veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka... zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % istiny
pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov..., a to za každý aj začatý mesiac omeškania...“

c) Žalovaný zaplatil celkovo 6,75 €, ďalšie splátky nevykonal (nesporné tvrdenie).

d) Žalobca predžalobnou upomienkou z 21. januára 2014 (č. l. 5) upozornil žalovaného na možnosť
zosplatnenia celého zvyšného plnenia. Následne žalobca listom podaným na poštu 20. februára 2014
(č. l. 8) oznámil žalovanému, že záväzok splatiť celú pôžičku bol zosplatnený k 2. septembru 2013.
Žalovaný však svoje záväzky nesplnil ani potom.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.). Všetky skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou listín, resp. vychádzajú
z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nijako nepopieral.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanému poskytnuté a odovzdané
peňažné prostriedky v hotovosti a tento sa zaviazal vrátiť ich zvýšené o tzv. odplatu. Takáto právna
konštrukcia napĺňa definíciu pôžičky v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Pretože žalobca ako veriteľ
poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaný ju neprijímal na takéto účely, spĺňajú
definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 21. marcu 2013, a zmluva z
21. marca 2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý
je spotrebiteľským úverom v právnej forme pôžičky [§ 1 ods. 2 cit. zákona].

7. Z ustanovení uvedenej zmluvy citovaných v bode 5 tohto rozsudku je zrejmé, že uvedená zmluva spĺňa
náležitosti vyžadované v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. V jej čl. II je jasne vymedzená suma poskytnutej
pôžičky, ako aj potvrdenie, že žalovaný požičanú hotovosť prevzal. Zároveň je dohodnutý úrok (§ 658
ods. 1 Obč. zák.), a to absolútnou sumou, ktorú je dlžník povinný vrátiť k požičanej istine. Súd pritom
posúdil aj dohodu o „odmene“ za osobitnú dohodu o úroku, keďže jeho účel je principiálne totožný. Takto
dohodnutý úrok vo výške 38 % istiny (pričom ak by sa pôžička úročila na mesačnej báze pri zohľadnení
aktuálneho zostatku, bola by efektívna úroková sadzba ešte vyššia) je síce dvojnásobne vyšší než
priemerný úrok komerčných bánk v danom období, no podľa názoru súdu ho nemožno považovať

za rozporný s dobrými mravmi. Súd totiž zohľadnil, že v danom prípade ide o hotovostnú pôžičku
nezabezpečenú žiadnym zabezpečovacím prostriedkom (zmluva neobsahuje ani dohodu o zrážkach zo
mzdy, čo je inak bežné u iných spotrebiteľských úverov), poskytnutú dlžníkovi, u ktorého je kreditné riziko
vyššie, navyše v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou
sadzbou. Tieto skutočnosti treba zohľadniť pri posudzovaní súladu dojednanej pôžičky s dobrými mravmi
(porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009).

8. Za týchto okolností súd považoval tak samotnú pôžičku, ako aj odplatu (úroky a odmenu) platné
dojednané, takže žalobca mal na základe zmluvy z 21. marca 2013 právo, aby mu žalovaný zaplatil
celkovo 759 €. Žalovaný však splnil len 6,75 €, teda nepatrnú časť, v dôsledku čoho ho súd zaviazal na
zaplatenie zvyšku (759-6,75=) 752,25 € (výrok I).

9. K zosplatneniu úver došlo v súlade s prvou vetou bodu 1 obchodných podmienok a § 53 ods. 8
Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 21. marcu 2013 potom, čo bol žalovaný na túto možnosť
upozornený. Podľa názoru súdu však z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že tzv.
zosplatnenie je v skutočnosti žiadosť (výzva) veriteľa adresovaná dlžníkovi, ktorou tento žiada, aby
bol dlh namiesto v splátkach zaplatený okamžite. Takáto výzva (žiadosť) je právnym úkonom, ktorého
účinky voči neprítomnej osobe pôsobia až okamihom, kedy príslušný prejav vôle došiel do dispozičnej
sféry dlžníka (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Podľa názoru súdu tak k zosplatneniu nemôže dôjsť na základe
interného, nikomu neoznámeného rozhodnutia veriteľa. Preto nemožno považovať za súladné s § 565
a § 45 ods. 1 Obč. zák. oznámenie veriteľa z februára 2014, že k zosplatneniu došlo 2. septembra
2013. Na druhej strane však práve citované oznámenie z februára 2014 spĺňa náležitosti výzvy (žiadosti)
veriteľa o okamžité splatenie celého úveru a podľa názoru súdu tak práve táto výzvy vyvolala následky
upravené v § 565 Obč. zák., teda splatnosť celého záväzku žalovanej. Vzhľadom na dátum podania
na poštu (20. februára 2014) na adresu, na ktorej žalovaná preberá aj písomnosti súdu, možno podať
názoru súdu vychádzať z toho, že k jeho doručeniu do dispozičnej sféry žalovanej v zmysle § 45 ods.
1 Obč. zák. došlo najneskôr 23. februára 2014 a záväzok žalovaného sa tak stal splatným najneskôr
24. februára 2014.

