Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/26/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814210461
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814210461.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa U. G., bytom D., M. R. S. X/
X, proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792
752, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, na
odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. júla 2014, č.k. 12C/91/2014
-51, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil Rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-639/14-LP zo
dňa 29.4.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria, Rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom
Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina v konaní pred rozhodcom Mgr. Luciou Pohančeníkovou, ktorým bola
účastníkovi rozhodcovského konania, Ladislavovi Kollárovi, uložená povinnosť zaplatiť sumu 2.713,88
eur spolu s príslušenstvom. Do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-639/14-LP zo dňa 29.4.2014 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom Victoria, Rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina v konaní pred
rozhodcom Mgr. Luciou Pohančeníkovou. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5,
§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, čl. 3 ods. 1 - 3 Smernice Rady 93/12/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, čl. II zákona č. 150/2004 Z.z., ako aj ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní.

V rozhodnutí konštatoval, že dňa 27.12. 2012 uzatvoril odporca ako veriteľ s navrhovateľom
ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400050797, na základe ktorej poskytol odporca
navrhovateľovi peňažné prostriedky vo výške 1.500 eur. Vo vyššie uvedenej zmluve sa navrhovateľ
zaviazal ako spotrebiteľ odporcovi ako dodávateľovi úver vrátiť v 42 splátkach po 80,37 eur. Spolu sa
navrhovateľ zaviazal vrátiť odporcovi sumu 3.375,54 eur pri RPMN za úver 66,16 %, ročnej úrokovej
sadzbe 70,01 % a pri priemernej RPMN za úver 46,35 %.

Súčasne zo Zmluvou účastníci uzatvorili dňa 27.12. 2012 aj Rozhodcovskú zmluvu č. 8400050797,
podľa ktorej navrhovateľ vyhlásil a podpisom potvrdil, že súhlasí s uzatvorením tejto zmluvy.

Z dôvodu, že si navrhovateľ voči odporcovi svoje zmluvné povinnosti riadne neplnil, podal odporca na
navrhovateľa dňa 31.3. 2014 žalobu na Rozhodcovský súd Victoria legal arbiter s.r.o. so sídlom v Žiline.

Na základe vyššie uvedenej žaloby vydal Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline so
sídlom v Žiline rozsudok zo dňa 29.4. 2014, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi
sumu vo výške 2.713,88 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,15
% ročne zo sumy 77,85 eur od 19.7. 2013 do 12.8. 2013, zo sumy 77,22 eur od 19.8. 2013 do 2.9.
2013, zo sumy 76,59 eur od 19.9. 2013 do 17.10. 2013, zo sumy 75,96 eur od 19.10. 2013 do 18.2.
2014, zo sumy 61,67 eur od 19.2. 2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 19.11. 2013 do zaplatenia,
zo sumy 80,37 eur od 19.12. 2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 19.1. 2014 do zaplatenia a
zo sumy 2.411,10 eur od 27.1. 2014 do zaplatenia a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s
týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.500 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni
dosiahnutia tejto sumy je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi iba úrok z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 2.713,88 eur do zaplatenia a poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 eur
a trovy právneho zastúpenia vo výške 429,30 eur. Rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 22.5.
2014, navrhovateľ do 10 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobnú odpoveď nepodal a preto
rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.6. 2014.

V 30 - dňovej zákonnej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku, podal navrhovateľ na tunajšom
súde žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria
rozhodcovský súd v Žiline so sídlom v Žiline sp. zn. RK-PC-639/14-LP zo dňa 29.4. 2014 v súlade s ust.
§ 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozsudok bol vydaný v tzv. skrátenom
konaní, bez vypočutia navrhovateľa pred súdom, ktorému však bola daná možnosť sa k veci vyjadriť.

Zmluvu zo dňa 27.12. 2012 je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Medzi
účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, pretože z obsahu spisu nevyplýva,
že by navrhovateľ pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z
tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že odporca uzatváral
predmetnú Zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné
aj z výpisu z obchodného registra. Z toho dôvodu sa odporca považuje za dodávateľa. Zo samotnej
Zmluvy a jej zmluvných dojednaní a takisto z RZ je zrejmé, že navrhovateľ nemohol individuálne
ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári“, pretože sa zrejme uzavierali
vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu Zmluvy, s prihliadnutím na právne
postavenie účastníkov Zmluvy mal súd za to, že úver bol navrhovateľovi poskytnutý ako spotrebiteľovi
a preto na zmluvný vzťah účastníkov bolo potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva.

V danom prípade, a to vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ si neplnil riadne svoje povinnosti
vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si odporca svoje nároky v rozhodcovskom konaní v
zmysle uzatvorenej RZ zo dňa 27.12. 2012, v ktorom konaní rozhodca bez vypočutia navrhovateľa vydal
rozhodcovský rozsudok.

Preskúmaním RZ, uzatvorenej súčasne so Zmluvou, vzhliadol súd v obsahu RZ nekalú podmienku k
čomu ho viedli nasledovné dôvody.

V RZ, ktorá bola navonok, ako to tvrdil aj odporca, individuálne dojednaná, pretože ňou navrhovateľ
vyhlásil a podpisom potvrdil, že súhlasí s uzatvorením tejto zmluvy, pretože v bode 2 RZ veriteľ vyhlásil,
že uzatvorenie tejto RZ nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy a Dlžník (navrhovateľ) nie
je povinný prijať návrh tejto RZ zo strany veriteľa, pričom vyhlásil, že o tejto skutočnosti bol zo strany
veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný...

V RZ je upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo zmluvy tak, že akékoľvek spory, nezrovnalosti
alebo nároky medzi stranami vyplývajúce alebo súvisiace so Zmluvou, s porušením, ukončením či
neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom
konaní pred niektorým z týchto rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov: 1. Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO:
44130481 so sídlom v Bratislave a 2. Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria
Legal arbiter, s.r.o., IČO: 44826460 so sídlom v Banskej Bystrici. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude

oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Podľa
bodu 3 RZ veriteľ pred uzatvorením RZ poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, že dôsledkom jej
uzatvorenia je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy, ktorú
veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy v rozhodcovskom konaní
alebo, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov
spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Je tiež pravda, že v bode 7 RZ si účastníci
dohodli, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych
dní od uzavretia tejto zmluvy, pričom Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v
písomnej forme. Postup v rozhodcovskom konaní sa riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v platnom znení a ďalej vnútornými predpismi vybraného rozhodcovského súdu. Tieto vnútorné
predpisy sú k dispozícii na internetových stránkach obidvoch rozhodcovských súdov.

Spory o platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tejto
zmluvy rozhoduje súd. Na druhej strane vzhľadom ku skutočnosti, že rozhodcovské konanie de facto
reprezentuje realizáciu právnych záruk, ktorú upravuje čl. 46 Ústavy SR ako právo na súdnu a inú právnu
ochranu ako aj s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 a § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002
Z.z., takéto zmluvné dojednanie nie je možné v spotrebiteľskej zmluve úplne vylúčiť. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo 2282/2008.

V danom prípade však bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne,
pretože samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári
dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu navrhovateľa si finančné prostriedky
touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu Zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť
a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto
bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže odporca, pretože tento zostavil
znenie RZ vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, v ktorej absentuje aj presná špecifikácia
zmluvy, na vzťahy ktoré sa má RZ vzťahovať.

Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám
alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca
nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v
zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej
vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to
silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu.

V predmetnej veci vydal rozsudok teda rozhodcovsky súd, ktorého vopred stanovil odporca. Rozhodca,
resp. rozhodcovský súd, ktorých si vyberá odporca ako dodávateľ je oprávnený vydať aj bez vypočutia
žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej
sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom. A to aj v prípade, že dodávateľ (v tomto prípade
odporca) spotrebiteľa pri uzavretí rozhodcovskej zmluvy vôbec neoboznámil s podmienkami konania
pred rozhodcovským súdom a jeho vnútornými predpismi, so skutočnosťou, že spotrebiteľova obrana
pred týmto súdom je spoplatnená. Žalovaný, teda spotrebiteľ, nemal žiadnu, resp. minimálnu možnosť
ovplyvniť tak spôsob riešenia sporu, výber rozhodcu a vyjadriť sa k osobe rozhodcu. Pri garantovanej
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní),
dochádza k jednoznačnému porušeniu uplatňovania práv na strane spotrebiteľa.

Súd vo všeobecnosti uviedol, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores,
C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo Claro, C-168/05, Zb.
s I-10421, bod 25).