10. Omeškaním žalovaného s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z
omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Tento
nárok mu však v zmysle už uvedeného vznikol až od 24. februára 2014, kedy sa žalovaný dostal do
omeškania so splatením celého záväzku, nie už od 2. septembra 2013 (výroky I a II).

11. Žalobca si okrem toho uplatňoval aj nárok na zmluvnú pokutu v sume 3,3 % istiny (t. j. 18,15 €)
za celkovo 4 mesiace. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že zmluvná pokuta je obsiahnutá v
obchodných podmienkach na predtlači zmluvného formulára používaného žalobcom, pričom žalobca
nijako nepreukázal, že by bolo možné o tomto bode obchodných podmienok vyjednávať. Vzhľadom na
to nemožno toto ustanovenie zmluvy z 21. marca 2013 považovať za individuálne dojednané v zmysle
§ 53 ods. 1 a 2 Obč. zák. Výška dohodnutej zmluvnej pokuty je podľa názoru súdu neprimeraná, takže
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) Obč. zák. K záveru o neprijateľnosti vedie súd
predovšetkým spôsob výpočtu zmluvnej pokuty, ktorá sa vždy počíta zo sumy pôvodne poskytnutej
istiny pôžičky, nie z dlžnej sumy. Podľa názoru súdu je pritom pri posudzovaní, či určité dojednanie je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, potrebné vychádzať z jej abstraktnej formulácie v zmluve, nie z jej
konkrétnych účinkov, ktoré nastanú v určitej konkrétnej veci a ktoré môžu byť podľa okolností miernejšie.
V prerokúvanej veci tak treba vychádzať z toho, že zmluvná pokuty je dohodnutá v sume 18,15 €
mesačne aj v tom prípade, ak sa napríklad dlžník dostane do omeškania s prvými troma splátkami po
2,75 €, čo je celkom zreteľne neprimeraná sankcia.

Navyše, sadzba 3,3 % mesačne znamená takmer 40 % ročne, čo v spojení s už beztak relatívne
vysokou odplatou, na ktorú má veriteľ nárok podľa zmluvy, by znamenalo zaťaženie dlžníka takmer 80
% požičanej istiny už v prvom roku trvania pôžičkového vzťahu. Okrem toho je podľa názoru súdu pri
posudzovaní primeranosti sankcie potrebné vziať do úvahy aj to, že už výška odplaty (t. j. v podstate
výnosu veriteľa za prenechanie peňazí dlžníkovi) celkom zrejme reflektuje zvýšené kreditné riziko

dlžníkov, ktorí tvoria portfólio žalobcu, a teda aj žalovaného. Žalobca si podľa názoru súdu musel byť (a
aj je, o čom svedčí výška odplaty) vedomý rizika poskytovania pôžičiek, preto nemožno považovať za
primerané, ak realizáciu tohto kreditného rizika následne ešte aj sankcionuje zmluvnou pokutou.

Vzhľadom na uvedené považoval súd ustanovenie obchodných podmienok v časti, v ktorej dávali
veriteľovi nárok na zmluvnú pokutu v sume 3,3 % istiny mesačne, za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. Preto žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu nepriznal
a žalobu v tejto časti zamietol (výrok II).

12. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O. s. p., pretože žalobca aj žalovaný boli v časti
úspešní. Pomer úspechu žalobcu a žalovanej je 752,25 : 72,60, t. j. 91,2 % : 8,8 %. Náhradu trov tak
treba pomerne rozdeliť tak, že žalovaný nahradí žalobcovi (91,2-8,8=) 82,4 % jeho trov.

Účelne vynaložené trovy, ktoré sa mu majú nahradiť, predstavuje súdny poplatok vo výške 49 € a trovy
právneho zastúpenia. Základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty veci 752,25 € v zmysle § 10
ods. 1 a 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je 51,45 €. Súd za nahraditeľné trovy právneho zastúpenia považoval
sumu 142,78 € ktorá pozostáva zo

- základnej sadzby odmeny za dva úkony právnej služby v roku 2014 (príprava a prevzatie zastúpenia
a žaloba - § 13a ods. 1 písm. a/ a c/ vyhl. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. júla 2013) po 51,54
€, teda celkovo 102,90 €,

- paušálnej náhrady (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) dva úkony v roku 2014 po 8,04 €, teda celkovo
16,08 €,

- dane z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) vo výške 20 % zo sumy 102,90+16,08,
t. j. 23,80 €.

Pri zohľadnení miery úspechu tak žalobca má nárok len na náhradu 82,4 % zo súdneho poplatku, teda
40,38 €, a z trov právneho zastúpenia, teda 117,65 €. Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. sa náhrada trov konania
platí do rúk advokáta, a to bez ohľadu na to, o ktorú časť náhrady trov ide (súdny poplatok alebo trovy
právneho zastúpenia). Preto bolo rozhodnuté tak, ako sa uvádza vo výroku III.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú právoplatným rozsudkom, môže žalobca podať
návrh na vykonanie exekúcie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.