Nekalú povahu rozhodcovskej zmluvy súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je rozhodcovský rozsudok
možné za podmienok ustanovených v ustanoveniach § 40 - 43 tohto zákona napadnúť žalobou na
príslušnom súde, a tak dosiahnuť jeho zrušenie. Jedným z dôvodov podania žaloby je, ak jeden z

účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd však pri posudzovaní
platnosti rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy nemusí byť viazaný návrhom v prípade
absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Európskeho súdneho dvora z 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 34).

Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa
vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy)
ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach
značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď
s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne
uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej
rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom.

Ak rozhodcovská zmluva dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad
vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom (ako to bolo v tomto prípade, keď podaním žaloby
na rozhodcovský súd odporcom, navrhovateľ stratil možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na
všeobecnom súde), sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné odporcovi
poskytnúť súdnu ochranu a to ani v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
a oprávneným je dodávateľ.

Súdny dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca dospel k záveru,
že podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom,
ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v
ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú.

Predmetná RZ podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 OZ
platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky
ustanovení spotrebiteľského práva), aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto RZ je zároveň aj v rozpore
s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná.
Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov súd Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom v Žiline, pod sp. zn. RK-PC-639/14-LP, zrušil.
Súčasne súd odložil vykonateľnosť vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní z
dôvodu, že až do právoplatnosti tohto rozhodnutia je predmetný rozhodcovský rozsudok vykonateľným
exekučným titulom, a v prípade realizácie jeho výkonu v exekučnom konaní hrozí navrhovateľovi v
postavení spotrebiteľa ujma na jeho právach.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ
bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mal nárok na náhradu trov, ktoré účelne vynaložil na
uplatnenie svojho práva na súde. Hoci si navrhovateľ v podanom návrhu na začatie konania náhradu trov
konania všeobecne uplatnil, túto v priebehu konania nijako nešpecifikoval a v záverečnej reči uviedol,
že si náhradu trov konania neuplatňuje. Náhradu trov si v konaní uplatnil aj odporca, ktorý však v spore
bol v celom rozsahu neúspešný. Z vyššie uvedených dôvodov súd účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu odporca, v ktorom
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a
zároveň si uplatnil trovy konania, alternatívne aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie podal podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust.
§ 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.s.p. a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) O.s.p..
Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p.,
odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého
stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ustanovenia § 205
ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.
Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Rozsah, v akom sa odvolacím súdom preskúmava rozhodnutie súdu prvého stupňa, určuje odvolateľ;
odvolací súd je viazaný návrhom odvolateľa. Odvolací návrh, ktorý je jednou z podstatných náležitostí
odvolania, zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako aj kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka
odvolacieho návrhu spočíva v tom, že odvolateľ môže navrhnúť zmenu napadnutého rozhodnutia
prvostupňového súdu alebo jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Kvantitatívna stránka odvolacieho návrhu vyjadruje rozsah, v akom má byť rozhodnutie súdu prvého
stupňa preskúmané.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ (v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ a h/), d/ (súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), f/ (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci), ktoré dôvody v podanom odvolaní však bližšie nijako
obsahovo nekonkretizoval, teda nie je zrejmé ako sa navrhovateľovi postupom súdu prvého stupňa mala
odňať možnosť konať pred súdom, v čom podľa navrhovateľa spočíva nesprávne právne posúdenia veci
a nedostatočné zistenie skutkového stavu, ako i to prečo podľa navrhovateľa mal súd prvého stupňa na
základe vykonaných dôkazov dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a
zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne
posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď zrušil Rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom v Žiline, pod sp. zn. RK-
PC-639/14-LP, a súčasne odložil vykonateľnosť vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Keďže navrhovateľ v odvolaní nijako bližšie obsahovo nekonkretizoval odvolacie dôvody podľa
ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p., ktoré výslovne označil v odvolaní a odvolací súd je viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa,
a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s §
205 a 205a O.s.p. a navrhovateľ teda neuviedol žiaden právne relevantný dôvod, ktorý by odôvodňoval
zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa, prípadne jeho zrušenie, nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné
iba rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Súd prvého stupňa rozhodol správne i o náhrade trov konania a preto sa v tejto časti odvolací súd
stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa tak ako to predpokladá ust. § 219 ods. 2 O.s.p..

Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa v predmetnej veci dostatočne zistil skutkový stav a
správne vec právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil, pričom odvolací
súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p vo zvyšku poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie
súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní ich náhrada priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne
trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .